Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/107/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej LL.M., v právnej veci žalobcu: Pfizer Europe MA EEIG, so sídlom: Boulevard de la Plaine 17, 1050 Brusel Belgicko, IČO: 069 665 8156, zastúpený: POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Vysoká 19, 811 06 Bratislava, IČO: 47 233 559, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, za účasti: 1./ Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, 2./ DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí: č. Z028841-2018-OF/K389_N595 zo dňa 08.06.2018 a č. Z028841-2018-OF/ K390_N596 zo dňa 08.06.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky:

1. Číslo: Z028841-2018-OF/K389_N595 zo dňa 08.06.2018 a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR Číslo: S06174-2018-OKC-12840 zo dňa 02.05.2018.

2. Číslo: Z028841-2018-OF/K390_N596 zo dňa 08.06.2018 a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR Číslo: S06174-2018-OKC-12841 zo dňa 02.05.2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Ďalším účastníkom 1./ a 2./ súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Obchodná spoločnosť Pfizer Limited, Ramsgate Road, Kent CT13 9NJ Sandwich, Spojené kráľovstvo, IČO: 00 526 209 (ďalej aj ako „účastník konania“ alebo aj ako „žalobca“), dňa 31.01.2018 podal na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava (ďalej aj ako „účastník konania“ alebo aj ako „MZ SR”), žiadosť A1N o zaradenie lieku XALKORI lieku 3253A 250 mg tvrdé kapsuly cps dur 60x250 mg (blis. PVC/alu) (ďalej aj ako „žiadosť”) a žiadosť A1N o zaradenie lieku XALKORI lieku 3251A 200 mg tvrdé kapsuly cps dur 60x200 mg (blis. PVC/alu) (ďalej aj ako „žiadosť”) alebo (obe žiadosti aj ako „žiadosti”) do Zoznamu kategorizovaných liekov (ďalej aj ako „ZKL“) v zmysle ust. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych

pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „”).

2. Dňa 20.04.2018 bolo vydané a dňa 23.04.2018 bolo zverejnené Medicínske stanovisko odbornej pracovnej skupiny L01 k žiadostiam o zaradenie lieku XALKORI do ZKL, ktoré odporúčalo zaradiť liek XALKORI do ZKL v zmysle podaných žiadostí.

3. Dňa 26.04.2018 bolo vydané Odborné odporúčanie ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Odborné odporúčanie ministrovi zo dňa 26.04.2018“), ktoré vyhotovila Kategorizačná komisia pre lieky, a v ktorom boli uvedené závery zverejneného Medicínskeho stanoviska OPS L01 a terapeutická indikácia lieku XALKORI vyplývajúca zo súhrnu charakteristických vlastností lieku (ďalej aj ako „SPC“) XALKORI s prílohou č. 4 žiadosti A1N, vrátane tabuľky č. 1 a vysvetľujúceho textu k údajom obsiahnutým v tabuľke, ktoré preukazovali počty pacientov v Slovenskej republike (ďalej aj ako „SR“) vhodných na liečbu liekom XALKORI v minulých rokoch s odhadom na nasledujúce roky až do roku 2023. V predmetnej tabuľke č. 1 boli zvýraznené údaje o počtoch pacientov v SR za jednotlivé roky (rozdelené na mužov, ženy a spoločné údaje) v III. a IV. klinickom štádiu NSCLC s ALK+ a ROS1+ z ktorých vyplývalo, že v roku 2018 počet týchto pacientov predstavuje 59 mužov a 26 žien, t.j. spolu 85 pacientov. V odkazoch pod tabuľkou bolo uvedené, že podľa počtu obyvateľov Slovenskej republiky k 30.09.2017, počet pacientov v SR predstavuje 5 441 899, preto pomer 1:50 000 obyvateľov je 108 pacientov. Porovnaním zákonného pomeru 1:50 000 podľa počtu obyvateľov SR s údajmi uvedenými v tabuľke č. 1 vyplýva, že počet pacientov v III. a IV. klinickom štádiu NSCLC s ALK+ a ROS1+, vhodných na liečbu liekom XALKORI v SR nepresahuje počet 108 pacientov, preto ani nepresahuje pomer 1:50 000, ktorý stanovuje ust. a ust. . . Kategorizačná komisia pre lieky dospela k záveru, že: „Kategorizačná komisia pre lieky odborne posúdila žiadosť žiadateľa podanú v súlade s a na základe ust. zákona neodporúča zaradiť predmetný liek do zoznamu kategorizovaných liekov za podmienok stanovených v návrhu odporúčania Kategorizačnej komisie pre lieky.“ Odborné odporúčanie ministrovi zo dňa 26.04.2018 pre liek XALKORI, bolo zverejnené na webovom sídle MZ SR dňa 02.05.2018.

4. Dňa 15.06.2018 bolo zverejnené na webovom sídle MZ SR rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR Číslo: S06174-2018-OKC-12840 zo dňa 02.05.2018, a ktoré sa týkalo lieku 3253A XALKORI 250 mg tvrdé kapsuly cps dur 60x250 mg (blis. PVC/alu) (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie”) a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR Číslo: S06174-2018-OKC-12841 zo dňa 02.05.2018, a ktoré sa týkalo lieku 3251A XALKORI 200 mg tvrdé kapsuly cps dur 60x200 mg (blis. PVC/alu) (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie”) alebo (obe rozhodnutia aj ako „prvostupňové rozhodnutia” alebo aj ako „napadnuté prvostupňové rozhodnutia”), v ktorých Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán”), rozhodlo tak, že liek XALKORI nezaradilo do ZKL z dôvodu podľa ust. z dôvodu, že:„...žiadateľ v žiadosti uvádza, že liek je určený na liečbu choroby nemalobunkového karcinómu pľúc (zaradený v MKCH (medzinárodná klasifikácia chorôb) pod C34 karcinóm pľúc) s pozitivitou kinázy anaplastického lymfómu (ďalej len „“) alebo pri dokázanej prítomnosti ROS protoonkogénu 1 (ďalej len „ROS 1“), pri ktorej počet pacientov vhodných na liečbu liekom podľa registrovanej indikácie je v Slovenskej republike nižší ako 1:50 000 a liek nemá významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia. Podľa zákona v spojení s zákona Ministerstvo rozhodlo predmetný liek nezaradiť do zoznamu kategorizovaných liekov vychádzajúc z údajov žiadateľa, príloha označená ako „Príloha č. 4 tabuľka č. 1 počty pacientov v Slovenskej republike vhodných na liečbu lieku XALKORI podľa registrovanej indikácie adaptované podľa scenára predpokladaného rastu.“ Na rok 2018 žiadateľ uvádza nasledovné počty pacientov: spolu muži s diagnózou C34 + a ROS1 78 pacientov a spolu ženy C34 + a ROS1 36 pacientov. Súčet všetkých pacientov s diagnózou C34 + a ROS1 je 114 pacientov, čo prevyšuje 108 pacientov (počet pacientov vhodných na liečbu liekom podľa registrovanej indikácie je v Slovenskej republike nižší ako 1:50 000). Z uvedeného vyplýva, že počet pacientov vhodných na liečbu liekom podľa registrovanej indikácie je v Slovenskej republike vyšší ako 1:50 000.“

5. Obe prvostupňové rozhodnutia sa zhodujú v ostatnom po skutkovej stránke, boli vydané v ten istý deň, majú rovnaké odôvodnenia a zhodne boli pri oboch liekoch vydané aj všetky podklady žalovaným a MZ SR (stanoviská a odborné odporúčania).

