Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: Ing. R. U., podnikajúci pod obchodným menom: Ing. R. U. Y., s miestom podnikania X.. C.. P. XXX/XX, XXX XX B. H., IČO: 14 109 646, právne zastúpeného: JUDr. Marek Ďuran, advokát, so sídlom Štefánikova 34, 949 01 Nitra, IČO: 30 788 285, proti žalovanému: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX H., právne zastúpenému: Mgr. Pavel Šepták, advokát, so sídlom Župná 13, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 37 324 101, o zaplatenie 94.600 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 637 zo dňa 19.02.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 637 zo dňa 19. februára 2016 m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.014,-- eura s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 06.03.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.03.2009 podanou pôvodne na Okresný súd Levice domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 94.600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. z tejto sumy od 06.03.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom železničnej závodnej vlečky v celkovej dĺžke 450 metrov postavenej v katastrálnom území B. H. na parcele č. XXXXX/XX v jeho vlastníctve a na parcele č. XXXXX/XX, parcele č. XXXXX/XX, parcele č. XXXXX/XX vo vlastníctve žalovaného. Ďalej uviedol, že železničná závodná vlečka je špeciálnou cestnou stavbou, ktorá slúži vlastným prepravným potrebám prevádzkovateľa alebo iného subjektu a vyúsťuje do celoštátnej dráhy, pričom stavba nie je súčasťou pozemku. Dňa 09.03.2007 a v nasledujúcich dňoch mal žalovaný bez vedomia žalobcu začať odstraňovať zo svojich pozemkov časť žalobcovej závodnej železničnej vlečky a v konaní pokračoval napriek tomu, že žalobca hneď po zistení tejto skutočnosti podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre poškodzovanie cudzej veci (trestné oznámenie bolo odmietnuté). Dňa 29.10.2007 žalobca vyzval žalovaného na odstránenie následkov protiprávneho konania, pričom žalovaný považoval výzvu za bezdôvodnú a listom zo dňa 20.11.2007 oznámil žalobcovi, že si nie je vedomý žiadneho protiprávneho konania, keďže žalobca podľa neho nepreukázal vlastníctvo k stavbe. Žalovaný uviedol, že svoje nehnuteľnosti nadobudol bez dlhov, vecných bremien a iných právnych povinností voči tretím osobám a na odstránenej časti závodnej vlečky stojí v súčasnosti budova vo vlastníctve žalovaného. Odstránením časti vlečky sa celá závodná vlečka podľa žalobcu stala neupotrebiteľnou a užívania neschopnou. Poškodenie veci nie je podľa neho možné napraviť obnovením pôvodného stavu a týmto konaním mal žalovaný spôsobiť žalobcovi škodu vo výške 94.600 eur, ktorá bola vyčíslená znaleckým posudkom Ing. Juraja Drahoša. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody, ktorý škodu žalobcovi neuhradil, prejavil však ochotu riešiť vec mimosúdnou cestou.

Žalovaný podľa žalobcu zasiahol do jeho vlastníckych práv a došlo k vzniku priamej škody žalobcovi spočívajúcej v zmenšení jeho majetku. 2. Okresný súd Nitra rozhodol o žalobe žalobcu najprv rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. - 445 zo dňa 26.10.2011, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.430 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 06.03.2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Následne Krajský súd v Nitre v dôsledku odvolania žalobcu uznesením č. k. - 474 zo dňa 26.04.2012 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Nitra medzitýmnym rozsudkom č. k. - 526 zo dňa 23.07.2013 rozhodol, že žalobca je vlastníkom železničnej vlečky v celkovej dĺžke 450 metrov nachádzajúcej sa na parcelách č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX v katastrálnom území B. H. (tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2013). 3. Okresný súd Nitra následne rozsudkom č. k. - 637 zo dňa 19.02.2016 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 94.600 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 06.03.2009 do zaplatenia s tým, že o trovách konania a štátu rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odôvodnil ho tým, že žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda preukázal, že je nositeľom vlastníckeho práva. Podpísaním privatizačnej zmluvy dňa 28.02.1995 nadobudol žalobca vlastníctvo k všetkým hnuteľným a nehnuteľným veciam, ktoré slúžili k prevádzkovaniu podniku Pálená krytina š. p. Zlaté Moravce, pričom túto skutočnosť potvrdil aj Fond národného majetku Slovenskej republiky. Žalobca sa teda okrem iného stal i vlastníkom závodnej vlečky nachádzajúcej sa na parcelách č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX v k. ú. B. H.. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že žalobca závodnú železničnú vlečku využíval najneskôr do roku 2003. Účastníci konania i svedok Ing. H. B. podľa súdu prvej inštancie potvrdili, že vlečka nebola prevádzkyschopná, nebola udržiavaná, bola v značnom rozsahu poškodená a žalobca nemal so Železnicami SR uzatvorenú vlečkovú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala vlečku prevádzkovať. V konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že žalovaný časť železničnej vlečky žalobcu, ktorá sa nachádzala na jeho pozemkoch odstránil (v období rokov 2005 až 2007). Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný a protiprávnym konaním žalovaného mu bola spôsobená škoda (odstránenie vlečky žalovaným, ktorej vlastníkom bol žalobca), ďalšie dokazovanie zameral na zistenie výšky škody, teda ceny vlečky v čase jej odstránenia (2005 až 2007) a zistenia výšky nákladov, ktoré by žalobca musel v súčasnosti vynaložiť na vybudovanie vlečky v rovnakej dĺžke a rovnakých parametrov ako mala v čase odstránenia. Za týmto účelom ustanovil v konaní znalca Doc. Ing. Michala Holíka, PhD., pričom zo záverov jeho znaleckého posudku podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že v súčasnosti by bolo možné vybudovať odstránenú vlečku za sumu 218.465,46 eura a hodnotu odstránenej železničnej vlečky v roku 2007 určil na sumu 13.014 eur. Keďže znalec na pojednávaní podľa súdu prvej inštancie so závermi svojho znaleckého posudku polemizoval, spochybnil ich, riešil hypotetické otázky a situácie, prijímal právne závery, súd prvej inštancie bral podporne pri rozhodovaní o priznaní výšky škody žalobcovi aj znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Jurajom Drahošom (pripojený k žalobe), ktorý stanovil všeobecnú hodnotu závodnej železničnej vlečky (spodok + zvršok) vo výške 94.645,53 eura ku dňu 13.02.2009. Podľa súdu prvej inštancie pri záveroch znalca Doc. Holíka bolo potrebné zobrať do úvahy, že pri určení nákladov na znovuvybudovanie vlečky nebral do úvahy amortizáciu vlečky, jej poškodenie a to, že nebola prevádzky schopná. 4. Rozsudok súdu prvej inštancie č. k. - 637 zo dňa 19.02.2016 napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaný (odvolanie bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 04.03.2016) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: a) Žalovaný sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o zodpovednostnom vzťahu žalovaného za spôsobenú škodu na základe toho, že konal protiprávne (odstránenie vlečkových koľají), čím žalobcovi vznikla škoda. Podľa žalovaného porušenie právnej povinnosti ani vzniknutá škoda ešte nezakladajú jeho zodpovednosť za škodu a tomu zodpovedajúce právo žalobcu na náhradu škody, pretože predpokladom na priznanie nároku na náhradu škody je aj príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním (porušením právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou), ktorá musí byť podľa žalovaného nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje v danej veci žalobcu. Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného nevyplýva priama väzba príčiny a následku, pretože doterajším dokazovaním (či už svedeckými výpoveďami alebo zisteniami znalcov) bolo preukázané, že okrem nefunkčnosti železničnej vlečky križujúcej miestnu komunikáciu a štátnu cestu (zaliate asfaltom) bola železničná vlečka už v čase jej odstránenia žalovaným na jeho pozemku tak poškodená a zdevastovaná, že bola prakticky nepoužiteľná. Súd prvej inštancie podľa žalovaného rozhodol o

