Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/79/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 724 111, proti žalovanému: Deutsche Leasing Slovakia, spol. s r. o., Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 35 813 474, právne zastúpenému: Rödl & Partner Advokáti, s. r. o., so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 855 707, o zaplatenie 390.771 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -1638 zo dňa 15.01.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. -1732 zo dňa 12.05.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -1638 zo dňa 15.01.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. -1732 zo dňa 12.05.2020 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku žalobu zamietol a v II. výroku priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia , , , , , , , , (ďalej aj „“), , , , , , , , (ďalej aj „“), podľa (ďalej aj „“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.02.2019 domáhal zaplatenia sumy 390.771 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu náhrady škody. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že nadobudol vlastnícke právo k predmetu - kolesový traktor NEW HOLLAND T9.480, rok výroby 2015, výrobné číslo D. na základe Kúpnej zmluvy č. 5810000025 zo dňa 01.03.2018, ktorú uzavrel so spol. AGROPRET - PULZ, a.s., IČO: 44 258 623 a zaplatením kúpnej ceny. Žalobca zároveň nadobudol vlastnícke právo aj k predmetu kolesový traktor NEW HOLLAND T9.480, rok výroby: 2015, výrobné číslo: D., na základe Kúpnej zmluvy č. 5180000026 zo dňa 01.03.2018 a ktorú uzavrel so spoločnosťou AGROPRET - PULZ, a.s. a zaplatením kúpnej ceny. Kúpne zmluvy boli uzavreté za účelom poskytnutia traktorov leasingovému nájomcovi - spoločnosti AGROTEM MJ s.r.o. (predtým AGROTEM-PULZ, s.r.o.), IČO: 36 399 281, na základe Zmluvy o finančnom prenájme (operatívny leasing) číslo 5180000025 a č. 5180000026 zo dňa 01.03.2018. Zmluvy

o finančnom prenájme (operatívny leasing) boli uzatvorené na dobu 12 mesiacov, počas ktorej mohol výlučne nájomca traktory užívať v súlade so Zmluvou o finančnom prenájme (operatívny leasing) a Všeobecnými zmluvnými podmienkami finančného prenájmu (operatívneho leasingu) hnuteľných vecí. Po dohode s nájomcom v zmysle uzavretých zmlúv žalobca traktory nájomcovi - spoločnosti AGROTEM MJ s.r.o. odobral a uskladnil ich vo svojom externom zmluvnom sklade. Následne žalovaný oslovil žalobcu a začal mimosúdne rokovanie za účelom urovnania a úpravy vlastníckych práv k traktorom. V elektronickej forme zaslal žalobcovi aj návrh Dohody o urovnaní, v ktorej jednoznačne uznal vlastnícke právo žalobcu k obom traktorom. Dohoda bola koncipovaná právnym zástupcom žalovaného, teda aj posúdenie skutočnosti komu patrí vlastnícke právo bolo pri vytváraní textu dohody právne kvalifikované odbornou osobou, ktorá vlastnícke právo žalobcu určila na základe predložených dôkazov a všeobecne záväzných právnych predpisov. Po dohode so žalovaným žalobca traktory za účelom vykonania kontroly originality dňa 16.08.2018 sprístupnil žalovanému s tým, že tento po vykonaní kontroly originality traktory vráti späť do zmluvného skladu žalobcu. Z preberacích protokolov podpísaných prokuristom žalovaného V. A. je zrejmé, že boli prevzaté len za účelom kontroly originality. V rozpore s dohodou žalovaný odmietol predmetné traktory vrátiť do zmluvného skladu žalobcu a zahájil na Okresnom úrade Bratislava, Dopravný inšpektorát, konanie o zaevidovanie jeho vlastníckeho práva k traktorom. Následne žalobca z prebiehajúceho konania pred Okresným súdom Bratislava II sp.zn. zistil, že traktory boli predané kupujúcemu so sídlom v Nemecku. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že so spoločnosťou AGROPRET - PULZ, a.s. mal uzavreté dve zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (ďalej aj „ZZ1 a ZZ2“), žalobca poukázal na ustanovenia bodu 2.6 ZZ1 a ZZ2, bodu 2.8 a 2.11 ZZ1, ako aj bodu 2.9, 2.12 ZZ2, z ktorých je podľa žalobcu zrejmé, že ich žalovaný pri prevode traktorov porušil, keď pred predajom traktorov nevyhotovil znalecký posudok, ktorý by určoval trhovú hodnotu traktorov, neupozornil prevodcu o zamýšľanom predaji traktorov, neumožnil v lehote najmenej 30 dní zabezpečiť osobu, ktorá predmet zabezpečenia kúpi najmenej za takto stanovenú cenu, do faktúr neuviedol obsahové náležitosti, na ktorých sa s prevodcom v ZZ1 a ZZ2 dohodli. Traktory boli predané za cenu 100.000 EUR (NEW HOLLAND T9.480, rok výroby 2015, výrobné číslo: D. - traktor č. 1) a 120.000 EUR (NEW HOLLAND T9.480, rok výroby: 2015, výrobné číslo: D. - traktor č. 2), avšak keby žalovaný vyhotovil znalecké posudky určujúce trhovú hodnotu traktorov, nepredal by ich za extrémne nízke ceny oproti trhovej hodnote. Podľa znaleckých posudkov, ktoré si nechal vyhotoviť žalobca znaleckou spoločnosťou SLOVDEKRA s.r.o., bola hodnota traktora č. 1: 185.381 EUR bez DPH a hodnota traktora č. 2: 205.390 EUR bez DPH. Za nedôvodné považoval aj tvrdenie žalovaného, že traktory nadobudol v roku 2016 zaplatením kúpnej ceny priamo dodávateľovi. V zmysle úverových zmlúv poskytol žalovaný iba peňažné plnenie, neuzavrel s dodávateľom nikdy kúpnu zmluvu. Táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva a nie je nadobúdacím titulom. Keďže žalovaný bezdôvodne previedol vlastnícke právo k traktorom, ktorých skutočným vlastníkom je žalobca za extrémne nízku cenu, vedome porušujúc postup podľa ZZ1 a ZZ2 a v čo najrýchlejšom čase, konal tak v rozpore so zákonom, žalobca si uplatnil škodu, ktorá mu tým vznikla. Škoda predstavuje hodnotu traktorov stanovenú znaleckými posudkami, ktorá sa prejavila v zmenšení majetku žalobcu. Podľa žalobcu existuje aj príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného, nakoľko bez jeho konania by k škode nedošlo. Škoda vznikla v momente, keď žalovaný predal traktory.

3. V ďalšom žalobca poukazoval na v spojení s , ktoré upravujú zánik vlastníckeho práva pre prípad prevodu vlastníctva k predmetu zabezpečenia. Mal za to, že bola splnená podmienka predaja pri bežnom obchodnom styku, kedy spoločnosť AGROPRET-PULZ a.s. sa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti venovala predovšetkým predajom poľnohospodárskych strojov a tieto pravidelne prevádzala na iné spoločnosti, ktorých predmetom bola leasingová činnosť, alebo poskytovanie úverov. V rámci takých obchodov vystupovala ako dodávateľ strojov. Žalovaný nepreukázal, že by v tomto prípade išlo iba o prefinancovanie medzi ovládajúcou a ovládanou osobou, ako namietal. Bez ohľadu na majetkovú účasť v podnikaní AGROPRET-PULZ, a.s. a AGROTEM MJ s.r.o. (pôvodne AGROTEM-PULZ, s.r.o.), ide o samostatné podnikateľské subjekty so svojim vlastným základným imaním, svojim vlastným a rozdielnym obchodným majetkom, svojim vlastným a rozdielnym identifikačným číslom, svojim vlastným a rozdielnym obchodným menom, s rozdielnym predmetom činnosti, so svojim vlastným a rozdielnym sídlom, so svojou vlastnou a rozdielnou právnou formou, zaregistrované v obchodných registroch rozdielneho okresného súdu, pod rozdielnou vložkou a pod rozdielnym oddielom. Postavenie ovládanej a ovládajúcej osoby v tomto prípade nehrá rolu. Navyše zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva skutočnosť, že medzi ovládajúcou a ovládanou osobou nemôže pri obchodných operáciách a uzatváraní obchodných zmlúv ísť o bežný obchodný styk. To, že išlo medzi spoločnosťami o bežný obchodný styk preukazujú podľa žalobcu dôkazy - zmluvy uzatvorené

