Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/88/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci navrhovateľky M. H., rod. K., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, N. Y., pr. zast. JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom AK so sídlom 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, IČO: 42076986, proti odporcovi Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, N. Y., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. N. H., nar. XX.X.XXXX a mal. V. H., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky M. H., rod. K., nar. X.X.XXXX a odporcu Q. H., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa 23.8.2008 a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Stará Ľubovňa, vo zväzku 8, ročník 2008, na strane 79 pod poradovým číslom 69 r o z v á d z a.

II. Súd z v e r u j e maloleté deti N. H., nar. XX.X.XXXX a V. H., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke M. H., ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec mal. detí Q. H., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. H., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 110 eur a na výživu mal. V. H., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 100 eur, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec mal. detí je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi a to :

- každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 18.00 hod.;

- počas Vianočných sviatkov dňa 24.12. toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 14.00 hod.;

- počas Veľkonočných sviatkov vo Veľkonočnú sobotu od 9.00 hod. do 14.00 hod.,

- počas letných prázdnin v mesiaci júl - prvý a tretí týždeň a v mesiaci august štvrtý týždeň prázdnin.

IV. Matka mal. detí je p o v i n n á v stanovenom čase deti otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať a taktiež otec mal. detí je p o v i n n ý v stanovenom čase deti naspäť matke vrátiť na adrese jej bydliska.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 24.4.2014 domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a súčasne upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému N. a V. pochádzajúcej z manželstva na čas po rozvode. Vo svojom návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 23.8.2008 v Starej Ľubovni a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Stará Ľubovňa, vo zväzku 8, ročník 2008, strana 79,

pod poradovým číslom 69, pričom u oboch účastníkoch šlo o prvé manželstvo. Z tohto manželstva sa účastníkom narodili synovia mal. N. a mal. V., posledné spoločné bydlisko mali na adrese X. XXXX/XX v N. Y.. Manželstvo uzavreli po sedem ročnej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo manželstvo účastníkov harmonické do roku 2010, kedy navrhovateľka druhýkrát otehotnela. Od uvedenej doby sa k nej odporca správa agresívne, nadáva jej, udrel ju tak, že narazila hlavou do steny. Odporca bol neustále s navrhovateľkou nespokojný, tvrdil jej, že nevie variť, žehliť, prať. Prestal prispievať na vedenie domácnosti, často sa zdržiava v práci alebo v garáži pri motorke. Do vzťahu účastníkov sa začala starať aj sestra odporcu s tým, že navádza proti navrhovateľke aj jej maloleté deti, ktoré sa potom správajú vulgárne a podobne. Navrhovateľka je zamestnankyňou Slovenskej pošty a.s., jej priemerný mesačný zárobok dosahuje výšku 350,- eur. Odporca je zamestnaný vo firme IVS, s.r.o. s mesačným príjmom 650,- eur v čistom. Podľa navrhovateľky sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť spoločenský účel. Manželstvo účastníkov nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu ich synov, ktorí sú vystavovaní neustálym stresovým situáciám, vyvolávaných odporcom. Z týchto dôvodov nebude rozvod manželstva ani v rozpore so záujmami maloletých detí. Maloleté deti žiadala zveriť na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať na platenie výživného v sume 150,- eur mesačne na každé maloleté dieťa.

Uznesením č.k. -25 zo dňa 29.4.2014 súd ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnej práce a rodiny Stará Ľubovňa.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, odporcovi a kolíznemu opatrovníkovi doručil rovnopis návrhu na začatie konania na vyjadrenie a vo veci nariadil pojednávanie.