zodpovednosti za škodu a o jej náhrade bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s touto skutkovou otázkou príčinnej súvislosti. b) Žalovaný sa nestotožnil ani s výškou priznanej náhrady škody, pri určení ktorej súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej hodnoty stanovenej znaleckým posudkom č. 18/2009 zo dňa 13.02.2009 vypracovaným znalcom Ing. Jurajom Drahošom na základe objednávky zadávateľa spoločnosti VELES PK, spol. s r.o. za účelom prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Žalobca predmetný posudok predložil spolu so žalobou ako dôkaz pre určenie výšky škody, čo mal žalovaný namietať už vo svojom vyjadrení zo dňa 12.03.2012. Znalecký posudok bol objednaný subjektom odlišným od žalobcu a za iným účelom. Podľa názoru žalovaného bol vyhotovený účelovo a tendenčne, v mnohých bodoch neodborne a bez relevantných a správnych podkladov, pričom jeho závery sú podľa neho zjavne motivované požiadavkami objednávateľa, a preto žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol, aby naň súd neprihliadal. c) Žalovaný poukázal na znalecký posudok znaleckej organizácie Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o. č. 5/2011 zo dňa 01.07.2011, pričom podľa neho tento posudok objektívne zistil a zhodnotil stav sprivatizovaného podniku vo vlastníctve žalobcu. Znalecká organizácia podľa neho okrem iného zistila, že podnik žalobcu nebol prevádzkovaný od r. 1998, že ide o súbor nehnuteľností nevyužívaných dlhé obdobie a pôvodne slúžiacich na iný účel. Obhliadkou mal znalec zistiť, že sa jedná o takmer havarijný stav areálu, pretože dlhšiu dobu neboli realizované žiadne opravy a tomu zodpovedal aj stav koľajiska vlečky či už v areáli alebo mimo neho. Preto tvrdenie žalobcu, že ako vlastník vlečky mohol kedykoľvek začať s prevádzkovaním vlečky a napojiť túto vlečku do celoštátnej, prípadne regionálnej dráhy je podľa žalovaného prinajmenšom zavádzajúce vzhľadom na to, že (i) žalobca nepreukázal prevádzkovanie železničnej vlečky od r. 1995 žiadnym relevantným dokladom, ktorým by preukazoval oprávnenie prevádzkovať železničnú vlečku a (ii) koľajisko, ktoré sa nachádzalo na pozemkoch žalovaného bolo v čase jeho odstránenia na náklady žalovaného v dezolátnom stave, v časti chýbajúce a pre účely vlečky nepoužiteľné. Z vykonaných dôkazov (na č. l. 315 a 316) podľa žalovaného vyplýva, že železničná vlečka bola využívaná do 01.07.1998 a následne bola jej prevádzka zastavená. d) Žalovaný tiež uviedol, že v čase nadobudnutia nehnuteľností od spoločnosti Fornax, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.02.2005 bola železničná vlečka dlhodobo nevyužívaná a pre jej havarijný technický stav ako aj z právneho hľadiska bolo jej užívanie v podstate nemožné. Poukázal aj na to, že objekt, ktorý kupoval za určitým podnikateľským zámerom bol bez akýchkoľvek tiarch alebo viaznucich práv tretích osôb, dlhodobo bol nevyužívaný a schátraný. Z výpovede svedka, konateľa spoločnosti Fornax, s.r.o., Ing H. B. na pojednávaní dňa 20.01.2010 podľa žalovaného vyplynulo, že v čase prevodu vlastníctva boli koľaje vlečky dlhodobo nevyužívané, plocha odkiaľ viedlo koľajisko vlečky bola spevnená betónovým povrchom, ktorý slúžil na skladovanie stavebného materiálu, časť koľajiska chýbala a na ploche boli postavené sklady na skladovanie materiálu. e) K priznanej výške škody súdom prvej inštancie (94.600 eur) žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie bez bližšieho odôvodnenia priznal žalobcovi náhradu škody stanovenú znalcom Ing. Jurajom Drahošom bez toho, aby sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôkazom - znaleckým posudkom znaleckej organizácie Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o. č. 5/2011 zo dňa 01.07.2011 a znaleckým posudkom znalca Doc. Ing. Michala Holíka č. 13/2015 zo dňa 27.03.2015. Podľa žalovaného nebola priznaná výška škody (94.600 eur) v konaní preukázaná a zistenia vyplývajúce zo záverov uvedených znaleckých posudkov ako aj žalovaným citované hmotnoprávne ustanovenia nenapĺňajú predpoklady pre náhradu škody tak, ako ju stanovil súd prvej inštancie. 5. Odvolací súd pre úplnosť konštatuje, že žalovaný podal odvolanie dňa 04.03.2016, t. j. za účinnosti procesného predpisu, ktorý predchádzal v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), t. j. za účinnosti v znení účinnom od 01.01.2016 do 13.06.2016 (ďalej len „“) a v odvolaní poukazoval na odvolacie dôvody podľa (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), ktorému zodpovedá súčasné ust. a (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), ktorému zodpovedá súčasné ust. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.03.2016 uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné, že žalovaný bez vedomia žalobcu pristúpil dňa 09.03.2007 a v nasledujúcich dňoch k odstráneniu časti železničnej vlečky postavenej na pozemkoch žalovaného, a to napriek tomu, že žalovaný nebol vlastníkom vlečky. Odstránením časti vlečky sa podľa žalobcu vlečka ako celok stala neupotrebiteľnou a užívania neschopnou, čím vznikla žalobcovi škoda. K žalovaným namietanej absencii príčinnej súvislosti uviedol, že tieto tvrdenia odmieta a má za to, že príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou bola v súdnom konaní preukázaná a škoda priznaná rozsudkom súdu

