Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sp/13/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľa Z. U., T. XXX, A., práv. zast. JUDr. Jozef Koľ, advokát, Hutnícka 1, Košice proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 17.12.2014 č. 6395-26/2014-BA takto

rozhodol:

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 17.12.2014 č. 6395-26/2014-BA a v r a c i a ho odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi p r i z n á v a právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 287,72 eur, ktoré trovy je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa č.účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a.s. (IBAN: K.) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa ust. § 179 ods. 1 písm. a/ prvého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) vo veci nároku na úrazovú rentu rozhodla tak, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05.05.2010, má podľa § 88 a § 89 zákona po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 1,8 % v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 404/2010 Z.z. nárok na úrazovú rentu od 01.02.2011 v sume 298,90 eur mesačne a po príslušnom zvýšení od 01.01.2012 v sume 308,80 eur mesačne, od 01.01.2013 v sume 318,30 eur mesačne, od 01.01.2014 v sume 325,70 eur mesačne a od 01.01.2015 v sume 330,- eur mesačne s tým, že na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo určenie jej sumy podľa zákona, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa, citujúc ustanovenia tretieho oddielu štvrtej hlavy zákona, popisujúc genézu konania od vydania skoršieho rozhodnutia odporkyne zo dňa 15.06.2012 č. XXXX-X/XXXX-C., ktoré rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.01.2014 č.k. -17, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2014, až do 15.12.2014, kedy bola odporkyni doručená lekárska správa o posúdení poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa na účely úrazovej renty, argumentovala tým, že:

„Dňa 19. mája 2014 Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala v zmysle § 210 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov oznámenie o predĺžení konania zo 60 dní o ďalších 60 dní od doručenia rozsudku krajského súdu Sociálnej poisťovni, ústredie, odo dňa 27. marca 2014. Dôvodom na predĺženie lehoty bolo vyžiadanie odborného ortopedického vyšetrenia, potrebného k posúdeniu zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty.

Dňa 18. júla 2014 Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala rozhodnutie o prerušení konania, do doručenia lekárskej správy o posúdení poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty.

Dňa 15. decembra 2014 bola Sociálnej poisťovni, ústredie, doručená lekárska správa o posúdení poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty.

Sociálna poisťovňa, ústredie, pri posudzovaní nárokov pána Z. U. (ďalej len „poškodený") vychádzala z nasledovných podkladov: oznámenie poistnej udalosti zo dňa 11. mája 2010, záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 7. mája 2010, rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves o rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutú poistnú udalosť zo dňa 16. apríla 2012, pracovná zmluva zo dňa 27. júla 2009, skončenie pracovného pomeru na dobu určitú zo dňa 14. decembra 2010, doklad o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti v súvislosti s pracovným úrazom od 5. mája 2010 do 31. januára 2011, snímka pracovného času poškodeného zo dňa 11. marca 2011, rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci zrušenia rozhodnutia o nepriznaní nároku na úrazovú rentu zo dňa 31. januára 2014, oznámenie o predĺžení lehoty zo dňa 19. mája 2014, rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 18. júla 2014, lekárska správa zo dňa 27. novembra 2014 a plná moc JUDr. Jozefa Koľa, advokáta, zo dňa 3. júla 2012.

Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka K. H. N., vystavenej dňa 27. novembra 2014, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia, má poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka C. C., dňa 4. apríla 2011, v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %.

