Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/39/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného C. E., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. zo 16.februára 2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. mája 2015 takto

rozhodol:

Podľa , , , z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. zo 16.02.2015 bol obžalovaný C. E. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že hoci mu z ustanovenia o rodine a rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. zo dňa 26.02.2009, právoplatného dňa 25.03.2009 vyplýva, že bol zaviazaný prispievať na výživu detí E.: G., U.. XX.XX.XXXX a C.,. U.. XX.XXXXXX, obaja bytom E., Q. XXX/XX sumou 100,-€ na každé z detí mesačne vždy do 15,-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky M. D., U.. XX.XX.XXXX, R. E., Q. XXX/XX, túto vyživovaciu povinnosť si riadne a včas neplní od marca 2008 až do súčasnosti, s výnimkou obdobia od 18.04.2011 do 04.10.2011, kedy bol obvinený vo výkone trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach, a od 14 07.2012 do 24.04.2014, kedy bol obvinený vo výkone trestu odňatia slobody v Justizanstalt Sonnberg, Hollabrunn, Rakúsku, kde si nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom G. K. C. E.Ý., čím mu vznikol za uvedené obdobie na bežnom výživnom na obe deti dlh vo výške 10.208,30,- € /vrátane septembra 2014/,

Za to mu bol podľa Tr. zákona s použitím , , a uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden ) rok.

Podľa , bol na výkon trestu zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Samosudca rozsudok odôvodnil nasledovne: „Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný v zmysle vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval podľa a položil obžalovanému otázky uvedené v , , , , , pričom obžalovaný na všetky odpovedal „áno“. Súd následne, po kladnom stanovisku prokurátora, rozhodol tak, že prijal vyhlásenie obžalovaného, vyhlásil, že dokazovanie ohľadne priznaného skutku sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie ohľadne výroku o treste. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, nakoľko na podklade výsledkov prípravného konania nemal rozumné pochybnosti o skutkových a právnych záveroch uvedených v obžalobe, pričom súd nezistil ani žiadne také pochybenia obžaloby, ktoré by mu bránili prijať vyhlásenie obžalovaného, a preto uznal obžalovaného vinným skutkovo aj právne v zmysle podanej obžaloby.

O osobe obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol devätnásťkrát súdne trestaný, z čoho sa osemkrát na neho hľadí akoby nebol odsúdený, pričom obžalovaný sa dopúšťal predovšetkým majetkovej trestnej činnosti. Obžalovaný bol v minulosti postihnutý aj za priestupok, a to celkovo osemkrát. Súd obžalovanému priznal jednu poľahčujú okolnosť podľa písm. 1/ , nakoľko sa k trestnému činu priznal a svoje konanie oľutoval a tiež jednu priťažujúcu okolnosť podľa z dôvodu, že už bol odsúdený pre trestný čin.

Pri úvahách o uložení trestu súd vychádzal primárne z trestnej sadby určenej v a keďže obžalovaný sa dopustil trestného konania závažnejším spôsobom konania po dlhší čas, súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v , podľa ktorého sa páchateľ potrestá trestom odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Pri ukladaní trestu súd prihliadol najmä na kritériá uvedené v . Zvážil okolnosti skutku a jeho následky ako aj osobu obžalovaného, jeho zavinenie a pohnútku a tiež možnosti jeho nápravy. Súd prihliadol predovšetkým na to, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval. Pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností u obžalovaného je vyrovnaný, a preto súd nepristúpil k zvýšeniu ani zníženiu zákonnom určenej trestnej sadzby. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v danom prípade pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľ bude trest pri spodnej hranice trestnej sadzby dostačujúci. Podľa , súd môže odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúci dva roky, za podmienok určených zákonom. Podľa súd sa toto ustanovenie zákona nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Nakoľko obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, postupoval súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody.“

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle podal odvolanie obžalovaný C. E., ktoré písomne nezdôvodnil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( ) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 a preto podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový rozsudok je zatiaľ predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ako aj právo obhajoby ( ), boli zistené chyby rozsudku najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie ( ), pričom vznikli aj pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy ( ) v dôsledku ktorých došlo aj k porušeniu ustanovení ( ).

Uvedené zistenia sú dôvodom toho, že odvolací súd o odvolaní obžalovaného rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretože chyby nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí ( ).

Podľa platí: Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa Dovolanie možno podať , ak c/ zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné: Okresná prokuratúra Malacky podala dňa 04.08.2014 pod sp. zn. -8 obžalobu na obžalovaného C. E. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , Tr. zákona. Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný v zmysle vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval podľa a položil obžalovanému otázky uvedené v , , , , , pričom obžalovaný na všetky odpovedal „áno“. Súd následne, po kladnom stanovisku prokurátora, rozhodol tak, že prijal vyhlásenie obžalovaného, vyhlásil, že dokazovanie ohľadne priznaného skutku sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie ohľadne výroku o treste.