prvej inštancie bola stanovená správne. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti poukázal na ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a ust. s tým, že žalovaný mal porušiť aj ust. a o dráhach a o zmene o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keď bez súhlasu žalobcu ako vlastníka vlečky a bez predchádzajúceho rozhodnutia príslušného špeciálneho stavebného úradu o zrušení dráhy, odstránil stavbu časti vlečky a vstupoval na vlečku. Vo vzťahu k namietanej absencii príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou žalobca ďalej uviedol, že vlečka bola pred 09.03.2007 vybudovaná v plnej dĺžke pomocou násypov, koľají a súvisiacich obslužných a signalizačných zariadení a bolo ju možné po minimálnej investícii sprevádzkovať. Až protiprávnym konaním žalovaného, ktorý odstránil časť vlečky (koľaje a násyp) a na mieste, kde bola táto vlečka vybudovaná, postavil nebytovú budovu, došlo k znefunkčneniu vlečky. Podľa žalobcu tak nastala situácia, že opätovné sprevádzkovanie vlečky už nie je možné. Príčinná súvislosť je podľa neho daná práve tým, že nebyť protiprávneho konania žalovaného, bolo by sprevádzkovanie vlečky po minimálnej investícii možné, čo však vzhľadom na žalovaným postavenú nebytovú budovu nie je v súčasnosti možné. Žalobca poukázal aj na ust. , podľa ktorého sa zavinenie žalovaného predpokladá a hoci vychádza z prezumpcie zavinenia, má za to, že konanie žalovaného bolo úmyselné s cieľom postaviť na pozemkoch budovu bez akýchkoľvek zdržaní a prieťahov a jednoducho odstránil prekážku, ktorá mu v tom bránila. Že sa jednalo o vlečku, mu podľa žalobcu muselo byť zrejmé už z vizuálneho prehliadnutia vlečky, ktorá pokračovala za hranicami jeho pozemkov na pozemok žalobcu z jednej strany a z opačnej strany ústila k verejnej železničnej infraštruktúre. Sám žalovaný mal byť podľa žalobcu prevádzkovateľom vlečky vo svojom závode, pričom jeho vlečka ako aj vlečka žalobcu mali jedno pripojovacie miesto označené ako Železnice - závody. Je preto podľa žalobcu absolútne nemysliteľné, že by žalovaný nevedel, že koľajnice vlečky žalobcu na jeho pozemkoch sú ucelenou železničnou dráhou. Podľa žalobcu je zrejmé (a žalovaný to podľa neho ani nepopiera), že zničil časť vlečky, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že žalovaný zavinene spôsobil žalobcovi škodu. Vo vzťahu k žalovaným namietanej výške škody žalobca poukázal na to, že v konaní boli vyhotovené tri znalecké posudky (znalecký posudok č. 18/2009 vypracovaný Ing. Jurajom Drahošom; znalecký posudok č. 5/2011 vypracovaný spoločnosťou Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o. a znalecký posudok č. 13/2015 vypracovaný Doc. Ing. Michalom Holíkom, PhD.). Poukázal na ust. , rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 20.11.2000, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR RC 25/90, podľa ktorých sa škodou nerozumie len ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou, ale aj majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Podľa žalobcu jediný správny spôsob pri určovaní výšky škody je určiť škodu v závislosti od výšky nákladov potrebných na znovuvybudovanie vlečky. Podľa žalobcu súd prvej inštancie postupoval správne, keď vychádzal z nákladov potrebných na znovuvybudovanie vlečky vo výške 218.465,46 eura, ktorú sumu znížil po započítaní amortizácie a opotrebenia vlečky na sumu 94.600 eur a uvedeným postupom zároveň reflektoval názor znaleckej organizácie Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o. („úplné náklady znovuvybudovanej vlečky podľa definovaného a technicky a právne realizovateľného projektu plus hodnota synergií z využitia vlečky konkrétnym kupujúcim“). Vo vzťahu k sume 2.430 eur ako hodnoty odstránenej vlečky určenej znaleckým posudkom č. 5/2011 žalobca uviedol, že v tomto prípade nemožno určiť hodnotu vlečky iba na základe šrotovnej ceny likvidovaných koľají, keďže vlečka bola okrem samotných koľajníc vytvorená aj inými hmotnými a nehmotnými zložkami (zásyp, násyp, závory, betónové konštrukcie, výkopové práce, povolenia na vybudovanie a sprevádzkovanie vlečky, pripojenie na verejnú železničnú infraštruktúru, cena vykonaných prác, ...), ktoré navyšujú hodnotu odstránenej vlečky. K sume 13.014 eur, ktorou znalec v znaleckom posudku č. 13/2015 určil všeobecnú hodnotu odstránenej vlečky žalobca uviedol, že v tomto prípade nie je možné pri stanovení škody vychádzať zo všeobecnej hodnoty, keďže za túto nie je objektívne možné vybudovať odstránenú vlečku a poukázal na to, že všeobecná hodnota vychádza z interného materiálu Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorý slúžil na ekonomicko- účtovné ohodnotenie jednotlivých zložiek verejnej železničnej infraštruktúry a nemožno ho aplikovať na stanovenie hodnoty vlečky v súkromnom vlastníctve, ktorá slúži špecifickým potrebám konkrétneho podniku, ktorého je súčasťou. 7. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný už nereagoval. 8. O odvolaní žalovaného následne rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací bez nariadenia pojednávania rozsudkom č. k. - 670 zo dňa 18.08.2016 tak, že rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 637 zo dňa 19.02.2016 zmenil tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie

sumy 13.014 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 06.03.2009 do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. 9. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. - 670 zo dňa 18.08.2016 podal žalobca dovolanie (na č. l. 687), o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) ako súd dovolací uznesením č. k. zo dňa 20.06.2018 tak, že uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odvolací súd pochybil v odvolacom konaní v tom smere, že hoci dospel k odlišnému skutkovému stavu ako súd prvej inštancie a od jeho skutkových záverov sa odklonil, nenariadil pojednávanie a nezopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu. Namiesto nariadenia pojednávania iba oznámil verejné vyhlásenie napadnutého rozsudku na úradnej tabuli súdu dňa 03.08.2016, čím postupoval v rozpore s ust. , , . Na základe toho dovolací súd konštatoval, že došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces. 10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preto rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu opätovne rozhodoval o odvolaní žalovaného zo dňa zo dňa 03.03.2016 (na č. l. 649) proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 637 zo dňa 19.02.2016, ktorým vo výroku I. zaviazal žalovaného na zaplatenie 94.600 eur spolu s úrokom z omeškania a vo výroku II. rozhodol, že o trovách konania a štátu rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 11. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 06.08.2020, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že jediná otázka, ktorá by sa mala v konaní posudzovať je už len otázka výšky škody, pričom mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď mu priznal sumu 94.600 eur. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej poškodená železnica, keďže v danom okamihu nebola v prevádzke, je ako keby bezcenná. Uvedené prirovnal k situácii, keby niekto odstránil dom, v ktorom bol pokazený kotol a tento dom nebol prevádzky schopný. Po oprave takéhoto kotla by bolo možné kúriť a dom prevádzkovať, rovnako ako pri oprave tejto železničnej vlečky by bolo možné ju začať prevádzkovať. Právny zástupca žalovaného poukázal na znalecký posudok znaleckej organizácie Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o. s tým, že táto znalecká organizácia podľa neho zistila skutočný stav, v akom sa železničná vlečka v skutočnosti nachádzala. Zistila, že celý areál je v dezolátnom stave, je nefunkčný a podľa názoru žalovaného má celý areál hodnotu do XXX.XXX eur. Znalecká organizácia podľa neho v podstate z dôvodu, že nebolo možné stanoviť, ako sa prevádzkovalo toto zariadenie, keď nemohla vychádzať zo žiadnych konkrétnych čísiel, ktoré by bolo možné stanoviť ako konkrétnu hodnotu tejto železničnej vlečky, a preto bol aj taký záver znaleckého posudku. Čo sa týka znaleckého posudku č. 18/2009 od Ing. Drahoša, tento bol podľa žalovaného vyhotovený podľa požiadaviek žalobcu. Bol objednaný spoločnosťou VELES PK, ani nie žalobcom a keď žalovaný pátral prečo bol takýto znalecký posudok vypracovaný, tak to bolo na účely predaja nehnuteľností, nebol vypracovaný na účel stanovenia škody. Podľa neho bol tento znalecký posudok vypracovaný touto spoločnosťou z dôvodu, že privatizér celého objektu tehelne - žalobca, postúpil tento majetok na túto spoločnosť. Teda bol to jeho vklad do spoločnosti. Poukázal tiež na to, že po odvolaní sa žalovaného, po rozhodnutí prvostupňového súdu a zrušení a vrátení rozsudku prvostupňovému súdu, prvostupňový súd následne rozhodol bez bližšieho odôvodnenia alebo bez žiadneho odôvodnenia a určil výšku škody podľa znaleckého posudku Ing. Drahoša č. 18/2009. Voči tomu sa žalovaný odvolal a medzitým bol vyhotovený znalecký posudok Ing. Holíkom, ktorý ohodnotil výšku škody spôsobenej na železničnej vlečke vo výške 13.014 eur. Tento úsek železničnej vlečky, ktorú nadobudol žalovaný pre účely určitého podnikateľského zámeru a všetky nehnuteľnosti, ktoré s tým súviseli nadobudol od spol. FORNAX si dôkladne preveril, či tam neviaznu práva tretích osôb, alebo iné práva, ktoré by mu bránili v jeho podnikateľskom zámere, t. j. zrealizovať predajňu staviva, stav. materiálu. Poukázal na výpoveď svedka Ing. B., konateľa spoločnosti FORNAX, ktorý užíval tieto priestory a jednoznačne sa vyjadril, že úsek vlečky bol v časti zabetónovaný, chýbala časť koľajníc a boli zriadené prístrešky na uskladnenie materiálu a stavív s ktorými FORNAX spoločnosť obchodovala. 12. Následne odvolací súd nariadil pojednávanie na termín 17.09.2020, na ktorom právni zástupcovia sporových strán v podstate zopakovali svoju argumentáciu s predošlého pojednávania a odvolací súd vykonal dokazovanie oznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise na č.l. 11-22 - znalecký posudok č. 18/2009 vypracovaný Ing. Jurajom Drahošom. 13. Žalobca doručil odvolaciemu súdu svoje vyjadrenie zo dňa 04.11.2020, v ktorom uviedol, že prebehli mimosúdne rokovania, ale k dohode strán sporu nedošlo. Zároveň zrekapituloval priebeh konania a svoju žalobnú argumentáciu vrátane reakcií na procesnú obranu žalovaného. 14. Následne odvolací súd, z dôvodu zmeny obsadenia senátu, nariadil pojednávanie na termín 24.11.2022, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnej miere pridržiava vyjadrení z predchádzajúcich pojednávaní a vzhľadom na to, že je nesporné, že žalovaný žalobcovi spôsobil škodu,

predmetom odvolacieho konania je už len výška škody. Žalovaný síce odôvodnil odvolanie aj absenciu príčinnej súvislosti, ale tento dôvod žalobca odmieta. Samotný znalec Holík podľa žalobcu uviedol, že v roku 2015 boli na zostávajúcej časti vlečky ponechané železničné závory ako aj signalizačné zariadenie a ďalší svedkovia potvrdili, že vlečka sa síce nepoužívala, ale po vynaložení nákladov by bola prevádzkyschopná. Preto tvrdenie žalovaného o nulovej hodnote ním odstránenej vlečky podľa žalobcu neobstojí. Z hľadiska výšky škody poukázal aj na znalecký posudok vypracovaný organizáciou Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o., podľa ktorého maximálnu škodu spôsobenú žalobcovi možno stanoviť ako úplné náklady znovuvybudovanej vlečky plus hodnota synergií na podnik žalobcu. Keďže neboli dodané podklady na stanovenie synergií, náklady na znovuvybudovanie boli stanovené v znaleckom posudku vypracovanom p. Holkom vo výške 218.465,46 eura a túto sumu považuje žalobca za základ pre výpočet výšky náhrady škody požadovanej v tomto konaní, ktorá bola stanovená v nižšej výške 94.600 eur. Zároveň uviedol, že to, že pri stanovení výšky škody je nutné vychádzať z nákladov na znovuobnovenie stavu pred spôsobením škody, nemožno vychádzať iba z účtovnej hodnoty, ktorá zjavne nezodpovedá reálnej hodnote, ako to spravil znalec Holík pri stanovení ceny 13.014 eur a záverom uviedol, že stanovenie výšky škody zo strany súdu prvej inštancie považuje za správne, keďže oproti cene nutnej na znovuvybudovanie presahujúcej 200.000 eur, došlo k zníženiu na 43 %, čo považuje za správne vzhľadom na možné opotrebenie vlečky. 15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 24.11.2022 uviedol, že z vykonaného dokazovania sa javí záver, ktorý tu už bol súdom rozhodnutý, že správna konštrukcia náhrady škody je podľa ust. , t. j. škoda v hodnote, ktorá predstavovala hodnotu vlečky v čase jej odstránenia. Rovnako uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení a vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré tu boli (znalecké posudky a závery súdov a návrhov opakovaných zo strany žalobcu, kde chýba jeden nejaký zásadný argument k prípadu stanovenia škody), absentuje podľa neho aj základný predpoklad, a tým je, že zložka toho majetku o ktorý sa jedná, by musela byť pred poškodením v prevádzkyschopnom stave, čo v tomto prípade nebolo. Zo svedeckých výpovedí aj prevádzkovateľa a vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, ktorú žalovaný kupoval vyplynulo, že časť koľajníc bola zabetónovaná, časť koľajníc bola odstránená, a priestor sa používa ako zastrešenie pre skladovanie stavebného materiálu. Táto skutočnosť nebola zohľadnená v znaleckom posudku, o ktorý sa opiera znalecký posudok Ing. Drahoša

