Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-91-2014.pdf
PDF · 83.54 KB
Case nature
Subarea
11Co/91/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: U. E., bývajúca v K., R. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOSS, Námestie legionárov 5,080 01 Prešov, IČO 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom advokátom Advokátskej kancelárie v Stropkove, Námestie SNP 7, o zaplatenie 1.337,46 eur s prísl. o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovanej a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/203/2013-68 zo dňa 2.6.2014, jednomyseľne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 513,42 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 19,61 do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania žalovanej nepriznal. Žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 384,78 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. V dôvodoch tohto rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.337,46 eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 7.2.2010 až do zaplatenia, a tiež náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 16.7.2009 so žalovanou uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300023442, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.029,01 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 30-tich mesačných splátkach vo výške 62,90 eur v termíne splatnosti podľa splátkového kalendára. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri prvej splátke. Do okamžitej splatnosti úveru zaplatila len sumu 125,80 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 3 o viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 OZ. Žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1.761,20 eur dňa 7.2.2010. Túto sumu čiastočne uhradila vo výške 423,74 eur. Súd na základe vykonaného dokazovania potom návrh žalobcu zamietol v dôsledku námietky premlčania vznesenej vedľajším účastníkom na strane žalovanej, ktorú považoval za dôvodnú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a na druhej strane súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelne uplatňovanie práva vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Tieto pozostávali z trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. a právnemu zástupcu vedľajšieho
účastníka priznal odmenu za štyri úkony právnej služby, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, za písomné podanie na súd, za účasť na pojednávaní dňa 18.2.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci a za účasť na pojednávaní dňa 2.6.2014 v celkovej výške 384,78 eur.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca a navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Uviedol, že nie je možné na základe ustanovenia § 93 ods. 4 aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v konaní nemal. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje aj výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 2 až 4, evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Namietal, že náklady na zastúpenie občianskeho združenia advokátom v žiadnom smere nepredstavujú účelne vynaložené trovy.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie aj vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 513,42 eur a tiež aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 52,48 eur. Poukázal na to, že v konaní, v ktorom súd zamietol žalobu o zaplatenie 1.337,46 eur s príslušenstvom bol vedľajším účastníkom na strane úspešnej žalovanej a uplatnil si trovy konania za právne zastúpenie advokátom. Ako vedľajší intervenient podstatným spôsobom prispel k úspechu žalovanej, a preto súd prvého stupňa principiálne správne zaviazal žalobcu k náhrade trov vedľajšieho účastníka. Trovy za právne zastúpenie boli vyčíslené vo výške 513,42 eur, avšak súd prvého stupňa zaviazal žalobcu nahradiť tieto trovy vo výške 384,78 eur, keď nepriznal náhradu za stratu času uplatnenú podľa § 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa nepriznanie náhrady za stratu času odôvodnil takto: „na pojednávaní dňa 18.2.2014 a dňa 2.6.2014 právneho zástupcu vedľajšieho účastníka zastupovala zamestnankyňa v pracovnej pozícii advokátsky koncipient Mgr. B. F.. V zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky č.655/2004 Z.z. v platnom v znení je možné náhradu za stratu času priznať len advokátovi, nie jeho zamestnancovi ani advokátskemu koncipientovi. Právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené aj v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta. Účelom náhrady straty času je finančne kompenzovať stratu, ktorá vzniká advokátovi cestovaním, teda stratu za čas, počas ktorého by mohol vykonávať inú odbornú prácu. Prisúdená náhrada za stratu času je riadnym príjmom advokáta. Advokátsky koncipient je zamestnancom advokáta, ktorý je advokátom vyslaný na služobnú cestu. Za tento čas advokátskemu koncipientovi nepatrí náhrada za stratu času, ale náhrada cestovných výdavkov v zmysle zákona o cestovných náhradách. Ide o plnenie pracovných povinností v rámci pracovného času, za ktorý patrí advokátskemu koncipientovi mzda. Advokát, ktorý advokátskeho koncipienta zamestnáva môže počas tohto času vykonávať inú odbornú prácu. Ak by súd priznal náhradu za stratu času aj za čas strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť advokátskemu koncipientovi, potom by za tento čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej práce ako aj z náhrady za stratu času, ktorá má byť práve kompenzáciou. Takisto by potom v prípade priznania náhrady za stratu času mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojim zastúpením v rovnaký deň a v rovnaký čas viacerých koncipientov alebo svojich zamestnancov náhrada za stratu času by bola priznaná opakovane.“
Túto argumentáciu vedľajší účastník nepovažoval za správnu a v tejto v súvislosti poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z., podľa ktorého advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patria advokátovi náhrada za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Podľa § 16 ods. 2 Zákona o advokácii, pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. Podľa § 64 ods. 2 Zákona o advokácii, advokátsky koncipient vykonáva pod vedením a dohľadom advokáta spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti alebo konateľa spoločnosti