Poškodený pracoval v rôznych robotníckych profesiách. V roku 1983 mal operovaný vnútorný meniskus pravého kolenného kĺbu. Následne nastúpil do pôvodného zamestnania bez obmedzenia. V roku 1991 utrpel pracovný úraz so vznikom dvojitej zlomeniny píšťaly a jednoduchej zlomeniny ihlice vľavo. Bol liečený konzervatívne. Pre rozvoj algodystrofického stavu bol uznaný v roku 1992 čiastočne invalidným. Následne od roku 1994 do roku 2001 pracoval ako strážnik, od roku 2005 do roku 2006 ako samostatne zárobkovo činná osoba - práce v lese, vyvážanie dreva. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke v roku 2000 bola čiastočná invalidita oduznaná pre zlepšenie nálezu na ľavom predkolení. Poškodený bol naposledy zamestnaný od 3. augusta 2009 do 31. decembra 2010 ako pilčík, vodič LKT a viazač bremien. Dňa 5. mája 2010 utrpel pracovný úraz, pri ktorom došlo k pomliaždeniu ľavého boku, pomliaždeniu a vyvrtnutiu pravého kolenného kĺbu. Dňa 6. mája 2010 bol ošetrený ortopédom so záverom - zápal synoviálnej blany kolenného kĺbu po prekonanom úraze, podvrtnutie kolenného kĺbu a možné poškodenie vnútorného menisku. Pomocnými vyšetreniami, najmä pomocou MR vyšetrenia bolo dokumentované poškodenie zadného rohu mediálneho menisku pri zistenom výraznom stenčení až absencii tela mediálneho menisku staršieho dátumu (operovaný na mediálny meniskus v roku 1983). Dňa 18. augusta 2010 bola vykonaná laparoskopia s ošetrením lézie zadného rohu menisku. Následne poškodený absolvoval rehabilitačnú liečbu. Po liečbe, pri posudzovaní zdravotného stavu na účely úrazovej renty dňa 29. apríla 2011 bola jeho chôdza primeraná, kolená boli voľné, bez výpotku a zápalu, bez obmedzenia funkcie, bez hypotrofie a hypotónie svalstva, väzy kolena boli pevné, nebolo potrebné nosenie ortézy. Artroskopicky bolo zistené poškodenie chrupavky pravého kolena I. stupňa, čo je hodnotené ako gonartróza II. stupňa. Poškodený pracoval v 4-člennej skupine, ktorá obsluhuje lanovku. Pri výkone jednotlivých úkonov sa zamestnanci striedali. Poškodený nebol preradený na inú prácu, nakoľko bol s ním rozviazaný pracovný pomer na dobu určitú ku dňu 1. januáru 2011. Pravý kolenný kĺb bol poškodený už pred pracovným úrazom zo dňa 5. mája 2010. Po liečbe bol bez funkčného obmedzenia, bez uvoľnenia väzivového aparátu, preto bola miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty určená v rozsahu 10 %.

Pri odvolacom konaní posudková lekárka presne zmerala obvod obidvoch kolien, ktorý bol obojstranne zhodný. Pravé koleno nejavilo žiadne známky zápalu, výpotku, ani cievneho, či nervového poškodenia, pričom funkčné rozsahy pravého kolena boli v medziach normálnych rozsahov. V odbornom ortopedickom náleze z mesiaca januára 2011 je chôdza poškodeného primeraná, bez prítomnej hypotrofie a hypotónie svalov stehna, kolaterály sú pevné, koxy funkčné. Podľa RTG pravého kolena sú degeneratívne zmeny II. stupňa a poškodenie chrupavky I. stupňa. Tento nález neindikoval poškodeného na endoprotézu. Poškodený nemal odporučenú ani ortézu. Pri takto dokumentovanom odbornom náleze posudková lekárka bola toho názoru, že poškodený môže pracovať ako pilčík aj naďalej.

Na základe rozsudku Krajského súdu bolo rozhodnutie zo dňa 15. júna 2012 vrátené na ďalšie konanie. Nakoľko sa pracovné zaradenie poškodeného skladalo z niekoľkých aktivít, súd sa nedozvedel, aký bol pokles pracovnej schopnosti individuálne, vo vzťahu ku všetkým činnostiam.

Poškodený v čase úrazu mal kvalifikáciu ako viazač bremien, pilčík a vodič LKT. Pri poškodení pravého kolenného kĺbu mohol tieto práce vykonávať, nakoľko pracovným úrazom nestratil svoje predošlé schopnosti a zručnosti. V kontrolných ortopedických nálezoch z 15. novembra 2012 a z roku 2014 je popisovaná progresia subjektívnych ťažkostí, aj zhoršovanie funkčného nálezu. Bola odporučená instilácia osteoblastov cez tkanivovú bunku, ktorá nebola realizovaná. Aj na základe znaleckého posudku k výraznému zhoršeniu artrózy pravého kolenného kĺbu došlo až po pracovnom úraze. Kým dňa 18. januára 2011 boli už na RTG popisované artrotické zmeny II. stupňa, dňa 15. novembra 2012 pri kontrolnom ortopedickom vyšetrení bol už III. stupeň. Znamená to, že kým za 27 rokov od čiastočného odstránenia vnútorného menisku vznikla na pravom kolennom kĺbe artróza II. stupňa, v priebehu 2,5 roka sa táto zhoršila na III. stupeň. Je možné konštatovať, že na poškodení pravého kolenného kĺbu má hlavný podiel prekonaný pracovný úraz zo dňa 5. mája 2010.

