Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Vyd/1/2022

Potvrdené rozhodnutím 5Co/16/2023
„Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Adriany Kálmánovej, v právnej veci navrhovateľa: G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX/XX, O. N., právne zastúpený: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 5676/7, Nové Zámky, IČO: 47 237 023, proti zapísaným vlastníkom na liste vlastníctva: 1/ B. G., 2/ W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, O. N., 3/ B. G., 4/ Poľnohospodárske družstvo, so sídlom Družstevná 29/1264, Veľký Kýr, IČO: 00 698 989, a proti: 5/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 6/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. novembra 2022, č. k. 15Vyd/1/2022-52, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľa: G. G., I.. XX.XX.XXXX, K. XX/XX, XXX XX O.N. N., právne zastúpeného: JUDr. Ema Zacharová, advokát, s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 5676/7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 237 023, proti osobám, ktoré majú na listoch vlastníctva v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam: 1/ B. G., 2/ W. M., I.. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX O. N., 3/ B. G., 4/ Poľnohospodárske družstvo, Družstevná 29/1264, 941 07 Veľký Kýr, IČO: 00 698 989, a proti: 5/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 6/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.05.2022 domáhal vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva vo svoj prospech k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci Veľký Kýr, v kat. území Veľký Kýr, zapísaným Okresným úradom, odbor katastrálny na: a) LV č. XXXX ako parcela reg. C, parcelné číslo: XXX - orná pôda vo výmere 333 m2 a to na podiel vlastníka B2 v pomere 1/3 k celku, b) LV č. XXX ako parcela reg. C, parcelné číslo: XXX - vinica vo výmere 681 m2 a to na podiel vlastníka B2 v pomere 1/3 k celku, c) LV č. XXXX ako parcela registra E, parcelné číslo: XXX - orná pôda vo výmere 1726 m2, č. XXX - orná pôda vo výmere 1536 m2, č. XXX - orná pôda vo výmere 457 m2 a to na podiel vlastníka B1 v pomere 1/3 k celku.

1.1/ Svoj návrh dôvodil tým, že na základe dedičského rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.: , zo dňa 09.09.2020 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci Veľký Kýr, kat. územie Veľký Kýr, zapísaným Okresným úradom, odbor katastrálny na LV č. XXXX v pomere 1/3 k celku, LV č. XXX v pomere 2/3 k celku a LV č. XXXX v pomere 2/3 k celku. Navrhovateľ na preukázanie splnenia podmienok vydržania podielov vlastníka označeného na uvedených listoch vlastníctva (pozri bod 1/ odôvodnenia tohto uznesenia) ako B. G., L.. B. G.Ó. bez uvedenia dátumu narodenia alebo iného identifikačného údaju uviedol, že menovaný vlastník bol synom Y. G. F. W. G., L.. Z., N. Z. I. B.. Z. Pavla Tótha bol O. G., N. E. X. XX.XX.XXXX. O. G. mal dvoch synov a to Q. G., ktorý zomrel bezdetný a S. G., I.. XX.XX.XXXX, E. X. XX.XX.XXXX, ktorý bol otcom navrhovateľa. Ďalej navrhovateľ uviedol, že O. G. (jeho starý otec) v stratenom zemianskom liste zanechal polia, ktoré patrili rodine, práve navrhovateľovi, ktorý sa mal o tieto polia starať a nakladať s nimi ako sa rozhodne.

1.2/ Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že podľa posledných zápisov v pozemkovoknižnej vložke č. XXX parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX F. XXX vlastnili B. G.Ó., I.. XX.XX.XXXX v pomere 1/3 k celku, B. M., I.. XX.XX.XXXX v pomere 1/3 k celku a W. M., L.. G., I.. XX.XX.XXXX v pomere 1/3 k celku. W.

M., L.. G. Z. M. O. G. F. B. G.. Po smrti jej manžela B. M., I.. XX.XX.XXXX sa na základe dedičského rozhodnutia D 89/1973 z februára 1973 sa stala jedinou dedičkou manžela, a teda nadobudla aj jeho podiel vlastníckych práv k vyššie uvedeným parcelám. Po smrti W. M., L.. G., ktorá zanechala závet sa na základe dedičského rozhodnutia D 1315/1974 z novembra 1974 stal jediným dedičom po poručiteľke S. G.G., I.. XX.XX.XXXX (otec navrhovateľa).

