Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/53/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. P., L.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny G., pochádzajúcu z matky S. P., L.. XX.X.XXXX, J. A. X, G., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Mačíkom, advokátom so sídlom Slovenská 69, Prešov, a otca N. P., L.. XX.X.XXXX, J. P. X, G., právne zastúpeného Mgr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom Hlavná 61, Prešov, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Prešov č.k. -76 zo dňa 31.1.2022, takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok vo výroku III., IV. tak, že matka je povinná prispievať na výživu mal. E. sumou 120 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom 1.1.2021 opakovane do budúcna.

II. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2021 do 31.1.2022 vo výške 1.560 € je matka povinná zaplatiť do 18-tich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. na návrh otca, ktorý navrhoval zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti a zároveň zaviazať matku platením výživného sumou vo výške 150 eur mesačne, a navrhoval styk maloletej dcéry s matkou neupraviť.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn. zo dňa 19.09.2017 tak, že z v e r u j e mal. E. P., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. E. P., L.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150,00 Eur mesačne, ktoré je p o v i n n á prispievať k rukám otca vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.01.2021 opakovane do budúcna.

IV. Dlžné výživné vo výške 1950,00 Eur za obdobie od 01.01.2021 do 31.01.2022 je matka oprávnená splácať v splátkach po 50,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného uhradenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok.

V. Styk maloletej s matkou n e u p r a v u j e.

VI. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. o rodine (ďalej len „“), ,

4. Súd konštatoval, že mal. E. sa nachádza v starostlivosti otca od decembra 2020 a aj sama sa vyjadrila, že chce ostať v otcovej starostlivosti a s matkou sa chce stretávať podľa ich vzájomnej dohody. Obaja rodičia s tým súhlasili, preto súd styk maloletej s matkou neupravil. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletej dcéry, príjmových možností a schopností matky. Maloletá E. je vo veku XX rokov, je Ž. X. O. X. školy. Otec jej uhrádza poplatky spojené s návštevou školy, obedy, lístok na MHD, stravu, výdavky na obliekanie, hygienu a kozmetiku, ako aj voľnočasové aktivity. Maloletá E. navštevuje tanečnú školu, kde otec uhrádza 30 eur mesačne. Maloletá E. budúci rok nastupuje na štúdium na D. školu, kde je predpoklad zvýšenia výdavkov spojených so štúdiom. Matka uvádzala, že je dlhodobo nezamestnaná, nemá žiaden príjem, živí ju priateľ, s ktorým býva v spoločnej domácnosti, preto žiadala o určenie minimálneho výživného. Matka zároveň uvádzala, že sa bola pýtať v niekoľkých obchodoch o zamestnanie, nikde ju neprijali, doklad o tom súdu nepredložila. Zo správy ÚPSVaR G. mal súd preukázané, že evidujú voľné pracovné miesta, kde postačuje vzdelanie bez maturity. Matka momentálne nevykonáva osobnú starostlivosť o žiadne maloleté dieťa a má vyživovaciu povinnosť len k maloletej E.. Matka síce hovorila, ale nepreukázala žiadnu snahu o nájdenie si zamestnania, ani snahu o zvýšenie si kvalifikácie na pracovnom trhu tak, aby sa mohla zamestnať a dosahovať príjem a tým prispievať na výživu maloletej dcéry. Minimálne výživné, ako navrhovala matka na dcéru vo veku XX rokov, je neakceptovateľné a v rozpore so záujmami maloletej dcéry hlavne v situácii, ak matka, ktorá je povinná na platenie výživného, neprejavuje žiadnu snahu a aktivitu o nájdenie si zamestnania alebo zvýšenia si svojej kvalifikácie pre lepšie uplatnenie na pracovnom trhu. Matka má na to dostatok časového priestoru, keďže osobnú starostlivosť o dcéru nevykonáva, s dcérou sa stretáva sporadicky. Súd mal za to, že výška výživného 150 eur je adekvátna potrebám maloletej dcéry vzhľadom k preukázaným výdavkom a voľnočasovým aktivitám. Súd zároveň určil matke dlžné výživné za obdobie od 1.1.2021, kedy si otec uplatnil nárok na výživné, keďže dcéra sa v jeho osobnej starostlivosti nachádzala od decembra 2020, do 31.1.2022 vo výške 1.950 eur, ktoré umožnil matke splácať v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

5. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania matky

6. Voči rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote matka, a to voči výrokom III. (o povinnosti prispievať na výživu maloletej bežným výživným) a výroku IV. (o určení dlžného výživného). Namietala, že súd nezohľadnil príjmové a majetkové možnosti a schopnosti otca maloletej s adekvátnosťou podieľania sa maloletého dieťaťa na životnej úrovni oboch rodičov. Tvrdí, že je pravdou, že naposledy bola zamestnaná k 31.3.2019, no na druhej strane sa aktívne uchádzala o zamestnanie primerané jej veku, zdravotnému stavu, dosiahnutému stupňu vzdelania, jej pracovným skúsenostiam a situácii na pracovnom trhu. V roku 2019 dostala výpoveď zo strany zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti, aktívne sa snažila uchádzať o voľné pracovné miesta, v tom čase otec za maloletú E. neprispieval. Namietala, že súd neskúmal situáciu na trhu práce spätne k obdobiu, od

