Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/200/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 31 690 360, zastúpený advokátom Mgr. Martin Berec, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, zapísaný v registri SAK pod č. 5129, IČO: 42 142 440, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101769114/2022 zo dňa 16.06.2022 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101769114/2022 zo dňa 16.06.2022, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.08.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave elektronicky dňa 02.09.2022, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101769114/2022 zo dňa 16.06.2022, ktorým ako odvolací orgán v zmysle o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 100297887/2022 zo dňa 14.02.2022, ktorým správca dane žalobcovi uložil podľa . za správny delikt podľa za uvedenie dane z pridanej hodnoty v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2015, v nižšej sume ako daň, ktorú mal odviesť, pokutu vo výške XX.XXX,XX EUR.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“) s odôvodnením, že v prípade, ak by bol nariadený okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia a žalobca by bol prinútený uhradiť sumu vo výške XX.XXX,XX EUR, bola by bezprostredne ohrozená podnikateľská činnosť žalobcu ako aj chod spoločnosti samej.

3. Ak by žalovaný uskutočnil výkon právoplatného rozhodnutia, jedným z nenapraviteľných následkov, ktoré by nastali s vysokou pravdepodobnosťou by bolo hromadné prepúšťanie zamestnancov žalobcu, ktorý ich k dnešnému dňu eviduje viac ako sto. Žalobca tiež uviedol, že spektrum jeho podnikateľských aktivít je v stavebnej sfére rozložených po celom území Slovenskej republiky, pričom je zamestnávateľom aj v oblastiach, kde je evidovaná vysoká miera nezamestnanosti. Výkonom rozhodnutia by boli pracovné miesta ohrozené, keďže žalobca by okamžitým výkonom rozhodnutia nedokázal pokryť náklady na mzdy zamestnancov ako aj svoje odvodové povinnosti voči orgánom verejnej správy a zdravotným poisťovniam.

4. Žalobca predložil súdu porovnanie poklesu tržieb s obdobím roka 2020, ktoré nepresahujú jednu polovicu obratu za obdobie roka 2021. Žalobca v čase hospodárskej krízy, ktorá sa aktuálne objavuje v stavebnom sektore nedokáže pokryť náklady spojené s rozhodnutím správcu dane, keďže ich nemal a nemohol predpokladať pri vypracovávaní predbežných rozpočtov na nasledujúce obdobie. Žalobca tiež predložil prehľad svojich daňových povinností.

5. Žalobca uviedol, že na jeho podnikateľských aktivitách je závislých niekoľko desiatok subdodávateľov, živnostníkov ako aj iných podnikateľských subjektov, ktoré by boli okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia tiež dotknuté. Rovnako by bola ohrozená aj splatnosť záväzkov žalobcu voči dodávateľom, subdodávateľom a iným subjektom. S uvedeným tvrdením žalobca predložil súdu prehľad záväzkov splatných do 90 dní, prehľad pohľadávok splatných do 90 dní a súhrnný prehľad pohľadávok a záväzkov.

6. V ďalšom žalobca dodal, že okrem stavebných diel a stavebných činností ktoré zhotovuje, je tiež aktuálne zhotoviteľom strategickej stavby s označením „Prepojovací VTL plynovod Poľsko-Slovensko, Líniová časť 2“, stavby plynovodu, ktorý je súčasťou kritickej infraštruktúry. Preto náhly zásah do majetkovej sféry žalobcu v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia by tak bezpochyby znamenal bezprostredné ohrozenie dokončenia a včasného odovzdania tejto strategickej a kritickej časti infraštruktúry.

7. Pre úplnosť žalobca uviedol, že správca dane tendenčným spôsobom postupoval vo viacerých daňových konaniach, kde žalobcovi vyrubil v súhrne sumu X.XXX.XXX,- EUR, ktorá je pre žalobcu likvidačná a výkonom napadnutého rozhodnutia/rozhodnutí, by musel vykonať drastické opatrenia, zastaviť svoje podnikateľské aktivity prípadne zrušiť spoločnosť.

8. V závere uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, výkonom napadnutého rozhodnutia, reálne došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu.

9. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným súdu elektronicky dňa 25.10.2022, v zmysle ktorého napadnuté rozhodnutie považuje za správne s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci sp.zn. zo dňa 26.01.2017 v zmysle ktorého „ ...vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia správcovi dane nebránilo žiadne ustanovenie daňového poriadku vydať predmetné rozhodnutie. Samotná skutočnosť prebiehajúceho súdneho konania o preskúmanie rozhodnutia, nezakladá povinnosť správcu dane prerušiť konanie podľa § 61 daňového poriadku. Je potrebné zdôrazniť, že v čase rozhodovania o uložení pokuty bolo rozhodnutie právoplatné a predstavovalo zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. ...“ V rámci vyjadrenia k žalobe, sa žalovaný vyjadril i k návrhu na priznanie odkladného účinku s tým, aby súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo. Nezaplatením splatnej dane bude ukrátený štátny rozpočet.

10. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -68 z 09.08.2022, ktorý žalobcovi v totožnej veci za zdaňovacie obdobie október 2015 zamietol priznať podanej žalobe odkladný účinok s odôvodnením, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plnenia záväzkov. Žalobca neosvedčil dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, ani to, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom.

11. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

13. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

14. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

15. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a .

16. Súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018.

17. Na tomto mieste správny súd uvádza, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné splniť dve zákonné podmienky. Prvou podmienkou je osvedčenie následku predpokladaného v a druhou podmienkou je, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, pričom obe podmienky musia byť splnené kumulatívne.

18. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil dôvodmi uvedenými v odsekoch 2. až 8. tohto uznesenia, pričom súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

19. Správny súd pri rozhodovaní musí mať nad všetky pochybnosti osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.

20. Žalobca svoje tvrdenia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe síce osvedčil prehľadom zamestnancov, prehľadom daňových povinností, porovnávacou tabuľkou o výsledku hospodárenia roka 2020 a 2021, prehľadom záväzkov splatných do 90 dní, prehľadom pohľadávok splatných do 90 dní a súhrnným prehľadom pohľadávok a záväzkov, avšak vôbec neosvedčil aktuálny stav na bankovom účte v spojení s jeho výdavkami, stav jeho majetku takým spôsobom, aby mal správny súd podklady, na základe ktorých by mohol posúdiť žalobcov návrh a odôvodniť svoje rozhodnutie, t.j. či žalobcom tvrdené skutočnosti sú spôsobilé u žalobcu vyvolať hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd musí mať k dispozícii reálne podklady, z ktorých je možné vyhodnotiť celkovú situáciu žalobcu tak, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Žalobcom predložené listiny podľa názoru súdu nie sú dostatočnými prostriedkami osvedčenia možnej hrozby vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, ako tvrdí žalobca. Predložené doklady len osvedčujú situáciu žalobcu s tým, že žalobca má negatívny hospodársky výsledok, je v nepriaznivej finančnej situácii a hospodári s účtovnou stratou. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. V prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má povinnosť žalobca osvedčiť svoju materiálnu a finančnú situáciu tak, aby súd mal k dispozícii také podklady, titulom ktorých môže potenciálnu existenciu hrozby reálne posúdiť a

vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zároveň zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Subjektívne presvedčenie žalobcu o jeho nároku na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ustanovenie zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných podmienok. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu.

21. Ďalšou zákonnou podmienkou je preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto podmienku v žalobnom návrhu vôbec nezdôvodnil a ani neosvedčil. Súd je názoru, že v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobcovi bola uložená pokuta za správny delikt podľa za uvedenie dane z pridanej hodnoty v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2015, v nižšej sume ako daň, ktorú mal odviesť. Vzhľadom na uvedené, súd vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe rozpor s verejným záujmom. Na tomto mieste správny súd odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -44 „ ... verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. ...“

22. Správny súd uzatvára, že žalobca návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tvrdenú hrozbu, tak ako predpokladá zákonná úprava , relevantným spôsobom neosvedčil, a tak žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že mu reálne hrozí značná hospodárska škoda či finančná škoda. Zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Ustanovenie zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných predpokladov. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu. Keďže žalobca nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované v , správny súd v súlade s návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).