6. Žalobca podal jednotlivo námietky proti každému prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorých totožne namietal najmä, že

- nikdy netvrdil, že liek XALKORI je určený na liečbu nemalobunkového karcinómu pľúc zaradeného v MKCH pod C34 s + a ROS1+ s tým, že v každej časti jednotlivej žiadosti A1N uvádzal, že liek XALKORI je určený na liečbu len pokročilého nemalobunkového karcinómu, to znamená, že je určený výlučne na liečbu III.b a IV. klinického štádia nemalobunkového karcinómu s + a ROS1+,

- zo žiadneho jeho tvrdenia a ani z SCP lieku XALKORI nie je možné vyvodiť záver, že liek XALKORI by bolo možné použiť (indikovať) na liečbu I., II. alebo III. a klinického štádia nemalobunkového karcinómu s + a ROS1+,

- MZ SR v rozpore s ust. nesprávne zistilo skutočný stav veci, keď uviedlo, že počet pacientov vhodných na liečbu liekom XALKORI podľa registrovanej indikácie je v SR vyšší ako 1:50 000,

- MZ SR taktiež v rozpore s ust. nesprávne zistilo skutočný stav veci, keď uviedlo, že počet pacientov vhodných na liečbu liekom XALKORI podľa registrovanej indikácie v SR zahŕňa všetkých pacientov s diagnózou C34, t.j. aj pacientov v I., II. a III. a klinickom štádiu nemalobunkového karcinómu s + a ROS1+,

- nesprávne zistený skutočný stav veci spočíva v tom, že liek XALKORI nemá registrovanú indikáciu na liečbu pacientov v I., II. a III. a klinickom štádiu nemalobunkového karcinómu s + a ROS1+, čo znamená, že týmto pacientom nemôže byť zo strany lekára predpísaný (indikovaný) liek XALKORI,

- MZ SR pri určovaní počtu pacientov vhodných na liečbu liekom XALKORI v zmysle ust. . postupovalo v rozpore s registrovanou indikáciou lieku XALKORI a tým porušilo kritériá kategorizácie liekov, ako ich stanovuje ust. . , nakoľko do povinných výpočtov počtu pacientov v Slovenskej republike započítalo osoby, ktoré sa nemôžu považovať za pacientov vhodných na liečbu liekom XALKORI, nakoľko pacientom v I., II. a III. a klinickom štádiu nemalobunkového karcinómu s + a ROS1+ nemôže byť predpisovaný liek XALKORI,

- v rozpore s ust. nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom prvostupňových rozhodnutí, čím sa mu ako účastníkovi konania postupom MZ SR odňala možnosť konať,

- v odbornom odporúčaní Ministrovi zo dňa 26.04.2018 absentuje akékoľvek vecné alebo odborné odôvodnenie zamietavého stanoviska,

- odôvodnenie prvostupňových rozhodnutí je v rozpore s ust. , nakoľko MZ SR do ich odôvodnení uviedlo údajné tvrdenia žalobcu (tvoriace podklad na prvostupňové rozhodnutia), ktoré však žalobca v žiadostiach A1N a ani v jej prílohách vôbec neuvádzal,

- odôvodnenie prvostupňových rozhodnutí je v rozpore s ust. aj z toho dôvodu, že MZ SR nešpecifikovalo (vyjadrením konkrétneho ustanovenia ), ktoré kritériá kategorizácie v zmysle ust. údajne neboli splnené a ani neuviedlo, ktoré úvahy MZ SR použilo pri hodnotení dôkazov a ani aký bol spôsob vyrovnania sa s návrhmi žalobcu, nakoľko MZ SR vôbec neodôvodnilo, prečo pri výpočte pacientov podľa ust. . použilo iné údaje ako tie, na ktoré odkazoval,

- MZ SR porušilo základné zásady konania, nakoľko v rozpore s ust. a v konaní nepostupovalo v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a nepostupovalo tak, aby dbalo na zachovávanie práv a právom chránených záujmov účastníka konania.

Žalobca v rámci podaných námietok voči obom prvostupňovým rozhodnutiam za účelom preukázania pravdivosti svojich tvrdení o počte pacientov v SR vhodných na liečbu liekom XALKORI neprevyšujúcom 1:50 000, predložil ďalší dôkaz a to, Odborné stanovisko MUDr. D. L. k epidemiologickým údajom a odhadom pacientov s nemalobunkovým pľúcnym karcinómom s expresiou a ROS1 prestavby zo dňa 19.05.2018 (ďalej len ako „Odborné stanovisko MUDr. D. L. zo dňa 19.05.2018“).

Žalobca žiadal, aby žalovaný po preskúmaní prvostupňových rozhodnutí ich zmenil alebo zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

7. Ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „druhostupňový orgán” alebo aj ako „žalovaný”), zamietla námietky žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Číslo: S06174-2018- OKC-12840 zo dňa 02.05.2018, rozhodnutím Číslo: Z028841-2018-OF/K389_N595 zo dňa 08.06.2018

(ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), ktoré bolo zverejnené na webovom sídle MZ SR dňa 15.06.2018.

8. Ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „druhostupňový orgán” alebo aj ako „žalovaný”), zamietla námietky žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Číslo: S06174-2018- OKC-12841 zo dňa 02.05.2018, rozhodnutím Číslo: Z028841-2018-OF/K390_N596 zo dňa 08.06.2018 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), ktoré bolo zverejnené na webovom sídle MZ SR dňa 15.06.2018.

9. Ďalej vyššie uvedené obe rozhodnutia ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky (aj ako „napadnuté rozhodnutia” alebo aj ako „druhostupňové rozhodnutia”).

II.

Žaloby

10. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 15.08.2018 na Krajskom súde v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“), doručenou dňa 15.08.2018, zaevidovanou pod sp.zn. , sa žalobca domáhal proti žalovanému preskúmania druhostupňového rozhodnutia žalovaného Číslo: Z028841-2018-OF/K389_N595 zo dňa 08.06.2018 a prvostupňového rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR Číslo: S06174-2018-OKC-12840 zo dňa 02.05.2018.

11. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 15.08.2018 na Krajskom súde v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“), doručenou dňa 15.08.2018, zaevidovanou pod sp. zn. , sa žalobca domáhal proti žalovanému preskúmania druhostupňového rozhodnutia žalovaného Číslo: Z028841-2018-OF/K390_N596 a prvostupňového rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR Číslo: S06174-2018-OKC-12841 zo dňa 02.05.2018.

