Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-181-2014.pdf
PDF · 79.08 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/181/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Bratislava, (zn. 3480280) proti žalovanému: U. P., K.. XX. W. XXXX, trvale bytom P. XX, F., t. č. W. XX, o 272,55 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 274,72 € s 9 % ročným úrokom z omeškania
- zo sumy 326,12 € od 1. marca 2012 do 14. februára 2013,
- zo sumy 270,72 € od 15. februára 2013, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V časti o zaplatenie 1,83 € s 13,5 % ročným úrokom z omeškania od 1. marca 2006 sa žaloba zamieta. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 91,02 € (v tom 74,52 € trovy právneho zastúpenia a 16,50 € iné trovy konania), do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Jána Šoltésa, advokáta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 17. septembra 2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dodávke plynu, na základe ktorej mu dodával plyn a odberateľ mal platiť cenu zaň, ktorú mu vyfakturoval v sume 326,12 + 1,83 €. Okrem toho mu vyfakturoval aj náhradu nákladov v sume 2+2 €.
2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk 1. apríla 2015, nevyjadril.
3. Pretože ide o drobný spor (nárok max. 1.000 €, porov. § 200ea Občianskeho súdneho poriadku), súd mimo pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: prihláška odberu zemného plynu (č. l. 18), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 13 až 15), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 10), upomienka z 11. mája 2012 s pripojenou faktúrou (č. l. 3 a 4), upomienka z 11. júna 2012 s pripojenou faktúrou (č. l. 6 a 7) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalovaný sa prihláškou z 25. novembra 1994 (č. l. 18) prihlásil na odber plynu na odbernom mieste P. XX, F.. Právny predchodca žalobcu - Slovenský plynárenský priemysel, š. p., túto prihlášku akceptoval tým, že na tomto odberom mieste namontoval plynomer. Nebolo zistené, že by žalovaný pri podaní prihlášky, alebo neskôr vystupoval v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
b) Rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. 55/2001 zo 7. júna 2001 bol zrušený bez likvidácie Slovenský plynárenský priemysel, štátny podnik, k 30. júnu 2001 a jeho majetok, práva, povinnosti a záväzky prešli na Fond národného majetku SR. Ten ho 1. júla 2001 vložila žalobcu ako akciovej spoločnosti, ktorým bol k 1. júlu 2001 zapísaný do obchodného registra.
c) Žalobca pokračoval v dodávkach zemného plynu pre žalovaného a za odobratý plyn mu vystavil tieto faktúry (č. l. 10, 13 až 15):
- za obdobie 1. októbra 2005 do 18. januára 2006 v sume 6.655 býv. Sk splatnú 28. februára 2006,
- za obdobie 19. januára 2011 do 18. januára 2012 v sume 326,12 € splatnú 29. februára 2012. Keďže tieto faktúry neboli včas uhradené, zaslal žalobca U. K. aj dve upomienky (11. mája a 11. júna 2012, č. l. 3 a 6), za ktoré si vyúčtoval poplatok po 2 € (faktúry na č. l. 4 a 7).
d) Žalovaný 14. februára 2013 uhradil sumu 55,40 € (nesporné tvrdenie žalobcu).
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 bezrozporne vyplývajú z listinných dôkazov uvedených pri nich v zátvorkách, proti pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca bol založený ako akciová spoločnosť, do ktorej bolo vložené imanie pôvodnej zmluvnej strany žalovaného - Slovenského plynárenského podniku, štátneho podniku. K tejto transformácii došlo k 1. júlu 2001, a to postupom podľa § 11 ods. 1 a § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom k 1. júlu 2001. Nadobudnutím majetku bývalého štátneho podniku prešli na žalobcu v zmysle § 15 ods. 1 cit. zákona, ako aj § 59 v spojení s § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Na žalobcu tak prešli aj práva a povinnosti z pôvodného právneho vzťahu so žalovaným, ktorý bol založený prihláškou z 25. novembra 1994 podľa plynárenského zákona č. 67/1960 Zb. a ktorý sa od účinnosti zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike spravoval týmto zákonom.
