Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/4/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci žalobcu: P. D., narodený X., bytom S., L. ul. č.X. proti žalovanej: Sociálna

poisťovňa - ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o dávku v nezamestnanosti, na

odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. októbra 2011, č. k.

-43, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 25. októbra

2011, č. k. -43 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 25. októbra 2011, č. k. -43, podľa

zrušil rozhodnutie z 19. januára 2011 č. 7452-2/2011-BA, ktorým

podľa o sociálnom poistení (ďalej len "zákon

o sociálnom poistení") žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, pobočka Prievidza z 11. novembra 2010, číslo 10894-6/2010-PD o nepriznaní

nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a vec

vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

2

Krajský súd poukázal na o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), čl. 61 ods. 1 a 2,

čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla

2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“),

čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 (ďalej len

„vykonávacie nariadenie“) a zistil, že žalobca v období od 23. júna 2006 do 20. júna 2010

pracoval a bol poistený v nezamestnanosti vo Veľkej Británii. Rozhodnutím Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi č.k. /OIPaSS zo 6. júla 2010 bol

od 23. júna 2010 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca rodičov

a príbuzných žijúcich na Slovensku navštevoval štyrikrát do roka, mal trvalý pobyt

v D. u svojich rodičov, kde aj po návrate býva teraz už spolu s manželkou, ktorá je občiankou

Slovenskej republiky, spolu začali stavať rodinný dom na pozemku, ktorý si kúpili v období

pobytu vo Veľkej Británii. Zistené okolnosti preukazujú, že žalobca mal nielen trvalý pobyt,

ale aj centrum záujmu na území Slovenskej republiky, t.j. miesto, v ktorom býva s úmyslom

zdržiavať sa tam trvalo. Konanie žalobcu počas pobytu vo Veľkej Británii nasvedčuje tomu,

že bydlisko vo Veľkej Británii bolo len prechodné a natrvalo sa chcel zdržiavať v Slovenskej

republike. Vyhodnotenie týchto skutočností svedčí o zachovaní väzieb na území Slovenskej

republiky. Za nesprávny pokladal právny názor žalovanej, že nemožno dobu poistenia v

nezamestnanosti získanú na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na

dávku v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 základného nariadenia.

Krajský súd úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že

ich náhradu neuplatnil.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná odvolanie. Uviedla, že v prejednávanej

veci súd spochybnil jej právny názor, týkajúci sa nezachovania väzieb a centra záujmov

žalobcu na území Slovenskej republiky počas posledného pracovného pomeru žalobcu

vo Veľkej Británii. Namietala, že kritéria uvedené v článku 11 ods. 1 vykonávacieho

nariadenia poukazujú na vytváranie väzieb žalobcu so štátom zamestnania, t.j. Veľkej

Británie. Poukázala na dĺžku a trvalosť pobytu v tomto štáte, v ktorom bol s blízkou osobu,

terajšou manželkou, na frekvenciu návratov na územie Slovenskej republiky čo svedčí o tom,

že žalobca nemal centrum svojich záujmov na Slovensku. Pokladala za neprijateľné, aby sa

príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko" mala rozšíriť oblasť uplatnenia článku 65

základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie

3

alebo samostatne zárobkovo činnú osobu v členskom štáte, ktoré nechali svoje rodiny

vo svojej krajine pôvodu. Žalobca počas pracovného pomeru vo Veľkej Británii sa vracal

štyrikrát ročne na Slovensko, preto nie je možné za bydlisko žalobcu pokladať Slovensko,

teda nemal zachované bydlisko na území Slovenska a v tejto súvislosti poukázal na právny

názor uvedený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo 17. februára 1977, C 76-76 – Silvana Di

Paolo proti Office national de l´emploi, podľa ktorého pojem členský štát, v ktorom pracovník

býva, musí byť obmedzený na štát, v ktorom pracovník aj napriek tomu, že je zamestnaný

v inom členskom štáte, naďalej má svoje zvyčajné bydlisko a svoje stredisko životných

záujmov. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie

konanie, prípadne ho zmenil a žalobu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s a dospel

k názoru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav

a odvolací súd naň v celom rozsahu aj poukazuje ( ). K veci uvádza

nasledovné.

Žalobca 2. augusta 2010 požiadal o dávku v nezamestnanosti potom, ako bol zaradený

do evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v Prievidzi zo 6. júla 2010 číslo 26376/99358/2010/OIPaSS.

Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom do 31. augusta

2010) poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred

zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v

nezamestnanosti najmenej tri roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého

právne predpisy podmieňujú nadobudnutie nároku na dávku dosiahnutím dôb poistenia

v potrebnom rozsahu, zohľadní doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov

ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov,

ktoré uplatňuje.

4

Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia uplatňovanie odseku 1 s výnimkou prípadov

uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a) sa podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila

v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej

zárobkovej činnosti.

Výnimku z tohto pravidla, ako to uvádza aj žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí,

predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t.j. prípady,

kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne

zárobkovo činná osoba na území iného členského štátu zachovala bydlisko na území

Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho

nariadenia).

Uvedené ustanovenia umožňujú zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti

dosiahnutú na území Veľkej Británie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade

s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia v prípade preukázania pevných väzieb a bydliska na

území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania mimo územia Slovenska.

Dostatočne bolo preukázané, že žalobca pred zaradením do evidencie uchádzačov

o zamestnanie na Slovensku nebol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, pretože

v posudzovanom období pracoval na území iného členského štátu EÚ, vo Veľkej Británii.

Správnemu orgánu predložil formulár U002 – záznam o poistení z 12. októbra 2010, v zmysle

ktorého bol od 21. júna 2006 do 20. júna 2010 poistený v nezamestnanosti na území tohto

členského štátu EÚ. Preukázaná bola aj skutočnosť, že žalobca vo Veľkej Británii ukončil

pobyt, za ktoré obdobie bol podľa právnych predpisov tohto štátu poistený.

Žalovaná pre nárok na dávku v nezamestnanosti posudzovala otázku zachovania

väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky na základe údajov, ktoré žalobca vypísal

2. augusta 2010 v dotazníku žalovanej označenom ako "Dotazník na účely preukázania

bydliska na území Slovenskej republiky počas posledného zamestnania (samostatnej

zárobkovej činnosti) v inom členskom štáte EÚ v zmysle článku 65 ods. 2, 3 a 5 nariadenia

(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 6883/2004 o koordinácii systémov sociálneho

5

zabezpečenia v platnom znení". Zo skutočností, že žalobca vykonával návštevy blízkych

príbuzných v Slovenskej republike štyrikrát ročne za obdobie štyroch rokov zamestnania vo

Veľkej Británii, že zatiaľ býva u rodičov, žalovaná dospela k záveru, že nepreukazujú pevné

väzby so Slovenskom a ani s bydliskom na území Slovenskej republiky.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že konanie žalobcu počas

pobytu vo Veľkej Británii jednoznačne nasvedčovalo zachovanie pevných väzieb s úmyslom

naďalej mať bydlisko na území Slovenskej republiky. Svedčí o tom najmä to, že zrejme

zo zarobených peňazí v priebehu pobytu v tomto štáte kúpil pozemok na slovenskom území

a získa stavebné povolenie (29. februára 2008) na rodinný dom v katastrálnom území Banky.

Slovenskú republiku teda žalobca pokladal za "svoje zvyčajné bydlisko a svoje

stredisko životných záujmov". Napokon žalovaná ani netvrdila, že žalobca vo Veľkej Británii

počas svojho zamestnania konal s úmyslom zostať v tomto štáte. Odvolací súd sa preto

stotožnil s právnym názorom krajského súdu v otázke, že žalobca svojim konaním počas

výkonu zamestnania (a platenia poistenia) v inom členskom štáte EÚ zachoval centrum

svojho záujmu ako aj bydliska na území Slovenskej republiky.

Odvolací súd poznamenáva, že v dôvodoch rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci

Silvana Di Paulo je uvedené, že bydlisko v jednom členskom štáte nemusí bezpodmienečne

vylučovať iné zvyčajné bydlisko v inom štáte.

Z uvedeného dôvodu je potrebné u žalobcu zohľadniť doby poistenia dosiahnuté podľa

právnych predpisov Veľkej Británie tak, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov

Slovenskej republiky v zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia.

Odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd správne zistil, že nezodpovedajú zákonu

rozhodnutia žalovanej o dávke v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení, ktorá doby poistenia dosiahnuté vo Veľkej Británii žalobcovi nezohľadnila.

Preskúmavaný rozsudok súdu prvého stupňa preto podľa potvrdil ako

vecne správny.

Podľa ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

6

Úspešný žalobca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová