Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/44/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci navrhovateľa: C+K Consulting, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Vážska 9, IČO: 36 795 216, zastúpeného JUDr. PaedDr. Ivan Pecník, PhD., MBA, advokátom so sídlom Bratislava, Karloveská 3154/32, proti odporcovi: Jozef Klačko, nar. 29.10.1966, bytom Šaľa, Švermova 31, IČO: 40 50 96 99, zastúpeného: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, o zaplatenie 8.304,59 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 3.7.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 8.304,59 eura s prísl., titulom zmluvy o sprostredkovaní a na náhradu trov konania.

Súd vydal vo veci dňa 27.08.2009 platobný rozkaz č. k. -27, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu spolu s úrokmi z omeškania a nahradiť mu trovy konania. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odôvodnený odpor.

Právny zástupca odporcu v odpore žiadal návrh na začatie konania zamietnuť, pretože navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz na základe, ktorého by mal nárok na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Uviedol, že zaplatenie odmeny, ktorú navrhovateľ označuje ako preddavok, či províziu (za predpokladu uzatvorenia zmluvného vzťahu) bolo uskutočnené na základe jednostranného právneho úkonu navrhovateľa podľa a navrhovateľ teda nemal a nemá nárok na vrátenie zaplatenej odmeny.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, Ukončením zmluvy o sprostredkovaní, Žiadosťou o ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení, Zmluvou o sprostredkovaní, Výzvou na plnenie, Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ako aj ostatným spisovým materiálom.

Právna zástupkyňa navrhovateľa JUDr. Krnočková na pojednávaní podobne ako aj vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že na podanom návrhu trvá, pretože kvôli zániku zmluvného vzťahu odporca nesplnil podmienku zúčtovania finančných prostriedkov, čím mu nevznikol nárok na ponechanie si predmetných finančných prostriedkov, ktorý nárok ani v konaní nepreukázal. Právna zástupkyňa namietla, že verejný prísľub, od ktorého si odporca odvodzuje svoj právny nárok, nezaznel a ani nemohol byť platne daný, pretože podľa zákonnej definície verejného prísľubu tento musí byť adresovaný neurčitému okruhu ľudí, pričom na stretnutí v Banskej Bystrici sa zúčastnil pozvaný okruh osôb.

Konateľ navrhovateľa Mgr. Igor Šmatlák na pojednávaní uviedol, že stretnutie v Banskej Bystrici, na ktorom malo dôjsť k verejnému prísľubu, sa konalo ešte predtým, ako vznikol samotný navrhovateľ a samozrejme predtým, ako navrhovateľ podpísal zmluvu so spoločnosťou AXA a teda v danom období navrhovateľ ani nevedel, aký bude mať objem finančných prostriedkov, ktoré bude mať k dispozícii na rozbeh spoločnosti. Je teda nelogické, aby akýkoľvek verejný prísľub bol daný v tých intenciách, že odporcovi boli dané finančné prostriedky akoby vo forme nejakého daru, keďže títo ľudia pre spoločnosť zatiaľ neodviedli žiadnu prácu. Vždy sa totiž hovorilo o poskytnutí zálohy, ktorá bude následne zúčtovaná v priebehu trvania zmluvného vzťahu. Konateľ uviedol, že vedúcim pracovníkom bolo oznámené, že v prípade, ak navrhovateľ dosiahne produkciu nad určitú úroveň a bude môcť vyplácať mimoriadnu províziu príde k zápočtu poskytnutých záloh. Čo sa týka individuálnych preddavkov pre odporcu, tieto boli poskytnuté na základe jeho žiadosti. Išlo vlastne o pomoc zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ nikdy nepožadoval, aby poskytnuté zálohy boli fyzicky vrátené. Mali byť zaúčtované oproti mimoriadnym províziám.

Odporca na pojednávaní vypočutý ako účastník konania uviedol, že na stretnutí v Banskej Bystrici dňa 20.6.2007, ktoré malo motivačný charakter p. Z., ktorý mal záujem založiť novú spoločnosť verejne prehlásil, lebo si bol vedomý, že spoločnosť Capitol a.s. zadrží výplaty za mesiac máj a jún, že v prípade ak nebudú uvedené finančné prostriedky vyplatené a prejdú do novovznikajúcej spoločnosti, každému vyplatí 80 % z priemerných mesačných provízií za posledné 3 mesiace a v takomto rozsahu mu aj bola suma na dva krát vyplatená, ako štartovné alebo ušlá mzda, pričom uviedol na stretnutí a aj opakovane na jeseň, resp. začiatkom zimy 2007 potvrdil, že sa ich nikdy nebude domáhať. Odporca poprel, že by sa s navrhovateľom dohodli na započítaní finančných prostriedkov z mimoriadnej provízie, o ktorej sa aj domnieva, že mu bola vyplatená za jeho výsledky.

M. W. K. spoločne s odporcom pôsobili v spoločnosti Capitol, odkiaľ poznal aj pána Z., ktorý bol jeho priamym nadriadeným. T. B.Á. Z. sa dozvedel, že tento chce zložiť novú spoločnosť, nakoľko v spoločnosti Capitol sa zmenili vlastnícke vzťahy a bol zámer zmeniť štruktúru firmy v neprospech sprostredkovateľov. Nakoľko on mal pod sebou tím 120-130 ľudí, tak týchto mal presvedčiť, aby s ním odišli do novovznikajúcej firmy. Dňa 20.6.2007 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo stretnutie, kde pán Z. ponúkol 2 x 80% priemernej 3 mesačnej provízie dosahovanej v spoločnosti Capitol, a to za tým účelom vykrytia prechodného obdobia. Spolupráca s navrhovateľom však bola aj následne dosť problematická. Uvedené peniaze mali byť vyplatené z pôžičky zo spoločnosti AXA životní pojišťovňa a.s. vo výške 80 % 3 mesačných platov na dva krát, resp. jeden plat, pretože spoločnosť Capitol akciová spoločnosť jeden plat vyplatila.

Svedok V. N. Z. uviedol, že je spoločníkom navrhovateľa. Dňa 13.6.2007 sa dozvedel, že 5 ľudí vrátane neho boli prepustení zo spoločnosti Capitol. Okrem neho ja jednalo o B. K., Š., Š. F. Š.. Následne sa títo ľudia stretli v Bratislave, aby prekonzultovali ďalší postup, pričom sa dohodli, že si založia vlastnú spoločnosť a oslovia bývalých spolupracovníkov zo spoločnosti Capitol. Zároveň prebiehali konzultácie aj so spoločnosťou AXA, ktorá finančne zabezpečila aj stretnutie v Banskej Bystrici, kde on spolu so svojimi spolupracovníkmi ponúkol zhruba 200-220 ľudom prácu v novovznikajúcej spoločnosť s tým, že tí, ktorí by sa k ním pridali, dostanú províziu na preklenutie prechodného obdobia, nakoľko už v tej dobe Capitol rozposielal svojím zamestnancom - sprostredkovateľom, maily, že v prípade odchodu zo spoločnosti Capitol, nedostanú doposiaľ nevyplatené provízie. Z toho dôvodu týmto ľuďom aj ponúkli takúto províziu, ktorá mala mať formu zálohy. Mal vedomosť aj o tom, že odporcovi bola poskytnutá finančná čistka na vykrytie nejakých jeho výdavkov. Všetky takéto platby boli vedené ako individuálny preddavok a boli dohodnutí tak, že buď sa táto suma zaúčtuje do provízií, alebo sa zaplatí. Nešlo o žiadnu odmenu, či nenávratný príspevok. Tieto peniaze boli poskytnuté spoločnosťou AXA.

Svedok R.. B. Š. uviedol, že problémy v Capitole nastali po tom, čo sa jeho 100%-tným vlastníkom stala Koperatíva. B. Z. M. B. Š. založili novú spoločnosť s tým, že zabezpečili aj nového partnera - AXU. Už vtedy Capitol rozposielal výhražné maily s tým, že nebudú vyplatené posledné provízie. Na to im pán Z. B.onúkol, že im bude vyplatených za 2 mesiace 80% trojmesačnej priemernej produkcie a to z dôvodu vykrytia strát. B.Á. Z. vtedy uviedol, že tieto peniaze od nich nikto nebude chcieť naspäť, avšak akonáhle s ním ukončili spoluprácu, začal od nich tieto peniaze žiadať späť. Nikdy nebola reč o následnom zúčtovaní poskytnutých finančných prostriedkov.