Poškodený nie je schopný vykonávať fyzické práce v ťažkom teréne. Z pôvodných pracovných zaradení pilčík, vodič - traktorista a viazač bremien, môže prácu vodiča - traktoristu vykonávať, tiež sa podieľať na skupinovej práci viazača bremien. S prihliadnutím na ľahké funkčné postihnutie funkcie pravého kolena, posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 50 % od 1. februára 2011.“

V závere svojho rozhodnutia odporkyňa, citujúc ust. § 89 ods. 1 a § 84 ods. 1, odôvodňuje určenie sumy úrazovej renty, ktorú priznala navrhovateľovi s tým, že priznaná suma 330,- eur úrazovej renty bude zvyšovaná podľa § 89 ods. 8 až 10 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z.z. na základe opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom nárok na úrazovú rentu bude trvať, pokiaľ budú splnené podmienky nároku na dávku, najneskôr však do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku, odkedy podľa § 89a zákona v znení neskorších predpisov nárok na úrazovú rentu zaniká.

Včas podaným opravným prostriedkom, doručeným odporkyni dňa 12.01.2015, sa navrhovateľ domáhal, súdiac podľa obsahu jeho opravného prostriedku, zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia ho na ďalšie konanie odporkyni z nasledovných dôvodov:

„V administratívnom konaní bol aj po zrušujúcom rozsudku krajského súdu, dňa 28.05.2014 prezentovaný nezmenený postoj posudkového lekára, pokiaľ ide o stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti vo výške 10 %. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ trval na doplnení dokazovania a požadoval komplexný profesiogram pracovných činností navrhovateľa v pracovnom zaradení „pilčík, vodič - traktorista, viazač bremien“, a taktiež vypracovanie znaleckého posudku pre účely poklesu pracovnej schopnosti.

Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia traumatológia, ortopédia Z.. Z. H., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX. Podľa záverov tohto posudku navrhovateľ nie je v žiadnom prípade schopný vykonávať fyzickú prácu pilčík, vodič - traktorista, viazač bremien v ťažkom teréne, nakoľko artróza kolenného kĺbu III. stupňa mu neumožňuje bezpečný pohyb v ťažkom teréne. Znalec zároveň konštatoval, že na poškodení pravého kolenného kĺbu má hlavný podiel prekonaný pracovný úraz zo dňa 05.05.2010 (s prihliadnutím na zanedbateľný podiel čiastočného odstránenia vnútorného menisku v roku 1983).

V rozpore so záverom znalca posudzujúci lekár v lekárskej správe zo dňa 27.11.2014 konštatuje, ž navrhovateľ je naďalej schopný vykonávať práce na pôvodnom pracovisku, t.j. v ťažkých terénoch, avšak bez väčšej fyzickej námahy v ťažkých terénoch. Posudkový lekár aj napriek zdôvodnenému záveru znalca o „obmedzení hybnosti stredného až ťažkého stupňa“ v lekárskom posudku stanovil pokles pracovnej schopnosti vo výške 50 % s prihliadnutím na ľahké funkčné postihnutie funkcie pravého kolena.

Tieto závery sú navzájom protirečivé a prakticky ignorujú podmienky a charakter práce (jednotlivých pracovných činností) pilčík, vodič lesného kolesového traktora s lanovkou a viazač bremien, ktorá je

vykonávaná takmer výlučne v ťažkých terénoch, navyše so stanovenými kritériami zamestnávateľa na výkon, t.j. tempo prác.

Navrhovateľ na ústnom pojednávaní dňa 27.11.2014 vzhľadom na rozpor medzi závermi znalca a posudkovým lekárom, ako aj na protirečenia v samotnom závere lekárskeho posudku požadoval doplnenie dokazovania o komplexný pracovný snímok skutočne vykonávaných prác (pracovnú anamnézu), a taktiež o doplnenie znaleckého posudku, ktorým by znalec odstránil rozpor týkajúci sa schopnosti vykonávať pracovné činnosti vodič lesného kolesového traktora s lanovkou a viazač bremien.

