Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/233/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu X. L., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX Q. K., občan SR, zastúpený splnomocneným zástupcom X.. L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX Q. K. proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 207 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 207 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 1.10.2014 žiadal aby súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej zmluvy vo výške 207 eur, súčasne žiadal určiť, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.3.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 21.3.2012 uzatvorili so žalovaným zmluvu o úvere na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 200 eur, do podania návrhu z tohto úveru splatil sumu 407 eur. Poukázal na výšku RPMN (300,86 %), na skutočnosť, že úver je bezúročný a bez poplatkov, že v zmluve sú použité nekalé obchodné praktiky a že zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný zneužil jeho finančnú tieseň, jeho nevedomosť, pričom mu pôžičku poskytol aj napriek tomu, že bol nezamestnaný bez toho aby si overil jeho bonitu čím porušil § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. .

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.10.2014 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, poukázal na skutočnosť, že žalobca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX preto sa so svojim nárokom obrátil dňa 11.8.2014 na rozhodcovský súd, v ktorom sa v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX domáha okrem iného aj

zaplatenie príslušného poplatku za poskytnutie úveru, preto navrhol, aby súd pre prekážku začatého konania zastavil eventuálne aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Na námietku žalobcu súd uznesením č.k. -18 zo dňa 28.11.2014 vyslovil, že na konanie je príslušný Okresný súd Stará Ľubovňa.

Pojednávania sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomností, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomností.

Na pojednávaní splnomocnený zástupca žalobcu na podanej žalobe trval uviedol, že žalobca v čase uzatvorenia úverovej zmluvy bol nezamestnaný, jediným zdrojom jeho príjmu boli dávky (rodičovský príspevok a rodinné prídavky) napriek tomu v rovnaký deň bol poskytnutý žalovaným úver v sume 300 eur aj jeho manželke. Ďalej zdôraznil, že úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, preto sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a sumou, ktorú žalobca splatil. V závere splnomocnený zástupca žalobcu zdôraznil, že žalobca mal záujem sa so žalovaným dohodnúť, no žalovaný po tom čo mu žalobca už uhradil sumu 307 eur žiadal od neho ešte úhradu v sume 370 eur.

Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval, zdôraznil, že úver použil na bežnú spotrebu, že obsah úverovej zmluvy ovplyvniť nemohol. Zo strany žalovaného mu bola poskytnutá suma 200 eur pričom on splatil viac ako 400 eur. Naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov odôvodnil skutočnosťou, že mu chodia upomienky, telefonické urgencie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov

- Zmluvou o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 21.3.2012, kópiou a originálmi šekových poukážok, potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov, vpisom z obchodného registra žalovaného, dohodou o splnomocnení, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, splátky a pokuty, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcu, úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX, ktorú so žalovaným dňa 21.3.2012 uzatvorila manželka žalobu, úrokovými mierami úverov, prílohou k zmluve o úvere a ďalšími, ktoré tvoria obsah spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere dňa 21.3.2012. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi sumu 200,- eur, pričom sa žalobca zaviazal zaplatiť poplatok 196 eur, t.j. vrátiť celkovú čiastku 396 eur, 12 mesačnými splátkami po 33 eur, počnúc dňom 23.4.2012, s výška RPMN 309,86 %. .

Súd z obsahu úverovej zmluvy (čl. 3 spisu) zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Zmluva o úvere - uzavretá doleuvedeného dňa s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a úvere, jeho výške, RPMN, splátkach, údajoch o ručiteľoch, ďalej nasleduje časť obsahujúca predtlač textu písaného veľmi drobným písmom v ktorom je vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto úverovej zmluvy, nemá žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržať. V ďalšej časti tlačiva je priestor pre podpis mandatára, mandáta a dlžníka, úplne spodná časť obsahuje potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti. Opačná strana súdu predloženej úverovej zmluvy neobsahuje Všeobecné zmluvné podmienky. V rovnaký deň, t.j. 21.3.2012 účastníci uzatvorili aj Dohodu o splnomocnení (čl. 29 spisu), ktorou žalobca splnomocnil spoločnosť ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na jeho zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so žalovaným pod č. XXXXXXXXX. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (čl. 21 spisu), ktoré súdu predložil žalovaný nie sú zo strany žalobcu verifikované. Ako vyplýva z obsahu úverovej zmluvy žalobcovi bola suma 200 eur vyplatená v hotovosti dňa 21.3.2012.