Odporca sa podaním zo dňa 22.5.2014 vyjadril k návrhu na rozvod manželstva. Podľa tohto vyjadrenia odporcu, jeho manželstvo s navrhovateľkou prechádzalo svojimi problémami. Harmóniu v manželstve sústavne narúšali nedorozumenia, ktoré vyúsťovali do ostrých hádok, plných výčitiek, obviňovaní, vykrikovaní si vecí z minulosti a aj vulgarizmov z oboch strán. Problém v manželstve vidí odporca v tom, že obaja účastníci sú tvrdohlaví a ani jeden z nich nevedel a nechcel ustúpiť. Taktiež sa nevedeli o vzniknutých problémoch .pokojne porozprávať a spoločne hľadať riešenie. Vždy to bolo o tom, že len navrhovateľka má svoju pravdu a bude tak, ako ona rozhodne. Často krát boli svedkami týchto hádok aj ich maloleté deti, u ktorých vyvolávali strach a plač. Odporca sa ďalej vo svojom vyjadrení rozsiahle vyjadril k jednotlivým aspektom ich spoločného manželského života a k problémom, ktoré v tomto manželstve boli. Čo sa týka majetkových pomerov odporcu, k týmto uviedol, že je zamestnaný ako vodič u zamestnávateľa Ing. Milan Štupák - IVS, jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu cca 606,- eur. V súčasnosti uhrádza náklady spojené s užívaním spoločného bytu účastníkov konania v celkovej výške 235,- eur, okrem toho uhrádza povinné zmluvné poistenie za motorové vozidlo a motocykel v sume 158,40 eur ročne a nájomné za garáž v sume 20,- eur mesačne. Taktiež platí daň z nehnuteľnosti a poplatok za komunálny odpad v sume 71,47 eur ročne. Na záver svojho rozsiahleho vyjadrenia uviedol, že napriek viacerým problémom v manželstve nestratil k navrhovateľke citový vzťah a je toho názoru, že s pomocou manželskej poradne alebo mediácie by bolo možné ich manželstvo zachrániť. Má záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré podľa jeho názoru nie je tak hlboko a trvalo rozvrátené, žeby sa nedalo zachrániť. Ak by súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené, v otázke zverenia maloletých detí navrhol, aby boli maloleté deti zverené do starostlivosti navrhovateľky s čo najčastejšou možnosťou stretávania sa detí s odporcom. Čo sa týka určenia výživného, to navrhol určiť vzhľadom na reálne náklady na starostlivosť o maloleté deti vo výške 65,- eur mesačne na mal. N. a vo výške 55,- eur na mal. V.. Ohľadom stretávania s mal. deťmi navrhol, aby sa s nimi stretával každý utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod. a každý párny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. Počas Vianočných sviatkov by maloleté deti mohol mať u seba každý párny kalendárny rok počnúc dňom 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod. Taktiež navrhol, aby mohol mať maloleté deti u seba počas dvoch týždňov v priebehu letných prázdnin.

Dňa 25.8.2014 bolo súdu doručené podanie navrhovateľky, ktorým reagovala na vyjadrenie odporcu k podanému návrhu a upravila aj petit návrhu ohľadom určenia výživného a úpravy styku odporcu s maloletými deťmi. Podľa upraveného návrhu má byť odporca zaviazaný prispievať na výživu mal. N. sumou 120,- eur mesačne a mal. V. sumou 110,- eur mesačne. Čo sa týka úpravy styku odporcu s maloletými deťmi, žiadala ho upraviť tak, že odporca je oprávnený sa stýkať s maloletými deťmi každý

utorok v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod, vždy prvý víkend v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod a tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod., ako aj počas Vianočných sviatkov dňa 24.12. od 9.00 hod. do 14.00 hod. a počas Veľkonočných sviatkov v sobotu od 9.00 hod do 14.00 hod. V tomto podaní navrhovateľka ďalej uviedla, že nesúhlasí s viacerými argumentmi odporcu uvedenému v jeho vyjadrení k návrhu a v celom rozsahu trvá na dôvodoch rozvodu, ktoré uviedla vo svojom návrhu. Navrhovateľka je presvedčená, že s odporcom nechce ďalej zotrvať v manželskom zväzku a že ich manželské spolužitie je do budúcnosti nereálne. Ohľadom príčin, ktoré viedli k rozpadu manželstva, tie vidí navrhovateľka podobne ako odporca, ale presne z opačného pohľadu. Súhlasí s tým, že ich spolužitie bolo ovplyvnené názorovými rozdielmi, ktoré nedokázali prekonať, no nie navrhovateľka, ale naopak odporca musel mať vždy pravdu a ako povedal, tak muselo byť. K zásadnému zvratu v manželstve došlo podľa navrhovateľky v čase jej druhého tehotenstva, keď ju manžel obviňoval z toho, že dieťa nie je jeho, a týmto správaním navrhovateľka veľmi trpela. Ďalej v tomto podaní navrhovateľka uviedla, že v manželstve sa opakovane pokúšala .s odporcom rozprávať a ich vzťah napraviť, no zo strany odporcu nebola ochota zmeniť sa, preto od istého času došla k presvedčeniu, že ich manželstvo nefunguje a nie je možné ho zachrániť. V tomto rozsiahlom podaní navrhovateľka taktiež rozoberala jednotlivé konfliktné situácie, ktoré sa stali počas trvania manželstva s odporcom.