Navrhované dôkazy neboli v konaní vykonané a rozhodnutie bolo vydané na základe neúplne a nepravdivo zisteného skutkového stavu veci a podľa názoru navrhovateľa bol podhodnotený pokles pracovnej schopnosti.“

K opravnému prostriedku navrhovateľa sa odporkyňa vyjadrila písomným podaním, doručeným súdu dňa 23.03.2015, v ktorom reagujúc na námietky navrhovateľa k námietke navrhovateľa, že podľa konštatovania posudkovej lekárky pobočky SN je naďalej schopný vykonávať práce na pôvodnom pracovisku, pričom u navrhovateľa hovorí o ľahkom funkčnom postihnutí pravého kolena, čím podľa tvrdenia navrhovateľa nezohľadnila záver znaleckého posudku zo dňa 14. septembra 2014 o obmedzení hybnosti pravého kolena stredného až ťažkého stupňa uviedla, že nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že posudková lekárka pobočky SN nezohľadnila pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa znalecký posudok zo dňa 14. septembra 2014. Práve naopak, v Lekárskej správe zo dňa 27. novembra 2014 v II. časti - POSUDOK v bode s názvom „Celkový posudok“ sa doslovne uvádza: „I na základe znaleckého posudku k výraznému zhoršeniu artrózy pravého kolenného kĺbu došlo až po pracovnom úraze,...“ a ďalej „Môžeme konštatovať, že na poškodení pravého kolenného kĺbu má hlavný podiel prekonaný pracovný úraz“ zo dňa 5. mája 2010. Vzhľadom k uvedenému je námietka navrhovateľa neopodstatnená.

K námietke navrhovateľa, že nedošlo na základe jeho žiadosti k doplneniu dokazovania o komplexný pracovný snímok skutočne vykonávaných prác (pracovnú anamnézu) a taktiež ani k doplneniu znaleckého posudku, ktorým by znalec odstránil rozpor týkajúci sa schopnosti vykonávať pracovné činnosti vodiča lesného kolesového traktora s lanovku a viazača bremien uviedla, že v zmysle § 196 zákona Sociálna poisťovňa v rámci konania o nároku poškodeného na dávku hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a nie je povinná vykonávať všetky dôkazy navrhnuté navrhovateľom. Ďalej zdôraznila, že posudková lekárka ústredia v Lekárskej správe zo dňa 10. marca 2015 v II. časti - POSUDOK v bode s názvom „Celkový posudok“ uviedla, že sa snažila presne zmapovať pracovnú snímku dňa, resp. pracovnú snímku mesiaca, no vzhľadom na neposkytnutie presných informácií navrhovateľom (neupresnenie denného pracovného času) nebolo možné zohľadniť celú pracovnú snímku.

V závere uviedla:

„Posudková lekárka ústredia, pracovisko S. (S.) sa vysporiadala aj s odlišným záverom znalca uvedenom v znaleckom posudku zo dňa 14. septembra 2014 a záverom posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, pričom v tomto smere uvádza, že aj keď znalec, Z.. H., uvádza, že navrhovateľ nie je v žiadnom prípade schopný vykonávať fyzickú prácu v ťažkom teréne, funkčný stav pravého kolena podľa záverov odborných vyšetrení prestavuje obmedzenie hybnosti pravého kolenného kĺbu ľahkého stupňa, čo predpokladá, že nie je úplne vylúčený z pracovných činností v teréne, ale jeho pracovný výkon je len čiastočne obmedzený.

Záverom si dovoľujeme dať do pozornosti, že Sociálna poisťovňa nespochybnila v novom konaní nárok navrhovateľa na úrazovú rentu, no vzhľadom na postup posudkových lekárov sociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty nebolo možné určiť vyšší percentuálny pokles schopnosti ako pôvodne stanovených 50 %.

Sociálna poisťovňa má za to, že postupovala v prípade navrhovateľa v súlade so zákonom, náležite zistila skutočný stav veci, a to aj po odbornej medicínskej stránke, a preto nie sú dané dôvody na opätovné posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty v rámci ďalšieho dávkového konania, ktoré by prichádzalo do úvahy v nadväznosti na § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.“

Preto navrhla napadnuté rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdiť.

Po doručení vyjadrenia odporkyne právnemu zástupcovi navrhovateľa, navrhovateľ podaním doručeným súdu 15.04.2015 uviedol svoje stanovisko k novým skutočnostiam, ktoré sa v obsahu napadnutého rozhodnutia odporkyne neuvádzali a ktoré odporkyňa nedoplnila ani zmenovým rozhodnutím, čo do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde tvrdil:

„Po zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. zo dňa 31.01.2014 navrhovateľ dňa 28.05.2014 v administratívnom konaní podrobne uviedol popis pracovných úkonov na pracovnej pozícii pilič, vodič LKT a viazač bremien, keďže odporca si nevyžiadal podklad od bývalého zamestnávateľa (pracovnú anamnézu).