- to bol znalecký posudok č. 18/2009, ktorý opakovane ako tu už bolo aj povedané bol vypracovaný inou obchodnou spoločnosťou Veles PK s.r.o. za účelom komerčným - predaja tejto nehnuteľnosti. Poukázal na to, že zámer žalovaného s privatizovanou spoločnosťou (tehelne) nebol túto odpredať, ale používať pre vlastné podnikateľské účely o čom svedčí, že boli odstránené zbytky koľají nákladnej rampy a v rámci rodinného podnikania sa v danom priestore vykonáva nákladná doprava a garážovanie nákladných aut. Záverom právni zástupcovia strán sporu potvrdili, že suma 13.014 eur bola žalovaným žalobcovi uhradená. 16. V zmysle vyššie citovaného uznesenia NS SR odvolací súd zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu, a to oboznámením nasledovných listinných dôkazov na pojednávaní dňa 24.11.2022: znalecký posudok č. 18/2009 vypracovaný Ing. Jurajom Drahošom (na č. l. 11-22), znalecký posudok č. 5/2011 vypracovaný spoločnosťou Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o. (na č. l. 384-426) a znalecký posudok č. 13/2015 vypracovaný Doc. Ing. Michalom Holíkom, PhD. (na č. l. 567-597). 17. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 20. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 22. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 23. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 24. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 25. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 26. Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 27. Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 28. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. a nasl. , pričom dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a zároveň k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie alebo zrušenie napadnutého rozsudku, a preto ho podľa zmenil tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 13.014 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 06.03.2009 do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. 29. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, ktorý preukázal, že je nositeľom vlastníckeho práva, a teda sa môže domáhať jeho ochrany na súde. Z privatizačnej zmluvy podpísanej dňa 28.02.1995 súd zistil, že žalobca nadobudol vlastníctvo k všetkým hnuteľným a nehnuteľným veciam, ktoré slúžili k prevádzkovaniu podniku Pálená krytina š. p. Zlaté Moravce a túto skutočnosť potvrdil aj Fond národného majetku Slovenskej republiky. Predmetom kúpy bola i závodná vlečka, zvršok a závodná vlečka, spodok. Z čl. I. ods. 2 zmluvy vyplýva, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k veciam, ktoré slúžili k prevádzkovaniu podniku Pálená krytina š. p. Zlaté Moravce. Z listinných dôkazov vyplynulo, že Pálená krytina š. p. bol užívateľom celej železničnej vlečky, teda nielen tej časti, ktorá sa nachádzala na jeho parcelách, ale aj na parcelách vo vlastníctve štátneho podniku Stavivá š. p. Bratislava. Železničná vlečka je inžinierskou stavbou, tzn. že vlastníctvo k nej sa nezapisuje do katastra nehnuteľností, a teda vlastníctvo k nej nemožno nadobudnúť vkladom do katastra nehnuteľností. Z pripojeného registrového spisu súd zistil, že obchodná spoločnosť VELES - RT, spol. s r.o. bola zapísaná do obchodného registra dňa 18.07.1993. Dňa 04.04.1995 bol podaný návrh na zápis zvýšenia základného imania nepeňažným vkladom do obchodného registra spoločníkom Ing. R. U.. Predmetom vkladu bol majetok, ktorý spoločník Ing. R. U. nadobudol na základe zmluvy o predaji podniku uzatvorenej s Fondom národného majetku. Hodnota nepeňažného vkladu v prípade jeho vkladu do spoločnosti musela byť ocenená znaleckým posudkom a predmetom znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pre podanie návrhu na obchodný register nebola železničná vlečka, a preto nemohla byť predmetom vkladu do základného imania spoločnosti. Teda k zániku aktívnej legitimácie žalobcu nedošlo. 30. Odvolací súd sa zaoberal v podstate dvomi okruhmi námietok, ktoré vzniesol žalovaný vo svojom odvolaní, a to (i) absenciou príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou a (ii) výškou škody spôsobenej odstránením časti železničnej vlečky. 31. Ad (i) Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody v zmysle a nasl. je tak v zmysle právnej doktríny ako aj judikovanej praxe kumulatívne splnenie nasledovných predpokladov (a) protiprávny úkon (právny delikt); (b) škoda; (c) príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou a (d) zavinenie. Odvolací súd sa musel zaoberať uvedenými predpokladmi v odvolacom konaní aj z dôvodu, že súd prvej inštancie síce správne konštatoval, že vzhľadom na to, že mal preukázané odstránenie vlečky žalovaným je potrebné v ďalšom konaní ustáliť len výšku škody spôsobenej žalobcovi, avšak nesprávne vo svojom rozhodnutí uviedol, že o základe návrhu rozhodol medzitýmnym rozsudkom č. k. - 526 zo dňa 23.07.2013. Medzitýmnym rozsudkom totiž súd prvej inštancie rozhodol iba o tom, že vlastníkom železničnej vlečky je žalobca. Súd tak rozhodol o určení vlastníckeho práva, napriek tomu, že mal rozhodnúť o základe nároku, t. j. či je nárok na náhradu škody daný. Navyše súd rozhodol o vlastníctve žalobcu k železničnej vlečke, ktorá v rozsahu, ako je definovaná vo výroku medzitýmneho rozsudku už ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistovala. Ad (a) Protiprávny úkon - Vychádzajúc z odbornej literatúry (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1442-1472 s.), právna povinnosť môže byť stanovená (i) priamo zákonom alebo iným predpisom objektívneho práva, alebo (ii) vyplýva zo zmluvného vzťahu (lex contractus), alebo (iii)

spočíva v nezachovaní určitého všeobecného štandardu správania (porušenie generálnej prevenčnej povinnosti podľa ). V prejednávanej veci súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaný porušil právnu povinnosť, bližšie však nekonkretizoval, aký charakter malo toto porušenie povinnosti a ktorú povinnosť konkrétne žalovaný porušil. Z tohto dôvodu považuje odvolací súd za potrebné doplniť odôvodnenie aj v tomto smere. Podľa odvolacieho súdu bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalovaný odstránil časť vlečky, ktorá bola vo vlastníctve žalobcu. Vlastníctvo žalobcu napokon ani nebolo spochybnené a bolo deklarované aj medzitýmnym rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý nadobudol právoplatnosť. Odstránením časti vlečky preto žalovaný skutočne zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu, najmä do práva vec pokojne užívať (ius utendi). Samotné porušenie právnej povinnosti však odvolací súd vzhliadol v porušení prevenčnej povinnosti v zmysle , keďže mal za to, že žalovaný si pri odstraňovaní časti železničnej vlečky nepočínal tak, aby predchádzal vzniku škody na strane žalobcu. Zákon v ustanovení ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku či životnom prostredí (Najvyšší súd ČR, sp. zn. ). Prevenčná povinnosť podľa je právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa . Zodpovednosť za porušenie prevenčnej povinnosti je subjektívnou, s prezumovaným zavinením. Ak niekto vykonáva určitú činnosť, má sa správať dostatočne obozretne, resp. pozorne tak, aby v dôsledku neopatrnosti nespôsobil inému škodu, inak koná protiprávne. Ako vyplýva z odbornej literatúry (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1431-1434 s.), pre určenie obsahu prevenčnej povinnosti, teda pre určenie konkrétnej úrovne opatrnosti, ktorú má osoba vynaložiť pri svojej činnosti je rozhodujúcich množstvo kritérií a okolností prípadu. Závisí napríklad od miesta, času, osobitostí vzťahu konajúceho a ohrozeného, rizika vzniku škody, jej výšky a povahy, výšky nákladov na odvrátenie škody či obvyklosť správania za určitých podmienok. Všetky sa žiada vnímať pohľadom priemernej a rozumnej osoby. Odvolací súd v zmysle uvedeného dospel k záveru, že žalovaný si musel byť vedomý, že odstránením železničnej vlečky dôjde ku škode na vlastníctve inej osoby, pričom je irelevantné, či v čase jej odstraňovania vedel, komu vlastníctvo vlečky svedčí, keďže z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že jednoznačne vedel, že vlastníctvo nesvedčí jemu. Odstránením vlečky, tak zasiahol do vlastníctva žalobcu a práve v tomto konaní odvolací súd vzhliadol porušenie prevenčnej povinnosti, keďže objektívne možno od každej priemerne zmýšľajúcej osoby očakávať, že nebude odstraňovať či už z cudzieho alebo vlastného pozemku vec, o ktorej nemá jednoznačnú vedomosť, že mu patrí. Nad rámec uvedeného odvolací súd k argumentu žalobcu o porušení uvádza, že toto porušenie nemá žiaden vplyv na právny vzťah žalobcu a žalovaného a mohlo mať iba vplyv na inú právnu zodpovednosť žalovaného voči príslušným orgánom uplatňujúcim svoju kontrolnú pôsobnosť v zmysle . Ad (b) Škoda - Vo vzťahu ku škode, ako ďalšej podmienke predpokladu zodpovednosti za škodu odvolací súd len stroho konštatuje, že existencia samotnej škody na strane žalobcu nebola sporná, keďže v konaní bolo nepochybne preukázané a žalovaným nerozporované, že k odstráneniu železničnej vlečky došlo. Navyše táto skutočnosť ani nebola predmetom odvolania žalovaného. Pokiaľ ide o výšku škody, tou sa odvolací súd zaoberá nižšie. Ad (c) Príčinná súvislosť - Podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 30.06.2010, v právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny

