Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/23/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Bc. C. W., C. X, Y., proti žalovaného: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. decembra 2014 č. 50342-3/2014-BA, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. decembra 2014 č. 50342-3/2014-BA podľa , a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 12. 12. 2014 č. 50342-3/2014-BA zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno zo dňa 07. 08. 2014 č. 5017/2014-KN-DvN, ktorým podľa o sociálnom poistení vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia prvostupňový správny orgán nepriznal žalobkyni nárok na dávku v nezamestnanosti. S týmto rozhodnutím žalobkyňa nesúhlasila, cítila sa byť diskriminovaná, a preto v lehote stanovenej zákonom podala žalobu na súd. Namietala, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistený skutkový stav, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Uviedla, že si ako občianka SR podala žiadosť o poskytnutie dávok v nezamestnanosti po návrate z Írska, avšak žalovaný jej žiadosť zamietol s odôvodnením, že centrum jej záujmu je v Írsku, a preto mala požiadať o dávky v nezamestnanosti tam. Zdôraznila, že po celý čas strávený v zahraničí mala centrum záujmu na Slovensku, ktoré si nielen udržiavala, ale aj upevnila a rozšírila, pričom má na Slovensku aj trvalé bydlisko, z ktorého nebola nikdy odhlásená a počas pobytu v zahraničí uhrádzala na Slovensku všetky poplatky. Začala študovať na slovenskej právnickej univerzite, teda odbor, ktorý sa dá využiť výhradne iba na Slovensku. Zároveň bola zapísaná na Ministerstve spravodlivosti do zoznamu rozhodcov pre stály rozhodcovský súd. Poznamenala, že dôvodom jej dočasného pobytu v Írsku bolo zdokonalenie sa v anglickom jazyku, avšak k Írsku nemala žiadny vzťah a vykonávala tam prácu, ktorá nezodpovedala jej kvalifikácii, preto táto okolnosť vylučuje možnosť požiadať írske úrady o poskytnutie dávky v nezamestnanosti. Žalovaný najväčší dôraz pri svojom rozhodnutí kládol na pojem „bydlisko“ a „trvalý pobyt“, pričom ale jeho výklad bol úplne opačný a rozporný so stanoviskom Najvyššieho súdu SR ako aj súdnou praxou na Slovensku a taktiež so stanoviskom Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. . Mala za to, že žalovaný má zamietavé stanoviská dopredu rozmnožené a nepristupuje ku každej žiadosti individuálne, čím poškodzuje základné práva občanov SR, ktorí vo väčšej miere uhrádzajú platby Sociálnej poisťovni, ktorá žije práve z príjmov občanov a často práve žiadateľov. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 08. 07. 2014 bola žalobkyňa dňom 04. 07. 2014 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobkyňa si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni, pobočka Komárno dňa 16. 07. 2014, ktorý jej nebol priznaný, a to rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 07. 08. 2014. S týmto rozhodnutím žalobkyňa nesúhlasila a podala proti nemu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 12. 12. 2014 tak, že ho zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie zo dňa 07. 08. 2014 potvrdil. Poukázal na ust. § 104 ods. 1, 7 zákona o sociálnom poistení, čl. 1 písm. j/, čl. 11 ods. 1, čl. 61 ods. 1, 2, čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Nakoľko žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, bolo v konaní o jej nároku na dávku v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či si zachovala centrum záujmov na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Írska. Uviedol, že rozhodujúcou väzbou žalobkyne so Slovenskou republikou počas výkonu zárobkovej činnosti na území Írska boli jej blízke osoby, t. j. rodičia. V zmysle Rozhodnutia Správnej Komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. 06. 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát), v súčasnosti je prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu (t. j. osoby, ktoré zvyčajne vykonávajú činnosť zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby na palube plavidla na mori, osoby, ktoré obvykle vykonávajú svoje činnosti na územiach dvoch alebo viacerých členských štátov a osoby, na ktoré sa vzťahuje dohoda uvedená v čl. 16 ods. 1 nariadenia). Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu bydlisko mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Konštatoval, že zmienená väzba žalobkyne k Slovenskej republike, t. j. rodičia, priateľ na území Slovenskej republiky a ich návštevy žalobkyňou, spravidla niekoľkokrát ročne, nie sú v porovnaní s celkovou dĺžkou pobytu žalobkyne na území Írska a s jej stabilnou pracovnou situáciou v toto štáte silnejšie, čo svedčí o tom, že, že žalobkyňa si počas zamestnania v členskom štáte EÚ vytvorila centrum záujmov na území Írska. Poznamenal, že vzhľadom na skutočnosť, že počas posledného zamestnania v členskom štáte EÚ žalobkyňa nemala bydlisko na území Slovenskej republiky a na skutočnosť, že bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Írska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Z uvedeného je zrejmé, že v období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 04. 07. 2011 do 03. 07. 