Následne bolo vykonané dokazovanie znalcom Z.. Z. H., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/ XXXXX zo dňa 28.09.2014. Podľa záveru znalca „navrhovateľ v žiadnom prípade nie je schopný vykonávať fyzickú prácu v ťažkom teréne (pilčík, vodič - traktorista, viazač bremien). Artróza pravého kolenného kĺbu III. stupňa mu neumožňuje bezpečný pohyb v ťažkom teréne. Pri zlyhaní kolenného kĺbu by mohol pri práci ohroziť svoje zdravie, ale aj zdravie iných“ (strana 18 posudku).

Znalec ďalej pri posúdení poškodenia zdravia hodnotí artrózu III. stupňa ako obmedzenie hybnosti stredného až ťažkého stupňa.

V závere posudku znalec konštatuje, že na poškodení pravého kolenného kĺbu má hlavný podiel prekonaný pracovný úraz zo dňa 05.05.2010.

Pri prerokovaní veci dňa 27.11.2014 navrhovateľ pokladal závery posudkovej lekárky Z.. Z. C. o stanovení poklesu vo výške 50 % za podhodnotené, nezodpovedajúce záverom znalca, resp. v rozpore so závermi znalca. Podľa posudkovej lekárky má byť navrhovateľ spôsobilý vykonávať jednotlivé činnosti (pracovné úkony) pri práci vodič LKT a viazač bremien v ťažkom teréne, v ktorom túto prácu pravidelne vykonával so svahovitosťou viac ako 70 %. Bližšie zdôvodnenie, ako dospela posudková lekárka k stanoveniu poklesu schopnosti vykonávať dohodnutý druh práce sa navrhovateľ pri prerokovaní veci aj napriek požiadavke nedozvedel.

Na základe uvedeného navrhovateľ v administratívnom konaní požadoval vykonanie dôkazu doplnením znaleckého dokazovania za účelom odstránenia rozporov medzi závermi znalca a posudkovej lekárky.

Prakticky rovnaký postup pri prejednaní veci sa zo strany odporkyne opakoval pri ústnom prejednaní dňa 28.01.2015 a následne aj dňa 10.03.2015 pred posudkovou lekárkou ústredia Z.. Z. E., ktorá iba konštatovala „že 50 % je správne hodnotenie poklesu“, avšak neodôvodnila žiadnym spôsobom nesprávnosť záverov znalca, a nereagovala ani na požiadavku na doplnenie znaleckého dokazovania.

Takýto priebeh administratívneho konania a posúdenie poklesu bez vykonania potrebného dokazovania za účelom zistenia úplného a pravdivého stavu veci, pokladá navrhovateľ za porušenie § 196 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskôr prijatých zmien.

Navrhovateľ sa v konaní a ani z odôvodnenia rozhodnutia nedozvedel ako boli hodnotené jednotlivé dôkazy, odstránené rozpory so závermi znalca a ani dôvod, prečo neboli vykonané navrhované dôkazy, čo pokladá za porušenie povinnosti podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.“

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p. podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne, po vypočutí účastníkov konania dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku je dôvodný, preto mu súd priznal úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovený inak, použije sa primerané ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (250l ods. 2 O.s.p.).

Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava (§250m ods. 3 O.s.p.).

O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. platí obdobne (§ 250q ods. 2 O.s.p.).

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ utrpel dňa 05.05.2010 pracovný úraz.

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania (§ 83 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Podľa § 88 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 zákona, alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2 zákona, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Podľa ust. § 196 ods. 6 zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 196 ods. 7 zákona).

Podľa ust. § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ si žiadosťou doručenou na pobočku Sociálnej poisťovne dňa 04.04.2011 požiadal o priznanie úrazovej renty. Rozhodnutím odporkyne zo dňa 15.06.2012 č. XXXX-X/XXXX-C. nebol navrhovateľovi priznaný nárok na úrazovú rentu, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia bola určená miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty len v rozsahu 10 %, v dôsledku čoho navrhovateľ nespĺňal podmienku nároku na úrazovú rentu. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 31.01.2014 č.k. -17 zrušil skoršie rozhodnutie odporkyne zo dňa 15.06.2012 a vrátil ho odporkyni na ďalšie konanie. V uvedenom rozsudku súd ako dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia odporkyne uviedol, že z tohto skoršieho rozhodnutia sa vôbec nedozvedel ako odporkyňa pristúpila k hodnoteniu poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa vo vzťahu k tým činnostiam, ktoré tento v rámci svojho pracovného zaradenia vykonával. Obsah skoršieho rozhodnutia odporkyne tvoril výlučne výpočet podkladov pre rozhodnutie, ako aj odborný popis úrazu, vrátane uskutočnenej liečby a súčasne hodnotenia zdravotného stavu navrhovateľa, avšak bez akejkoľvek nadväznosti na ním vykonávané pracovné činnosti (viaceré), čo by správny orgán mal vysvetliť, napr. v uvedených možných zdravotných komplikáciách pri výkone niektorých činností, prípadne vylúčením výkonu niektorých činností.