12. Obe žaloby sa týkajú preskúmania zákonnosti rozhodnutí o zaradení lieku XALKORI do Zoznamu kategorizovaných liekov, pričom v žalobe vedenej pod sp.zn. , sa napádané rozhodnutia týkajú lieku 3253A XALKORI 250 mg tvrdé kapsuly cps dur 60x250 mg (blis. PVC/alu) a v žalobe vedenej pod sp.zn. , sa napádané rozhodnutia týkajú lieku 3251A XALKORI 200 mg tvrdé kapsuly cps dur 60x200 mg (blis. PVC/alu). V ostatnom sa po skutkovej stránke všetky rozhodnutia zhodujú, boli vydané v ten istý deň, majú rovnaké odôvodnenia a zhodne boli pri oboch liekoch vydané aj všetky podklady žalovaným a MZ SR (stanoviská a odborné odporúčania).

13. Žalobca v záujme hospodárnosti konania navrhol v oboch žalobách, aby správny súd v súlade s ust. a spojil obe veci na spoločné konanie.

14. Žalobca v oboch žalobách zhodne namietal, že napadnuté rozhodnutia sú nesprávne a nezákonné z týchto dôvodov:

- vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )

- sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ods. písm. d/ ),

- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ),

- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( ),

- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ).

- vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )

- sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ),

- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenia veci ( ),

- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( ),

- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ).

15. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumi-teľnosť a nedostatok dôvodov v zmysle ust. .

16. Namietal, že v odôvodnení napadnutých rozhodnutí v rozpore s ust. absentujú akékoľvek úvahy prvostupňového orgánu ako aj žalovaného. Orgány verejnej správy sa vôbec nevysporiadali s jeho vyjadreniami a pripomienkami uvedenými v námietkach a nepreukázali splnenie postupu v zmysle ust. - 12 . Taktiež sa nevysporiadali so žiadnymi jeho argumentami a vôbec nevysvetlili, prečo v rozpore s registrovanou indikáciou lieku XALKORI vychádzali z celkového počtu pacientov trpiacich chorobou C34 - karcinóm pľúc, namiesto toho, aby zobrali do úvahy iba pacientov v IIIb a IV. klinickom štádiu, t.j. pacientov v pokročilom štádiu nemalobunkového karcinómu pľúc, ako to vyplýva z registrovanej indikácie lieku XALKORI.

17. Dôvodil, že pre MZ SR a aj pre žalovaného je pritom indikácia lieku XALKORI, pre ktorú bol predmetný liek registrovaný Štátnym pre kontrolu liečiv, záväzná a v rámci kategorizačných konaní nesmie ani MZ SR a ani žalovaný postupovať v rozpore s registrovanou indikáciou lieku XALKORI. Napriek tomu žalovaný a aj prvostupňový orgán v prebiehajúcom kategorizačnom konaní bez akéhokoľvek zdôvodnenia posudzovali údaje o počte pacientov vhodných na liečbu liekom XALKORI nad rámec registrovanej indikácie a nijako svoj postup nezdôvodnili ani v prvostupňovom rozhodnutí a ani v napadnutom rozhodnutí, a to napriek tomu, že na túto vadu žalobca upozorňoval v rámci námietok.

18. Nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí žalobca videl aj v tom, že žalovaný odmietol v rámci námietok posudzovať Odborné stanovisko MUDr. D. L. zo dňa 19.05.2018, predložené žalobcom v námietkovom konaní ako ďalší dôkaz preukazujúci, že počet pacientov vhodných na liečbu liekom XALKORI nepresahuje 1:50000. Poukázal na to, že žalovaný odôvodnil odmietnutie predmetného dôkazu z dôvodu, že „účastník konania v námietke uvádza nové skutočnosti, ktoré pri vydaní prvostupňového rozhodnutia neboli ministerstvu známe“ a zastával názor, že takéto odôvodnenie priamo odporuje ust. , a ust. 12 ako aj ust. a preto, ho považoval za nedostatočné a nezrozumiteľné, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

19. Podľa názoru žalobcu nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spočíva aj v tom, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce uvádza, že sa oboznámil s odporúčaním Kategorizačnej rady pre liečivá a lieky, ktorá zasadala dňa 31.05.2018 a vydala Odborné odporúčanie Ministerke zo dňa 31.05.2018, na základe ktorého, žalovaný rozhodol, ktoré však neobsahuje žiadne odôvodnenie a ani žiaden vecný, či odborný argument, ktorým by tento poradný orgán zhodnotil ktorýkoľvek z dôkazov ním predkladaných v rámci námietok.

20. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí tak vôbec nie je možné zistiť, prečo boli podkladom napadnutého rozhodnutia iba skutočnosti uvádzané v prvostupňovom konaní, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a ani, aký bol spôsob vyrovnania sa s návrhmi, dôkazmi, vyjadreniami a pripomienkami žalobcu uvádzanými žalobcom v predložených námietkach.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že medzi kvalitou odôvodení napadnutých rozhodnutí a ich zákonnosťou je priama spojitosť, pričom nekonkrétne odôvodnenie má za následok nezákonnosť celého správneho rozhodnutia, pričom k takejto vade rozhodnutia by mal odvolací orgán, ako aj súd prihliadať z úradnej moci. Riadne odôvodnenie pritom predstavuje jeden zo znakov napĺňania princípu legality správnych rozhodnutí. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru správnych súdov. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.

22. Žalobca mal za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy v námietkovom konaní bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci v zmysle ust. ).

23. Uviedol, že podľa , konanie o námietkach sa vedie podľa tých istých kritérií, ako prvostupňové kategorizačné konanie, pričom aj v rámci konania o námietkach boli prvostupňový orgán ako aj žalovaný v zmysle ust. povinní zisťovať presne a úplne

skutočný stav veci a na ten účel sú povinní obstarávať potrebné podklady na rozhodnutie a aj hodnotiť a vykonávať novonavrhnuté dôkazy predložené v námietkovom konaní, dopĺňať a preskúmavať doterajšie konanie v zmysle ust. až 12 a súčasne boli v zmysle ust. a povinní postupovať aj v konaní o námietkach v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a dbať na zachovávanie jeho práv a právom chránených záujmov.

24. S ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia mal žalobca za to, že prvostupňový orgán bol povinný po predložení jeho námietok doplniť konanie zhodnotením a vykonaním dôkazov uvádzaných v námietkach a posúdiť aj nový predložený dôkaz „Odborné stanovisko MUDr. D. L. zo dňa 19.05.2018“ a spolu s námietkami predložiť takúto dokumentáciu žalovanému na rozhodnutie o námietkach. Následne bol žalovaný povinný v súlade s ust. , preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu uvedenom v námietkach a v prípade potreby doterajšie konanie doplniť, prípadne odstrániť zistené vady.

25. Poukázal na to, že z odôvodnení napadnutých rozhodnutí však vyplýva, že prvostupňový orgán a ani žalovaný vôbec neposudzovali a nehodnotili ani dôkazy predložené žalobcom v námietkovom konaní a ani nijako nepreskúmavali napadnuté rozhodnutie v rozsahu uvedenom v námietkach (ust. , , , ust. a a ust. ).

26. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o námietkach prvostupňový orgán a aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav, na základe ktorého, mal žalovaný vydať napadnuté rozhodnutie.

27. Žalobca zastával názor, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu ( ).

28. Namietal, že žalovaný vychádzal zo skutkového stavu, v ktorom MZ SR vypočítalo počet pacientov vhodných na liečbu liekom XALKORI zo všetkých pacientov trpiacich C34 s + a ROS1+, čo predstavuje pre rok 2018 počet 114 pacientov s tým, že v celom administratívnom spise (v žiadosti A1N, v prílohe č. 4 žiadosti A1N, v námietkach žalobcu a aj v Odbornom stanovisku MUDr. D. L. zo dňa 19.05.2018), však bolo opakovane preukazované, že počet pacientov vhodných na liečbu liekom XALKORI musí byť vypočítavaný iba v rozsahu registrovanej indikácie lieku XALKORI, to znamená z pacientov, trpiacich pokročilým (v IIIb a IV. štádiu) nemalobunkovým karcinómom pľúc s + a ROS1+. Takto vypočítaný počet pacientov bol vo všetkých dokumentoch tvoriacich administratívny spis vypočítaný pre rok 2018 na menej ako 85 pacientov.

29. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nerešpektoval skutkový základ na výpočet príslušného počtu pacientov, ako bol predkladaný žalobcom a uvádzaný v administratívnych spisoch, ale zvolil úplne iný, čiastkový údaj, ktorý bol predkladaný žalobcom iba na preukazovanie mechanizmu výpočtu počtu pacientov vhodných na liečbu liekom XALKORI podľa registrovanej indikácie. Tento čiastkový údaj predstavoval všetkých pacientov s diagnózou C34 s + a ROS1+, a to aj takých, ktorí nikdy nebudú môcť byť liečení liekom XALKORI, nakoľko to nedovoľuje registrovaná indikácia lieku XALKORI.

30. Rozpor s administratívnymi spismi predstavuje aj údajné tvrdenie žalobcu, ktoré žalovaný považuje za základ napadnutého rozhodnutia a uvádza ho v odôvodnení rozhodnutia nasledovne: „...žiadateľ v žiadosti uvádza, že liek je určený na liečbu choroby nemalobunkového karcinómu pľúc (zaradený v MKCH /medzinárodná klasifikácia chorôb/ pod C34 karcinóm pľúc) s pozitivitou kinázy anaplastického lymfómu (ďalej len „ALK“) alebo pri dokázanej prítomnosti ROS protoonkogénu 1 (ďalej len „ROS 1“)...“. Vyššie citované údajné tvrdenie žalobcu je však v rozpore s administratívnymi spismi, nakoľko žalobca ani v žiadosti A1N a ani v inom dokumente administratívnych spisov nikdy netvrdil, že liek XALKORI by mohol byť určený na liečbu nemalobunkového karcinómu pľúc označovaného skratkou C34 (s + a ROS1+). Údajné tvrdenie žalobcu, uvádzané vyššie, z ktorého žalovaný vychádzal v rámci určovania skutkového stavu, však neexistuje. Žalobca takéto tvrdenie nikde neuvádzal a nie je ani obsiahnuté v administratívnych spisoch. Naopak, žalobca v administratívnych spisoch uvádzal výlučne tú informáciu, že liek XALKORI je určený iba na liečbu (pokročilého) IIIb a IV. štádia nemalobunkového karcinómu pľúc s + a ROS1+, pričom výslovne upozorňoval na skutočnosť, že I., II. a III. a štádiá (zahrnuté do označenia C34) nepredstavujú registrovanú indikáciu lieku XALKORI, preto pacienti v týchto štádiách choroby nie sú vhodní na liečbu liekom XALKORI. Žalobca má na základe všetkých vyššie uvedených

skutočností za to, že žalovaný zobral za základ napadnutého rozhodnutia skutkový stav, ktorý je v rozpore s existujúcimi administratívnymi spismi.

31. Žalobca dospel k záveru, že v rámci námietkového konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ). Špecifikáciu predmetných porušení žalobca uvádza v bodoch 6.1 až 6.3 tejto žaloby, v ktorých žalobca konkretizuje skutočnosti, na základe ktorých má za to, že došlo k podstatnému porušeniu viacerých ustanovení , najmä ustanovení a , , a a , a , ktoré majú za následok, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné.

32. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

33. Namietal, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že sa stotožnil s vecným odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a rozhodol o nezaradení lieku XALKORI do ZKL podľa ust. , čo znamená, že liek XALKORI údajne nespĺňa kritériá kategorizácie liekov podľa ust. . V odôvodnení rozhodnutia žalovaný vyhodnotil, že liek XALKORI bol posudzovaný ako liek určený na liečbu choroby, pri ktorej počet pacientov vhodných na liečbu liekom podľa registrovanej indikácie je v SR nižší ako 1:50 000 (podľa ust. . , pričom podľa žalovaného súčet všetkých pacientov s diagnózou C34 + a ROS1+ je 114 pacientov, čo prevyšuje 108 (108 = počet zodpovedajúci pomeru 1:50 000 v rámci SR). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný správne vybral na posúdenie danej žiadosti A1N ust. . , ktoré vymedzuje kritériá kategorizácie lieku XALKORI v danom prípade a určuje aj podmienky, za ktorých je možné liek XALKORI zaradiť do ZKL. Podľa ust. . v zozname kategorizovaných liekov môže byť liek zaradený, ak je určený na liečbu choroby, pri ktorej počet pacientov vhodných na liečbu liekom podľa registrovanej indikácie je v Slovenskej republike nižší ako 1:50 000 a liek nemá významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia.

34. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, nakoľko pri zisťovaní počtu pacientov vhodných na liečbu liekom XALKORI v rozpore s dikciou ust. . , počítal pacientov nad rámec registrovanej indikácie. Žalovaný pri tomto výpočte teda nepostupoval podľa ust. . , nakoľko v rozpore s dikciou predmetného ustanovenia nevzal do úvahy registrovanú indikáciu lieku XALKORI, čím porušil kritériá kategorizácie liekov a vydal nezákonné rozhodnutie.

35. Z vyššie uvedeného dôvodu považoval žalobca právne posúdenie napadnutých rozhodnutí, ktorým žalovaný rozhodol o potvrdení prvostupňového rozhodnutia o nezaradení lieku XALKORI do ZKL za nesprávne, nakoľko v rozpore so znením ust. . , žalovaný nepostupoval podľa registrovanej indikácie lieku XALKORI a nesprávne a v rozpore so zákonom potvrdil rozhodnutie o nezaradení lieku XALKORI do ZKL podľa ust. , t.j. z dôvodu nesplnenia kritérií kategorizácie liekov podľa ust. .

