Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-81-2014.pdf
PDF · 111.7 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/81/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu C+K Consulting, spol. s r.o., Rybničná 40, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, Karloveská 3154/6C, Bratislava proti žalovanému V. N., O. XX, O., zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, o zaplatenie 8.626,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15Cb/44/2009-559 zo dňa 11.02.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 8.626,63 eur s príslušenstvom (po súdom prvého stupňa pripustenej zmene žaloby) ako doposiaľ nevrátenej časti preddavku na províziu, ktorý mu v období od 6.7.2007 do 17.12.2008 poskytol v súvislosti s výkonom jeho sprostredkovateľskej činnosti na základe zmluvy o sprostredkovaní. Poukazoval na to, že zmluvný vzťah účastníkov bol na žiadosť žalovaného ukončený ku dňu 23.1.2009, čím žalovanému vznikla povinnosť vrátiť prevzaté preddavky, na splnenie ktorej ho vyzval písomnou výzvou zo dňa 15.5.2009. Ako príslušenstvo pohľadávky žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 18 % zo žalovanej sumy od 14.6.2009 do zaplatenia uplatnený podľa ustanovení všeobecných zmluvných podmienok pre poradcov, ktoré podľa obsahu zmluvy mali tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s tým, že neexistuje žiaden právny dôvod zakladajúci nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Vyplatenie odmeny, ktorú žalobca označil za preddavok na províziu, bolo uskutočnené na základe jednostranného právneho úkonu žalobcu - verejného prísľubu podľa § 850 Obč. zák., ku ktorému došlo v júni 2007 na seminári v Banskej Bystrici, kde žalobca verejne prisľúbil, že zaplatí odmenu vo výške predchádzajúcej priemernej provízie za dva mesiace (podľa vyjadrenia žalovaného na pojednávaní vo veci vo výške 80 % z priemernej trojmesačnej provízie) každému zúčastnenému spolupracovníkovi, za splnenia podmienky, že sa zmluvne zaviažu žalobcovi k sprostredkovaniu poistenia. Nakoľko žalovaný túto podmienku splnil, žalobca mu po uzavretí zmluvy v súlade s verejným prísľubom sľúbenú odmenu vo výške 3.310,62 eur vyplatil. Povinnosťou žalobcu podľa všeobecných zmluvných podmienok bolo spracovávať a zasielať mu vyúčtovania sprostredkovateľskej činnosti, pričom zo všetkých vyúčtovaní, s výnimkou vyúčtovania za mesiac december 2008, voči ktorému žalovaný vzniesol námietky, vyplýva, že žalobca neevidoval žiaden záväzok titulom poskytnutých preddavkov na províziu. Vyplatené sumy nie je možné považovať za preddavok na províziu, nakoľko zmluva ani všeobecné zmluvné podmienky pojem „preddavok na províziu“ nepoznajú a neupravujú možnosť jeho poskytnutia. Podľa samotného žalobcu jeho vyhlásenie v júni 2007 malo len motivačný charakter a aj pripustenie úvahy o odpustení dlhu, či vzdaní sa práva, bolo podmienené dosiahnutím
určitej úrovne produkcie. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že vyhlásenie žalobcu malo charakter odpustenia dlhu, ktoré malo byť viazané na určitú produkciu, túto podmienku žalovaný splnil, a potvrdením nulového zostatku zálohy na jednotlivých vyúčtovaniach bola splnená aj podmienka písomnej formy odpustenia dlhu.
Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 11.02.2014 žalobu zamietol a súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia právny zástupca žalobcu zotrval na uplatnení nároku s tým, že kvôli zániku zmluvného vzťahu žalovaný nesplnil podmienku zúčtovania finančných prostriedkov, čím mu nevznikol nárok na ponechanie si predmetných finančných prostriedkov, ktorý nárok ani v konaní nepreukázal. Právna zástupkyňa namietla, že verejný prísľub, od ktorého si žalovaný odvodzuje svoj právny nárok, nezaznel a ani nemohol byť platne daný, pretože podľa zákonnej definície verejného prísľubu tento musí byť adresovaný neurčitému okruhu ľudí, pričom na stretnutí v Banskej Bystrici sa zúčastnil pozvaný okruh osôb.