1.3/ Splnenie podmienok vydržania navrhovateľ ďalej dôvodil tým, že vinicu aj ostatné pozemky ku ktorým žiada potvrdenie vydržania v celosti užívali jeho právni predchodcovia ešte skôr ako neb. B. G. odišiel do vojny, resp. zomrel. V rodine bolo dohodnuté, že uvedené pozemky prejdú v spornej časti do vlastníctva navrhovateľa, avšak uvedené nebolo nijako písomne dohodnuté, nakoľko podiel vlastníka B. G. nebol vysporiadaný. Na preukázanie užívania pozemkov jeho právnymi predchodcami predložil navrhovateľ čestné vyhlásenie susedov zo dňa 04.10.2021, v ktorom podpísaní susedia vyhlasujú, že S. G., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX a jeho rodina užívali nehnuteľnosti zapísané Okresným úradnom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV. č. XXXX, LV č. XXX odkedy si oni pamätajú a to až do jeho smrti a po smrti ich ďalej užíval jeho syn G. G.. Zároveň uviedli, že susedmi sú už viac ako 50 rokov.

1.4/ Pokiaľ ide o označenie Poľnohospodárskeho družstva vo Veľkom Kýre ako účastníka konania, navrhovateľ udáva, že na základe dedičského rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.: (bližšie špecifikované v bode 1.1/ odôvodnenia tohto uznesenia) sa stal okrem iného aj vlastníkom pozemkov v obci Veľký Kýr, zapísaných Okresným úradom, odbor katastrálny na LV č. XXXX v pomere 2/3 k celku. Predmetný podiel následne odpredal vyššie uvedenému poľnohospodárskemu družstvu, pričom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním sa domáha iba voči vlastníkovi zapísanému na uvedenom liste vlastníctva ako B1 v pomere 1/3 k celku.

2/ Podľa , písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu.

Podľa (ďalej len „“) v znení účinnom do 31.12.1982, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe podobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

Podľa , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

Podľa , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

Podľa , ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.

3/ Z výpisu LV č. XXXX pre kat. územie Veľký Kýr (č.l.5) súd považoval za osvedčené, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej ako parcela registra C, číslo XXX vo výmere 333 m2, druh pozemku: orná pôda, sú G. G., B. G. F. W. M., L.. G., všetci v pomere 1/3 k celku. Ako titul nadobudnutia pri vlastníkovi B. G. je uvedená Pkn. vl.č. XXX.

4/ Z výpisu LV č. XXXX pre kat. územie Veľký Kýr (č.l.6) mal súd za osvedčené, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej ako parcela registra E, číslo XXX vo výmere 1726 m2, XXX vo výmere 1536 m2 ,XXX vo výmere 457 m2, druh pozemku: orná pôda, sú B. G. v pomere 1/3 k celku a Poľnohospodárske družstvo, Družstevná 29/1264, 941 07 Veľký Kýr v pomere 2/3. Ako titul nadobudnutia pri vlastníkovi B. G. je uvedená Pkn. vl.č. XXX pod B3 a rozhodnutie OÚ Nové Zámky, katastrálneho odboru č. zo dňa 07.10.2014 o schválení ROEP. K uvedenému vlastníkovi je zároveň na predmetnom LV evidovaný údaj o správe všetkých parciel tohto listu vlastníctva Slovenským pozemkovým fondom.

5/ Z výpisu LV č. XXX pre kat. územie Veľký Kýr (č.l.7) súd považoval za osvedčené, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej ako parcela registra C, číslo XXX vo výmere 681 m2, druh pozemku: vinica, sú G. G. v pomere 2/3 k celku a B. G. v pomere 1/3 k celku. Ako titul nadobudnutia pri vlastníkovi B. G. je uvedená Pkn. vl.č. XXX.

6/ Z čestného vyhlásenia susedov zo dňa 04.10.2021 mal súd za osvedčené, že podpísaní susedia vyhlásili, že S. G., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX a jeho rodina užívali nehnuteľnosti zapísané Okresným úradnom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV. č. XXXX a LV č. XXX odkedy si oni pamätajú a to až do jeho smrti a po smrti ich ďalej užíval jeho syn G. G.. Zároveň uviedli, že susedmi sú už viac ako 50 rokov.

7/ Z dedičského uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.: , zo dňa 09.09.2020 mal súd osvedčené, že navrhovateľ okrem iného nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci Veľký Kýr, kat. územie Veľký Kýr, zapísaným Okresným úradom, odbor katastrálny na LV č. XXXX v pomere 1/3 k celku, LV č. XXX v pomere 2/3 k celku a LV č. XXXX v pomere 2/3 k celku. Predmetné dedičské uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2020.