dodávateľom AGROPRET - PULZ, a.s. a odoberateľom AGROTEM MJ s.r.o.. Určenie skutočnosti, či v danom prípade medzi podnikateľmi ide o obchod v rámci bežného obchodného styku je potrebné podľa žalobcu skúmať jedine z hľadiska predmetu činnosti spoločnosti. Dodávateľ AGROPRET - PULZ, a.s. mal v OR SR registrovanú činnosť prenájom hnuteľných vecí v rozsahu voľnej živnosti a rovnako leasingová činnosť v rozsahu voľnej živnosti. Pojem bežný obchodný styk nemá legálnu definíciu a podľa názoru odbornej obce „zcizením nebo nabytím majetku mimo běžný obchodní styk je každé zcizení či nabytí majetku, jež se netýká běžné činnosti a.s., či není realizací jejího předmětu podnikání. Naproti tomu nabýváním nebo zcizováním majetku v rámci běžného obchodního styku bude vždy nabytí či zcizení majetku, jímž se realizuje předmět podnikání a.s.“. Rovnako bola podľa žalobcu splnená podmienka dobromyseľnosti žalobcu, ktorý nadobudol traktory v ospravedlniteľnom omyle, pričom ide o omyl skutkový, pretože žalobca bol presvedčený, že nadobúda traktory od vlastníka a to na základe vyhlásení v zmluve, držby traktorov a neregistrácie zabezpečovacieho práva v žiadnom verejnom registri. Rovnako žalobca poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého boli splnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom. Navyše žalobca dodal, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ spoločnosti AGROPRET-PULZ a.s. mala zriadené tri záložné práva, záloh ktorých tvoria o.i. aj budúce zásoby záložcu AGROPRET-PULZ a.s.. Vychádzajúc z predmetu podnikateľskej činnosti záložcu možno zhrnúť, že predmetné traktory AGROPRET-PULZ a.s. nadobudol len za účelom ich ďalšieho dodania/predaja inému subjektu. Traktory preto predstavovali len zásoby. Okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosti AGROPRET-PULZ a.s. k traktorom, vzniklo k týmto traktorom záložné právo v prospech veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. a to v zmysle . Záložné právo bolo riadne zapísané v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „NCRzp“). Uvedené vylučuje dobromyseľnosť žalovaného o tom, že traktory neboli predmetom záložného práva. Žalovaný mal podľa žalobcu preveriť stav majetku AGROPRET-PULZ a.s. vo verejne prístupnom registri NCRzp a preveriť vyhlásenia spoločnosti AGROPRET-PULZ a.s.. Nedostatok dobromyseľnosti potom vylučuje, aby záložné právo prevodom zálohu na žalovaného zaniklo.

4. Žalobca vo vzťahu k obrane žalovaného namietal aj skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy podpísal za žalovaného V. A. a V. V., pričom podľa výpisu z OR SR konateľmi spoločnosti žalovaného sú T. S. a L. T.. V. A. je iba prokuristom spoločnosti a je oprávnený konať za spoločnosť spolu s ďalším prokuristom spoločnosti. Pri tomto úkone je povinný k obchodnému menu spoločnosti pripojiť dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. Pri podpise V. A. absentuje dodatok označujúci prokúru, čím nie je splnená podmienka konania za spoločnosť. Zároveň z výpisu žalovaného z OR SR vyplýva, že osoba V. V. nie je (a nebola) evidovaná ako prokurista žalovaného. Uvedené skutočnosti podľa žalobcu preukazujú, že ako odstúpenie, tak aj oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva sú neplatné právne úkony. Rovnako z predložených dôkazov žalovaného nie je preukázané, že uvedené listiny boli spoločnosti AGROPRET-PULZ a.s. doručené (nález