36. Zastával názor, že liek XALKORI v plnom rozsahu spĺňa kritériá kategorizácie liekov podľa ust. a preto, jeho nezaradenie do ZKL z dôvodu podľa ust. od. 4 písm. a/ takisto predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Za nesprávne právne posúdenie veci je preto potrebné považovať aj postup žalovaného podľa ust. , ktorým rozhodol o zamietnutí jeho námietok a potvrdení jednotlivého prvostupňového rozhodnutia a to s ohľadom na vyššie uvádzanú argumentáciu.

37. Žalobca navrhol, aby súd posúdil a preskúmal aj zákonnosť skôr vydaných prvostup-ňových rozhodnutí, ktoré mu predchádzali a poukázal podrobne na ich vady.

38. Poukázal na to, že liek XALKORI v plnom rozsahu spĺňa kritériá kategorizácie liekov podľa ust. , preto jeho nezaradenie do ZKL z dôvodu podľa ust. od. 4 písm. a/ predstavuje nesprávne právne posúdenie veci.

39. Žalobca mal za to, že prvostupňové rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

40. Uviedol, že v rámci žiadosti A1N predložil všetky relevantné podklady na rozhodnutie tak, aby z nich MZ SR mohlo zistiť presne a úplne skutočný stav veci.

41. Namietal, že MZ SR v rozpore s ust. , a nezistilo presne a úplne skutočný stav veci, a to napriek tomu, že v administratívnych spisoch sa nachádzali všetky relevantné dôkazy a podklady na riadne posúdenie veci a vydanie zákonného rozhodnutia.

42. Zastával názor, že zistenia skutkového stavu, z ktorých vychádzajú prvostupňové rozhodnutia, sú nedostatočné na riadne posúdenie veci.

43. Žalobca mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, nakoľko z odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí vyplýva, že MZ SR vychádzalo zo skutkového stavu, v ktorom vypočítalo počet pacientov vhodných na liečbu liekom XALKORI zo všetkých pacientov trpiacich C34 s + a ROS1+, čo predstavuje pre rok 2018 počet 114 pacientov. Zdôraznil, že v administratívnych spisoch (žiadostť A1N a príloha č. 4 žiadosti A1N) bolo opakovane preukazované, že počet pacientov vhodných na liečbu liekom XALKORI musí byť vypočítavaný iba v rozsahu registrovanej indikácie lieku XALKORI. Argumentoval, že v administratívnych spisoch uvádzal výlučne tú informáciu, že liek XALKORI je určený iba na liečbu (pokročilého) IIIb a IV. štádia nemalobunkového karcinómu pľúc s + a ROS1+, pričom výslovne upozorňoval na skutočnosť, že I., II. a III. a štádiá (zahrnuté do označenia C34) nepredstavujú registrovanú indikáciu lieku XALKORI, preto pacienti v týchto štádiách choroby nie sú vhodní na liečbu liekom XALKORI. Zastával názor, že MZ SR vzalo teda za základ prvostupňových rozhodnutí skutkový stav, ktorý je v rozpore s existujúcimi administratívnymi spismi.

44. Žalobca mal za to, že v rámci prvostupňového konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej. Poukázal na skutočnosť, že v prípade napádaných prvostupňových konaniach, MZ SR ho vôbec nevyzvalo na žiadne vysvetlenie a ani doplnenia podania.

45. Ďalej namietal, že taktiež došlo k porušeniu ust. a ust. , nakoľko MZ SR si nevyžiadalo súčinnosť žalobcu a nedostatočne zistilo skutkový stav veci, pričom rozhodovalo na základe nesprávne vyhodnotených údajov z tabuľky č. 1 v prílohe č. 4 žiadosti A1N.

46. Zároveň namietal rozdielny prístup k jednotlivým žiadateľom zo strany MZ SR, čo považuje aj za porušenie právnej istoty a porušenie doktríny legitímneho očakávania, a teda, nepredvídateľnosť postupu MZ SR ako orgánu verejnej moci, ktorý v skutkovo podobných prípadoch postupuje a rozhoduje rozdielne.

47. Žalobca taktiež namietal, že nemal žiadnu možnosť vyjadriť sa k Odbornému odporúčaniu Ministrovi zo dňa 26.04.2018 a ani nemal žiadnu možnosť podať záverečné vyjadrenie vo veci, nakoľko predmetné Odborné odporúčanie Ministrovi, bolo zverejnené na webovom sídle MZ SR dňa 02.05.2018, to znamená v ten istý deň, kedy bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a teda objektívne nemohol využiť ani postup v zmysle ust. .

48. Ďalej žalobca namietal porušenie základnej zásady postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a to z dôvodu, že až do vydania prvostupňového rozhodnutia nemal vedomosť o tom, že jeho tvrdenia a dôkazy predkladané v rámci žiadosti A1N boli zo strany MZ SR spochybňované a že z nich nebude pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia vychádzať.

49. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca mal za to, že MZ SR v prvostupňovom konaní nepostupovalo v úzkej súčinnosti s ním, čím došlo k porušeniu základnej zásady kategorizačného konania vyjadrenej v ust. , ktoré malo za následok vydanie nezákonných prvostupňových rozhodnutí. Zároveň v tejto súvislosti poukázal na svoju argumentáciu uvádzanú v bode 7.5.1 tejto žaloby.

III.

Vyjadrenia žalovaného

50. Vo vyjadrení k žalobe sp.zn. zo dňa 11.12.2018 a vo vyjadrení k žalobe sp.zn. zo dňa 19.11.2018, žalovaný zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutých rozhodnutiach a uviedol, že sa s názorom žalobcu nestotožňuje a navrhol, aby súd žaloby ako nedôvodné zamietol.

51. Žalovaný sa vyjadril k jednotlivým žalobným bodom žalobcu a nesúhlasil s námietkami žalobcu, ktoré uviedol ako dôvody nezákonnosti tak prvostupňových rozhodnutí, ako aj druhostupňových rozhodnutí vo veci nezaradenia liekov - XALKORI 3253A 250 mg tvrdé kapsuly cps dur 60x250 mg (blis. PVC/ alu) a XALKORI 3251A 200 mg tvrdé kapsuly cps dur 60x200 mg (blis.PVC/alu) (ďalej aj ako „lieky XALKORI“) do zoznamu kategorizovaných liekov podľa ust. . Zdôraznil, že v rámci kategorizačného konania žalovaný postupoval v zmysle platných ustanovení . Poukázal na to, že podľa ust. citovaného zákona o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradnom určení ceny lieku rozhoduje ministerstvo na základe žiadosti podľa ust. .

52. Uviedol, že v podanej žiadosti o zaradenie liekov XALKORI do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny liekov zo dňa 31.01.2018, žalobca predložil na elektronický portál kategorizácie žiadosť typu A1N vrátane príloh.

53. Po posúdení žiadostí žalobcu ako žiadateľa podľa ust. v spojení s ust. , žalovaný dospel k záveru nezaradiť predmetné lieky do zoznamu kategorizovaných liekov vychádzajúc z údajov žiadateľa, príloha označená ako „Príloha č. 4 tabuľka č. 1 počty pacientov v SR vhodných na liečbu lieku XALKORI podľa registrovanej indikácie adaptované podľa scenára predpokladaného rastu“.

54. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca na rok 2018 uviedol podrobné počty pacientov takto: spolu muži s diagnózou C34 + a ROSÍ 78 pacientov a spolu ženy C34 a ROSÍ 36 pacientov. Súčet všetkých pacientov s diagnózou C34 + a ROSÍ je 114 pacientov, čo prevyšuje 108 pacientov (počet pacientov vhodných na liečbu liekom podľa registrovanej indikácie je v Slovenskej republike nižší ako 1: 50 000). Z uvedeného vyplýva, že počet pacientov vhodných na liečbu liekmi XALKORI podľa registrovanej indikácie je v SR nižší ako 1: 50 000).

55. Na základe údajov predložených žalobcom, žalovaný dospel k záveru, že lieky XALKORI nespĺňajú kritériá pre zaradenie do zoznamu kategorizovaných liekov.

56. Podľa ust. v spojení s ust. , žalovaný rozhodol predmetné lieky nezaradiť do zoznamu kategorizovaných liekov vychádzajúc z údajov žiadateľa v prílohe č. 4, v tabuľke č. 1 (ide o počet pacientov v Slovenskej republike vhodných na liečbu liekmi XALKORI podľa registrovanej indikácie adaptované podľa scenára predpokladaného rastu).

57. Žalovaný uviedol v napadnutých rozhodnutiach, že žalobca nepredložil odborné stanovisko MUDr. D. L. k preukázaniu počtu pacientov s NSCLC, u ktorých bola zistená pozitivita , resp. ROSÍ v čase podania jednotlivých žiadostí, ale až v námietkovom konaní, a preto rozhodol na základe predložených podkladov v prvostupňovom konaní. K uvádzanému odbornému stanovisku MUDr. D. L. uviedol, že bolo novou skutočnosťou, ktorá nebola známa v prvostupňovom konaní a preto potvrdil obe prvostupňové rozhodnutia.

58. Zdôraznil, že smerodajným údajom v tomto prípade je stanovisko odbornej pracovnej skupiny, s ktorou sa plne stotožnila Kategorizačná komisia pre lieky, ktorá je podľa ust. poradným orgánom pre konanie vo veciach kategorizácie. Z tohto dôvodu nemožno konštatovať, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav. Mal za to, že v konaniach bol v danom prípade riadne zistený skutkový stav na základe predložených podkladov a skutočností.

59. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nevysvetlil z akého dôvodu boli uvedené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, iba skutočnosti uvádzané v prvostupňovom konaní.

60. Taktiež žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že sa nezaoberal jeho námietkami a že mal zobrať do úvahy nový dôkaz, t.j. stanovisko MUDr. D. L., nakoľko to dokazuje zápisnica o hlasovaní a to, že sa nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom neznamená, že námietky žalobcu neboli prerokované.

61. K námietke žalobcu, že mal byť vyzvaný na odstránenie nedostatkov podaní žalovaný sa vyjadril s tým, že nie je povinný podľa ust. opätovne vyzývať žalobcu na odstránenie nedostatkov podania. Kategorizačné konanie je špecifické správne konanie, na ktoré sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ( ). Zdôraznil, že konanie o námietkach je druhostupňové konanie, kde sa posudzuje skutkový a právny stav v čase rozhodovania prvostupňového orgánu, teda v námietkovom konaní sa nemôže posudzovať žalobcom doplnené odborné stanovisko, ktoré nebolo predmetom posudzovania v prvostupňovom konaní. Dôvodil, že všetky rozhodnutia sú verejne dostupné, rovnako ako odborné odporúčania, námietky účastníkov konania, hlasovanie členov Kategorizačnej komisie pre lieky a Kategorizačnej rady pre lieky.

62. Ďalej žalovaný uviedol, že kategorizačná komisia zamietla žiadosť o zaradenie liekov XALKORI do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny týchto liekov z dôvodu nedostatočného preukázania počtu pacientov vhodných na liečbu choroby pri ktorej, počet pacientov vhodných na liečbu liekom podľa registrovanej indikácie je v SR ako 1: 50 000 (menej ako 108 pacientov). V žiadosti žalobca predložil k preukázaniu počtu pacientov vhodných na liečbu liekmi XALKORI poster zo 17. Svetového kongresu o karcinóme pľúc vo Viedni z roku 2016 a vystúpenie na Stredoeurópskom kongrese o karcinóme pľúc v Rige z roku 2017. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetné dokumenty doložené žalobcom neposkytli dostatočne relevantný dôkaz o počte pacientov vhodných na liečbu choroby. Uviedol, že žalobca ako žiadateľ v jednotlivých konaniach predložil na základe vlastného spracovania z údajov analytických publikácií Národného centra zdravotníckych informácií za roky 2003 - 2010 aj odhad počtu pacientov s NSCLC, u ktorých bola zistená pozitivita ROSÍ s tým, že počet pacientov vhodných na liečbu choroby na rok 2018 a na ďalších 5 rokov, získal dopočítaním očakávaného počtu pacientov s karcinómom pľúc za použitia lineárneho modelu. Zdôraznil, že Kategorizačná komisia pre lieky mala pochybnosti o správnosti spracovania údajov žalobcom, ktoré preukazujúce počet pacientov vhodných na liečbu choroby liekmi XALKORI, pri ktorej počet pacientov vhodných na liečbu je v SR nižší ako 1: 50 000 a teda, nepovažovala za dostatočne preukázaný spôsob akým žalobca ako žiadateľ preukázal počet pacientov vhodných na liečbu.

IV.

Zmena žalobcu

63. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -185 zo dňa 04.06.2019 a právoplatným dňa 26.06.2019 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu Pfizer Limited, Ramsgate Road, Kent CT13 9NJ Sandwich, Spojené kráľovstvo, IČO: 00 526 209, vstupuje do konania ako žalobca - spoločnosť Pfizer Europe MA EEIG, Boulevard de la Plaine 17, 1050 Brusel Belgicko, IČO: 069 665 8156 a to z dôvodu, že dňa 31.08.2018 došlo k prevodu registrácie lieku XALKORI so žalobcu ako pôvodného držiteľa na spoločnosť Pfizer Europe MA EEIG ako nového držiteľa registrácie lieku XALKORI.

64. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -190 zo dňa 27.04.2021 a právoplatným dňa 10.05.2021 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu Pfizer Limited, Ramsgate Road, Kent CT13 9NJ Sandwich, Spojené kráľovstvo, IČO: 00 526 209, vstupuje do konania ako žalobca - spoločnosť Pfizer Europe MA EEIG, Boulevard de la Plaine 17, 1050 Brusel Belgicko, IČO: 069 665 8156 a to z dôvodu, že dňa 31.08.2018 došlo k prevodu registrácie lieku XALKORI so žalobcu ako pôvodného držiteľa na spoločnosť Pfizer Europe MA EEIG ako nového držiteľa registrácie lieku XALKORI.

V.