Konateľ žalobcu Mgr. Igor Šmatlák na pojednávaní uviedol, že stretnutie v Banskej Bystrici, na ktorom malo dôjsť k verejnému prísľubu, sa konalo ešte predtým, ako vznikol samotný žalobca a samozrejme predtým, ako žalobca podpísal zmluvu so spoločnosťou AXA a teda v danom období žalobca ani nevedel, aký bude mať objem finančných prostriedkov, ktoré bude mať k dispozícii na rozbeh spoločnosti. Je teda nelogické, aby akýkoľvek verejný prísľub bol daný v tých intenciách, že žalovanému boli dané finančné prostriedky akoby vo forme nejakého daru, keďže títo ľudia pre spoločnosť zatiaľ neodviedli žiadnu prácu. Vždy sa totiž hovorilo o poskytnutí zálohy, ktorá bude následne zúčtovaná v priebehu trvania zmluvného vzťahu. Konateľ uviedol, že vedúcim pracovníkom bolo oznámené, že v prípade, ak žalobca dosiahne produkciu nad určitú úroveň a bude môcť vyplácať mimoriadnu províziu príde k zápočtu poskytnutých záloh. Čo sa týka individuálnych preddavkov pre žalovaného, tieto boli poskytnuté na základe jeho žiadosti. Išlo vlastne o pomoc zo strany žalobcu. Žalobca nikdy nepožadoval, aby poskytnuté zálohy boli fyzicky vrátené. Mali byť zaúčtované oproti mimoriadnym províziám.
Žalovaný na pojednávaní vypočutý ako účastník konania uviedol, že na stretnutí v Banskej Bystrici dňa 20.6.2007, ktoré malo motivačný charakter p. Z., ktorý mal záujem založiť novú spoločnosť verejne prehlásil, lebo si bol vedomý, že spoločnosť Capitol a.s. zadrží výplaty za mesiac máj a jún, že v prípade ak nebudú uvedené finančné prostriedky vyplatené a prejdú do novovznikajúcej spoločnosti, každému vyplatí 80 % z priemerných mesačných provízií za posledné 3 mesiace a v takomto rozsahu mu aj bola suma na dva krát vyplatená, ako štartovné alebo ušlá mzda, pričom uviedol na stretnutí a aj opakovane na jeseň, resp. začiatkom zimy 2007 potvrdil, že sa ich nikdy nebude domáhať. Žalovaný poprel, že by sa so žalobcom dohodli na započítaní finančných prostriedkov z mimoriadnej provízie, o ktorej sa aj domnieva, že mu bola vyplatená za jeho výsledky.
Svedok W. K. spoločne so žalovaným pôsobili v spoločnosti Capitol, odkiaľ poznal aj pána Z., ktorý bol jeho priamym nadriadeným. Od pána Z. sa dozvedel, že tento chce zložiť novú spoločnosť, nakoľko v spoločnosti Capitol sa zmenili vlastnícke vzťahy a bol zámer zmeniť štruktúru firmy v neprospech sprostredkovateľov. Nakoľko on mal pod sebou tím 120-130 ľudí, tak týchto mal presvedčiť, aby s ním odišli do novovznikajúcej firmy. Dňa 20.6.2007 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo stretnutie, kde pán Z. ponúkol 2 x 80% priemernej 3 mesačnej provízie dosahovanej v spoločnosti Capitol, a to za tým účelom vykrytia prechodného obdobia. Spolupráca so žalobcom však bola aj následne dosť problematická. Uvedené peniaze mali byť vyplatené z pôžičky zo spoločnosti AXA životní pojišťovňa a.s. vo výške 80 % 3 mesačných platov na dva krát, resp. jeden plat, pretože spoločnosť Capitol akciová spoločnosť jeden plat vyplatila.