Dňa 30.5.2014 bola súdu doručená správa kolízneho opatrovníka o rodinných, sociálnych a bytových pomerov účastníkov konania. Na základe prešetrenia pomerov navrhol kolízny opatrovník súdu pre prípad rozvodu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a určiť výživné vo výške, ktoré bude primerané odôvodneným potrebám maloletých detí. Ohľadom styku odporcu s mal. deťmi navrhol upraviť v zmysle rodičovskej dohody.

Súd pojednávanie určené na deň 27.8.2014 odročil s tým, že poskytol účastníkom konania lehotu v trvaní 3 mesiace za účelom obnovy manželského spolužitia a znormalizovania vzťahov v rodine. Dňa 9.10.2014 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu navrhovateľky, že k obnoveniu manželského spolužitia medzi účastníkmi konania nedošlo.

Dňa 16.1.2015 bolo súdu doručené podanie odporcu, v ktorom ohľadom úpravy styku s mal. deťmi žiadal upraviť ho každý druhý víkend v mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele 19.00 hod. a každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.30 hod. Výživné navrhol platiť v sume 60,- eur mesačne na každé maloleté dieťa. V tomto podaní sa opätovne odporca obšírne vyjadril k jednotlivým aspektom manželského života účastníkov konania.

Súd následne nariadil na deň 21.1.2015 pojednávanie, ktoré bolo odročené vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľky, odporcu a kolíznej opatrovníčky s tým, že účastníkom bola poskytnutá lehota v trvaní 1 mesiaca na obnovenie manželského spolužitia. Aj napriek poskytnutiu lehoty zo strany súdu však nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia medzi účastníkmi konania.

Na pojednávaní dňa 25.5.2015 navrhovateľka trvala na svojom návrhu na rozvod manželstva. Uviedla, že v manželstve s odporcom bolo veľa vecí, ktoré nie je ochotná tolerovať, pretože odporca k nej nemá úctu a nadáva jej. Odišla od neho vzhľadom na to, že situácia v manželstve sa zhoršovala, mal. deti boli svedkom toho, ako si vzájomne nadávali, čoho následkom bolo to, že jej nadávali aj jej maloleté deti. Keď očakávala narodenie mal. V. bolo jej často zle, stále vracala, avšak odporca jej nepomáhal so starostlivosťou o staršieho syna, pretože on v tom čase prerábal byt. Podľa navrhovateľky sa začala situácia zhoršovať potom, ako sa do ich vzťahu začala starať sestra odporcu. Keď bývali v spoločnej domácnosti, odporca ju udrel potom, ako ich známej zaslala fotku, ktorú si odporca neželal. Vrátila sa k odporcovi len kvôli deťom, avšak nič sa v ich vzťahu nezmenilo, preto sa od odporcu definitívne odsťahovala dňa 7.5.2014 a od toho obdobia s ním nežije v spoločnej domácnosti. Ďalej vo svojom prednese uviedla, že sa s odporcom nevie skoro na ničom zhodnúť a taktiež nesúhlasí s výchovou maloletých detí zo strany odporcu. Čo sa týka styku odporcu s mal. deťmi navrhla, aby sa odporca mohol s mal. deťmi stretávať od nedele od 9.00 hod. do utorka do 18.00 hod. Výšku výživného žiadala určiť v sume 115,- eur na mal. N. a v sume 118,- eur na mal. V.. Ohľadom svojej príjmovej situácie uviedla, že naďalej .pracuje v Slovenskej pošte a.s. ako doručovateľka a jej priemerný mesačný príjem dosahuje výšku 330,- eur v čistom.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní poukázal na vyjadrenie navrhovateľky doručené súdu dňa 25.8.2014. Uviedol, že manželstvo účastníkov je natoľko rozvrátené, že nie je možné uvažovať o obnovení manželského spolužitia a má zato, že dôvody uvádzané účastníkmi vo svojich vyjadreniach túto skutočnosť potvrdzujú, preto navrhol manželstvo rozviesť a mal. deti zveriť do starostlivosti matky. Výživné navrhol určiť vo výške 120,- eur mesačne pre mal. N. a 110,- eur pre mal. V.. Čo sa týka úpravy styku odporcu navrhol, aby odporca bol oprávnený stretávať sa s mal. deťmi v každom párnom týždni alebo nepárnom týždni od nedele od 9.00 hod. do utorka do 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa 24.12 od 9.00 hod. do 14.00 hod. a počas Veľkonočných sviatkov v sobotu od 9.00 hod. do 14.00 hod.

Odporca na pojednávaní uviedol, že po uzavretí manželstva žili spolu u jeho otca, nažívali si dobre a nemali medzi sebou problémy. Po presťahovaní do spoločného bytu po jeho prerobení sa začala zhoršovať situácia medzi účastníkmi, vznikali medzi nimi hádky a nerozumeli si skoro v ničom. Vo svojej výpovedi potvrdil, že navrhovateľku udrel, avšak tomu predchádzala facka adresovaná jemu. Pokiaľ ide o jeho príjem, naďalej pracuje vo firme IVS ako šofér z povolania, jeho mesačný príjem je v sume cca 570,- eur v čistom, výživné navrhol určiť pre každé maloleté dieťa sumou 75,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti matke, výživné určiť vo výške 120,- eur mesačne pre každé z mal. detí. Ohľadom úpravy styku odporcu s mal. deťmi kolízny opatrovník ten navrhol upraviť každý párny, resp. nepárny týždeň v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nasledujúceho týždňa do utorka do 18.00 hod., čo sa týka vianočných a veľkonočných sviatkov v súlade s návrhom právneho zástupcu matky predneseného na pojednávaní a pri letných prázdninách tak, že odporca bude oprávnený stretávať sa s mal. deťmi v mesiaci júl prvý a tretí týždeň a v mesiaci august štvrtý týždeň.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a jej právneho zástupcu, odporcu, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s návrhom na začatie konania o rozvode a jeho prílohami, listinnými dôkazmi doloženými do spisu, obsahom spisu sp. zn. , a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo po dlhoročnej známosti dňa 23.8.2008, z manželstva pochádza mal. N., nar. XX.X.XXXX a mal. V., nar. XX.X.XXXX. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že na návrhu na rozvod manželstva naďalej trvá. K obnoveniu manželského spolužitia medzi účastníkmi konania nedošlo aj napriek viacerým lehotám poskytnutým súdom. Navrhovateľka nežije s odporcom v spoločnej domácnosti od 7.5.2014. Odporca s návrhom na rozvod manželstva spočiatku nesúhlasil, avšak na druhej strane pripustil, že napriek jeho snahe zachrániť manželstva sa mu to nepodarilo.

Maloleté deti N. a V. navštevujú materskú škôlku, navrhovateľka uhrádza 13,- eur školné pre mal. V., strava v škôlke stojí 25,- eur mesačne pre každé z detí. Obe deti sú zdravé, prekonávajú bežné detské ochorenia. Mal. N. sa lieči na alergiu, .navštevuje psychologičku z dôvodu jeho správania doma aj v škôlke, taktiež logopedickú ambulanciu. Čo sa týka výdavkov na stravu, tie sú vo výške 35,- eur mesačne pre každé z mal. detí, výdaje na hygienu sú vo výške 10,- eur mesačne, ošatenie v sume 30,- eur mesačne na jedno dieťa a výdaje na starostlivosť sú vo výške 15,- eur mesačne pre mal. N. a 5,- eur mesačne pre mal. V..

Navrhovateľka pracuje ako doručovateľka v Slovenskej pošte, a.s., a jej mesačný čistý príjem dosahuje výšku 330,- eur mesačne. Taktiež poberá rodinné prídavky vo výške 47,04 eur a dostáva aj výživné od odporcu vo výške 190,- eur mesačne. Spolu s mal. deťmi býva v prenajatej garsónke, za ktorú platí nájomné vo výške 125,- eur mesačne. Náklady na stravu má navrhovateľka vo výške 70,- eur mesačne. Ďalšie náklady súvisia s platbami za mobil, cestovné do práce, poistky, hygienu, ošatenia a zdravotnú starostlivosť, v celkovej výške 148,71 eur mesačne.

Odporca je zamestnaný vo firme Ing. Milan Štupák - IVS ako vodič, jeho priemerný príjem za obdobie od januára 2014 do februára 2015 dosahoval výšku 633,66 eur v čistom. Toho času podľa tvrdenia odporcu dosahuje jeho príjem výšku 570,- eur v čistom. Býva v 3- izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho a navrhovateľky. Čo sa týka nákladov na bývanie, tie sú vo výške 200,- eur mesačne. Ďalšie náklady súvisia so zakupovaním stravy, hygienických potrieb, oblečenia, poistiek za auto a motorku a tiež zakupovaním iných bežných potrieb.

