Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Co-335-2014.pdf
PDF · 85.69 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/335/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne Československej obchodnej banky, a.s. so sídlom v Bratislave, Michalská č. 18, zastúpenej JUDr. Branislavom Zuberecom, advokátom so sídlom v Bratislave, Michalská č. 9, proti žalovanej O. H.L., N. S. X. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov č. 163/66, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom v Nitre, Petzvalova č. 12, o zaplatenie 17.686,26 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.3.2014 č.k. 10C/19/2012-167 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 12.570,76 eura.
Z r u š u j e rozsudok v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 17.686,26 eura s 15,80%-ným úrokom zo sumy 12.570,76 eura od 15.11.2011 do zaplatenia, s 9%-ným úrokom zo sumy 12.570,76 eura od 15.11.2011 do zaplatenia, s 9%-ným úrokom z omeškania zo sumy 3.731,72 eura od 15.11.2011 do zaplatenia, a trovy konania v sume 3.128,36 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne titulom poskytnutého úveru.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru v sume 13.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver uhradiť v šesťdesiatich splátkach po 315,98 eura mesačne v lehote od 15.9.2009 do 15.8.2014. V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov 18,16%, vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa mal úročiť priamou úrokovou sadzbou vo výške 15,80% a celkové náklady spojené s úverom predstavujú sumu 6.338,20 eura. Žalovaná žalobkyni poskytnutý úver nesplácala riadne a včas a preto žalobkyňa oznámila, že úver sa stal splatný.
Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že istina spotrebiteľského úveru 12.570,76 eura je vypočítaná ku dňu 14.11.2011 a je ďalej úročená v súlade s článkom 4 úverovej zmluvy úrokom z úveru vo výške 15,80% a zákonným úrokom z omeškania vo výške 9%. Úroky z úveru vo výške 3.657,25 eura, poplatky vo výške 74,47 eura, spolu vo výške 3.731,72 eura sú vypočítané ku dňu 14.11.2011 a sú naďalej úročené zákonným úrokom z omeškania vo výške 9%. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že úverová zmluva spĺňa náležitosti podľa § 2, 4 ods. 2 zák. č. 258/2007 Zb., podmienky poskytnutia úveru sú jasné a presné, špecifikované a teda sú dojednané v súlade so zákonom a sú teda platne dojednané. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením úveru od 15.11.2011 a preto dôvodne bol uplatnený zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. úrok z omeškania v sadzbe o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platný k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, z dôvodu absencie náležitosti úverovej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. Má za to, že zmluva nemá náležitosti uvedené v tomto zákonnom ustanovení, treba ju považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú. Ďalej namietala neprijateľnosť poplatku za spracovanie úveru a poplatku za správu úveru. Medzi poplatkami, na ktoré ju súd zaviazal, je poplatok za spracovanie úveru. Tvrdí, že ide o neprijateľný poplatok. Žalobca neposkytol reálne podmienky za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 neprijateľný. Naviac je neurčitý predmet tohto poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného asi s nejakou administratívou, má dopad na platnosť poplatku. Ďalej poukázala na skutočnosť, že súd ju zaviazal aj na poplatok za správu úveru. K tomuto poplatku podľa obsahu korešponduje poplatok za vedenie úverového účtu, ktorý bol nemeckými súdmi označený ako neprijateľný. Nemala na výber, než súhlasiť s vedením úverového účtu, ktorý slúžil výlučne veriteľovi, no ona ho musí platiť. Súd sa mal s neprijateľnosťou tohto poplatku ex offo zaoberať. Súd sa nevyporiadal s tým, že musí platiť za niečo, čo jej materiálne nie je dodávané. Čo sa týka úrokov z omeškania riadnych úrokov, tak úroky z omeškania sú zákonom limitované a nesmú prekročiť strop podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak je dohodnutá splatnosť splátok, po splatnosti patrí veriteľovi sankčný úrok. Pripočítavanie riadnych úrokov k úrokom z omeškania je obchádzaním zákona, a teda neplatné podľa § 31 Občianskeho zákonníka. Odplatné úroky sú akceptovateľné do vrátenia iba pri úveroch, pri ktorých nenastupuje sankčný úrok. Ak teda veriteľ poskytne úver, môže sa dohodnúť úročenie do vrátenia. Ak sa však dohodne úverové obdobia a presný dátum splatnosti, po splatnosti patria úroky, ale inej povahy (úroky z omeškania). Ich navyšovanie o odplatné úroky je sofistikovaným obchádzaním zákona o zákazu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru žalobkyni nepatria úroky z úveru potom, čo nastala jeho splatnosť, resp. splatnosť tej-ktorej splátky, za obdobie nasledujúce po splatnosti úveru, resp. po splatnosti tej-ktorej splátky alebo za toto nasledujúce obdobie patria úroky z omeškania, ani mu nepatria úroky z úrokov, alebo už vôbec nie úroky z omeškania z úrokov z omeškania. Za nekalú obchodnú praktiku považuje aj nanútené jej poistenie.
Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení podaného k odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa správne právne posúdil vec a preto žiada, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav čo do istiny uplatnenej žalobkyňou, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 12.570,76 eura. V tejto časti ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa, poukazuje a v tejto časti sa s nimi stotožňuje.
Ako predčasné a teda aj nesprávne hodnotí odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému úroku z úveru, úroku z omeškania, poplatkov a poistenia, pretože v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný.
Súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je i právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkové a právne relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatňovaním nároku a obranou proti takému uplatneniu.
Všetky tieto právne významné okolnosti je nevyhnutné uviesť v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku, a to v intenciach ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré určujú podmienky na obsahu kvalitu rozsudku.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánov verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práva účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie splňujúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na znenia rozhodnutí Ústavného súdu, v ktorých Ústavný súd vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok prvostupňového súdu“.
V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatnil peňažný nárok zo spotrebiteľského úveru pozostávajúci jednak z istiny spotrebiteľského úveru v sume 12.570,76 eura, úroku z úveru v sume 3.657,25 eura, úroku z omeškania v sume 1.383,78 eura a poplatkov vo výške 74,47 eura, pričom žiadal istinu úročiť ročným úrokom vo výške 15,80% a úrokom z omeškania vo výške 9% a rovnako tak aj úroky a poplatky úrokom vo výške 9% ročne.
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 15.11.2012 č.k. 10C/19/2012-100 návrhu žalobkyne vyhovel. Uvedený rozsudok bol zrušený uznesením odvolacieho súdu zo dňa 17.9.2013 č.k. 1Co/14/2013-123 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa s tým, že v novom rozhodnutí sa má súd prvého stupňa vyporiadať s námietkami žalovanej súvisiacimi najmä s nepreskúmateľnosťou odôvodnenia rozsudku, ktorého nepreskúmateľnosť v odvolaní žalovaná namietala poukazujúc na to, že súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo nepovažoval úrok za bezúročný a bez poplatkov, napriek nešpecifikovaniu výšky splátok úrokov a poplatkov, neprijateľnosti poplatku za spracovanie úveru, neprijateľnosti poplatku za správu úveru, obchádzanie úrokov z omeškania tým, že žalobkyňa pripočítavala riadne úroky k úrokom z omeškania. V odvolaní žalovaná namietala, že navyšovanie úrokov z omeškania o odplatné úroky je sofistikovaným obchádzaním zákona o zákaze podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej v odvolaní namietala, že poistenie jej bolo nanútené v typovej zmluve a v tejto súvislosti poukázala na porušenie zákazu viazanosti jednej služby na druhú, ktorú nepotrebovala a musela ju prijať. Ďalej bolo uložené súdu prvého stupňa vyporiadať sa aj s návrhom vedľajšieho účastníka vznesenom počas konania ohľadom určenia neprijateľnosti všeobecných podmienok.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobe opätovne v celom rozsahu vyhovel, pričom rozsudok odôvodnil tým, že úverová zmluva spĺňa náležitosti podľa článku 2, 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., podmienky poskytnutia úveru sú jasné a presne špecifikované a teda sú dojednané v súlade so zákonom a sú teda platne dojednané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva a v tejto časti odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími námietkami žalovanej, že súd prvého stupňa sa opätovne nevyporiadal s právne významnými tvrdeniami žalovanej, že úver je bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. Súd sa taktiež nevyporiadal s námietkami žalovanej o neprijateľnosti zmluvných podmienok za vedenie účtu, za spracovanie úveru, za správu úveru, nakoľko ide o neprijateľné podmienky a taktiež sa nevyporiadal ani s tvrdením žalovanej, že poistenie jej bolo nanútené vzhľadom na to, že viazanosť jednej služby bola na druhú, ktorú nepotrebovala. Nevyporiadal sa ani s názorom Ústavného súdu SR, na ktorý poukazovala žalovaná, ktorý bol vyslovený v rozhodnutí IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, kde bolo konštatované, že po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úroku z omeškania a nie úrok z úveru.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce procesnou vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia ak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé ako sa vyporiadal s argumentami žalovanej pre rozhodnutie rozhodujúcimi, na ktoré sa vyžaduje špecifická odpoveď, preto neboli splnené podmienky pre opakovanie, resp. doplnenie dokazovania odvolacím súdom, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok v uvedenej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobkyňou uplatnenom nároku a v odôvodnení dať odpoveď na všetky otázky, námietky žalovanej, ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, neprijateľnosti podmienok, za vedenie účtu a za spracovanie úveru a správu účtu a poistenie úveru. Následne vo veci rozhodne a rozhodnutie odôvodní podľa zásad uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné odvolacím súdom.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.