na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, jednoduchšie povedané, o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede; teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. V prejednávanej veci sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, podľa ktorého nebola pre jeho zodpovednosť za škodu naplnená podmienka príčinnej súvislosti medzi škodou (odstránenou železničnou vlečkou) a porušením právnej povinnosti (generálnej prevenčnej povinnosti v zmysle ), pretože je logickým záverom, že bez odstránenia časti železničnej vlečky žalovaným by ku škode spočívajúcej v jej zničení nedošlo. Zároveň však odvolací súd konštatuje, že príčinná súvislosť nie je daná v celom rozsahu škody tak, ako ju uplatňoval žalobca v žalobe a neskôr v konaní, kde si uplatňoval nielen škodu ako hodnotu železničnej vlečky v celej jej dĺžke vrátane nakladacej rampy, ale aj ako škodu spočívajúcu v znížení hodnoty jeho podniku. K tomuto záveru dospel odvolací súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že odstránenie časti železničnej vlečky iba žalovaným malo vplyv na jej celkovú neupotrebiteľnosť. Naopak, už v čase, keď žalovaný kupoval pozemky, na ktorých bola železničná vlečka, táto nebola funkčná, čo vyplýva z výpovede svedka Ing. H. B. na pojednávaní dňa 20.01.2010 (viď č. l. 301 spisu), ktorý uviedol: „V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy na nehnuteľnostiach koľaje boli, ale boli dlhodobo nevyužívané, v podstate sa nedali používať. My sme ich okolo zabetónovali a mali sme tam sklady, ktoré sme pred predajom zlikvidovali. Pán S. si nehnuteľnosti určite ohliadol, koľaje bolo vidieť, ale asi už neboli celé. Myslím si, že niekoľko metrov chýbalo, resp. boli v takom stave, že vagón by neprešiel. Pred uzatvorením zmluvy sme sa o koľajach zvlášť nerozprávali, neupozorňoval som na ne, neboli prevádzkyschopné.“ Zároveň z uvedenej výpovede vyplýva, že predchádzajúci vlastník nehnuteľností sám poškodil železničnú vlečku, hoci nie je zrejmé, v akom rozsahu; možno však jednoznačne konštatovať, že v čase, keď žalovaný nadobudol do vlastníctva pozemky, na ktorých bola železničná vlečka žalobcu postavená, táto už nebola v prevádzkyschopnom stave a bola poškodená v miere, ktorú žalobca nevedel určiť. Svedok totiž uviedol aj to, že železničná vlečka bola využívaná iba do r. 1998 alebo 1999, pričom žalovaný pozemky pod vlečkou nadobudol až v r. 2005. Z toho vyplýva aj ďalšia skutočnosť, a síce že žalobca v konaní nepreukázal, v akom stave bola železničná vlečka pred tým, ako jej časť odstránil žalovaný. Ďalej odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že časť železničnej vlečky bola na pozemkoch ďalšej osoby, Mesta B. H., uložená v cestnej komunikácii, pričom v tejto časti bola zaliata asfaltom a ani v tejto časti žalobca nepreukázal, v akom stave bola v čase, keď inú časť železničnej vlečky odstránil žalovaný. Nemožno tiež opomenúť, že aj sám žalobca odstránil časť železničnej vlečky (keďže podľa aktuálneho stavu v čase rozhodovania odvolacieho súdu táto neexistuje ani v časti, ktorá bola na jeho pozemkoch, ktoré v súčasnosti patria tretej osobe podľa aktuálneho výpisu z katastra). Ak by teda aj žalovaný neodstránil časť železničnej vlečky na svojom pozemku, nie je možné hovoriť o znehodnotení železničnej vlečky ako celku iba konaním žalovaného; absentuje tu v danom rozsahu jeho pasívna vecná legitimácia. Pokiaľ ide o škodu spočívajúcu v znížení hodnoty podniku žalobcu, žalobca túto škodu v konaní nepreukázal, keďže pre účely znaleckého posudku vyhotovovaného spoločnosťou Ernst & Young Finance Advisory, s.r.o. nepredložil doklady a neposkytol informácie požadované touto znaleckou organizáciou, čo vyplýva zo záverov znaleckého posudku (na č. l. 405-409 spisu), a preto odvolací súd dospel k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tejto časti uplatňovaného nároku. Ad d) Zavinenie - Hoci sa zavinenie v danom prípade prezumuje (ako už súd uviedol vyššie), možno konštatovať, že zavinenie žalovaného je zjavné a nebolo v konaní ani sporné. Táto prezumcia zavinenia sa vzťahuje iba na zavinenie nedbalostné; stačí však, ak sú dané skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že ide o nedbanlivosť nevedomú. Škodca musí preukazovať, že škodu nezavinil. V zmysle by sa žalovaný zodpovednosti za škodu zbavil, ak by preukázal, že ju nezavinil. V konaní však žalovaný vo vzťahu k odstráneniu železničnej vlečky neuviedol také liberačné dôvody, na základe ktorých by sa zodpovednosti zbavil. 32. Ad (ii) Pokiaľ ide o výšku uplatňovanej škody, v konaní boli vyhotovené tri znalecké posudky, pričom odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením sa s nimi na pojednávaní dňa 24.11.2022 v súlade so záväzným právnym názorom NS SR, pričom išlo o (a) znalecký posudok č. 18/2009 vypracovaný Ing. Jurajom Drahošom (na č. l. 11-22); (b) znalecký posudok č. 5/2011 vypracovaný spoločnosťou Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o. (na č. l. 384-426) a (c) znalecký posudok č. 13/2015 vypracovaný Doc. Ing. Michalom Holíkom, PhD. (na č. l. 567-597). Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie

a vychádzajúc z uvedených znaleckých posudkov mal odvolací súd za to, že uvedenie železničnej vlečky do pôvodného stavu nie je možné, keďže na mieste kadiaľ viedla po pozemkoch žalovaného, sú už postavené iné nehnuteľnosti, brániace uvedeniu vlečky do pôvodného stavu. Uvedeniu vlečky do pôvodného stavu a jej ďalšiemu prípadnému využívaniu nenasvedčujú ani ďalšie skutočnosti:

- vlečka bola v čase keď ju demontoval žalovaný už poškodená, keď na viacerých miestach bolo koľajisko zabetónované, na tejto ploche sa nachádzali skladové budovy a časť koľajiska už chýbala (výpoveď svedka Ing. H. B.);

