Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Co-30-2022.pdf
PDF · 74.53 KB
Case nature
Subarea
12Co/30/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu: I.G.Real, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 43 786 405, právne zast.: JUDr. Radko Petruňo, advokát so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: E. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX X., právne zast.: Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri, s. r. o., so sídlom Dlhá ulica 2039/6, 974 05 Banská Bystrica IČO: 47 257 032, o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/48/2021-94 zo dňa 22. 03. 2022, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/48/2021-94 zo dňa 22. 03. 2022 vo výroku o trovách konania (II. výrok) m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením č. k. 18C/48/2021-94 zo dňa 22. 03. 2022 rozhodol tak, že súd konanie o žalobe žalobcu zastavil (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (II. výrok).
2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 03. 11. 2021 voči žalovanému domáhal odstránenia neoprávnenej stavby. Žalobca pred prvým pojednávaním elektronickým podaním doručeným súdu dňa 15. 03. 2022 vzal žalobu v celom rozsahu späť s tým, že žiadal, aby okresný súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. Späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu spolu s výzvou, aby sa vyjadril k trovám konania; žalovaný sa k trovám konania nevyjadril.
3. Na základe uvedeného dispozitívneho úkonu žalobcu okresný súd s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1, 2 a 3 a § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie zastavil.
4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP s poukazom na § 257 CSP tak, že „žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania“.
5. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania (II. výrok odvolaním napadnutého uznesenia) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí s tým, že v danom prípade nemá žiadna zo strán právo na náhradu
trov konania, a to z dôvodu, že žaloba bola zjavne podaná zbytočne a neodôvodnene, navyše trpela závažnými chybami a nedostatkami, teda nespĺňala ani základné náležitosti žaloby v zmysle CSP. Žalovaný bol nútený v súvislosti s konaním žalobcu požiadať o právnu pomoc (pretože nie je odborne spôsobilý na posúdenie žaloby), pričom mu vznikli zjavne nevyhnutné trovy a náklady, ktoré musí znášať zo svojho, pre zjavne neopodstatnený návrh - žalobu. Žalobca späťvzatím žaloby spôsobil zastavenie konania pre okolnosti na jeho strane, a preto je podľa žalovaného nevyhnutné, aby znášal za svoje konanie aj príslušnú zodpovednosť vo forme úhrady trov konania, ktoré vznikli protistrane. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výroku zmenil tak, že žalovanému bude priznaná náhrada 100 % prvoinštančného konania a 100 % trov odvolacieho konania.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť s odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej výrokovej vety zmenil.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v predmetnej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal odstránenia neoprávnenej stavby - „záhradnej chatky postavenej na pozemku žalobcu č. parcely G., zapísaného na Katastrálnom úrade Zvolen, Správa katastra Zvolen, na LV č. XX pre k. ú. Zvolen, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku“. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. 03. 2022 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním s poukazom na ust. § 144 a § 145 ods. 1 CSP a žiadal konanie zastaviť. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
9. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana, ktorá spravidla v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované ust. § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesného zavinenia zastavenia konania v ust. § 256 ods. 1 CSP. Výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zo zásady procesného zavinenia zastavenia konania je ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a pod. (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/14/99 uverejnené ZSP č. 1/2000 a prispôsobené novej právnej úprave).
14. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikácia § 257 CSP neprichádza do úvahy. Súd prvej inštancie neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné použitie tohto ustanovenia. Pri aplikácii § 257 CSP sú rozhodujúce dve skutočnosti, a to pomery strán sporu a okolnosti prípadu. V danom prípade skutočnosť, že žalobca využil svoje právo zobrať žalobu späť s poukazom na ust. § 144 a
§ 145 ods. 1 CSP, nie je možné považovať za okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie § 257 CSP pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, ktorý zastavenie tohto konania procesne nezavinil. Procesné zavinenie zastavenia konania v predmetnom spore spočíva predovšetkým v tom, že žalobca podal žalobu a bez vecného rozhodnutia súdom zobral žalobu späť, a to bez uvedenia dôvodu. Odvolací súd posúdil zavinenie zastavenia konania len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Ak zobral žalobca žalobu späť, zásadne platí, že procesne zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť žalovanému jeho trovy (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. 10. 2008 sp. zn. 5MCdo/12/2008). Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému podľa § 257 CSP.
15. Z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie z uvedených dôvodov vznikol žalovanému. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (v druhej výrokovej vete) podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
16. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).