Svedok V. N. Z. uviedol, že je spoločníkom žalobcu. Dňa 13.6.2007 sa dozvedel, že 5 ľudí vrátane neho boli prepustení zo spoločnosti Capitol. Okrem neho ja jednalo o pána K., O., O. a O.. Následne sa títo ľudia stretli v Bratislave, aby prekonzultovali ďalší postup, pričom sa dohodli, že si založia vlastnú spoločnosť a oslovia bývalých spolupracovníkov zo spoločnosti Capitol. Zároveň prebiehali konzultácie aj so spoločnosťou AXA, ktorá finančne zabezpečila aj stretnutie v Banskej Bystrici, kde on spolu so svojimi spolupracovníkmi ponúkol zhruba 200-220 ľudom prácu v novovznikajúcej spoločnosť s tým, že tí, ktorí by sa k ním pridali, dostanú províziu na preklenutie prechodného obdobia, nakoľko už v tej dobe Capitol rozposielal svojím zamestnancom - sprostredkovateľom, maily, že v prípade odchodu zo
spoločnosti Capitol, nedostanú doposiaľ nevyplatené provízie. Z toho dôvodu týmto ľuďom aj ponúkli takúto províziu, ktorá mala mať formu zálohy. Mal vedomosť aj o tom, že žalovanému bola poskytnutá finančná čistka na vykrytie nejakých jeho výdavkov. Všetky takéto platby boli vedené ako individuálny preddavok a boli dohodnutí tak, že buď sa táto suma zaúčtuje do provízií, alebo sa zaplatí. Nešlo o žiadnu odmenu, či nenávratný príspevok. Tieto peniaze boli poskytnuté spoločnosťou AXA.
Svedok Ing. B. O. uviedol, že problémy v Capitole nastali po tom, čo sa jeho 100%-tným vlastníkom stala Koperatíva. Pán Z. s pánom O. založili novú spoločnosť s tým, že zabezpečili aj nového partnera
- AXU. Už vtedy Capitol rozposielal výhražné maily s tým, že nebudú vyplatené posledné provízie. Na to im pán Z. ponúkol, že im bude vyplatených za 2 mesiace 80% trojmesačnej priemernej produkcie a to z dôvodu vykrytia strát. Pán Z. vtedy uviedol, že tieto peniaze od nich nikto nebude chcieť naspäť, avšak akonáhle s ním ukončili spoluprácu, začal od nich tieto peniaze žiadať späť. Nikdy nebola reč o následnom zúčtovaní poskytnutých finančných prostriedkov.
Súd vyhodnotil všetky dôkazy predložené žalobcom a žalovaným to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko čo za konania vyšlo najavo a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci :
Žalobca je právnická osoba zapísaná v Obchodom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele : Sro, vo vložke číslo : 46607/B, pričom predmetom jeho činnosti je okrem iného sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti. Spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou dňa 14.6.2007 a vznikla zápisom do Obchodného registra dňa 22.6.2007. Jedinými spoločníkmi spoločnosti od jej vzniku sú V. N. Z. a Mgr. R. O., ktorý je aj jedným štatutárnym orgánom oprávneným konať za spoločnosť samostatne. Žalovaný je fyzická osoba.
Žalobca a žalovaný uzavreli v bližšie nezistenom čase v období po vzniku žalobcu a pred vyplatením finančných prostriedkov, ktorých vrátenia sa žalobca od žalovaného domáha (prvá platba vo výške 49.868 Sk odišla z účtu žalobcu dňa 6.7.2007 a druhá platba v rovnakej výške dňa 16.8.2007), písomnú zmluvu o sprostredkovaní podľa ust. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú a na základe ktorej sprostredkovával žalovaný pre žalobcu poistenie alebo návrhy zmlúv iných finančných produktov smerujúcich k uzatvoreniu zmlúv medzi obchodnými partnermi žalobcu a tretími osobami. Žalobca poskytol žalovanému v súvislosti s výkonom jeho funkcie podriadeného sprostredkovateľa návratné individuálne preddavky vo výške 200.000,-Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky v znení platnom v čase uzavretia zmluvy („ ďalej len VOP“), v ktorých boli stanovené aj dojednané provízie za žalobcom prijaté návrhy zmlúv, nebolo sporné. K zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania došlo dohodou zmluvných strán ku dňu 23.1.2009, na základe písomnej žiadosti žalovaného zo dňa 23.1.2009.
Žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 9.949,41 eura eur. ( 2 x 49.868,- Sk + 200.000,-Sk). Žalobca si uvedené peňažné prostriedky na základe zmluvy v znení jej dodatku zo dňa 22.6.2007 požičal od spoločnosti AXA životní pojišťovna a.s., - AXA životní pojišťovna a.s., organizačná zložka Slovensko, so sídlom v Bratislave, Kolárska 6, ktoré skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, sporný však bol titul ich poskytnutia. Po ukončení zmluvy o sprostredkovaní vykonal navrhovateľ vyúčtovanie v súlade so Všeobecnými zmluvnými podmienkami s tým, že v decembri 2008 bola do poskytnutých preddavkov započítaná provízia odporcu vo výške 1.644,82 eura.
Žalobca v konaní tvrdil, že išlo o preddavok na províziu, na ktorej sa žalobca so žalovaným dohodli pred stretnutím v Banskej Bystrici dňa 20.6.2007 a ktorú mal žalovaný vrátiť, resp. malo prísť k ich zápočtu v prípade dosiahnutia určitej produkcie žalobcu a výplaty mimoriadnych provízií, podľa žalovaného však išlo o nenávratnú odmenu, tzv. štartovné, vyplatené na základe verejného prísľubu zo dňa 20.6.2007, ktorý mal na stretnutí v Banskej Bystrici uskutočniť jeden zo zakladateľov žalobcu V. N. Z., pričom počas trvania jeho zmluvného vzťahu a ani pri jeho zániku neboli uvedené prostriedky v písomných vyúčtovaniach vykazované ako záväzok, čo podľa neho písomne potvrdilo odpustenie dlhu vo vyhlásení zo dňa 24.3.2009. Žalobca do vyplatenej sumy peňažných prostriedkov po ukončení zmluvného vzťahu účastníkov konania jednostranne započítal províziu žalovaného, na ktorú mu vznikol nárok za december
2008 vo výške 1.644,82 eura, pričom žalovaný sa uvedenej sumy peňažných prostriedkov od žalobcu nedomáhal v tomto, ani v inom súdnom konaní.
Dňa 20.6.2007 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo stretnutie, na ktorom boli prítomní za žalobcu jeho zakladatelia V. N. Z. a R. O., zástupcovia spoločnosti AXA životní pojišťovne a.s. a fyzické osoby a to bývalí alebo aktívni sprostredkovatelia spoločnosti Capitol akciová spoločnosť a.s., ktorí boli na stretnutie pozvané priamo elektronicky spoločníkom zakladateľom žalobcu p. Z. alebo cestou svojich bývalých vedúcich v spoločnosti Capitol akciová spoločnosť a.s.. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na predmetnom stretnutí vystúpil len p. Z., ktorý predstavil víziu spoločnosti a podľa konateľa žalobcu R. O. a listinných dôkazov konkrétne zápisnice o výsluchu p. Z. pred Okresným súdom Lučenec mal informovať o vyplácaní záloh na provízie, pričom podľa žalovaného a svedkov v konaní vypočutých a to W. K. a S. M., ktorí boli prítomní na predmetnom stretnutí mal uskutočniť verejný prísľub ohľadne vyplatenia odmien za uzavretie sprostredkovateľských zmlúv. F. N. vypočutá v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 24 Cb 176/2009 ako odporkyňa prítomná na uvedenom stretnutí sa k titulu poskytnutých peňažných prostriedkov nevedela jednoznačne vyjadriť a odporkyňa v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 24 Cb 174/2009 W. W., nebola prítomná na predmetnom stretnutí. W. W. vypočutá ako účastníčka v konaní pod sp. zn. 24 Cb 174/2009 uviedla, že jej bolo v Galante oznámené, pričom nevedela označiť uvedenú osobu, že predmetné finančné prostriedky, ktoré jej od žalobcu boli vyplatené sú zálohou k výplate, resp. nejakým štartovným v mesiaci júli alebo auguste 2008 a keď sa náhodou budú započítavať, tak to pri dosahovanom príjme