8/ Z dedičského rozhodnutia štátneho notárstva v Nových Zámkoch sp.zn.: D 1315/74 z novembra 1974 (č.l.21) súd považoval za osvedčené, že dedičstvo po poručiteľke W. M., L.. G., I.. XX.XX.XXXX, E.. X. XX.XX.XXXX na základe závetu podľa nadobudol v celosti S. G., I.. XX.XX.XXXX (otec navrhovateľa). Dedičstvo po poručiteľke okrem iného pozostávalo z pozemkov zapísaných na Pkn. vl. č. XXX, parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v pomere 2/3 k celku.

9/ Z dedičského rozhodnutia štátneho notárstva v Nových Zámkoch sp.zn.: D 89/73 z februára 1973 (č.l.23) súd považoval za osvedčené, že dedičstvo po poručiteľovi B. M., I.. XX.XX.XXXX, E.. X. XX.XX.XXXX na základe § 39 ods.1 notárskeho poriadku nadobudla v celosti W. M., L.. G., I.. XX.XX.XXXX. Dedičstvo po poručiteľovi okrem iného pozostávalo z pozemkov zapísaných na Pkn. vl. č. XXX, parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v pomere 1/3 k celku.

10/ Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva (podľa aj práva zodpovedajúce vecnému bremenu). Je úzko späté s držbou, a to konkrétne len s oprávnenou držbou ( ), ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Zákonným predpokladom vydržania je: 1/ spôsobilý predmet vydržania, 2/ oprávnená držba, 3/ uplynutie vydržacej doby, ktorá musí byť nepretržitá. Navrhovateľ musí zároveň v návrhu vierohodným spôsobom opísať splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania, identifikovať nehnuteľnosť, ktorej sa vydržanie týka a uviesť dátum, kedy nadobudol vlastnícke právo

vydržaním. Ak má oprávnený držiteľ nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, stáva sa jej vlastníkom.

11/ Súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o náležitosti pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, uvedené zákon vyžaduje do takej intenzity, aby z uvedených tvrdení právo navrhovateľa vyplývalo. Zo skutočností opísaných v návrhu musí vyplývať, že sú splnené všetky štyri predpoklady vydržania, a to: spôsobilý predmet držby, pričom nehnuteľnosť ku ktorej navrhovateľ vydržal vlastnícke právo, musí opísať všetkými identifikačnými znakmi tak, ako je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, a ak vydržal len spoluvlastnícky podiel, treba uviesť aj jeho veľkosť. Druhým predpokladom je oprávnená držba. K tejto musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, že je jej vlastníkom. Predmetom dokazovania nemôže byť dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie subjektu, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí. Tretím predpokladom je dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Posledným (štvrtým) predpokladom je nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie držiteľa - navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti dôvodné. Z hmotnoprávneho hľadiska je však dôležité skúmať to, či navrhovateľ neprestal byť dobromyseľným držiteľom, teda či nezistil neexistenciu právneho dôvodu alebo jeho neplatnosť. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy, a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tieto by mal k návrhu i pripojiť. Konanie o potvrdenie vydržania nie je konaním o osvedčení vydržania, preto súd by mal mať existenciu predpokladov vydržania u navrhovateľa za dokázanú a nie iba osvedčenú.

12/ Na základe súdnej praxe sa oprávnená držba môže zakladať na: a) domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo b) neplatnom právnom dôvode. Ad a) Pri putatívnom dôvode pôjde o skutkový omyl, kedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo. Napríklad, ak sa nadobúdateľ pozemku, či už na základe kúpnej alebo darovacej zmluvy ujme držby nielen svojho kúpeného, resp. darovaného pozemku, ale aj časti susedného pozemku, ktorý nenadobudol, no vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že je vlastníkom aj tejto časti, pričom dôvodom takéhoto omylu môže byť nepravidelný tvar pozemkov v neprehľadnom teréne, alebo uvedenie do omylu súdnym znalcom pri nesprávnom vytýčení hraníc pozemku. Ad b) Pri neplatnom právnom dôvode pôjde o omyl právny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť omylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého vyžadovať. Posúdenie tohto omylu vychádza z objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, či jeho duševná vyspelosť, resp. nižšia úroveň vzdelania, nie sú významné a rozhodujúce. Súdna prax sa s otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala s poukazom na všeobecne uznanú zásadu: „neznalosť zákona neospravedlňuje“ vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva tak, že právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.03.2011, sp. zn. ). Ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pri zotrvaní na vyššie uvedenom názore ešte doplnili, že ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, i keď podľa zákona musí mať písomnú formu ( ), nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že je vlastníkom veci. Nedobromyseľnosť sa spája aj so zmluvou o prevode nehnuteľnosti, ktorá síce bola vyhotovená v písomnej forme, ale nebola podpísaná, či už scudziteľom alebo nadobúdateľom. Pre úplnosť je potrebné ešte spomenúť, že po právneho názoru Najvyššieho súdu SR ako aj Najvyššieho súdu ČR držba nehnuteľnosti uchopená na základe kúpnej zmluvy, ktorá nebola vložená do verejných kníh a pre nedostatok intabulácie sa tak nestala účinnou, nie je oprávnená.