Ústavného súdu ČR sp.zn.: ). Žalobca rovnako uvádzal, že ZZ1 a ZZ2 podpísali za žalovaného Q. Š. a V. W., pričom podľa výpisu žalovaného z OR SR neboli konateľom spoločnosti ani prokuristami spoločnosti. Išlo teda rovnako o neplatné právne úkony. Žalovaný tak nemá žiaden zákonný titul, od ktorého by mohol odôvodniť svoje vlastnícke právo. Objednávky AGROPRET-PULZ a.s. č. 34/2016 zo dňa 23.11.2016 a č. 26/2016, ako aj odovzdané originály technických preukazov žalovanému sú podľa žalobcu v konaní irelevantné, keďže nevyvracajú žalobcove vlastnícke právo. Vlastnícke právo žalobcu podporuje podľa jeho tvrdení aj dohoda, k uzavretiu ktorej nedošlo z dôvodu protiprávneho konania žalovaného. Skutočnosť, že návrh dohody koncipoval žalovaný, v ktorom uznal vlastnícke právo žalobcu jednoznačne preukazuje, že žalovaný si bol vedomý, že vlastnícke právo k traktorom patrí žalobcovi. Aj napriek skutočnosti, že nedošlo k uzatvoreniu dohody, je podľa žalobcu nespochybniteľné, že žalovaný vedel o tom, že vlastnícke právo k traktorom patrí žalobcovi. Jediným dôvodom, pre ktorý boli žalovanému vydané, bola kontrola originality, pričom žalovaný bol oboznámený s tým, že traktory sú vydané iba za týmto účelom.

5. Vo vzťahu k predloženým znaleckým posudkom žalovaného č. 9/2018 a č. 10/2018 žalobca uviedol, že znalec stanovil hodnotu koeficientu k 5 a pri druhom traktore k 6 z dôvodu, že dňa 22.08.2018 prišlo k uzatvoreniu kúpno-predajných zmlúv. Z uvedeného vyplýva, že znalec nestanovoval hodnotu pred predajom traktorov, ale ex post. Znalec teda zohľadňoval aj skutočnosti vyplývajúce z predaja, ktoré ovplyvňujú určenie hodnoty traktorov, pričom posudky mali byť vyhotovené práve za účelom určenia kúpnej ceny. Znalec tak pri určení východiskovej hodnoty mal zistiť aktuálnu nadobúdaciu alebo znovunadobúdaciu hodnotu traktorov ku dňu vyhotovovania znaleckého posudku. Preto je naproti tomu cena určená v znaleckých posudkoch predložených žalobcom vyššia.

6. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobe uvádzal, že už dňa 20.12.2016 podpísala spoločnosť AGROPRET-PULZ, a.s. ako prevodca a žalovaný ako veriteľ ZZ1 a ZZ2. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď žalobca uzatváral so spoločnosťou AGROPRET-PULZ a.s. kúpne zmluvy, t.j. dňa 01.03.2018, spoločnosť AGROPRET-PULZ, a.s. ako predávajúci nebola vlastníkom predmetov predaja. Žalobca ako obchodná spoločnosť poskytujúca leasingy a úvery z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom mali vedomosť o existencii systému prevádzkovaného spoločnosťou IRIS SH, s.r.o., v ktorom je možné vykonať preverenie vozidla a jeho pôvodu. V čase podpisu Kúpnej zmluvy č. 5180000025 zo dňa 01.03.2018 a č. 5180000026 zo dňa 01.03.2018 uzavretej medzi AGROPRET-PULZ a.s. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim mohol žalobca pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti zistiť, že predmety kúpy neboli v čase podpisu kúpnych zmlúv vo vlastníctve predávajúceho. Taktiež žalobca ako kupujúci nedisponoval originálmi Osvedčení o evidencií motorového vozidla a to ani pri jednom z predmetov vyššie uvedených kúpnych zmlúv. Skutočnosť, že spoločnosť AGROPRET- PULZ a.s. vstúpila do likvidácie necelý mesiac po podpise kúpnych zmlúv so žalobcom, v spojitosti s uvedenými skutočnosťami, zakladá dôvodné podozrenie, či žalobca pri podpise týchto zmlúv postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou (napr. rozsudok NS SR zo dňa 09.12.2009, sp. zn. ). Žalobca, respektíve osoby oprávnené konať v mene žalobcu, mohli a mali pri zachovaní náležitej odbornej starostlivosti zistiť, že predmety kúpy nie sú