2014, žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, nakoľko v zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Žalobkyňa teda nesplnila základnú podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že nepriamo prispievala na úhradu daní, nakoľko uhrádzala poplatky za komunálny odpad a taktiež nájomné na základe skutočnosti, že bola nájomkyňou prenajatého bytu nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že bolo preukázané, že žalobkyňa nevykonávala v období svojho pobytu na území Írska také aktivity, ktoré by podliehali daňovej povinnosti, resp. odvodovej povinnosti vo vzťahu k Slovenskej republike. Žalobkyňa predložila platobné výmery ukladajúce jej poplatkovú povinnosť za komunálny odpad ako jednej z dvoch spoplatnených osôb v domácnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nebola vlastníčkou nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, nevznikla jej daňová povinnosť, ktorá by bola spojená s vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti. Platenie nájomného žalobkyňou na základe nájomnej zmluvy je povinnosťou výlučne na základe súkromnoprávneho vzťahu, ktorý je irelevantný na účely určenia členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Poukázal i na tú okolnosť, že žalobkyňa sama uviedla, že počas výkonu zárobkovej činnosti na území Írska bola zdravotne poistená v Írsku a až po návrate na územie Slovenskej republiky sa prihlásila do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.. Vo vzťahu k štúdiu žalobkyne na slovenskej právnickej univerzite poznamenal, že bolo vykonávané počas zamestnania žalobkyne na území Írska, pričom bolo realizované v externej forme, ktorá sa nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie, a teda nebráni zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Uviedol, že právny vzťah nazvaný absolventskou praxou, uzavretý na základe dohody o absolventskej praxi medzi žalobkyňou a jej otcom JUDr. D. W. zo dňa 17. 10. 2010, nezakladal žalobkyni žiadnu daňovú či odvodovú povinnosť voči Slovenskej republike a žalobkyňa z neho nemala nárok na žiadne finančné plnenie. Nešlo teda o pracovnoprávny vzťah v zmysle , predstavujúci osobnú väzbu zamestnanca k miestu výkonu práce, porovnateľnú svojím významom s výkonom zamestnania za mzdu, ktorý bol realizovaný žalobkyňou v posudzovanom období na území Írska. Na účely posudzovania splnenia podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky je dĺžka posudzovaného obdobia tri roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom v prípade žalobkyne bolo predmetné obdobie, t. j. od 04. 07. 2011 do 03. 07. 2014, v celom rozsahu pokryté obdobím jej zamestnania na území Írska. Vo vzťahu k existencii bankového účtu a starobného dôchodkového sporenia žalobkyne na území Slovenskej republiky uviedol, že napriek uzatvoreniu predmetných zmlúv na území Slovenskej republiky, z uvedených zmluvných vzťahov výslovne nevyplývajú pre žalobkyňu akékoľvek záväzky vzťahujúce sa k jej pobytu na území Slovenskej republiky. Nesúhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (, ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní, v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné podľa , zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa takto rozhodol jednohlasne pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu, vyplýva, že žalobkyňa bola odo dňa 04. 07. 2014 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a žiadosťou zo dňa 08. 07. 2014 požiadala o dávku v nezamestnanosti. V predloženom spise sa nachádza i vyhlásenie žiadateľa (žalobkyne) na účely posúdenia bydliska v zmysle čl. 65 ods. 2, 3 a 5 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení, v ktorom žalobkyňa uviedla, že jej posledné zamestnanie bolo v Dubline v Írsku, a to od 06. 12. 2007 do 03. 06. 2014, pričom na územie Slovenskej republiky chodila dva krát ročne v januári a v júni a počas zamestnania v členskom štáte EÚ jej zostali zachované väzby k Slovenskej republike (rodinné väzby, bankový účet, štúdium na vysokej škole externou formou). Rozhodnutím zo dňa 07. 08. 2014 č. 5017/2014-KN-DvN Sociálna poisťovňa, pobočka Komárno podľa o sociálnom poistení vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nepriznala žalobkyni nárok na dávku v nezamestnanosti. Súčasťou administratívneho spisu je i výpis z osobného bankového účtu žalobkyne, písomné podanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., potvrdenie o zostatku vkladu na vkladnej knižke zo dňa 03. 09. 2014, potvrdenie o trvalom pobyte zo dňa 18. 08. 2014, platobné výmery za miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2008, 2009, 2011, 2013 a 2014, čestné vyhlásenie matky žalobkyne zo dňa 19. 08. 2014, potvrdenie o štúdiu na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte práva zo dňa 26. 08. 2014, vysvedčenie o štátnej skúške, diplom o získaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom odbore právo, potvrdenie o riadnom skončení bakalárskeho štúdia, rozhodnutie o prijatí na vysokoškolské štúdium na Paneurópsku vysokú školu, Fakultu práva v akademickom roku 2013/2014 na magisterské štúdium, oznámenie o zapísaní žalobkyne do zoznamu rozhodcov, dohoda o absolventskej praxi zo dňa 17. 10. 2014 uzatvorená medzi neziskovou organizáciou SELYE a žalobkyňou, čestné prehlásene U. I. (priateľa žalobkyne) zo dňa 10. 11. 2014, výpis z LV č. XXXX, zmluvy o nájmy bytu a výpoveď zo zmluvy o nájme bytu. V súvislosti s posudzovaním bydliska žalobkyne počas pracovného pomeru v Írsku bola v Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 14. 11. 2014 spísaná zápisnica podľa o sociálnom poistení. Na odvolanie žalobcu, žalovaný správny orgán ako druhostupňový odvolací orgán rozhodnutím o odvolaní zo dňa 12. 12. 2014 č. 50342-3/2014-BA potvrdil napadnuté rozhodnutie zo dňa 07. 08. 2014 č. 5017/2014-KN-DvN a odvolanie žalobkyne zamietol.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "") bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa článku 1, písm. j/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“), na účely tohto nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