Na pojednávaní súdu účastníci konania uviedli:

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že trvá na opravnom prostriedku a dodal:

„Chcel by som však bližšie uviesť samotnú genézu, čo predchádzalo vydaniu rozhodnutia odporkyne. Jedna sa o situáciu pri zrušujúcom rozsudku krajského súdu a pokladám za potrebné uviesť súdu, že na pojednávaní 22.09.2014 u Z.. K., táto konštatovala, že jej rozhodnutie o 10 % bolo správne a z tohto dôvodu sme vzniesli námietku voči Z.. K..

Následne 28.05.2014 na prejednaní veci u Z.. C. sme sa najskôr dozvedeli, že 10 % je správnych, aj keď to nebolo uvedené v zápise a toto prejednávanie veci skončilo tak, že sme trvali na doplnenie dokazovania znalcom. Toto bolo potom vykonané, avšak máme za to, že závery znalca pri posúdení poklesu neboli realizované a že toto posúdenie je v rozpore so závermi znalca. Vzhľadom na tento stav sme navrhovali doplnenie znaleckého dokazovania a súčasne sme žiadali, aby bola konečne vyžiadaná pracovná anamnéza od zamestnávateľa, čo ku 27.11.2014 nebolo vykonané. Z tohto dôvodu sme pri prejednaní veci presne uviedli činnosti, ktoré vykonáva navrhovateľ v pracovnom zaradení a uviedli sme, že vydanie rozhodnutia bez doplnenia dokazovania budeme považovať za vydanie rozhodnutia bez zistenia riadneho skutkového stavu veci. Odporkyňa však na tento návrh nereagovala a napadnuté rozhodnutie vydala bez toho, aby bolo vykonané navrhnuté dokazovanie. Čo je pre mňa nepochopiteľné je to, že pri prejednaní veci 27.11.2014 sme sa dozvedeli, že sa stanovuje pokles vo výške 50 % a na našu požiadavku, že z akého dôvodu 50 %, sme dostali protiotázku, že ako mi hodnotíme pokles a ako ho odôvodňujeme. Myslím si, že tak vážny nárok ako je úrazová renta, nemôže byť nejakým predmetom lecitácie 10, 50 % a podobne. Z tohto dôvodu, keďže znalec v záveroch konštatuje, že nie je schopný navrhovateľ vykonávať ťažkú fyzickú prácu v ťažkom teréne, bez doplnenia znaleckého dokazovania alebo nového znaleckého dokazovania máme za to, že rozhodnutie posudkového lekára je nesprávne. Vzhľadom na uvedené trváme na opravnom prostriedku - návrhu, aby súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie odporkyni, a to za účelom doplnenia dokazovania a stanovenia poklesu pracovnej

schopnosti. V prípade, že súd vyhovie tomuto návrhu, uplatňujeme si trovy konania, ktoré vyčíslime v zákonnej lehote.“

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne trvala na svojom písomnom vyjadrení a dodala:

„Zároveň oznamujeme súdu v prípade potreby navrhujeme predvolať menovanú p. Z.. E., a to práve preto, že p. navrhovateľ nesúhlasí s týmto posúdením, nech daná pani doktorka ozrejmi súdu z akých podkladov vychádzala, aké úvahy ju viedli k určeniu miery poklesu schopnosti pracovnej schopnosti 50 %. Toľko z našej strany.“

Právny zástupca navrhovateľa poukazoval ešte na tú skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia odporkyne nepovažoval za dostatočné vzhľadom na to, že nebolo žiadnym spôsobom vyhodnotené, prečo sa nepristúpilo k doplneniu znaleckého dokazovania, ktoré navrhovali na každom pojednávaní posudkovej lekárky.