V čase poskytnutia úveru žalobca poberal rodičovský príspevok v sume 194,70 eur , jeho manželka poberala príspevok za opatrovanie v sume 261,12 eur, príjem rodiny tvorili ešte rodinné prídavky v sume 112,70 eur, celkový príjem rodiny bol 568,52 eur pri piatich vyživovacích povinnostiach. V rovnaký deň žalovaný uzatvoril úverovú zmluvu aj s manželkou žalobcu, a poskytol manželke žalobcu úver v sume 300 eur, ktorý sa manželka žalobcu zaviazala vrátiť s poplatkom v sume 588 eur (poplatok 288 eur, pri RPMN 300,29 %). Podľa internetových zistení na webovom sídle Národnej banky Slovenska http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne- urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank, priemerné úroky zo spotrebiteľských úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v marci 2012 bola úroková miera úverov s fixáciou do 1 roka 12,4 %, od 1-5 rokov 15,48 % a ročná percentuálna miera nákladov 16,46 % (čl. 45 spisu).

Zo šekových poukážok a potvrdenia žalobu o prevzatí finančných prostriedkov predložených žalobcom mal súd preukázané, že na predmetný úver zaplatil spolu 407 eur a to: dňa 16.5.2012 sumu 33,- eur, dňa 18.7.2012 sumu 33,- eur, dňa 16.8.2012 sumu 33,- eur, dňa 14.9.2012 sumu 33,- eur, 15.2.2013 sumu 33,- eur, dňa 23.8.2013 sumu 10,- eur, dňa 18.9.2013 sumu 53,- eur, dňa 18.10.2013 sumu 53,- eur, dňa 18.11.2013 sumu 53,- eur, dňa 16.1.2014 sumu 53,- eur, dňa 18.3.2014 sumu 10,- eur a dňa 17.4.2014 sumu 10,- eur.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne posúdenie:

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. .

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Obč. zák. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. .

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Systém ochrany zavedený Smernice Rady /EHS z 5. apríla 1993, ktorá bola implementovaná do Slovenského právneho poriadku vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti (rozsudok Banco Espanol de Crédito).

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ( k 21.3.2012) ďalej len ZoSÚ tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, .b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, .s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa§ 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa§ 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. § 12.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vzhľadom na uvedené súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 207,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutou sumou žalobcovi zo strany žalovaného t.j. 200,- eur a sumou, ktorú žalobca zaplatil žalovanému t.j. 407,- eur.

Je nepochybné, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalobca v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako spotrebiteľa, kým žalovaný pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán .je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru.

V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ) , ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy medzi účastníkmi konania boli údaje uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ a to konkrétne termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), úroková sadzba spotrebiteľského úveru (§9 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ), ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ vrátiť (§ 9 ods. 2 písm. j/), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely a jeho splatenia (§9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve ponúk od rôznych inštitúcií poskytujúcich úvery a porovnať si cenu toho ktorého úveru.

V zmluve o úvere chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov - v zmluve je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky vrátane úrokov a poplatkov bez špecifikácie koľko činí mesačná splátka istiny, úrokov a iných poplatkov ( § 9 ods. 2 písm. f/, i/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Absenciu týchto údajov zákon č. 129/2010 Z.z. sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá.

Je nepochybné, že žalovaný je nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike, ako taký je si vedomý toho, aké právne predpisy regulujú jeho .činnosť a neuvedenie zákonom vyžadovaných náležitosti do úverovej zmluvy, je nepochybne úmyselným porušením zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto spôsobom vzniklo, je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne.

Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda žalobca bol povinný zaplatiť žalobcovi iba sumu, ktorú skutočne od žalovaného obdŕžal.

Ďalej súd uvádza, že pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, má sa za to, že musí ísť o také zmluvné dojednanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu a obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov.

K tomu je potrebné uviesť, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov .

Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. V predmetnej zmluve o úvere bola stanovená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) v sadzbe 309,86 % a poplatok za úver vo výške 196 eur. Úroky v zmluve dohodnuté nie sú. Naopak RPMN je dohodnutá v sadzbe 309,86 % . Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod.. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Súd má za to, že určená RPMN v sadzbe 309,86 % nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú, odporujúcu dobrým mravom, a to aj s poukazom na súdom zistenú výšku RPMN v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ktorá bola 16,46 %, takáto sadzba RPMN je netolerovateľná zvlášť v spotrebiteľských zmluvách. Účastníkmi konania dojednaná výška RPMN podľa názoru súdu neobstojí pri posudzovaní súladu jej výšky so zákonným znením ustanovenia § 53 ods. 6 Obč. zák. účinného od 01.06.2010.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že pri poskytnutej sume úveru 200 eur je poplatok 196 eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť suma 396 eur (čo je cca 198 %) takto dojednaný poplatok je cca vo výške samotnej istiny. Podľa názoru súdu poplatok vo výške samotného úveru je neúmerne vysoký a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť a v tomto slova zmysle aj taký, ktorý .je v rozpore s dobrými mravmi. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide, za ktoré je dlžník povinný zaplatiť tento poplatok.