nepostrehne. Uviedla, že sa pri skončení zmluvného vzťahu zaujímala aj o osud predmetných prostriedkov a po začatí súdneho konania požiadala žalobcu o povolenie splátok, s čím však žalobca nesúhlasil. Žalovaný namietal aj voči tvrdeniu žalobcu, že k vráteniu vyplatených peňažných prostriedkov alebo ich započítaniu malo prísť v čase, keď žalobca bude môcť vyplácať mimoriadne provízie za stavu dosiahnutia určitej produkcie žalobcu, aj tvrdením, že jemu bola mimoriadna odmena vyplatená. Žalovanému a aj F. N. boli za existencie zmluvného vzťahu so žalobcom skutočne vyplatené isté peňažné prostriedky označené vo vyúčtovaniach ako mimoriadna odmena, v konaní však nebolo preukázané, že išlo o mimoriadnu odmenu viazanú na dosiahnutie zisku žalobcu, ale o preplatenie nákladov žalovaného za domáce alebo zahraničné semináre resp. iných jeho nákladov, ktoré skutočnosti potvrdil aj žalovaný, resp. išlo podľa žalovaného aj odmenu za jeho činnosť. Svedkovi K., svedkovi M. a F. N., bývalým sprostredkovateľom spoločnosti Capitol akciová spoločnosť bola už v priebehu existencie zmluvného vzťahu započítaná proti peňažných prostriedkom poskytnutým žalobcom v prvej platbe provízia vyplatená zo spoločnosti Capitol akciová spoločnosť, ktorá sa nachádza na ich účte stornorezev, voči čomu sprostredkovatelia nenamietali.
Sporným v konaní zostalo, či platby uskutočnené v mesiacoch júl a august 2007 boli dohodnuté ako zálohy, ktoré bude treba vrátiť alebo ako nevratné príspevky, ktorých úlohou bolo motivovať jednotlivých sprostredkovateľov k prestupu do spoločnosti žalobcu. Po oboznámení sa so znením zmluvy o sprostredkovaní súd zistil, že otázka týchto preddavkov nie je v zmluve vôbec upravená a súdu nebola predložená žiadna iná písomná dohoda, ktorá by obsahovala presný obsah a okolnosti dojednania a poskytnutia finančných prostriedkov. Za týchto okolností preto musel súd obsah tohto dojednania vyvodiť z okolností, za ktorých došlo k uskutočneniu právneho úkonu a to na základe výpovedí svedkov, ktorí sa zúčastnili verejného zhromaždenia v Banskej Bystrici ako aj na základe iných listinných dôkazov. Súd v konaní vychádzal z predložených zápisníc o pojednávaniach pre inými súdmi v obdobných veciach, pretože výsluch týchto svedkov bol zameraný na preskúmanie skutkových okolností, ktoré sú rovnaké a relevantné pre všetky obdobné spory.
Pri hodnotení dôkazov súdu vyplynul záver, že žalovaný, v konaní vypočutí svedkovia rovnako ako aj svedkovia, ktorí boli vypočutí v obdobných sporoch na iných súdoch majú taktiež ako žalobca záujem na výsledku konania a preto súd ich svedecké výpovede hodnotil s prihliadnutím na túto skutočnosť. V tejto súvislosti sa súdu ako hodnovernými javia výpovede svedkov, ktorí boli vypočúvaní pred inými súdmi v obdobných konaniach, napr. ide o výsluch svedka W. J., ktorý bol dňa 25.1.2010 vypočutý pred Okresným súdom Lučenec. V tejto súvislosti poukazuje súd na tú skutočnosť, že výpovede uvedených svedkov sa javia súdu ako hodnoverné, pretože ide o svedkov, ktorí na výzvu žalobcu obe provízie vrátili, takže ich záujem na výsledku sporu tým odpadol a aj napriek tomu uvádzali pri svojich svedeckých výpovediach skutočnosti zhodné s obranou odporcu. Súd dáva do pozornosti, že v rámci dokazovania kde žalobca musel produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nebol vypočutý z okruhu sprostredkovateľov jediný svedok, ktorý by podporil tvrdenie džalobcu o vratnosti provízií.
Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že v danom období bolo pre žalobcu z ekonomického hľadiska výhodné, prevziať fungujúcu sieť sprostredkovateľov poistenia, preto sa nim tvrdená nelogickosť jeho investície javí ako chabý argument, pričom je možné predpokladať, že účelom poskytovania príspevkov bolo to, aby jednotlivých záujemcov o spoluprácu finančne motivoval, aby začali sprostredkovať poistenie pre novovznikajúcu spoločnosť. Za hodnoverný podporný dôkaz o charaktere a účele vyplatených finančných prostriedkov je potrebné podľa názoru súdu považovať aj mesačné vyúčtovania doručované žalovanému, ktoré po zúčtovaní provízie vykazovali počas celej doby trvania zmluvného vzťahu v položke označenej ako „dlh“ sumu „0“. V uvedenom prípade je potrebné uviesť, že mesačné vyúčtovania je potrebné považovať za daňový doklad, preto je nelogické a smerovalo by to voči navrhovateľovi, ktorý tieto vyúčtovania vyhotovoval, keby sa v nich nenachádzali úplné a presné údaje o vzájomných záväzkoch účastníkov. takáto skutočnosť by bola v priamom rozpore so zvyklosťami, ktoré sú bežne zaužívané v oblasti poisťovníctva a spolupráce medzi poisťovacou spoločnosťou a sprostredkovateľmi poistenia. Ďalším podstatným dôkazom o nenávratnom charaktere vyplatenej čiastky je potrebné podľa názoru súdu považovať aj ukončenie zmluvy o sprostredkovaní a ukončenie platnosti udelenej plnej moci - dohoda, ktoré navrhovateľ zaslal odporcovi. V uvedenom dokumente žalobca uvádza, že týmto úkonom akceptuje ukončenie účinnosti zmluvy o sprostredkovaní k 23.1.2009. Ubezpečuje žalovaného, že zrušenie zápisu v registri PSP bude zabezpečené v zákonnej lehote nikde v obsahu tohto dokumentu však nie je zmienka, že by žalobca žalovanému dával na vedomie a upozorňoval ho, na existenciu dlhu žalovaného voči žalobcovi. Z tohto je možné podľa názoru súdu dôvodne predpokladať, že pokiaľ by žalobca skutočne evidoval pohľadávku voči žalovanému, bol by ju nepochybne zahrnul do dohody o ukončení zmluvy a rovnako by ju uvádzal aj v mesačných vyúčtovaniach. Z uvedených skutočností teda súd dospel k názoru, že sám žalobca sa počas existencie zmluvného vzťahu medzi nim a žalovaným správal tak, ako by žiadna pohľadávka voči žalovanému neexistovala, nikde ju neevidoval a nikdy dokonca ani pri ukončení zmluvného vzťahu nedal žalovanému na vedomie, že nejakú pohľadávku voči nemu eviduje.