Súd vyhodnotil všetky dôkazy predložené navrhovateľom a odporcom to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko čo za konania vyšlo najavo a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľ je právnická osoba zapísaná v Obchodom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiele : Sro, vo vložke číslo : 46607/B, pričom predmetom jeho činnosti je okrem iného sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti. Spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou dňa 14.6.2007 a vznikla zápisom do Obchodného registra dňa 22.6.2007. Jedinými spoločníkmi spoločnosti od jej vzniku sú V. N. Z. F. W.. R. Š., ktorý je aj jedným štatutárnym orgánom oprávneným konať za spoločnosť samostatne. Odporca je fyzická osoba.

Navrhovateľ a odporca uzavreli v bližšie nezistenom čase v období po vzniku navrhovateľa a pred vyplatením finančných prostriedkov, ktorých vrátenia sa navrhovateľ od odporcu domáha ( prvá platba vo výške 49.868 Sk odišla z účtu navrhovateľa dňa 6.7.2007 a druhá platba v rovnakej výške dňa 16.8.2007), písomnú zmluvu o sprostredkovaní podľa ust. , o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú a na základe ktorej sprostredkovával odporca pre navrhovateľa poistenie alebo návrhy zmlúv iných finančných produktov smerujúcich k uzatvoreniu zmlúv medzi obchodnými partnermi navrhovateľa a tretími osobami. Navrhovateľ poskytol odporcovi v súvislosti s výkonom jeho funkcie podriadeného sprostredkovateľa návratné individuálne preddavky vo výške 200.000,-Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky v znení platnom v čase uzavretia zmluvy („ ďalej len VOP“), v ktorých boli stanovené aj dojednané provízie za navrhovateľom prijaté návrhy zmlúv. nebolo sporné, K zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania došlo dohodou zmluvných strán ku dňu 23.1.2009, na základe písomnej žiadosti odporcu zo dňa 23.1.2009.

Navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky v celkovej výške 9.949,41 eura eur. ( 2 x 49.868,- Sk + 200.000,-Sk). Navrhovateľ si uvedené peňažné prostriedky na základe zmluvy v znení jej dodatku zo dňa 22.6.2007 požičal od spoločnosti AXA životní pojišťovna a.s., - AXA životní pojišťovna a.s., organizačná zložka Slovensko, so sídlom v Bratislave, Kolárska 6, ktoré skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, sporný však bol titul ich poskytnutia. Po ukončení zmluvy o sprostredkovaní vykonal navrhovateľ vyúčtovanie v súlade so Všeobecnými zmluvnými podmienkami s tým, že v decembri 2008 bola do poskytnutých preddavkov započítaná provízia odporcu vo výške 1.644,82 eura.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že išlo o preddavok na províziu, na ktorej sa navrhovateľ s odporom dohodli pred stretnutím v Banskej Bystrici dňa 20.6.2007 a ktorú mal odporca vrátiť, resp. malo prísť k ich zápočtu v prípade dosiahnutia určitej produkcie navrhovateľa a výplaty mimoriadnych provízií, podľa odporcu však išlo o nenávratnú odmenu, tzv. štartovné, vyplatené na základe verejného prísľubu zo dňa 20.6.2007, ktorý mal na stretnutí v Banskej Bystrici uskutočniť jeden zo zakladateľov navrhovateľa Jiří Karel Brejcha, pričom počas trvania jeho zmluvného vzťahu a ani pri jeho zániku neboli uvedené prostriedky v písomných vyúčtovaniach vykazované ako záväzok, čo podľa neho písomne potvrdilo odpustenie dlhu vo vyhlásení zo dňa 24.3.2009. Navrhovateľ do vyplatenej sumy peňažných prostriedkov po ukončení zmluvného vzťahu účastníkov konania jednostranne započítal províziu odporcu, na ktorú mu vznikol nárok za december 2008 vo výške 1.644,82 eura, pričom odporca sa uvedenej sumy peňažných prostriedkov od navrhovateľa nedomáhal v tomto, ani v inom súdnom konaní.