Podľa čl. 61 ods. 1, základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

Podľa 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: -- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, -- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo -- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkov činná osoba mala bydlisko v členskom štáte inom ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Nezamestnaná osoba iná ako cezhraničný pracovník, ktorá sa nevráti do členského štátu svojho bydliska, sa dá k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte, ktorého právne predpisy sa naposledy na ňu vzťahovali.

Podľa článku 65 ods. 5, písm. a/ základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

Podľa článku 11, ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, b/ situáciu dotknutej osoby vrátane: i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb, iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti, iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov,

v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná, vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

Podľa článku 11, ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti potvrdil.

V preskúmavanej veci, pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti, oba správne orgány vychádzali z formulára U002, z údajov uvedených žalobkyňou a formálnych podkladov predložených žalobkyňou, podkladov vyššie uvedených a dospeli k záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre priznanie dávky v nezamestnanosti z dôvodu, že žalobkyňa v posudzovanom období v posledných troch rokov (§ 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ) pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie v období od 4. júla 2011 do 3. júla 2014 nezískala potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti na Slovensku, ale preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v Írsku, kde pracovala Zo spisového materiálu a doložených listín vyplýva a nie je sporné, že žalobkyňa sa na území Írska zdržiavala v období od novembra 2007 do júna 2014, t. j. sedem rokov. Taktiež súd zistil a mal preukázané, že žalobkyňa pracovala na území Slovenskej republiky naposledy ako zamestnankyňa do 01. 11. 2007 a následne zo Slovenska odišla za účelom získania práce a začala pracovať na území Írska v Dubline u zamestnávateľa Mc Donald´s Restaurant LTD. na dobu určitú, ktorá sa zmenila na dobu neurčitú, a to v období od 25. 11. 2007 do 10. 10. 2010 ako člen tímu a neskôr ako vedúca pracovnej zmeny. U ďalšieho zamestnávateľa Pattina Products LTD. v období od 11. 10. 2010 do 03. 06. 2014 vykonávala obdobnú prácu a pracovné pomery na seba chronologicky bezprostredne nadväzovali.