- vlečka nebola dlhšiu dobu vôbec využívaná (podľa svedka Ing. H. B. od r. 1999);

- žalobca v konaní nepreukázal existenciu právneho titulu, ktorý by mu vlečku umožnil v budúcnosti užívať (nájomná zmluva so žalovaným, vlečková zmluva so Železnicami Slovenskej republiky, v súčasnosti absencia vlastníckeho práva k pozemkom pod železničnou vlečkou);

- neexistencia železničnej vlečky v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Uvažovať za takejto situácie s uvedením železničnej vlečky do prevádzkyschopného stavu, je podľa odvolacieho súdu nereálne a hypotetické. Odvolaciemu súdu sa preto ako jediné možné stanovenie výšky spôsobenej škody javí to, ktoré zodpovedá hodnote zníženia majetku žalobcu v čase jeho poškodenia, teda to, ktoré zodpovedá konštrukcii vyplývajúcej z ust. . Vychádzajúc z odbornej literatúry (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1635-1644 s.), zmyslom ustanovenia je vyjadriť, že výška škody sa určuje podľa toho, akú cenu mala vec v dobe, keď došlo k jej poškodeniu. Z toho vyplýva, že to nebude cena veci pred poškodením (kúpna cena) ani cena veci v čase rozhodovania súdu. Ďalej je potrebné poukázať na to, že súdna prax dospela k záveru, že pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci je treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, usmernením pre stanovenie výšky náhrady škody je výška nákladov, ktoré sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, než uvedením do predošlého stavu (R 25/1990).V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na závery z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 20.01.2016, podľa ktorého pojem skutočnej škody je v právnej teórii i súdnej praxi definovaný ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (zmenšenie, či úbytok jeho majetku), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, príp. na vyváženie dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do pôvodného stavu. Ustanovenie vyjadruje zásadu, podľa ktorej sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia, pod ktorou treba rozumieť cenu potrebnú na uvedenie veci do pôvodného stavu, a nie cenu veci ako takej alebo cenu, za ktorú poškodený vec nadobudol. Ak však dôjde k zničeniu veci - ako je tomu aj v posudzovanom prípade, pod cenou veci pre účely odškodnenia v zmysle je treba rozumieť peňažný ekvivalent, za ktorý je možné v čase poškodenia v danom mieste obstarať rovnakú alebo podobnú vec náhradnú (teda rovnakého druhu, charakteru a kvality) v danom mieste a čase, teda cenu odvíjajúcu sa od bežne fungujúcich vzťahov ponuky a dopytu. 33. K jednotlivým znaleckým posudkom vyhotoveným v priebehu konania odvolací súd, reagujúc tak na odvolanie žalovaného ako aj vyjadrenie žalobcu, uvádza nasledovné: a) pokiaľ ide o znalecký posudok č. 18/2009 vypracovaný Ing. Jurajom Drahošom (na č. l. 11-22), odvolací súd má za to, že tento nie je použiteľný pre stanovenie výšky škody v prebiehajúcom konaní. Tento znalecký posudok bol predložený žalobcom spolu so žalobou a bol vypracovaný ešte pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie akceptoval závery vyplývajúce z tohto posudku napriek tomu, že aj samotný žalobca v konaní uviedol, že metodika použitá pri tomto posudku sa nejaví ako jediná správna. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že tento znalecký posudok bol objednaný osobou odlišnou od žalobcu (spoločnosťou VELES PK spol. s r.o.), bol vyhotovený za úplne odlišným účelom, a síce za účelom prevodu vlastníctva nehnuteľností a nie stanovenia výšky škody. Ďalším dôležitým dôvodom, pre ktorý nie je možné akceptovať tento znalecký posudok pre stanovenie výšky škody je skutočnosť, že predmetom stanovenia hodnoty nie je iba časť železničnej vlečky, ktorá sa nachádzala na pozemkoch žalovaného, ale železničná vlečka v celej jej dĺžke 450 metrov (čo vyplýva z bodu 2.1.1 posudku), pričom do celkovej hodnoty vlečky (94.600 eur) v posudku znalec zahrnul aj hodnotu nakladacej rampy nachádzajúcej sa (v tom čase) na pozemkoch žalobcu v hodnote 16.412 eur. Nemožno tiež opomenúť fakt, že znalecký posudok bol vyhotovený ku dňu 11.02.2009, tzn. že nezohľadňuje stav v čase poškodenia železničnej vlečky. Súd prvej inštancie uvedené nedostatky znaleckého posudku vo svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil a nevysporiadal sa náležite v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani s argumentáciou žalovaného, ktorý namietal jeho použiteľnosť, a to napriek tomu, že

v konaní nechal vyhotoviť ďalšie dva znalecké posudky. Odôvodnenie súdu prvej inštancie tak nebolo dostatočne presvedčivé pre záver o aplikácii daného znaleckého posudku. b) pokiaľ ide o znalecký posudok č. 5/2011 vypracovaný spoločnosťou Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o. (na č. l. 384-426), súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce konštatuje, že znalecký posudok bol vyhotovený, avšak neuvádza žiadne svoje závery, ktoré z daného posudku vyvodil, prípadne prečo ho neaplikoval pri stanovení výšky škody a pod.; v podstate v napadnutom rozsudku vo vzťahu k tomuto posudku úplne absentuje odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd z posudku zistil, že · znalecká organizácia nemohla určiť hodnotu podniku žalobcu s vlečkou a bez vlečky trhovým, výnosovým i nákladovým spôsobom vzhľadom k nedostatku informácií o predmete ocenenia relevantných k dátumu ocenenia. Vo vzťahu k uplatňovanej škode, ktorú žalobca prezentoval ako škodu predstavujúcu zníženie hodnoty podniku neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil znalcovi požadované doklady a informácie na účely vyčíslenia tejto hodnoty; · znalecká organizácia nevedela určiť hodnotu súboru nehnuteľností tvoriacich hmotnú zložku podniku žalobcu so železničnou vlečkou prihliadajúc na jej technický a právny stav v čase jej odstránenia a hodnotu súboru nehnuteľností tvoriacich hmotnú zložku podniku žalobcu bez existujúcej vlečky; odkázala len na svoje úvahy, poskytla názor, že rozdiel možno určiť intervalom „úplné náklady znovuvybudovanej vlečky podľa definovaného a technicky právne realizovateľného projektu plus hodnota synergií z využitia vlečky konkrétnym kupujúcim“ a uviedla, že konkrétnejšia odpoveď nie je možná s ohľadom na nedostatok podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku; · šrotovná cena likvidovaných koľají na základe informácií o priemerných cenách koľajníc použitých ako šrot v roku 2007 predstavovala sumu 2.430 eur. (9.000 kg x 0,27 eur/kg). Z uvedeného je teda podľa odvolacieho súdu zrejmé, že vo vzťahu k uplatňovanej škode, ktorú žalobca prezentoval ako škodu predstavujúcu zníženie hodnoty podniku neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil znalcovi požadované doklady a informácie na účely vyčíslenia tejto hodnoty. Zároveň zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že pre absenciu konkrétnych záverov (z dôvodu nedostatku podkladov), obsahujúc viac-menej úvahy nezohľadňujúce objektívny stav veci (napr. nemožnosť znovuvybudovania železničnej vlečky), je tento posudok pre stanovenie výšky škody pri aplikácii ustanovenia nepoužiteľný. Odvolací súd tiež konštatuje, že záver znaleckej organizácie o hodnote likvidovaných železničných koľají (2.430 eur) taktiež nemá pre účely rozhodovania tohto sporu relevanciu, keďže hodnota samotných koľajníc nezodpovedá rozsahu škody podľa aplikácie ust. (skutočná škoda) a ust. . V tomto smere odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej železničnú vlečku netvoria len samotné koľajnice, ale ďalšie jej súčasti (napr. zásyp, násyp, betónové konštrukcie, a pod.). c) pokiaľ ide o znalecký posudok č. 13/2015 vypracovaný Doc. Ing. Michalom Holíkom, PhD. (na č. l. 567-597), odvolací súd má za to, že jedine týmto znaleckým posudkom bola stanovená výška škody tak, ako to zodpovedá aplikácii ust. , avšak len v rozsahu záveru