Dňa 20.6.2007 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo stretnutie, na ktorom boli prítomní za navrhovateľa jeho zakladatelia V. N. Z. F. R. Š., zástupcovia spoločnosti AXA životní pojišťovne a.s. a fyzické osoby a to bývalí alebo aktívni sprostredkovatelia spoločnosti Capitol akciová spoločnosť a.s., ktorí boli na stretnutie pozvané priamo elektronicky spoločníkom zakladateľom navrhovateľa p. Z. alebo cestou svojich bývalých vedúcich v spoločnosti Capitol akciová spoločnosť a.s.. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na predmetnom stretnutí vystúpil len p. Z., ktorý predstavil víziu spoločnosti a podľa konateľa navrhovateľa R. Š. a listinných dôkazov konkrétne zápisnice o výsluchu B.. Z. pred Okresným súdom Lučenec mal informovať o vyplácaní záloh na provízie, pričom podľa odporcu a svedkov v konaní vypočutých a to W. K. F. S. M., ktorí boli prítomní na predmetnom stretnutí mal uskutočniť verejný prísľub ohľadne vyplatenia odmien za uzavretie sprostredkovateľských zmlúv. F. N. vypočutá v konaní vedenom

pred tunajším súdom pod sp. zn. ako odporkyňa prítomná na uvedenom stretnutí sa k titulu poskytnutých peňažných prostriedkov nevedela jednoznačne vyjadriť a odporkyňa v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. W. W., nebola prítomná na predmetnom stretnutí. W. W. vypočutá ako účastníčka v konaní pod sp. zn. uviedla, že jej bolo v Galante oznámené, pričom nevedela označiť uvedenú osobu, že predmetné finančné prostriedky, ktoré jej od navrhovateľa boli vyplatené sú zálohou k výplate, resp. nejakým štartovným v mesiaci júli alebo auguste 2008 a keď sa náhodou budú započítavať, tak to pri dosahovanom príjme nepostrehne. Uviedla, že sa pri skončení zmluvného vzťahu zaujímala aj o osud predmetných prostriedkov a po začatí súdneho konania požiadala navrhovateľa o povolenie splátok, s čím však navrhovateľ nesúhlasil. Odporca namietal aj voči tvrdeniu navrhovateľa, že k vráteniu vyplatených peňažných prostriedkov alebo ich započítaniu malo prísť v čase, keď navrhovateľ bude môcť vyplácať mimoriadne provízie za stavu dosiahnutia určitej produkcie navrhovateľa, aj tvrdením, že jemu bola mimoriadna odmena vyplatená. Odporcovi a aj F. N. boli za existencie zmluvného vzťahu s navrhovateľom skutočne vyplatené isté peňažné prostriedky označené vo vyúčtovaniach ako mimoriadna odmena, v konaní však nebolo preukázané, že išlo o mimoriadnu odmenu viazanú na dosiahnutie zisku navrhovateľa, ale o preplatenie nákladov odporcu za domáce alebo zahraničné semináre resp. iných jeho nákladov, ktoré skutočnosti potvrdil aj odporca, resp. išlo podľa odporcu aj odmenu za jeho činnosť. Svedkovi K., M. M. F. F. N., bývalým sprostredkovateľom spoločnosti Capitol akciová spoločnosť bola už v priebehu existencie zmluvného vzťahu započítaná proti peňažných prostriedkom poskytnutým navrhovateľom v prvej platbe provízia vyplatená zo spoločnosti Capitol akciová spoločnosť, ktorá sa nachádza na ich účte stornorezev, voči čomu sprostredkovatelia nenamietali. Sporným v konaní zostalo, či platby uskutočnené v mesiacoch júl a august 2007 boli dohodnuté ako zálohy, ktoré bude treba vrátiť alebo ako nevratné príspevky, ktorých úlohou bolo motivovať jednotlivých sprostredkovateľov k prestupu do spoločnosti navrhovateľa. Po oboznámení sa so znením zmluvy o sprostredkovaní súd zistil, že otázka týchto preddavkov nie je v zmluve vôbec upravená a súdu nebola predložená žiadna iná písomná dohoda, ktorá by obsahovala presný obsah a okolnosti dojednania a poskytnutia finančných prostriedkov. Za týchto okolností preto musel súd obsah tohto dojednania vyvodiť z okolností, za ktorých došlo k uskutočneniu právneho úkonu a to na základe výpovedí svedkov, ktorí sa zúčastnili verejného zhromaždenia v Banskej Bystrici ako aj na základe iných listinných dôkazov. Súd v konaní vychádzal z predložených zápisníc o pojednávaniach pre inými súdmi v obdobných veciach, pretože výsluch týchto svedkov bol zameraný na preskúmanie skutkových okolností, ktoré sú rovnaké a relevantné pre všetky obdobné spory.

Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, akvšak účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený známy alebo jej musel byť známy. Podľa v prípadoch keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1 vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Podľa pri výklade vôle podľa odsekov 1/ a 2/ sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli ako aj následného správania sa strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. Podľa prejav vôle ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Pri hodnotení dôkazov súdu vyplynul záver, že odporca v konaní vypočutí svedkovia rovnako ako aj svedkovia, ktorí boli vypočutí v obdobných sporoch na iných súdoch majú taktiež ako navrhovateľ záujem na výsledku konania a preto súd ich svedecké výpovede hodnotil s prihliadnutím na túto skutočnosť. V tejto súvislosti sa súdu ako hodnovernými javia výpovede svedkov, ktorí boli vypočúvaní pred inými súdmi v obdobných konaniach, napr. ide o výsluch svedka W. Č., ktorý bol dňa 25.1.2010 vypočutý pred Okresným súdom Lučenec. V tejto súvislosti poukazuje súd na tú skutočnosť, že výpovede uvedených svedkov sa javia súdu ako hodnoverné, pretože ide o svedkov, ktorí na výzvu navrhovateľa obe provízie vrátili, takže ich záujem na výsledku sporu tým odpadol a aj napriek tomu uvádzali pri svojich svedeckých výpovediach skutočnosti zhodné s obranou odporcu. Súd dáva do pozornosti, že v rámci dokazovania kde navrhovateľ musel produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nebol vypočutý z okruhu sprostredkovateľov jediný svedok, ktorý by podporil tvrdenie navrhovateľa o vratnosti provízií.

Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že v danom období bolo pre navrhovateľa z ekonomického hľadiska výhodné, prevziať fungujúcu sieť sprostredkovateľov poistenia, preto sa nim tvrdená nelogickosť jeho investície javí ako chabý argument, pričom je možné predpokladať, že účelom poskytovania príspevkov bolo to, aby jednotlivých záujemcov o spoluprácu finančne motivoval, aby začali sprostredkovať poistenie pre novovznikajúcu spoločnosť. Za hodnoverný podporný dôkaz o charaktere a účele vyplatených finančných prostriedkov je potrebné podľa názoru súdu považovať aj mesačné vyúčtovania doručované odporcovi, ktoré po zúčtovaní provízie vykazovali počas celej doby trvania zmluvného vzťahu v položke označenej ako „dlh“ sumu „0“. V uvedenom prípade je potrebné uviesť, že mesačné vyúčtovania je potrebné považovať za daňový doklad, preto je nelogické a smerovalo by to voči navrhovateľovi, ktorý tieto vyúčtovania vyhotovoval, keby sa v nich nenachádzali úplné a presné údaje o vzájomných záväzkoch účastníkov. takáto skutočnosť by bola v priamom rozpore so zvyklosťami, ktoré sú bežne zaužívané v oblasti poisťovníctva a spolupráce medzi poisťovacou spoločnosťou a sprostredkovateľmi poistenia. Ďalším podstatným dôkazom o nenávratnom charaktere vyplatenej čiastky je potrebné podľa názoru súdu považovať aj ukončenie zmluvy o sprostredkovaní a ukončenie platnosti udelenej plnej moci - dohoda, ktoré navrhovateľ zaslal odporcovi. V uvedenom dokumente navrhovateľ uvádza, že týmto úkonom akceptuje ukončenie účinnosti zmluvy o sprostredkovaní k 23.1.2009. Ubezpečuje odporcu, že zrušenie zápisu v registri PSP bude zabezpečené v zákonnej lehote nikde v obsahu tohto dokumentu však nie je zmienka, že by navrhovateľ odporcovi dával na vedomie a upozorňoval ho, na existenciu dlhu odporcu voči navrhovateľovi. Z tohto je možné podľa názoru súdu dôvodne predpokladať, že pokiaľ by navrhovateľ skutočne evidoval pohľadávku voči odporcovi, bol by ju nepochybne zahrnul do dohody o ukončení zmluvy a rovnako by ju uvádzal aj v mesačných vyúčtovaniach. Z uvedených skutočností teda súd dospel k názoru, že sám navrhovateľ sa počas existencie zmluvného vzťahu medzi nim a odporcom správal tak, ako by žiadna pohľadávka voči odporcovi neexistovala, nikde ju neevidoval a nikdy dokonca ani pri ukončení zmluvného vzťahu nedal odporcovi na vedomie, že nejakú pohľadávku voči nemu eviduje. Na základe takto vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov preto musel dospieť súd k záveru, že medzi účastníkmi bola konkludentným spôsobom uzavretá nepomenovaná zmluva, na základe ktorej navrhovateľ vyplatil odporcovi finančné čiastky, pričom jedna z nich mala nenávratný charakter a druhá mala byť splatená v prípade obdržania provízií od navrhovateľa. Súd sa pri svojom rozhodovaní riadil a zohľadňoval vôľu zmluvných strán, ktorá vyplývala a prejavovala sa v ich konaní. Z tohto hodnotenia je potrebné podľa názoru súdu vyvodiť, že z prísľubu svedka Z. ktorý bol majoritným spoločníkom navrhovateľa a v jeho konaní sa prejavovala vôľa samotného navrhovateľa jednoznačne vyplynulo, že na informačnom stretnutí v Banskej Bystrici vôľa navrhovateľa smerovala k tomu, že navrhovateľ poskytne budúcim sprostredkovateľom za účelom ich motivácie k prestupu k navrhovateľovi finančné prostriedky, z ktorých jeden bude nenávratný a druhý bude následne zúčtovaný z obdržaných provízií. V konaní nebol navrhovateľom produkovaný dôkaz, že by v neskoršom období došlo medzi účastníkmi k zjednoteniu vôle, ktorá by smerovala k zmene účelu vyplatených príspevkov.

Podľa názoru súdu v konaní bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to aj napriek stanovisku navrhovateľa, pretože z vykonaného dokazovania vyplynul súdu záver, že vyplatené finančné prostriedky je potrebné považovať v časti sumy vyplatenej v auguste 2007 za nenávratný finančný príspevok, ktorého účelom bolo motivovať odporcu a vykryť jeho prípadné straty, ktoré by mu vznikli z dôvodu ukončenia spolupráce s predchádzajúcim obchodným partnerom. Čo sa týka druhého poskytnutého príspevku v mesiaci júl 2007 tento bol podľa všetkých dostupných skutočností zúčtovaný z provízií odporcu. táto skutočnosť podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva z mesačných vyúčtovaní vyhotovovaných samotným navrhovateľom v ktorých nie je uvádzaný žiadny dlh voči odporcovi. Z uvedených dôvodov preto súd vychádzal z okolností prípadu ako aj zo skutočností, za akých sa v reálnom svete prejavovala vôľa účastníkov konania, pričom po takto vykonanom dokazovaní musel zaujať stanovisko, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu žalovanej pohľadávky voči odporcovi. Súd vo veci rozhodol na základe navrhnutých účastníkmi konania, sám ďalšie dokazovanie neinicioval ani nevykonával a to s prihliadnutím na právo účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci a rovnako ako aj na zásadu rovnosti strán súdneho konania.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ab/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ac/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ad/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ae/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, af/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ag/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ah/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, tým, že nepoužil správne ustanoveni právního predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ai/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnuti vo věci samej a důvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také důvody neexistovali aj/ bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.