Na základe takto vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov preto musel dospieť súd k záveru, že medzi účastníkmi bola konkludentným spôsobom uzavretá nepomenovaná zmluva, na základe ktorej žalobca vyplatil žalovanému finančné čiastky, pričom jedna z nich mala nenávratný charakter a druhá mala byť splatená v prípade obdržania provízií od navrhovateľa. Súd sa pri svojom rozhodovaní riadil a zohľadňoval vôľu zmluvných strán, ktorá vyplývala a prejavovala sa v ich konaní. Z tohto hodnotenia je potrebné podľa názoru súdu vyvodiť, že z prísľubu svedka Z. ktorý bol majoritným spoločníkom žalobcu a v jeho konaní sa prejavovala vôľa samotného žalobcu jednoznačne vyplynulo, že na informačnom stretnutí v Banskej Bystrici vôľa žalobcu smerovala k tomu, že žalobca poskytne budúcim sprostredkovateľom za účelom ich motivácie k prestupu k žalobcovi finančné prostriedky, z ktorých jeden bude nenávratný a druhý bude následne zúčtovaný z obdržaných provízií. V konaní nebol žalobcom produkovaný dôkaz, že by v neskoršom období došlo medzi účastníkmi k zjednoteniu vôle, ktorá by smerovala k zmene účelu vyplatených príspevkov.
Podľa názoru súdu v konaní bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to aj napriek stanovisku žalobcu, pretože z vykonaného dokazovania vyplynul súdu záver, že vyplatené finančné prostriedky je potrebné považovať v časti sumy vyplatenej v auguste 2007 za nenávratný finančný príspevok, ktorého účelom bolo motivovať žalovaného a vykryť jeho prípadné straty, ktoré by mu vznikli z dôvodu ukončenia spolupráce s predchádzajúcim obchodným partnerom. Čo sa týka druhého poskytnutého príspevku v mesiaci júl 2007 tento bol podľa všetkých dostupných skutočností zúčtovaný z provízií žalovaného. Táto skutočnosť podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva z mesačných vyúčtovaní vyhotovovaných samotným žalobcom v ktorých nie je uvádzaný žiadny dlh voči žalovanému. Z uvedených dôvodov preto súd vychádzal z okolností prípadu ako aj zo skutočností, za akých sa v reálnom svete prejavovala vôľa účastníkov konania, pričom po takto vykonanom dokazovaní musel zaujať stanovisko, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu žalovanej pohľadávky voči žalovanému.
Súd vo veci rozhodol na základe navrhnutých účastníkmi konania, sám ďalšie dokazovanie neinicioval ani nevykonával a to s prihliadnutím na právo účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci a rovnako ako aj na zásadu rovnosti strán súdneho konania.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bolo žalobe vyhovené, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Namietal, že záver súdu o uzavretí nepomenovanej zmluvy konkludentným spôsobom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd uvedený konkludentný právny úkon nešpecifikoval, neuviedol, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy, kto ju uzavrel a aký bol jej predmet. Dohoda predpokladaná súdom nespĺňa podmienky platného právneho úkonu, v odôvodnení rozhodnutia absentujú úvahy, ktorými sa súd riadil pri určení okamihu vzniku dohody, súd sa odvoláva iba na vyhlásenie majoritného zakladateľa spoločnosti žalobcu, ktoré však bolo vykonané pred jej vznikom. Rozhodnutie považuje za nepresvedčivé, zmätočné, nezrozumiteľné a preto nepreskúmateľné. Súdom tvrdený právny úkon postráda jasný prejav vôle, totožnosť oferty s akceptáciou, či určitosťou, preto sa o právny úkon nejedná. Medzi účastníkmi nedošlo k osobnému rokovaniu o zmluve, žalovaný uviedol, že s konateľom spoločnosti vôbec nerokoval a že so žalobcom neuzavrel inú zmluvu ako zmluvu o sprostredkovaní. Svedok J. K. Z. uviedol, že na stretnutí v B. Bystrice nebol osobu konajúcou v mene založenej spoločnosti a neuvádzal tam poskytnutie prostriedkov, ktoré sprostredkovatelia nebudú musieť vrátiť, pričom podľa žalobcu nedošlo k schváleniu akejkoľvek dohody, či iného právneho úkonu, ktorý by bol vykonaný osobou konajúcou v mene spoločnosti pred jej vznikom. V tejto súvislosti odvolateľ poukazoval na ustanovenie § 64 Obch. zák., s tým, že podľa neho iné záväzky ako súvisiace so vznikom spoločnosti môže spoločnosť prevziať iba vtedy, ak konajúce osoby prevzali tieto záväzky s odkladacou podmienkou. Ak spoločnosť neudelila dodatočný súhlas a neprevzala záväzky z týchto úkonov, právne následky, týchto úkonov nenastanú. Schvaľovať sa pritom musia výslovne uvedené konkrétne právne úkony a o schvaľovaní záväzkov prevzatých pred vznikom spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie. Konkludentné schválenie takéhoto záväzku je neprípustné, pričom proces valného zhromaždenia predpokladá vypracovanie zápisnice podpísanej predsedom valného zhromaždenia a zapisovateľa. Na schválenie úkonu žalobcom a prevzatie záväzkov by pre neho bolo záväzným, čo však v konaní preukázané nebolo.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.