- odpovede na otázku č. 2 (určenie hodnoty železničnej vlečky patriacej žalobcovi, ktorú nadobudol spolu so sprivatizovaným podnikom v čase odstránenia jej časti žalovaným vzhľadom na jej technický stav). Znalec v ňom vyčíslil hodnotu železničnej vlečky ku dňu jej odstránenia na sumu 13.014 eur a logicky vysvetlil, akým spôsobom sa k uvedenej sume dopracoval a na základe akého predpisu a použitej metódy. Súd prvej inštancie tento záver znalca neakceptoval tvrdiac, že znalec na pojednávaní so svojimi závermi polemizoval, spochybnil ich a riešil hypotetické otázky. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však súdom prvej inštancie vytýkané nedostatky nevzťahujú na závery znalca ohľadom hodnoty železničnej vlečky v čase jej odstránenia. Navyše je potrebné uviesť, že s každou z použitých alebo do úvahy prichádzajúcich metód spôsobu výpočtu hodnoty vlečky by bolo možné polemizovať. Je potrebné si však uvedomiť, že v súčasnej dobe už nie je možné skutkovo ustáliť, v akom stave sa železničná vlečka v čase jej odstránenia žalovaným nachádzala. Nie je možné ustáliť do akej miery bola znehodnotená, znefunkčnená, resp. koľko metrov koľají sa tam pred jej odstránením už nenachádzalo. Záver každého prípadného ďalšieho znaleckého posudku by vzhľadom na uvedené musel taktiež vyznieť čiastočne hypoteticky, preto odvolací súd s poukazom na argumentáciu uvedenú vyššie vzal za základ pre rozhodnutie o výške náhrady škody sumu 13.014 eur stanovenú znalcom Doc. Ing. Michalom Holíkom, PhD. vo svojom znaleckom posudku. Odvolací súd zároveň konštatuje, že na účely stanovenia výšky škody nemohol zohľadniť znalcovu odpoveď na otázku č. 2 (vyčíslite náklady, ktoré by žalobcovi vznikli novovybudovaním železničnej vlečky s rovnakou dĺžkou a rovnakými parametrami na pozemku žalovaného), a to z dôvodu, že súd nemal inú možnosť ako vychádzať z premisy, že uvedenie železničnej vlečky do pôvodného stavu nie je možné, čo napokon konštatoval aj žalobca vo svojom vyjadrení k

odvolaniu a táto skutočnosť nepochybne vyplýva najmä zo skutočnosti, že na pozemkoch, kde niekedy bola železničná vlečka už sú postavené budovy, pozemky, ktoré pôvodne patrili žalobcovi patria tretej osobe a na ďalších pozemkoch (taktiež vo vlastníctve tretej osoby - Mesta B. H.) je cestná komunikácia, pričom koľajnice (časť vlečky) boli úplne zaliate asfaltom. 34. Záverom odvolací súd uvádza, že zohľadnením všetkých v konaní vykonaných dôkazov dospel k záveru, že pre účely stanovenia náhrady škody je možné vychádzať iba zo znaleckého posudku č. 13/2015, a to napriek tomu, že ani ním stanovená hodnota nezodpovedá úplne presne škode spôsobenej žalovaným, keďže v konaní nebolo presne preukázané, v akom rozsahu bola železničná vlečka poškodená/odstránená žalovaným a v akom rozsahu inou osobou (napr. predchádzajúcim vlastníkom pozemkov žalovaného). Odvolací súd má však za to, že takto stanovená škoda zodpovedá spravodlivému usporiadaniu veci a akékoľvek ďalšie dokazovanie by neviedlo k iným skutkovým zisteniam v prejednávanej veci, a to jednak z dôvodu podstatnej zmeny stavu pozemkov, na ktorých bola železničná vlečka postavená, súčasného stavu samotnej železničnej vlečky ako aj z dôvodu absencie relevantných dôkazov (svedkov, fotodokumentácie, a pod.), na základe ktorých by bolo možné presne určiť stav železničnej vlečky pred jej odstránením a po jej odstránení. 35. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 36. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 37. Podľa nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom ku dňu 06.03.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 38. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.014 eur od 06.03.2009 (ako dátumu nasledujúceho po dátume ustálenia spôsobenej škody) do zaplatenia v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Hoci základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania predstavovala 2 % (teda úrok z omeškania predstavoval podľa vtedy účinných predpisov 10 % p. a.), odvolací súd priznal žalobcovi úrok iba v tej výške, v akej si ho uplatnil v žalobe v zmysle zásady non ultra petitum. 39. Vo vzťahu k výroku I., ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 13.014 eur s príslušenstvom odvolací súd uvádza, že hoci žalobca aj žalovaný na pojednávaní dňa 24.11.2022 zhodne uviedli, že suma 13.014 eur už bola žalovaným žalobcovi uhradená, odvolací súd nemal túto skutočnosť preukázanú iným spôsobom a tak pre účely rozhodovania o tejto časti nároku ako aj o príslušenstve - úroku z omeškania nemal v čase vyhlásenia rozhodnutia vedomosť o tom, kedy k úhrade uvedenej sumy došlo (túto skutočnosť strany sporu neuviedli). Odvolací súd preto výrok I. vyhlásil s vedomím, že k úhrade sumy 13.014 eur zo strany žalovaného pravdepodobne došlo a ak je tomu tak, vymáhanie tejto pohľadávky na základe tohto rozhodnutia by znamenalo uplatňovanie dlhu, ktorý zanikol, respektíve po tom, ako došlo k zrušeniu predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Nitre (č. k. - 670 zo dňa 18.08.2016), na základe ktorého mal žalovaný plniť (sumu 13.014 eur), a to uznesením NS SR sa žalovaný mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, o čom však odvolací súd nemá vedomosť. Z titulu právnej istoty bolo preto potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zároveň súd poznamenáva, že žalobca v časti sumy 13.014 eur nezobral žalobu v priebehu konania späť, a preto nemohlo byť v tejto časti konanie ani zastavené, čo len potvrdzuje dôvodnosť vyššie uvedenej úvahy. 40. V zostávajúcej časti (81.586 eur) súd žalobu zamietol, keďže za dôvodnú ju považoval iba v časti o zaplatenie sumy 13.014 eur. 41. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.