K zrušeniu rozhodnutia z dôvodu , , , , krajský súd konštatuje: Je nesporné, že obžalovaný C. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku a pozitívne odpovedal aj na všetky otázky položené mu podľa , , , , . Uvedenému vyhláseniu však predchádzal nasledovný, podľa názoru krajského súdu, nesprávny postup prvostupňového súdu. Okresný prokurátor predniesol obžalobu, ale zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nie je zrejmé, či modifikoval výšku dlžného výživného. Je zistiteľné, že obžaloba bola podaná 04.08.2014 a hlavné pojednávanie bolo vykonané 16.02.2015 tj. s odstupom 6 mesiacov. V skutkovej vete obžaloby je jednoznačne uvedené, že výška výživného je 9 808,30€, z hlavného pojdnávania- konkrétne prednesu obžaloby prokurátorom nie je zrejmé, či pri prednese došlo zo strany prokurátora k úprave dlžného výživného, nakoľko trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zákona je konaný až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa ( Tr. zákona) Ak vzápätí obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a odpovedal aj na otázku či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu ( ) tak nie je jasné a zistiteľné ohľadne akej sumy dlžného výživného vlastne vyhlásenie o vine urobil, keď v odsudzujúcom rozsudku je v skutkovej vete uvedená suma dlžného výživného tj. 10 208,30€.

Na uvedené nadväzuje aj nedostatočné poučenie obžalovaného podľa . Podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený len ohľadne neodvolateľnosti prijatého vyhlásenia o vine, ale nebol poučený o tom, že v rozsahu súdom prijatého vyhlásenia je toto nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa ( ).

V kontexte s uvedeným je napadnutý rozsudok nejasný a neúplný v skutkových zisteniach, pretože sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa obžalovaný má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. V prípade konania o trestnom čine podľa Tr. zákona, keď súd upravuje skutok predĺžením času jeho spáchania o čas po podaní obžaloby a zvýšením sumy dlžného výživného o sumu po podaní obžaloby, koná o časti skutku, ku ktorej obžalovaný doposiaľ nebol vypočutý. Bez výsluchu obžalovaného súd nemôže náležite objasniť objektívnu ani subjektívnu stránku skutkovej podstaty tohto trestného činu. Preto platí, že ak súd koná hlavné pojednávanie o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zákona, vzhľadom na jedinečnosť tohto trestného činu, vyplývajúcu z ustanovenia Tr. zákona spravidla musí vypočuť obžalovaného k časti skutku, ku ktorej nebol vypočutý tj. k časti zvýšenej sumy dlžného výživného. V posudzovanom prípade sa jednalo o obdobie 6 mesiacov (od podania obžaloby do rozhodnutia v merite veci), v časti ktorej došlo zo strany súdu k zvýšeniu sumy dlžného výživného bez toho, aby bol obžalovaný C. E. k tejto časti vypočutý, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu. Teda v takomto prípade nebolo na mieste rozhodnutie súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine. Postupom súdu prvého stupňa, ktorý je zrejmý zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 16.02.2015 nielenže došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, ale tiež vznikli vážne pochybnosti o priebehu skutkového deja.

V kontexte s uvedeným v rozpore s odseku 8 vyslovil súd, že vykoná len dokazovanie v rozsahu listinných dôkazov k výške výživného a k uloženiu trestu, pretože podľa tohto odseku citovaného ustanovenia v prípade prijatého vyhlásenia o vine, súd spravidla „vykoná dokazovanie o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia“, nie čo do výšky dlžného výživného v prípade trestného činu Tr. zákona, pretože dlžná výška výživného nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti, ktorej porušenie je samo trestným činom. Tento dlh nemožno uplatňovať v adhéznom konaní ako škodu.

Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným o základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov ( ), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. Zistenie skutočného stavu veci vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súbehu so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akékoľvek pochybnosti. K správnym a úplným skutkovým záverom môže však súd dôjsť len vtedy, ak vykoná všetky dosiahnuteľné dôkazy a tieto je potrebné, aby v jednotlivostiach, ako a v ich súhrnne správne ich zhodnotil, čo však v danom prípade nebolo naplnené. Revíznym postupom krajský súd zistil, že v súdnom konaní neboli prvostupňovým súdom riadne a dostatočne zhodnotené všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom no objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Z tohto pohľadu je napadnutý rozsudok minimálne predčasný.

Z pohľadu vyššie rozvedeného odvolací súd súc si vedomý, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a na otázky položené podľa odpovedal kladne, berúc do úvahy aj obmedzenie revízneho princípu ( ), je presvedčený, že v odvolacom konaní po zistení nesprávneho postupu súdom prvého stupňa pri prijatí vyhlásenia obžalovaného o priznaní viny je oprávnený zrušiť meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o vine a tak prekonať relatívnu právoplatnosť tohto výroku ( druhá veta ) a napraviť pochybenie súdu prvého stupňa, pretože „súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (či. 152 ods. 4 ). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 1. júla 2008)

Na podklade vyššie uvedeného potom odvolací súd požaduje od súdu prvého stupňa zopakovanie dôkazov s dodržaním všetkých zákonných ustanovení. Po takýchto úvahách je krajský súd presvedčený, že konanie súdu prvého stupňa sa vyznačovalo podstatnými chybami, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali. Krajský súd preto podľa s. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ napadnutý rozsudok zrušil a podľa rozhodol, že sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu opäť prerokoval a rozhodol.

Preto bude okresný súd povinný vykonať hlavné pojednávanie od začiatku, dať možnosť obžalovanému C. E. vyjadriť sa k veci, a to aj k časti skutku po podaní obžaloby. Až po takto riadne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní bude môcť okresný súd vo veci opätovne rozhodnúť, ak medzitým obžalovaný nevyužije ustanovenie o účinnej ľútosti.

Krajský súd zároveň dáva súd prvého stupňa do pozornosti zásadu zákazu zmeny k horšiemu, pretože odvolanie v predmetnej veci nebolo podané v neprospech obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.