13/ Súd prvej inštancie preskúmaním návrhu, resp. splnenia podmienok či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním (v súlade s ustanovením ) dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa a návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je potrebné zamietnuť. Súd považoval za osvedčené, že právni predchodcovia navrhovateľa užívali nehnuteľnosti, ktorých vydržania sa navrhovateľ domáhal, viac ako 10 rokov čím by navrhovateľ spĺňal predpoklady trvania držby. Súd

však zameral dokazovanie na osvedčenie predpokladu oprávnenej držby, resp. dobromyselnosť držby predmetných nehnuteľností (špecifikovaných v bode 1/ odôvodnenia tohto uznesenia) navrhovateľom alebo jeho právnymi predchodcami. Na základe predložených dôkazov a navrhovateľom uvedených skutočností súd v tejto časti dospel k záveru, že navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia, ako držitelia uvedených nehnuteľností mali, resp. mohli mať pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od nich rozumne požadovať počas užívania nehnuteľnosti pochybnosti o tom, že im vec patrí a či sú jej vlastníkom. Z výpisov jednotlivých listov vlastníctva totiž jednoznačne vyplýva, že ako vlastník nehnuteľností v pomere 1/3 k celku je zapísaný B. G., L.. B. G.. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj samotný navrhovateľ v odôvodnení svojho návrhu, keď uviedol, že podiel vlastníka B. G.G. nebol vysporiadaný a preto nebolo možné v tejto časti previesť vlastnícke práva na navrhovateľa (pozri bod 1.3/ odôvodnenia tohto uznesenia). Súd poukazuje aj na skutočnosť, že uvedené mohol navrhovateľ najneskôr zistiť a riešiť v dedičskom konaní vedenom po jeho otcovi, po ktorom dedil zvyšné podiely zapísané na rovnakých listoch vlastníctva ako podiely ktorých vydržania sa domáha. Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľ musel mať vedomosť o tom, že nehnuteľnosti v časti ktorej sa domáha ich vydržania užíval bez právneho dôvodu, resp. ich užívali bez právneho dôvodu už jeho predkovia. Skutočnosť, že si jeho právni predchodcovia časť predmetnej nehnuteľnosti ohradili a túto užívali neznamená, že ich držba pozemku bola oprávnená, že boli dobromyseľní a taktiež táto skutočnosť nepreukazuje ich vlastnícke právo k predmetnej časti nehnuteľnosti (resp. titul jeho nadobudnutia). V prípade, že by súd pracoval s hypotézou, že právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli tieto nehnuteľnosti, súd má za to, že aj v zmysle staršej právnej úpravy bolo potrebné, aby právne úkony týkajúce sa nehnuteľností mali písomnú formu, pričom navrhovateľ nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce titul nadobudnutia k predmetným častiam nehnuteľností. Súd ďalej uvádza, že v danom prípade nebol osvedčený ani žiadny domnelý prechod (či prevod) vlastníckeho práva, nebolo v konaní nijako osvedčené (dokonca ani zistené), kto sú právni nástupcovia (dedičia) po zapísanom vlastníkovi B. G., L.. B. G., či je jedným z nich navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia.

14/ Súd pre úplnosť uvádza, že je nepostačujúce aby navrhovateľ v návrhu vo vzťahu k osobe, ktorej vlastníctvo k prejednávanej nehnuteľnosti vyplýva z listu vlastníctva tvrdil, že je jej právnym nástupcom bez akéhokoľvek predloženého, či označeného dôkazu, objektivizujúceho jednostranné tvrdenia navrhovateľa. Nie je ani prípustné prenášať takúto aktivitu či zodpovednosť na súd, dôvodiac povinnosťou súdu zistiť skutočný stav veci v zmysle a dôvodiac princípom materiálnej pravdy. V predmetnom druhu konania má zodpovednosť za výsledok konania navrhovateľ (keď konanie možno začať len na návrh), pričom z ustanovenia vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ neosvedčí, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietne. Navrhovateľ musí v konaní preukázať, že jeho návrh je dôvodný, čo v danom prípade, po preskúmaní návrhu súdom, nebolo možné konštatovať.

15/ O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

16/ Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.