Správne orgány dospeli k záveru, že žalobkyňa na základe predložených listinných dokladov, pracovnú situáciu žalobkyne na území Írska možno vyhodnotiť ako stabilnú, keďže dĺžka trvania posledného zamestnania u nej presiahla tri roky a pracovná situácia jej zabezpečovala plnohodnotné podmienky na bývanie a na vykonávanie pracovnej činnosti na tomto území. Dospeli k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa vykonávala zárobkovú činnosť na území Írska, daňové povinnosti (bez bližšej špecifikácie a reálnych podkladov) a odvodové povinnosti (ako zamestnankyňa), čo žalobkyňa nepopiera a potvrdili i v zápisnici spísanej dňa 14. 11. 2014 žalovaným , si splnila na tomto území, z čoho potom je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Írsko. Žalobkyňa do zápisnice Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 14. 11. 2014 uviedla, že počas výkonu zárobkovej činnosti na území Írska bola zdravotne poistná v Írsku a až po návrate na územie Slovenskej republiky do Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. žalobkyňa mala stabilnú pracovnú situáciu v členskom štáte Európskej únie, a preto jej pracovná situácia je silnejšia v Írsku, kde si vytvorila centrum záujmov.

Žalobkyňa, i keď uvádzala, že na územie Slovenskej republiky dochádzala dvakrát ročne, resp. podľa potreby, čo žalobkyňa upresnila do zápisnici spísanej dňa 14. 11. 2014, že to bolo aj 1x mesačne z dôvodu plnenia si študijných povinností (návšteva výuky, skúšky) správne orgány boli toho názoru, že žalobkyňa nemala bydlisko na území Slovenskej republiky a že bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov a nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti, získané na území Írska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného Nariadenia. Žalobkyňa pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 04. 07. 2011 do 03. 07. 2014, nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že názor prezentovaný oba správnymi orgánmi nie je správny a v súlade s našimi právnymi predpismi, ako i predpismi Európskeho spoločenstva.

Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že členský štát, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely, by mal byť štát, v ktorom dochádza k reálnemu plneniu daňových povinností, resp. odvodových povinností a že žalobkyňa nevykonávala v období svojho pobytu na území Írska také aktivity, ktoré by podliehali daňovej povinnosti, resp. odvodovej povinnosti vo vzťahu k Slovenskej republike.

Zo spisového materiálu žalovaného vyplýva a nie je sporné, že žalobkyňa bola prihlásená k trvalému pobytu v Y., C. X, kde je evidovaná mestom Y. ako obyvateľka tohto mesta a predložila prvostupňovému správnemu orgánu platobné výmery ukladajúce žalobkyni poplatkovú povinnosť za komunálny odpad spolu s ďalšími osobami v domácnosti.

Ďalej súd dospel k záveru, že v danej veci, skúmajúc podmienky na priznanie dávky v nezamestnanosti, nie je správny ani záver žalovaného, že žalobkyňa nie je evidovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, nevznikla jej daňová povinnosť, ktorá by bola spojená s vlastníctvom konkrétnej nehnuteľnosti a že platenie nájomného žalobkyňou na základe nájomnej zmluvy je povinnosťou výlučne súkromnoprávneho vzťahu, ktorý je irelevantný na účely určenia členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

Žalobkyňa uviedla a listinnými dokladmi preukázala, že na území Slovenskej republiky študovala právo na Paneurópskej vysokej škole, fakulta práva, bola zapísaná v zozname rozhodcov pre Stály rozhodcovský súd, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. V danom prípade nie je rozhodujúce, že túto formu vzdelávania žalobkyňa realizovala v externej forme počas zamestnania na území Írska.