kedy je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to hlavne k obdobiu začiatku roka 2020, kedy nastala objektívna skutočnosť, a to globálna pandémia v súvislosti s ochorením COVID-19. Súd vychádzal len z povrchne zabezpečených pracovných ponúk predložených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., z ktorých síce vyplýva, že na splnenie podmienky na uchádzanie sa o zamestnanie postačuje učňovské vzdelanie bez maturity, pričom jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie je základné bez toho, aby z predložených ponúk bolo zrejmé, či tieto zodpovedajú jej veku, skúsenostiam a zdravotnému stavu. Uviedla, že má dlhodobo zdravotné komplikácie pohybového aparátu, kedy okrem nasadenia medikamentóznej liečby je jej doporučované telesné šetrenie a odpočinok, teda jej zdravotný stav nie je na takej úrovni, aby bola schopná vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a vo vzťahu k bežnému a dlžnému výživnému dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tomto prípade dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia , avšak len čiastočne správne ich aplikoval na zistený skutočný stav.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E.. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení vyživovacej povinnosti matky voči maloletej E. vo výške 150 eur mesačne.

9. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vo vzťahu k výživnému vyplývajú tieto závery. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. bola naposledy realizovaná rozsudkom súdu prvej inštancie sp.zn. zo dňa 19.9.2017, ktorým maloletá E. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 150 eur mesačne. Od 23.12.2020 začal fakticky realizovať starostlivosť o maloletú E. otec, keďže matka, ktorej bola maloletá zverená, sa spolu s priateľom odsťahovala do podnájmu, kde nemala vytvorené podmienky na starostlivosť o dcéru. Otec v tom čase pracoval v zahraničí v L., 1.2.2021 sa vrátil na Slovensko z dôvodu zabezpečovania starostlivosti o maloletú dcéru. Od februára 2020 je otec evidovaný na Úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, od februára 2021 do júla 2021 poberal dotáciu SOS od štátu vo výške 300 eur. Otec zabezpečuje osobnú starostlivosť maloletej E. v spoločnej domácnosti, v ktorej žije aj dospelá dcéra S.. Mesačné výdavky otca predstavujú inkaso 140 eur, strava 300 eur, z toho otec špecifikoval stravu na maloletú E. vo výške 150 eur, vreckové 10 eur, tanečná škola 16 eur, obedy v školskej jedálni 16 eur, cestovné 10 eur. Otec tvrdí, že matka maloletú nekontaktuje, nezaujíma sa o ňu, neuhrádza žiadne výživné na dcéru. Matke v stretnutí s dcérou nebráni. Maloletá E. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala XX rokov a navštevovala X. O. X. školy. Maloletá uviedla, že chce ostať v starostlivosti otca a s matkou sa chce stretávať na základe ich vzájomnej dohody. Otec rodinné prídavky na maloletú nepoberá. Matka súhlasila so zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca, žiadala určiť výživné vo výške 30 eur mesačne z dôvodu, že je nezamestnaná a nemá žiaden príjem. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom v podnájme v 2-izbovom byte, kde podnájom uhrádza priateľ vo výške 450 eur. Vzhľadom k jej veku, vzdelaniu a k tomu, že nemá skúsenosti, keďže sa dlhodobo starala o X maloleté deti, má problém nájsť si prácu, naposledy pracovala v predajni C. V. a od 1.4.2019 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

10. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie o určení výživného, avšak schopnosti, možnosti matky odôvodňujú určenie výživného v nižšej miere, ako ho určil súd prvej inštancie. Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal matku prispievať na výživu mal. E. sumou vo výške 120 eur mesačne, pričom zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto zákonného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konanie, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

11. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletej, v čase poslednej súdnej úpravy bola maloletá E. zverená do starostlivosti matky, mala XX rokov, v súčasnosti (v čase rozhodovania odvolacieho súdu) navštevuje D. školu a jej starostlivosť zabezpečuje od decembra 2020 otec. Maloleté dieťa je svojou výchovou a výživou prirodzene odkázané na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloletú stará otec, pričom výkon jeho osobnej starostlivosti je potrebné vziať do úvahy v zmysle aj v kontexte vyživovacej povinnosti. Odôvodnené potreby maloletej boli otcom v konaní vyčíslené, matka tieto výdavky nespochybnila, preto si súd prvej inštancie osvojil zhodné skutkové tvrdenie účastníkov ohľadom výdavkov maloletej. Odvolací súd predpokladá výdavky pohybujúce sa na úrovni medzi 200-300 eur mesačne na mal. dieťa a ak k tomu pripočítame výdavky otca na ubytovanie, cestovné a ostatné nepravidelné výdaje, je zrejmé, že znížením vyživovacej povinnosti na sumu navrhovanú matkou (30 eur) mieni matka de facto preniesť vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere na otca, a to aj napriek tomu, že on sa o maloletú stará sám a nedosahuje príjem ani len na úrovni minimálnej mzdy. Odvolací súd v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej výraznou infláciou a výrazným nárastom cien základných potravín dôvodne očakáva, že výživné zo strany matky bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin maloletej typický pre jej vek. Ak navyše otec je nezamestnaný, sťažka možno racionálne uvažovať o tom, že dokáže riadne zabezpečiť svoje základné životné potreby aj potreby mal. dieťaťa. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že potreby dieťaťa v zásade rastú s pribúdajúcim vekom, teda čím je dieťa staršie, tým viac sa socializuje a rozširuje plno jeho aktivít a záujmov (pribúdajú školské a voľnočasové aktivity) a tým prirodzene narastajú aj jeho výdavky. Náklady na výživu žiaka D. školy sú preto v zásade vyššie než náklady na výživu žiaka X. školy. Je nepochybné, že výživné určené odvolacím súdom v sume 120 eur mesačne v prepočte 4 eurá na deň (120/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletej na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné, školské potreby primerané do takej miery, že nie je potrebné dokazovať existenciu.

12. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

13. Matka namieta, že schopnosti a možnosti jej neumožňujú platiť výživné súdom určené, ktoré považuje za neprimerane vysoké. V rámci zisťovania skutočného stavu veci sa súd prvej inštancie zameral a vyhodnocoval aj otázku potencionality príjmu matky (bod 7, 12 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Matka je v produktívnom veku a pri prieskume pracovného trhu súd správne zohľadnil voľné pracovné miesta v oblasti predaja v obchode, čo je pracovné zaradenie, ktoré matka doposiaľ vykonávala, a to v mieste bydliska matky a v jeho okolí, s prihliadnutím na podmienku minimálne

učňovského vzdelania, pričom zistil ponuku pracovných pozícií s mesačným príjmom v rozmedzí od 650 do 820 eur. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že v možnostiach a schopnostiach matky by bolo možné zamestnať sa na uvedenej pozícii.

14. K odvolacím námietkam matky v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom odvolací súd poukazuje na ďalšiu premennú explicitne uvedenú v ust. a teda možnosti a schopnosti a príjmové pomery z výživného. zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa v ust. , takže nemôže obstáť ani argumentácia ohľadom jej nezamestnanosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala skutočnosti, ktoré by jej objektívne bránili v pracovnom výkone, pracovná schopnosť nie je znížená a nebola preukázaná neschopnosť plnohodnotne pracovať, preto jej tvrdenia nie je možné hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že ak sa matka uspokojila so statusom nezamestnanej osoby, nemala na to žiaden opodstatnený dôvod. Odvolací súd poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

15. Námietky matky teda neobstoja, z jej strany neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach prispievať výživným ako ho určil odvolací súd a odvolací súd zároveň dodáva, že je neakceptovateľné, aby matka nevyvíjala žiadnu snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohla plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu pochádzajúceho z jej predchádzajúceho vzťahu.

16. Vo vzťahu k námietke o nezisťovaní schopností a možností otca odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Je však zrejmé, že otec poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletej varí, perie, pomáha s prípravou do školy a pod., čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Otec poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj maloletá E..

17. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného dokazovania so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti a schopnosti matky, jej výdavky a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, s poukazom na potencionalitu príjmov matky, dospel k záveru, že výška výživného pre maloletú E. v sume 120 eur, ktorá síce nebola určená zo skutočného príjmu matky, ale z príjmu, ktorý by dosiahla, ak by využila ponúkané voľné pracovné pozície v oblasti predaja v obchode, je primeraná. Odvolací návrh matky na zníženie vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu považoval odvolací súd za rozporný s najlepším záujmom maloletej ohrozujúci riadne uspokojovanie jej odôvodnených potrieb a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletej. Súd prvej inštancie správne neprihliadol na aktuálne reálne dosahovaný príjem matky, ale vo svetle princípu tzv. potencionality príjmu vychádzal zo schopností a možností matky, ktorá sa uspokojila s nezamestnanosťou.

18. Následne pri výpočte dlžného výživného za obdobie od 1.1.2021, kedy si otec uplatnil nárok na výživné, keďže dcéra sa v jeho osobnej starostlivosti nachádzala od decembra 2020, do 31.1.2022 vo vzťahu k splatnosti dlžného výživného odvolací súd poukazuje na a zároveň prihliada aj na postoj povinnej matky, ako aj na to, či povolenie výhody splátok matke by nemalo ťaživý dopad na maloleté dieťa, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku nepovažuje za spravodlivé priznať výhodu splátok, pretože matke muselo byť zrejmé, ako si

plní vyživovaciu povinnosť a pri primeranej prezieravosti si mohla predbežne vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného. Preto odvolací súd povolil zaplatiť dlžné výživné v sume 1.560 eur v lehote do 18 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Je totiž nepochybné, že ani otec maloletej pri uspokojovaní jej potrieb nebol zvýhodnený splátkami a musel potreby maloletej uspokojovať postupne tak ako vznikali, preto odvolací súd má za to, že lehota určená súdom je dostatočne dlhá na to, aby matka dlžné výživné uhradila.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd vo vzťahu k výživnému zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

20. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2007 Z.z.) o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).