Súd považuje dojednaný poplatok ako zmluvnú podmienku za neprijateľnú aj z dôvodu jej neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Zo zmluvy o úvere nie je špecifikované z čoho, resp. za čo predmetný poplatok má byť veriteľovi plnený. Dá sa len predpokladať, že tento poplatok je za uzavretie zmluvy, teda asi za napísanie, resp. za posúdenie bonity záujemcom o úvere, ale možno ju aj vysvetľovať ako odmenu za poskytnutie úveru. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka vyjadrujúca finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Podľa názoru súdu pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané ) vo vlastnom záujme dodávateľa.

Okrem zjavne neprimeraného poplatku úveru sprevádzali predmetný úverový vzťah neštandardné okolnosti. Predmetný úver, zobral žalobca u žalovaného bez toho aby žalovaný s odbornou starostlivosťou posúdil finančnú bonitu žalobcu a jeho rodiny. V rovnaký deň žalovaný poskytol úver aj manželke žalobcu, pričom obaja manželia sú nezamestnaní, odkázaní na štátne dávky, žalobca na rodičovský príspevok, jeho manželka na príspevok za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa, obaja majú v starostlivosti päť nezaopatrených detí.

Teda žalobca s manželkou v rovnakom období zobrali dva úvery, pričom nešlo o úvery vo vysokých sumách, avšak za vysokú cenu. Ak sa drobné úvery za vysokú cenu poskytujú tomu istému spotrebiteľovi, resp. dvom spotrebiteľom do jednej rodiny, niet z hľadiska možného negatívneho sociálneho dopadu na sociálnu sféru dlžníka dôvod rozlišovať medzi objemovo väčším úverom a viacerými drobnými úvermi.

Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany spotrebiteľa ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je spotrebiteľ, resp. jeho rodina vo finančnej tiesni a berie úver, aj keď nemá na jeho splatenie a spolieha sa na prax veriteľa, že po čiastočnom zaplatení sa bude „vec riešiť novým úverom“, tak takýto postup veriteľa je bez dobrej starostlivosti a obojstranne ide o nezodpovedný postup. Kým zo strany spotrebiteľa ide o prirodzený postup v zmysle „potrebujem, dávajú a preto beriem“, tak zo strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní vadnosti právneho úkonu.

Veriteľ musí počítať s vyvodením dôsledkov zo strany súdu súvisiacich s podcenením bonity dlžníka. Je neakceptovateľné, aby sa spotrebiteľom poskytovali úvery do takej miery, že na dlhé až viacročné obdobie sa spotrebitelia nezodpovednou úverovou praxou veriteľov zaverujú až do nezvládnuteľných rozmerov. Opatrenia súdu sú v takýchto prípadoch plne kompatibilné s cieľmi smernice o spotrebiteľských úveroch (bod 26 preambuly).

.

Súd dodáva, že aj využitie finančnej tiesne dlžníka v spojení s neprimeranou hodnotou protiplnenia predstavuje podľa názoru súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi a na finančnom trhu pri požiadavke odbornej starostlivosti je takáto úverová politika neakceptovateľná.

Keďže zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 21.3.2012 neobsahuje povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) ako aj obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky potom má žalovaný právo len na vrátenie skutočnej sumy, ktorú vyplatil žalobcovi.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi sumu 200,- eur, pričom od žalobcu prijal plnenie v sume 407,- eur, plnenie nad sumu 200,- eur predstavuje v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. povinný žalobcovi vydať.

Na základe uvedených skutočností súd vyhovel žalobe v časti vydanie bezdôvodného obohatenia, zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru (200,- eur) a sumou zaplatenou žalobcom (407,- eur) t.j. sumy 207,- eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalobca okrem vydania bezdôvodného obohatenia žiadal určiť, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.3.2012 uzavretý medzi účastníkmi konania je bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem na tomto určení žalobca odôvodnil skutočnosťou, že zo strany žalovaného sú mu doručované písomne upomienky, telefonické urgencie.