Podľa o službách v zamestnanosti sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažuje externá forma vysokoškolského štúdia, avšak nemožno opomenúť fakt, že túto formu štúdia žalobkyňa vykonávala na území Slovenskej republiky jednak tým, že robila prijímacie skúšky, zúčastňovala sa seminárov, ako i rôzne skúšky spojené s touto formou štúdia na území Slovenskej republiky, čo je na druhej strane ukazovateľ pre skúmanie centra záujmov žiadateľa o dávky v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa na území Slovenskej republiky absolvovala i prax u neziskovej organizácie Selye, s ktorou mala uzatvorenú dohodu o absolventskej praxi zo dňa 17. 10. 2010 a žalobkyňa následne bola zapísaná do zoznamu rozhodcov uvedenej neziskovej organizácie so sídlom v Komárne, čo vyplýva z Obchodného vestníka, v ktorom dňa 17. 01. 2014 bol uverejnený uvedený zápis. V tomto smere žalovaná nevykonala žiadne dokazovanie.

Názor žalovaného, že žalobkyňa mala možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti podľa čl. 64 základného nariadenia v štáte posledného zamestnania, keďže sa neskúma, aké väzby má žiadateľ v krajine posledného zamestnania, ale doby poistenia dosiahnuté podľa legislatívy tejto krajiny sa zohľadňujú automaticky.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že pojem „bydlisko“ na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi mimopracovný čas, avšak pre posúdenie bydliska je dôležitá i rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby, ako i povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania.

Z predloženého spisového materiálu však nevyplýva, že by tieto okolnosti boli správne orgány dôsledne zisťovali, resp. zo zisteného skutkového stavu vyvodili aj nesprávne závery a je nepochybné, že vychádzali z údajov, ktoré žalobkyňa uviedla vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska a z výsluchu žalobkyne. Správny orgán však nezameral svoje dokazovanie na riadne vypočutie žalobkyne, jej priateľa i jej rodičov, ohľadne okolností jej odchodu do iného členského štátu Európskej únie, t. j. Írska za účelom vykonávania a stability práce a pravidelnosti jej návratov na územie Slovenskej republiky, okolnosti a stability jej bývania v Írsku, jej pohnútok, ktoré ju viedli v roku 2011 hľadať prácu v členskom štáte EÚ, ako i jej návrat v júli 2014 na Slovensko. Záver žalovaného o bydlisku žalobkyne počas výkonu práce v Írsku, v nadväznosti na zákonnú podmienku „centrum záujmu“, nemožno podľa názoru súdu vyvodiť len z toho, že žalobkyňa pracovala a bývala v tejto krajine počas výkonu pracovnej činnosti, i keď sa pracovnoprávny vzťah zmenil na dobu neurčitú. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť našej krajiny a Írska nebolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby počas pracovných aktivít v Írsku bývala, resp. častejšie sa vracala na Slovensko a navštevovala svojich príbuzných. Záver o bydlisku žalobkyne v Írsku nemožno vyvodiť ani z toho, že na území našej krajiny nevlastnila nehnuteľný majetok a že mala uzavretý iba nájomný vzťah k bytu, pričom táto okolnosť v žiadnom prípade nemôže byť relevantná pri posudzovaní bydliska v neprospech žalobkyne, nakoľko zo žiadneho ustanovenia, ani zo samotnej SR nevyplýva, že každý občan na území Slovenskej republiky má vlastniť nejakú nehnuteľnosť a že svoju bytovú otázku si nemôže riešiť nájomným vzťahom, či už na dobu určitú alebo neurčitú.