Z obsahu lekárskej správy z 27.11.2014, kde na str. 5 a 6 sa nachádza celkový posudok posudkového lekára, o ktorý odporkyňa fakticky len oprela svoje rozhodnutie, vyplýva, že navrhovateľ so stanovením miery poklesu schopnosti vo výške 50 % nesúhlasil. V tam uvedených námietkach na str. 3 tejto lekárskej správy uviedol, že v konaní navrhovali, aby bol vyžiadaný komplexný pracovný snímok - pracovná anamnéza, profesie, ktorú v skutočnosti navrhovateľ vykonával. Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ takýto dokument v spise nie je doložený, ale vychádza sa iba z popisu činností v deň úrazu, tento považuje navrhovateľ za nedostatočný a neumožňuje pravdivo a úplne zistiť skutkový stav veci. Navrhovateľ ďalej dôvodí, že aj keby pripustil, že počas výkonu práce podľa názoru posudkového lekára môže navrhovateľ vykonávať funkciu vodič, o čom však nie je presvedčený, nemôže súhlasiť so záverom, že je schopný vykonávať prácu viazača bremien. Súčasne namietal, že schopnosť vykonávať iba nejaké pomocné činnosti a nie ťažiskové činnosti profesie dostáva pracovnú profesiu iba do teoretickej roviny. Mal za to, že po doplnení dokazovania bude preukázaný PPS (práve z dôvodu straty spôsobilosti vykonávať ťažiskové činnosti) na úrovni minimálne 85 % s prihliadnutím aj na závery znalca. Záverom vo svojich námietkach uviedol, že bez komplexného posúdenia všetkých pracovných činností, ktoré navrhovateľ vykonával počas trvania pracovného pomeru prípadné rozhodnutie vo veci bude vychádzať z neúplne zisteného skutkového stavu. Na otázku posudkového lekára, ktorý žiadal vysvetlenie, ako dospel právny zástupca navrhovateľa k poklesu pracovnej schopnosti 85 %, a teda prečo nie 80 %, prečo nie 90 %, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vychádza zo skutočnosti, že navrhovateľ nie je schopný vôbec vykonávať dohodnutý druh práce, pričom, vychádzajúc zo znaleckého posudku, zohľadňuje aj minimálny podiel poškodenia zdravotného stavu z roku 1983, ako to uvádza znalec. Na záver navrhol doplnenie znaleckého dokazovania, aby znalec zodpovedal, či navrhovateľ vzhľadom na jeho zdravotný stav a poškodenie pravého kolena následkom pracovného úrazu z 05.05.2010 môže vykonávať činností, ktoré vykonáva viazač bremien, pri ťažbe a približovaní dreva v ťažkých terénoch, a taktiež či je spôsobilý vykonávať činnosti vodiča traktoristu LKT, ktorého obsluha si taktiež vyžaduje zaťaženie pravej končatiny. Preto navrhovateľ odôvodnenie 50 % argumentáciou uvedenou v tomto zápise považuje za zjednodušené a nedostatočné.

Z rozhodnutia odporkyne vyplýva, že táto ani vo svojom rozhodnutí, kde vymenúva podklady, z ktorých vychádzala, neuvádza znalecký posudok vypracovaný dňa 28.09.2014 č. XX/XXXX znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia A.. Z. H..

Aj keď v celkovom posudku, ktorý v rozhodnutí odporkyne zodpovedá obsahu celkového posudku uvedeného v lekárskej správe z 27.11.2014 vyplýva, že navrhovateľ nie je schopný vykonávať fyzickú prácu v ťažkom teréne a z pôvodných pracovných zaradení pilčík, vodič - traktorista a viazač bremien môže vykonávať prácu vodiča - traktoristu, a tiež sa podieľať na skupinovej práci viazača bremien, tak odporkyňa v rozhodnutí podľa názoru súdu nemala dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia dňa 27.11.2014, a teda nezistila úplne skutočný stav veci, pretože si nevyžiadala od zamestnávateľa navrhovateľa jeho pracovnú anamnézu, teda pracovnú anamnézu profesie, ktorú v skutočnosti vykonával tak, ako to navrhoval navrhovateľ dňa 27.11.2014, resp. odporkyňa v napadnutom rozhodnutí výslovne neuvádza, prečo takto navrhnuté dokazovanie nevykonala.

Z obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že navrhovateľ má v súčasnosti artrózu pravého kolena kĺbu III. stupňa.