Určovacia žaloba (§ 80 psím. c/ O.s.p.) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti podľa § 80 psím. b/ O.s.p.). Určovacia žaloba

nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva, alebo ak požadované určenie nemá povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. V prípade určovacej žaloby je žalobca povinný najprv preukázať splnenie podmienky jej procesnej prípustnosti v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a že vyriešenie procesnej prípustnosti žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. totiž prioritne pri správnom právnom postupe súdu predchádza postupu súdu pri hodnotení vecnej stránky prípad, teda pokiaľ sa splnenie procesnej prípustnosti v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nepreukáže, súd nemôže žalobe vyhovieť, pritom nie je povinný zaoberať sa vecnou stránkou prípadu.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na ciele .sledované určovacím návrhom a konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami a to, že žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu, a teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva a právneho vzťahu, resp. vzťah neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa, danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup na súd a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tom nasvedčuje právna úpravu ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. To znamená, že v zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bude mať za následok zmenu práv a povinnosti alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych vzťahov a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje právo návrhom podľa § 80 písm. b/ O.s.p.

V súdenej veci žalobca odôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu skutočnosťou, že zo strany žalovaného sú mu doručované upomienky a telefonické urgencie.

Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery možno mať dôvodné pochybnosti o existencií naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, ktorého sa dožaduje. Otázku či predmetná úverová zmluva (číslo XXXXXXXXX zo dňa 22.3.2012) je bezúročná a bez poplatkov súd vyriešil ako otázku predbežnú (prejudiciálnu) vo vzťahu k návrhu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak si môže súd určovaciu otázku posúdiť prejudiciálne, nemôže toto otázku pojať do výroku svojho rozhodnutia. Žalobca žaloval priamo plnenie - vydanie bezdôvodného obohatenia ( § 80 písm. b/ O.s.p.) potom už nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.

Súd má za to, že žalobca na určení, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.3.2012 je bezúročný a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem, preto v tejto časti žalobu zamietol.

K námietke žalovaného týkajúce sa prekážky začatého konania, ktorú vzniesol vo svojom vyjadrení k žalobe, kde konkrétne uviedol, že je vedené konanie na plnenie pred rozhodcovským súdom, o jeho návrhu, ktorý podal rozhodcovskému súdu skôr, t.j. dňa 11.8.2014, toto konanie začalo 1.10.2014. V konaní pred rozhodcovským súdom, ktorého rozhodnutie o povinnosti plniť bude konzumovať i prejudiciálnu otázku určenia platnosti či neplatnosti dojednania a príslušnom poplatku za poskytnutý úver, otázku určenia platnosti či neplatnosti samotnej zmluvy o úvere ako aj povahy tejto zmluvy súd uvádza: Žalovaný napriek tomu, že ho súd osobitne vyzval (výzvu prevzal dňa 19.2.2015) nepreukázal súdu, že skutočne je vedené konanie tak ako to tvrdí vo svojom vyjadrení, pred rozhodcovským súdom, že toto konanie začalo skôr, že sa týka rovnakých účastníkov a rovnakého predmetu konania. Pokiaľ by aj konanie medzi účastníkmi tohto konania pred .rozhodcovským súdom vedené bolo žalovaný ako veriteľ si v konaní pred rozhodcovským súdom uplatnil plnenie vo svoj prospech, v tomto konaní si žalobca ako dlžník uplatnil nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia, vo svoj prospech, vzhľadom na uplatnené nároky, podľa názoru súdu nejde o totožný predmet konania. Naviac súdu z jeho rozhodovacej činnosti, ale aj samotnému žalovanému musí byť známe, že v rámci exekučného konania sú zamietané návrhy na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne exekúcie zastavované z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňovala voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že aj prípadne konanie pred rozhodcovským súdom, ktoré by začalo skôr ako toto konanie, netvorí prekážku začatého konania v zmysle § 83 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V prejednávanej veci žalobca mal úspech v časti vydania bezdôvodného obohatenia (1. uplatnený nárok), žalovaný v časti určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov (2. uplatnený nárok). Keďže každý z účastníkov konania mal úspech v jednom uplatnenom nároku súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd rak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. S poukazom na tú skutočnosť, že žalobca bol v konaní oslobodená od zaplatenia poplatku a súd jeho žalobe v časti vydania bezdôvodného obohatenia vyhovel, súd zaviazal na úhradu súdneho poplatku vo výške 16,50 eur podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne . rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.