Žalovaná pre nárok na dávku v nezamestnanosti posudzovala otázku zachovania väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky na základe údajov, ktoré žalobkyňa vypísal a 7. augusta 2014 vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska v zmysle článku 65 ods. 2, 3 a 5 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení, vrátane vyššie uvedených listín doložených v spise dospela k záveru, že nepreukazujú pevné väzby so Slovenskom a ani s bydliskom na území Slovenskej republiky nie je správny a súd ho považuje za predčasný. Z doteraz vykonaného dokazovania žalobkyňa vyplýva, žalobkyňa svojim konaním počas výkonu zamestnania v Írsku (a platenia poistenia) v inom členskom štáte EÚ si zachovala centrum svojho záujmu ako aj bydliska na území Slovenskej republiky.

Súd považuje za potrebné uviesť, že súčasťou skúmania miesta bydliska nie je len preukázanie skutočností svedčiacich o zachovaní bydliska v SR, ale aj skúmanie reálnych podmienok existencie miesta pobytu - výkonu zamestnania. V tomto smere zo strany žalovanej žiadne dokazovanie vykonané nebolo, keď samotná prítomnosť žalobkyne v Írsku nemohla, bez ďalšieho, byť považovaná za trvalú a stabilnú prítomnosť, bez skúmania otázky reálneho bydliska v Írsku. Bolo povinnosťou žalovanej preskúmať otázku bydliska žalobkyne a vysporiadať sa, či bývanie žalobkyne v Írsku napĺňalo status bydliska ako miesta, kde osoba zvyčajne býva a či bývanie v Írsku nie je potrebné subsumovať pod pojem „prechodné bydlisko“, čo zahrňuje pojem „pobyt“ ako kategóriu odlišnú od kategórie bydlisko (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Silvana Di Paulo, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že bydlisko v jednom členskom štáte nemusí bezpodmienečne vylučovať iné zvyčajné bydlisko v inom štáte).

Súd dospel k záveru, že v súlade s kritériami upravenými v čl. 11 vykonávacieho nariadenia (spôsob určenia bydliska) ako aj čl. 11 ods. 2 cit. nariadenia, bolo povinnosťou žalovanej vykonať dostatočné dokazovanie, skúmať úmysel (pohnútky) žalobkyne, dôvody, ktoré ju viedli k tomu, že odišla v r. 2007 do Írska pracovať a rovnako pohnútky, ktoré ju viedli k návratu na Slovensku v r. 2014 a svoje argumenty vyjadriť v dôvodoch rozhodnutia, vyhodnotiť listinné dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa a ktoré podľa tvrdenia žalobkyne preukazujú stabilitu väzieb na území SR.

Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia rozhodla (rozhodnutie z 12. 06. 2009 - U3, č. 2010/C 106/13) v 3. výroku rozhodnutia uviedla, že: „Ak osoba v prípade, že neexistuje žiadny zmluvný zamestnanecký vzťah, už nemá žiadne prepojenie s členským štátom zamestnania (napr. preto, že sa ukončil alebo uplynul zmluvný zamestnanecký vzťah), považuje sa za úplne nezamestnanú v súlade s čl. 65 ods. 2 uvedeného nariadenia a dávky poskytuje inštitúcia v mieste jej trvalého bydliska“.

Z uvedených dôvodov súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa , a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej (nevysporiadanie sa s argumentáciou žalobkyne vo vzťahu k zachovaniu väzieb na území SR v dôvodoch napadnutého rozhodnutia) a pre nedostatok dôvodov.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu ( ), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 07. 08. 2014 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa bude viazaný právnym názorom žalovaného. Bude však nevyhnutné vo vyššie naznačenom smere a za účelom zistenia skutkového stavu, doplniť dokazovanie okrem iného podrobnejším výsluchom žalobkyne, resp. jej príbuzných, priateľa, ktorý dal prehlásenie o vzťahu k žalobkyni a pod.). V neposlednom rade bude potrebné, aby správne orgány osvedčili stanovisko príslušnej inštitúcie v Írsku ohľadne bydliska žalobkyne podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a následne určiť „centrum záujmov“ žalobkyne. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu na právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia a táto viazanosť sa vzťahuje aj na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. Po doplnení dokazovania bude potrebné u žalobkyni zohľadniť doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov v Írsku tak, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov Slovenskej republiky v zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. , ).

O trovách konania súd rozhodol podľa , a úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa si toto právo neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).