Na nejednoznačnosť právnej podstaty uplatneného nároku upozorňoval odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci (21Cob/50/2012).
Podľa obsahu žaloby uplatnený nárok vyplýva z právneho vzťahu založeného zmluvou o sprostredkovaní, išlo o poskytnutie zálohy na provízie dojednané ústnou formou (vyjadrenie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 01.12.2009), časť prostriedkov, podľa žalobcu tzv. individuálne preddavky, mala byť žalovanému na jeho žiadosť poskytnutá dokonca ako (bližšie nekonkretizovaná) pôžička na rekonštrukciu alebo stavbu domu (výpoveď žalobcu na pojednávaní konanom dňa 19.01.2010 a výpoveď svedka - spoločníka žalobcu J. K. Z.). Žalovaný takýto účel jemu vyplatených prostriedkov poprel, ním uvádzané poskytnutie „odplaty“, za prechod od spoločnosti CAPITOL, a.s. ku žalovanému bolo potvrdené radou výpovedí svedkov, ktorí sa zúčastnili stretnutia sprostredkovateľov v Banskej Bystrici v júni 2007, pričom tvrdenia žalobcu zaťaženého v konaní vzhľadom na jeho procesné postavenie dôkazným bremenom sú v rozpore aj s listinnými dôkazmi, ktoré sám produkoval - mesačnými vyúčtovaniami neobsahujúcimi záznam o akomkoľvek finančnom záväzku žalovaného voči nemu a dokladom o ukončení zmluvného vzťahu účastníkov, v ktorom takýto záznam taktiež absentuje (v konečnom dôsledku aj v rozpore s obsahom odvolania, podľa ktorého účastníci spolu nejednali a uzavreli iba zmluvu o sprostredkovaní, ktorá dojednania o zálohách, či pôžičkách neobsahuje).
Pokiaľ za takejto dôkaznej situácie súd prvého stupňa nárok žalobcu nepovažoval za preukázaný a jeho plnenie v prospech žalovaného posúdil ako plnenie na základe nepomenovanej zmluvy, účelom ktorej bola finančná motivácia sprostredkovateľa poistenia, ktorý v prospech žalobcu ukončil spoluprácu so spoločnosťou CAPITOL, rozhodol vecne správne.
Súd prvého stupňa nekonštatoval uzatvorenie zmluvy účastníkov na stretnutí v B. Bystrici pred zápisom žalobcu do obchodného registra. Z jeho právnej konštrukcie a uvádzaného uzatvorenia zmluvy konkludentne vyplýva, že k zmluve došlo až okamihom vyplatenia prostriedkov a ich prijatia žalovaným, pričom samotné plnenie žalobcu možno považovať za splnenie prísľubu daného sprostredkovateľom poistenia zakladateľom a následne väčšinovým spoločníkom žalobcu J. K. Z. pred vznikom spoločnosti, preto relevantnou nie je námietka odvolateľa týkajúca sa neplatnosti prípadného právneho úkonu pre porušenie ustanovení §§ 64 a 125 Obch. zák. upravujúcich podmienky schvaľovania úkonov realizovaných pred vznikom spoločnosti.
Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, s odôvodnením ktorého sa stotožnil, podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne dodatočne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.