Spojenie vecí

65. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -196 zo dňa 25.05.2021 a právoplatným dňa 03.06.2021, spojil na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. a sp. zn. s tým, že ďalej budú vedené pod sp. .

VI.

Právne posúdenie veci

66. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

67. Vo veci rozhodol a vyhlásil rozsudok na pojednávaní konanom dňa 01.12.2022.

68. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z028841-2018-OF/K389_N595 zo dňa 08.06.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie”) a prvostupňové rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S06174-2018-OKC-12840 zo dňa 02.05.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie”) a rozhodnutie žalovaného ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z028841-2018-OF/K390_N596 zo dňa 08.06.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie”) a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S06174-2018-OKC-12841 zo dňa 02.05.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie”) alebo (ďalej obe napadnuté rozhodnutia aj ako „napadnuté rozhodnutia” alebo aj ako obe prvostupňové rozhodnutia aj ako „prvostupňové rozhodnutia”).

69. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ).

70. Podľa , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

71. Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality ().

72. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

73. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

74. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje

takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

75. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

76. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

77. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

78. Podľa . , v zozname kategorizovaných liekov môže byť liek zaradený, ak je určený na liečbu choroby, pri ktorej počet pacientov vhodných na liečbu liekom podľa registrovanej indikácie je v Slovenskej republike nižší ako 1:50 000 a liek nemá významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia.

79. Podľa žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny obsahuje:

a) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo obchodné meno a sídlo držiteľa registrácie; ak je určený splnomocnený zástupca, aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo obchodné meno a sídlo splnomocneného zástupcu, b) názov lieku, liekovú formu, cestu podania, veľkosť balenia, kód lieku pridelený Štátnym pre kontrolu liečiv, identifikáciu lieku uvedením položky alebo podpoložky kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka a anatomicko-terapeuticko-chemickú skupinu liečiva obsiahnutého v lieku, c) kvalitatívne a kvantitatívne zloženie lieku s uvedením všetkých v ňom obsiahnutých liečiv, d) úradne určenú cenu lieku v iných členských štátoch; uvádza sa v príslušnej národnej mene, e) informáciu o tom, že liek svojou charakteristikou f) nepatrí do žiadnej referenčnej skupiny zaradenej v zozname kategorizovaných liekov alebo g) patrí do niektorej referenčnej skupiny zaradenej v zozname kategorizovaných liekov; uvedie sa aj táto referenčná skupina, h) návrh úradne určenej ceny lieku a prepočet tejto ceny na maximálnu cenu lieku vo verejnej lekárni, ch) registračné číslo lieku, i) informáciu o tom, či ide o originálny liek, generický liek alebo biologicky podobný liek, počet štandardných dávok liečiva v jednom balení lieku, ak ide o liek podľa písmena e) druhého bodu.

80. Podľa v znení účinnom do 31.12.2017:

Žiadateľ k žiadosti priloží a) súhrn charakteristických vlastností lieku, b) právoplatné rozhodnutie o registrácii lieku alebo jeho osvedčenú kópiu; ak ide o právoplatné rozhodnutie o registrácii lieku vydané Európskou komisiou, kópia právoplatného rozhodnutia o registrácii lieku nemusí byť osvedčená, c) doklad o pridelení kódu lieku Štátnym pre kontrolu liečiv, d) ak ide o liek podľa odseku 2 písm. e/ prvého bodu, aj e) údaje o účinnosti lieku podložené výsledkami klinických skúšok, f) prehľad významných porovnávacích klinických skúšok, g) významné súhrnné články z odbornej literatúry, h) farmako-ekonomický rozbor lieku, ch) výpočet koeficientu prahovej hodnoty posudzovaného lieku s uvedením overiteľných zdrojov údajov pre všetky hodnotiace kritériá na výpočet koeficientu prahovej hodnoty tohto lieku podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa , zmluvu o podmienkach úhrady lieku zdravotnou poisťovňou podľa , ak ide o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov podľa druhého bodu alebo písm. b/ druhého bodu.

81. Podľa , do zoznamu kategorizovaných liekov nemožno zaradiť liek, ak údaje uvedené vo farmako-ekonomickom rozbore lieku sú nepravdivé alebo vzájomne rozporné, farmako-ekonomický rozbor lieku neobsahuje všetky náležitosti alebo farmako-ekonomický rozbor je založený na porovnaní lieku s nevhodne zvolenou inou medicínskou intervenciou.

82. Podľa , ministerstvo postupuje v konaniach v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania.

83. Podľa , podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe ministerstvu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov na rozhodnutie určuje ministerstvo. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe ministerstvu z jeho úradnej činnosti netreba dokazovať.

84. Podľa , ministerstvo hodnotí podklady na rozhodnutie podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti.

85. Podľa , ministerstvo zisťuje presne a úplne skutočný stav veci a na ten účel si obstaráva potrebné podklady na rozhodnutie, pričom nie je viazané len podkladmi na rozhodnutie predloženými účastníkmi konania.

86. Podľa , účastníci konania majú právo vyjadrovať sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia ministerstva a podávať k nim pripomienky do siedmich dní od začatia konania. Na neskôr podané vyjadrenia a pripomienky sa neprihliada.

87. Podľa , ministerstvo bezodkladne zverejňuje na svojom webovom sídle vyjadrenia a pripomienky podľa odseku 4.

88. Podľa , žiadateľ môže podať záverečné vyjadrenie vo veci do troch dní od uplynutia lehoty podľa odseku 4 alebo do troch dní od zverejnenia vyjadrení a pripomienok na webovom sídle ministerstva, ak ministerstvo zverejnilo vyjadrenia a pripomienky po uplynutí lehoty podľa odseku 4. Na neskôr podané vyjadrenia sa neprihliada.

89. Podľa , každé rozhodnutie musí obsahovať aj odôvodnenie rozhodnutia.

90. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania.

91. Podľa , ministerstvo podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

92. Podľa ministerstvo predloží námietky spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom bezodkladne orgánu oprávnenému konať o námietkach.

93. Podľa , minister preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu uvedenom v námietkach; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

94. Podľa , na konanie o námietkach sa primerane vzťahujú ustanovenia až 81.

95. Podľa , Ministerstvo podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

96. Podľa , poradné orgány podľa odseku 1 písm. a/ a b/ predkladajú ministerstvu písomné odporúčanie vo veciach kategorizácie, ktoré obsahuje odborné posúdenie veci s

odôvodnením podľa kritérií ustanoveným týmto zákonom (ďalej len „ odborné odporúčanie “). Odborné odporúčanie sa vypracuje na základe názoru, na ktorom sa zhodol najvyšší počet zúčastnených členov poradného orgánu. Odborné odporúčanie sa zverejňuje na webovom sídle ministerstva. V odbornom odporúčaní poradného orgánu sa uvedú mená a priezviská členov poradného orgánu, ktorí sa na odbornom posúdení veci zúčastnili. Člen poradného orgánu, ktorý nesúhlasí s odporúčaním väčšiny členov poradného orgánu, má právo, aby sa jeho rozdielne stanovisko pripojilo k tomuto odbornému odporúčaniu.

97. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, posudzoval, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi, či vec správne právne posúdil, a či bol žalobca predmetným rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy ukrátený na svojich právach.

98. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo primárne posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na základe žiadosti žalobcu ako žiadateľa - A1N v zmysle ust. na zaradenie liekov - XALKORI 3253A 250 mg tvrdé kapsuly cps dur 60x250 mg (blis. PVC/alu) a XALKORI 3251A 200 mg tvrdé kapsuly cps dur 60x200 mg (blis.PVC/alu) do zoznamu kategorizovaných liekov podľa ust. . .

99. Žalobca sa domáhal preskúmania napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňových rozhodnutí z dôvodu, že rozhodnutiami žalovaného bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, vrátane jeho základných práv a slobôd, pretože v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej, ktoré neboli dostatočne a náležite odôvodnené, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci.

100. Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutia sú zákonné, pretože nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej; napadnuté rozhodnutia boli dostatočne a náležite odôvodnené a vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, pričom zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a je v súlade s administratívnymi spismi a má v nich oporu.

101. Z administratívneho spisu mal správny súd zistené, že v predmetnej veci došlo žalobou napadnutými rozhodnutiami k nezaradeniu liekov - 3253A XALKORI 250 mg tvrdé kapsuly cps dur 60x250 mg (blis.PVC/alu) a 3251A XALKORI 200 mg tvrdé kapsuly cps dur 60x250 mg (blis.PVC/alu), podľa ust. do zoznamu kategorizovaných liekov. Právnym základom pre vydanie napadnutých rozhodnutí bol , ktorý ustanovuje rozsah a podmienky úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a tiež upravuje konania, v ktorých MZ SR rozhoduje vo veciach rozsahu a podmienok úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.

102. Správny súd uvádza, že v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí v rozpore s ust. absentujú akékoľvek úvahy prvostupňových orgánov, ktorými by sa vyrovnali s návrhmi žalobcu, ktoré uviedol v žiadostiach A1N a najmä s dôkazmi, ktoré predkladal v rámci prílohy č. 4 žiadosti A1N a tabuľky č. 1. Správny súd má za to, že prvostupňové orgány v jednotlivých prvostupňových rozhodnutiach neuviedli žiadnu zo svojich úvah, ktoré ich viedli k tomu, že nepoužili údaje o počte pacientov, na ktoré odkazoval žalobca v rámci žiadostí A1N, ale použili úplne iné údaje o počte pacientov. V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí nie je v ich rozhodnutiach zdôvodnené z akého dôvodu, vychádzali prvostupňové orgány z celkového počtu pacientov trpiacich chorobou C34

- karcinóm pľúc a nie z počtu pacientov v IlIb a IV. klinickom štádiu, t.j. pacientov v pokročilom štádiu nemalobunkového karcinómu pľúc, ako to vyplýva z registrovanej indikácie liekov XALKORI. Vo vzťahu k uvedenému správny súd konštatuje, že z odôvodnení prvostupňových rozhodnutí nemožno zistiť, z akého dôvodu prvostupňové orgány nepostupovali podľa ust. § 7 ods. 2 písm. a/ bodu 4. zákona č.

a to pri zisťovaní počtu pacientov vhodných na liečbu liekom XALKORI, keďže počítali pacientov nad rámec jeho registrovanej indikácie.

103. Správny súd konštatuje, že taktiež žalovaný odôvodnenia v napadnutých rozhodnutiach založil len na strohom skonštatovaní, že lieky Xalkori nespĺňajú kritériá pre zaradenie do zoznamu kategorizovaných liekov, nakoľko počet pacientov vhodných na liečbu liekom Xalkori podľa registrovanej indikácie je v SR vyšší ako 1:50 000, vôbec sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom počtu pacientov, nevyhodnotil skutočnosť, že predmetný liek je určený iba na liečbu pacientov nádoru v pokročilom štádiu, t.j. pokročilý nemalobunkový karcinóm pľúc - nádor v III.b alebo v IV. klinickom štádiu. Podľa názoru správneho súdu nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí spočíva aj v tom, že ani v Odbornom odporúčaní Ministrovi zo dňa 26.04.2018, ktoré vyhotovila Kategorizačná komisia pre lieky ako poradný orgán MZ SR, nie je žiadne odôvodnenie a ani žiadny vecný argument, ktorým by tento poradný orgán zhodnotil postup hodnotenia skutkového stavu a právne hodnotenie, ktoré sa líšili od návrhov žalobcu.

104. Správny súd preto dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nie je možné zistiť, prečo boli podkladom prvostupňových rozhodnutí iné počty pacientov ako tie, na ktoré odkazoval žalobca, prečo prvostupňové orgány nepostupovali v súlade s registrovanou indikáciou liekov XALKORI a aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov na základe ktorých sa rozhodovalo a ani aký bol spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a predkladanými dôkazmi žalobcu uvádzanými v žiadostiach A1N. V odôvodnení druhostupňových rozhodnutí žalovaného absentuje vecné posúdenie žalobcových námietok (ust. , , , ust. a a ust. ), podporené úvahou pri hodnotení podkladov rozhodnutia ako aj s dôkazmi predloženými žalobcom v námietkovom konaní na ustálenie skutkového stavu danej veci a teda svoje závery náležite a zrozumiteľne neodôvodnil. Tieto nedostatky spôsobujú ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

105. V súvislosti s vyššie uvedeným Správny súd dodáva, že odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

106. Právna bezchybnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom verejnej správy v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Orgán verejnej správy môže vydávať iba také druhy správnych rozhodnutí a za takých podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti.

107. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

108. Taktiež správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy (viď právny názor napr. ÚS SR č. k. -21, NS SR napr. sp.zn. - , , , , ). Správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní.

109. Ako vyplýva z ustáleného právneho výkladu: „Zásada zákonnosti (legality) svojím významom presahuje rámec správneho konania, pretože ide o jeden z princípov právneho štátu zakotvený v (Čl. ods. 2 a 3), je spoločná pre všetky procesné predpisy.“ a ďalej dodáva „Odôvodnenie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, [...]. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov“ (E. C., Správny poriadok - komentár, X. L. /Iura Edition/ 2005).

110. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

111. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, , ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/1997).

112. Záverom správny súd dodáva, že všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s ostatnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v žalobe, nemohol zaoberať a vyjadriť sa k nim.

113. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd považoval žalobu za dôvodnú a preto napadnuté rozhodnutia ako aj prvostupňové rozhodnutia v súlade s ust. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

114. V ďalšom konaní orgán verejnej správy v predmetnej veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia a nové rozhodnutia riadne odôvodní v súlade s ust. . Orgán verejnej správy je podľa ust. v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu.

115. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v zmysle ust. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne správny

súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

116. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ďalším účastníkom 1/ a 2/ rade, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnili v súlade s ust. .

117. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.