Uznesením č. k. -10 zo dňa 11.6.2014 súd predbežným opatrením upravil styk odporcu s mal. deťmi tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod.; vždy prvý víkend v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každú druhú nedeľu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. a to do právoplatného skončenia konania v tejto veci s tým, že navrhovateľka je povinná v určenom čase pred miestom svojho bydliska deti riadne pripravené odovzdať odporcovi a ten je povinný v určenom čase navrhovateľke odovzdať. Ďalším výrokom zaviazal odporcu platiť výživné vo výške 95,- eur mesačne na každé z mal. detí. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2014.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. . Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode.

Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. N. H. a mal. V. H...

Ustanovenie § 23 upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine sa neuspokojuje s akýmkoľvek narušením a rozvratom vzťahov, ale vyžaduje ich určitý kvalifikovaný stupeň. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie a jeho dĺžku. Intenzitu narušenia a rozvratu treba skúmať aj z hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Tým sa zdôrazňuje objektivita hodnotenia dôsledkov narušenia vzťahov medzi manželmi a vážneho rozvratu manželstva, lebo v každom prípade treba skúmať, aký vplyv majú tieto okolnosti na možnosť plnenia spoločenského účelu manželstva, ako aj na obnovenie manželského spolužitia. Súd musí zistiť, či manželstvo ešte môže plniť svoj spoločenský účel a či od manželov možno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo, ako vzťah dvoch ľudí opačného pohlavia, nemožno niektorému z manželov vnucovať proti jeho vôli a ak jeden z manželov nechce zotrvať v manželskom zväzku s tým druhým a jeho správanie sa svedčí o tom, že sa nejedná iba o dočasné rozhodnutie, takéto manželstvo sa stáva formálnym zväzkom, čo je v rozpore s jeho účelom a podstatou.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo neplní svoj účel, žiadnu zo svojich funkcií, teda funkciu hospodársku, funkciu vzájomnej pomoci a dôvery, ako ani funkciu výchovnú a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ekonomickú funkciu si manželstvo účastníkov neplní už vyše roka, konkrétne od mája 2014, kedy sa navrhovateľka aj s mal. deťmi natrvalo odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odkedy každý z manželov uspokojuje svoje potreby z vlastných príjmov. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že manželia medzi sebou komunikujú iba v nevyhnutnej miere, nezdieľajú svoje každodenné zážitky či starosti, a teda je preukázané, že manželstvo si neplní ani funkciu vzájomnej pomoci a dôvery medzi manželmi. Napokon manželstvo si neplní ani výchovnú funkciu, nakoľko účastníci nevychovávajú svoje maloleté dieťa spolu, a to najmä vzhľadom na ich vzájomné odlúčenie. Za hlavnú príčinu rozpadu vzťahov medzi manželmi považuje súd rozdielne povahové vlastnosti účastníkov konania, nedostatočnú komunikáciu medzi navrhovateľkou a odporcom, absenciu spoločného náhľadu na problémy v manželstve a neschopnosť riešiť problémové veci kompromisom, nesúlad vo výchovnom vedení maloletých detí a v konečnom dôsledku aj nedostatok trávenia spoločného času. Stupeň narušenia manželských vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom považoval súd aj plynutím času, v ktorom sa ich vzťahy nijako nezlepšili, za vážny dôvod na to, aby manželstvo navrhovateľky a odporcu, ktoré je v súčasnej dobe nefunkčné, a je len formálnym zväzkom, rozviedol. . Súd zároveň v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami rozhodol ohľadne zverenia maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov, úpravy výšky výživného a úpravy styku s maloletými deťmi tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletých detí, ako aj na ich citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Je teda vždy potrebné dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj detí a na ich citové väzby k tomu - ktorému rodičovi. V prípade rozhodnutia súdu o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov zákon výslovne určuje, že súd v tomto smere dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na pravidelné informovanie sa o maloletých detí, ktoré mu má poskytnúť rodič, ktorému deti bolo zverené do osobnej starostlivosti.

Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom bol záujem mal. N. a V., ich citové väzby a vývinové potreby, ako aj stabilita budúceho výchovného prostredia. Navrhovateľka aj odporca zhodne navrhli, aby boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich má v starostlivosti aj toho času na základe predbežného opatrenia. Podľa názoru súdu je zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky v ich záujme, pričom navrhovateľka zabezpečí mal. deťom v plnom rozsahu ich vývinové potreby, ako aj stabilitu výchovného prostredia. Navrhovateľka sa o maloleté deti stará od ich narodenia a v jej doterajšej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť nezanedbáva a je o nich riadne postarané.

Pri určovaní osobnej starostlivosti súd prihliadal okrem vyjadrení navrhovateľky a odporcu aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý taktiež navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Čo sa týka určenia výživného na maloleté deti, toto určenie závisí od výšky pravidelných ako aj nepravidelných mesačných platieb na deti, ako aj od posúdenia zárobkových schopností a možností odporcu, tak subjektívnych ako aj objektívnych, tiež majetkových pomerov, životnej úrovne, ako aj od iných vecných plnení nad rámec výživného určeného súdom.

Z toho vyplýva, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná aj životná úroveň každého z rodičov, nakoľko platí, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. V § 62 ods. 2 Zákona o rodine je stanovený základný princíp na určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Určenie výšky vyživovacej povinností sa odvodzuje od možností, schopností a majetkových pomerov povinného subjektu, ktorým je v tomto prípade odporca.

Súd po vykonanom dokazovaní určil vyživovaciu povinnosť odporcu sumou 110,- eur mesačne na mal. N. a sumou 100,- eur mesačne na mal. V., ktorú bude odporca poukazovať k rukám navrhovateľky. Zohľadnil pritom stav opodstatnených a odôvodnených potrieb mal. detí, ktoré navštevujú materskú školu, pričom navyše mal. N. od septembra .2015 nastupuje na základnú školu, s čím budú súvisieť zvýšené náklady. Na základe predbežného opatrenia č. k. -10 zo dňa 11.6.2014 je odporca povinný prispievať na výživu maloletých detí sumou po 95 eur na každé dieťa. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol aj na možnosti, schopnosti a tiež majetkové pomery na strane odporcu pričom zistil, že tie sú lepšie ako u navrhovateľky. Tak isto prihliadol na príjmy navrhovateľky zistené v tomto konaní a tiež na to, že navrhovateľka časť jej vyživovacej povinnosti k mal. deťom vyvažuje osobnou starostlivosťou o mal. deti. Každý z rodičov má okrem výživného i ďalších rozsah finančných záväzkov, ktoré však popri stave existencie záväzku z titulu vyživovacej povinnosti k mal. deťom majú až druhoradý charakter. To platí predovšetkým u navrhovateľa a ním deklarované výdavky na garáž, poistky za auto, za motorku a pod., ktoré majú oproti výživnému práve tento druhoradý charakter, čiže výživné má prednosť pred týmito výdavkami. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že takto určená výška výživného je postačujúca, poukazujúc aj na to, že aj navrhovateľka je povinná podieľať sa na výžive maloletých detí.

Styk odporcu s mal. deťmi upravil tak, že je oprávnený sa s nimi stretávať každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 18.00 hod. Takto určené intervaly stretávania na pojednávaní navrhol kolízny opatrovník, odporca s nimi súhlasil, navrhovateľka žiadala upraviť intervaly stretávania od nedele od 9.00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 18.00 hod. Súd pri úprave styku odporcu s mal. deťmi sa stotožnil s návrhom kolízneho opatrovníka, pri tejto úprave vychádzal zo stavu, že mal. deti sú na odporcu zvyknuté, majú s nim dobrý vzťah, dôverne poznajú jeho domáce prostredie, v ktorom žili a do ktorého sa radi vracajú. Súd určil intervaly stretávania aj s

ohľadom na to, aby sa aj odporca mohol podieľať na výchove mal. detí, keďže ako vyplýva z vykonaného dokazovania, aj na jeho strane sú vytvorené podmienky, v ktorých sa vie o mal. deti riadne postarať. Súd súčasne rešpektujúc návrhy navrhovateľky, odporcu a kolízneho opatrovníka upravil stretávanie sa odporcu s maloletými deťmi počas vianočných, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin. Navrhovateľka a odporca sa zhodli na úprave styku odporcu s mal. deťmi počas vianočných, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin, pričom s takto upraveným stykom súhlasil aj kolízny opatrovník, preto súd tento styk počas vianočných, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin upravil v zmysle návrhov účastníkov prednesených na pojednávaní dňa 25.5.2015 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p. podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Navrhovateľka môže do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.