s ručením obmedzeným právnu prax, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné na výkon advokácie. Počas tejto praxe je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonávaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne. Z citovanej právnej úpravy nevyplýva záver, že advokát, ktorý vykonáva úkon právnej služby zastúpený advokátskym koncipientom nemá nárok na náhradu za stratu času. Náhrada za stratu času v súvislosti s poskytovaním právnej služby v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, je náhradou za čas, kedy advokát nemohol poskytovať iné právne služby, pretože mu v tom bráni objektívna okolnosť, v konkrétnom prípade cesta z jedného sídla do miesta poskytnutia právnej služby. Ak bol teda úkon právnej služby vykonaný v mieste mimo sídla advokáta, má advokát na takúto náhradu nárok bez ohľadu na skutočnosť, či úkon právnej služby vykonal osobne alebo na základe jeho poverenia ho vykonaná advokátsky koncipient, ktorý je u advokáta zamestnaný. Aj advokátsky koncipient vykonáva činnosti, ktoré sú honorované a ktoré rovnako ako advokát nemohol vykonávať v čase, kedy sa presúval zo sídla advokáta, ktorý ho zamestnáva do miesta úkonu právnej služby. Na odmeňovanie advokáta platí advokátska tarifa. Advokátska tarifa vo všetkých ustanoveniach, aj čo sa týka odmeny, aj čo sa týka náhrady za hotové výdavky ale aj náhrady za stratu času uvádza, že na tieto má nárok advokát. Ak teda advokát vykonal prostredníctvom advokátskeho koncipienta úkon právnej služby, má nárok na všetky zložky odmeny a všetky výdavky, ktoré vyplývajú z advokátskej tarify a v nadväzujúcich právnych predpisov. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva záver stanovený súdom prvého stupňa, že náhrada za stratu času patrí iba advokátovi, nie advokátskemu, ktorý advokáta na úkone zastupuje. Aj nárok na odmenu a nárok na hotové výdavky podľa advokátskej tarify patrí advokátovi a súd ho aj v predmetnej veci priznal aj za úkon vykonaný advokátskym koncipientom za účasť na pojednávaní dňa 18.2.20014 a dňa 2.6.2014.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v dôsledku podaných odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Odvolací súd mal za to, že v danom prípade súd prvého stupňa nepostupoval správne a ak pri priznaní náhrady trov za právne zastúpenie nepriznal zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhradu za stratu času pri účasti na pojednávaní dňa 18.2.2014 a 2.6.2014, a to len z dôvodu, že právneho zástupcu zastupoval v konaní zamestnanec - advokátsky koncipient. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastníka a v tejto v súvislosti považuje za dôležité zdôrazniť, že podľa § 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokáta môže zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. Vzhľadom na túto skutočnosť potom úkony advokátskeho koncipienta, ktoré vykonáva v súvislosti so zastupovaním advokát vykonáva v mene advokáta a na jeho účet. Úkon advokátskym koncipientom v súdnom konaní je úkonom právnej služby advokáta, za ktorý zodpovedá advokát. Zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a ani zo Zákona o advokácii nevyplýva, že by pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníka, ktorého zastupoval advokát sa mal uplatniť iný právny režim zohľadňujúci okolnosť, či posudzovanie úkonu vykonáva advokát alebo jeho koncipient. Z týchto dôvodov súd považoval odvolacie námietky vedľajšieho účastníka za dôvodné s tým, že bolo potrebné priznať aj náhradu za stratu času bez ohľadu na skutočnosť, že príslušný úkon právnej služby vykonal advokátsky koncipient, ktorý je u advokáta zamestnaný. Z týchto dôvodov preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že priznal zástupcovi vedľajšieho účastníka odmenu vo výške 513,42 eur, pričom vychádzal z toho, že pri tarifnej hodnote veci 1.337,46 eur je tarifná odmena 71,37 eur. Odmena bola priznaná za tieto úkony, príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci zo dňa 8.10.2013, účasť na pojednávaní 18.2.2014 - nemeritórny úkon a účasť na pojednávaní dňa 2.6.2014, k uvedenej odmene patrí režijný paušál 2x po 7,81 eur a 2x po 8,04 eur, k tomu patrí cestovné R. - L. a späť (50 kilometrov x 2) na pojednávanie pred Okresným súdom Bardejov, a to morovým vozidlom Toyota RAV 4 evidenčné číslo SP-111AH, a to dňa 18.2.2014 (sadzba 0,28 eur/km) 0,28 x 100 km = 28,- eur a 2.6.2014 (sadzba 0,29 eur/km) 0,29 x 100 km = 29,- eur. Špecifikácia výpočtu cestovného, spotreba paliva 8,6 l/100 km (0,86 l/km), cena PHM 18.2.2014 (nákup PHM 12.2.2014) 1,20 eur/l x 0,86 = 0,10 eur/km + 0,18 eur na km, sadzba základnej náhrady = 0,28 eur/km, 2.6.2014 (nákup PHM 30.5.2014) 1,25 eur/l x 0,086 = 0,11 eur/km + 0,18 eur/km sadzba základnej náhrady = 0,29 eur/km. Ďalej bola priznaná náhrada za stratu času, a to za účasť na pojednávaní 18.2.2014 R. - L. 4 polhodiny a 2.6.2014 R. - L. 4 polhodiny 2 x po 53,60 eur k tomu 20% DPH spolu 513,42 eur.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, treba povedať, že úspech vedľajšieho účastníka v konaní je vždy závislý od úspechu toho účastníka, na strane ktorého vystupuje. Žalovaný bol v konaní úspešný, a
preto aj vedľajší účastník na jeho strane je v konaní úspešný a má preto právo na náhradu trov konania, podobne ak by žalovaný v konaní nebol úspešný aj vedľajší účastník by bol v konaní neúspešný a bola by rovnako jeho povinnosť ako povinnosť žalovaného nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Z toho hľadiska je táto odvolacia námietka nedôvodná. Pokiaľ ide o jednotlivé úkony právnej služby, treba tieto považovať za účelne vynaložené, a preto ich priznanie je v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o výšku odmeny za právne služby táto bola vypočítaná v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že v odvolacom konaní bol vedľajší účastník úspešný a má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pri tarifnej hodnote 513,42 eur je tarifná odmena 16,60 eur, ktorá sa ale podľa § 13a ods. 2 písm. b) priznáva vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 8,30 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur, spolu 16,34 eur a 20 % DPH 3,27 eur, celkove 19,61 eur. Trovy odvolacieho konania boli priznané podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.