Súd vychádzajúc zo štyroch stupňoch artrózy a majúc na zreteli, že u navrhovateľa sa jedna o III. stupeň artrózy, čo konštatuje aj súdny znalec, aj posudkový lekár podľa znaleckého posudku s obmedzením hybnosti stredného až ťažkého stupňa, pre ktorý stupeň nie je navrhovateľ schopný plnej záťaže, a preto nie je schopný vykonávať fyzickú prácu v ťažkom teréne (pilčík, vodič - traktorista, viazač bremien) a táto artróza III. stupňa navrhovateľovi neumožňuje bezpečný pohyb v ťažkom teréne, keďže pri zlyhaní kolenného kĺbu by mohol pri práci ohroziť svoje zdravie, ale aj zdravie iných a preťažovaním pravého kolenného kĺbu by v krátkej dobe (niekoľko mesiacov) došlo k výraznej progresii artrózy s tvorbou výrastkov, zhoršením bolesti a funkcie kolenného kĺbu, ktorý stav by si vyžiadal implantáciu totálnej endoprotézy kolenného kĺbu, pričom ani toto riešenie by nevrátilo navrhovateľa do plnohodnotného života a pôvodného pracovného zaradenia a navrhovateľ by naďalej bol nútený dodržiavať šetriaci režim, tak s poukazom na záver súdneho znalca sa javí súdu záver celkového posudku uvedený v rozhodnutí odporkyne ako nepresvedčivý.

Súd už v skoršom rozsudku z 31.01.2014 č.k. -17 uviedol, že nepreskúmava ani lekárske správy, ani vyjadrenie odporkyne, ale rozhodnutie odporkyne.

Súd preto uznal námietky navrhovateľa namietajúceho rozpor týkajúci sa jeho schopnosti vykonávať pracovné činnosti vodiča lesného kolesového traktora s lanovkou a viazača bremien za dôvodné.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, odporkyňa sa neriadila dôsledne ust. § 209 ods. 4 zákona (str. 3 lekárskej správy z 27.11.2014), lebo neuviedla z akého dôvodu nevykonala navrhovateľom navrhnuté dokazovanie, pretože v napadnutom rozhodnutí o námietkach navrhovateľa niet zmienky a neuviedla ani, prečo na tieto námietky, resp. návrhy navrhovateľa na vykonanie ďalšieho dokazovania nereagovala a s týmito návrhmi navrhovateľa sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala. Z obsahu napadnutého rozhodnutia odporkyne totiž nevyplýva, prečo rozhodla, že navrhovateľom navrhnuté dokazovanie nevykoná, resp. v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je o tomto navrhovateľom navrhnutom dokazovaní ani zmienka.

Ako z porovnania záveru znaleckého posudku súdneho znalca a lekárskej správy z 27.11.2014, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie odporkyne podľa obsahu rozhodnutia odporkyne, vyplýva, jediným podkladom pre napadnuté rozhodnutie bola práve lekárska správa z 27.11.2014, tak potom je zrejmé, že závery posudkového lekára sú v rozpore so záverom znalca a odporkyňa tieto rozpory nijak neodstránila.

Preto súd považoval rozhodnutie odporkyne za rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a teda za rozhodnutie, ktoré je aj v rozpore s ust. § 209 ods. 4 zákona.

Pretože odporkyňa svoje rozhodnutie nevykonať navrhovateľom navrhnuté dokazovanie dňa 27.11.2014 nijak neodôvodnila a v rozhodnutí neuviedla, prečo tak postupovala a dôkaz, to znamená znalecký posudok, nehodnotila osobitne ani ho neuviedla ako podklad vo svojom navrhovateľom napadnutom rozhodnutí, z ktorého vychádzala len posudková lekárka ústredia, pracovisko S., pričom len citovala celkový posudok z lekárskej správy zo dňa 27.11.2014 a nezhodnotila všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, ako to pre ňu vyplýva z ust. § 196 ods. 7 zákona, súd mal za to, že okrem nedostatku dôvodov rozhodnutia odporkyne v konaní správneho orgánu bola zistená aj taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Preto z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil ho odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote nasledovne:

1. odmena za 4 úkony právnej pomoci v roku 2015 podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

- prevzatie a príprava zastúpenia,

- vypracovanie opravného prostriedku,

- podanie zo dňa 10.04.2015,

- účasť na pojednávaní dňa 22.05.2015

vo výške 63,54 eur x 4 254,16 eur

2. paušálna náhrada (§ 16 ods. 3)

vo výške 8,39 eur/úkon x 4 33,56 eur

trovy právneho zastúpenia celkom: 287,72 eur

Trovy konania žiadal uhradiť na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s. (IBAN: K.).

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ si trovy právneho zastúpenia prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uplatnil v zákonom stanovenej lehote a nie v nesúlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, ktorá odmena bola uplatnená vo výške 287,72 eur, tak táto odmena právneho zastúpenia navrhovateľovi bola priznaná v uplatnenej sume v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p., § 151 ods. 8 a § 149 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech navrhovateľa v konaní, ktorú sumu tak, ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250s O.s.p.).