7. Plyn je hnuteľnou vecou v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zmluva o dodávke plynu medzi žalobcom a odberateľom plynu v domácnosti (teda nepodnikateľom) je svojou právnou povahou kúpnou zmluvou v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (porov. k subsidiárnej aplikácii Občianskeho zákonníka v podobnej situácii uzn. NS SR sp. zn. 5 MCdo 20/2009). Z § 588 a 591 Obč. zák. potom vyplýva, že odberateľ zemného plynu je povinný za dodaný zemný plyn zaplatiť dohodnutú cenu. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný odobral plyn, ktorého cena bola celkovo 220,90 €| (pôvodne 6.655 Sk) + 326,12 €. Z nej zaplatil len sumu 55,40 €.
7. Za obdobie 1. októbra 2005 do 18. januára 2006 si žalobca uplatňoval len nárok na sumu 1,83 €. Ako už bolo uvedené, žalovaný nekonal v právnom vzťahu so žalobcom na účely svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, v dôsledku čoho ho treba považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2007, ako v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. v znení účinnom od 1. januára 2008. Žalobca naopak na taký účel konal, v dôsledku čoho je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 2 (do 31. decembra 2007) resp. ods. 3 (od 1. januára 2008) Obč. zák. Na tom nič nemení skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol pred 1. aprílom 2004, kedy definícia spotrebiteľa nadobudla účinnosť. Z § 879f ods. 3 Obč. zák. totiž vyplýva, že toto ustanovenie sa má vzťahovať aj na zmluvy uzavreté pred jeho účinnosťou. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je tak spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Navyše, po 1. januári 2008 sa práva z nej spravujú ustanoveniami Obč. zák. účinnými od 1. januára 2008 (§ 879j Obč. zák.). Ako už bolo uvedené, zmluva o dodávke plynu je v podstate kúpnou zmluvou, z ktorej dodávateľovi vzniká právo na zaplatenie ceny za dodaný plyn. Toto právo je majetkové, a preto podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej dobe podľa § 101 Obč. zák. odo dňa, kedy sa mohlo vykonať prvý raz. Nárok na cenu za dodaný plyn za obdobie október 2005 až január 2006 žalobca vyúčtoval faktúrou, ktorej splatnosť sám určil na 28. februára 2006. Od tohto okamihu začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá tak uplynula 28. februára 2009. Žaloba podaná na súd 17. septembra 2013 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný je v zmysle uvedeného spotrebiteľom, musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie tohto práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného.
8. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky príslušenstvom pohľadávky. Súd mal za preukázané, že žalobca zaslal žalovanému dve upomienky. Keďže suma 2 € za jednu približne zodpovedá poštovnému Slovenskej pošty, a.s., za doporučenú zásielku, súd ju po zohľadnení nákladov na papier, tlač a obálku považoval za primeraný náklad na jednu upomienku. Keďže cieľom upomienky je predísť žalobe voči odberateľovi, považoval ich súd za „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v zmysle cit. ustanovenia Obč. zák.
9. Nárok na úroky z omeškania sa zakladá na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31. januára 2013, keďže omeškanie s platením podľa jednotlivých faktúr vzniklo pred týmto dňom.
10. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v časti, v ktorej je nárok žalobcu premlčaný (suma 1,83 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania, výrok II). Vo zvyšnej časti jej však vyhovel (výrok I).
11. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O. s. p., keďže žalobca mal vo veci neúspech iba v nepatrnej časti (menej než 1 % uplatneného nároku). Účelne vynaložené trovy konania žalobcu tvorí súdny poplatok 16,50 € a trovy právneho zastúpenia. Základná sadzba tarifnej odmeny z uplatneného nároku 272,55 € podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení účinnom od 1. júla 2013 predstavuje 23,24 €. Za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia súd považoval sumu 74,52 €, ktorá pozostáva z
- tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie, žaloba - § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) po 23,24 €, teda celkovo 46,48 €,
- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) za dva úkony v r. 2013 po 7,81 €, teda celkovo 15,62 €,
- dane z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.) 20 % zo sumy 46,48+15,62 = 12,42 €. Náhradu trov je žalovaný povinný zaplatiť do rúk advokáta (§ 149 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní uloženú povinnosť, môže sa žalobca domáhať jej uspokojenia v exekúcii.