vo vlastníctve predávajúceho, ipso facto žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, nakoľko nebol dobromyseľný. V súvislosti s podpisom zmlúv o úvere a s nimi súvisiacich zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bola žalovanému poskytnutá Objednávka č. 34/2016 zo dňa 23.11.2016, ktorou si spoločnosť AGROPRET- PULZ, a.s. objednala u spoločnosti AGROTEC dodanie traktoru „New Holland T9.480 Ambiente“ a Objednávka č. 26/2016 zo dňa 26.09.2016, ktorou si spoločnosť AGROPRET-PULZ, a.s. objednal u spoločnosti AGROTEC dodanie traktoru „New Holland T9.480 HD“. V nadväznosti na to boli žalovanému odovzdané originály technických preukazov k traktorom. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu mal žalovaný za to, že v čase podpisu ZZ1 a ZZ2 bola spoločnosť AGROPRET-PULZ, a.s. vlastníkom traktorov a jej vlastnícke právo nebolo obmedzené žiadnym zákonným ani zmluvným obmedzením. Žalovaný nikdy netvrdil, že vlastnícke právo nadobudol uhradením kúpnej ceny priamo dodávateľovi. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo na základe zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktoré uzavrel s vlastníkom traktorov, spoločnosťou AGROPRET-PULZ a.s..

7. Vo vzťahu k návrhu Dohody o urovnaní žalovaný uviedol, že v čase jeho koncipovania boli oba traktory vo fyzickej dispozícii žalobcu a zároveň neboli zrejmé všetky podrobnosti a okolnosti vzniknutého stavu a z dôvodu pomerného finančného vyrovnania zainteresovaných subjektov sa javilo ako efektívne formálne uznať vlastnícke právo žalobcu (ktorý ako aj ostatné zainteresované strany o sebe deklaroval, že disponuje dokladmi preukazujúce jeho vlastníctvo, čo sa následne ukázalo ako nepravdivé) a zároveň ho dohodou zaviazať k pomernému finančnému vysporiadaniu finančných nárokov spoločností Deutsche Leasing Slovakia, spol. s r.o., S Slovensko, spol. s r.o., a IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o.. Tento dokument bol však len návrhom Dohody, ktorý bol právnym zástupcom žalovaného vypracovaný v čase, keď neboli známe všetky okolnosti prípadu a jeho účelom bolo predídenie prípadnému sporovému konaniu. Zo strany žalobcu a spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. však neprišlo k akceptácií návrhu žalovaného. Strany zaväzuje iba platná dohoda, ktorá vznikla ako výsledok konsenzu strán a po formálnej a obsahovej stránke zodpovedá všetkým zákonným požiadavkám. V prípade dohody, na ktorú sa odvoláva žalobca, nepopierateľné chýbajú náležitosti vôle a prejavu vôle, teda žalovaný nikdy neuznal vlastnícke právo žalobcu spoločnosti S Slovensko spol. s r.o. k obom traktorom, ako to tvrdí žalobca. Ako zároveň vyplýva z vyššie uvedeného, k jednoznačnému uznaniu vlastníckeho práva by dokonca nedošlo ani v prípade skutočného uzavretia tejto dohody, nakoľko išlo o uznanie účelové, s cieľom pomerného vyrovnania pri nejasnosti titulu vlastníckeho práva. Z povahy právneho inštitútu „Dohoda o urovnaní“ vyplýva, že strany dohody si môžu svoje vzájomné vzťahy upraviť aj odlišne od právneho stavu, ktorý bol platný pred uzavretím dohody. Dohoda samotná by upravila vzťahy medzi spoločnosťami rozdielne od skutočného stavu, práve za účelom vyriešenia vzniknutej situácie. Skutočnosť, že v dohode bola uvedená spoločnosť S Slovensko, spol. s r.o. ako strana, ktorej by prináležalo vlastnícke právo po uzavretí dohody, neznamená, že takýto stav platil aj pred uzavretím dohody. Povaha tohto inštitútu dovoľuje, aby bolo rovnako priznané vlastnícke právo aj žalovanému, spoločnosti IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. alebo akémukoľvek inému subjektu, ktorý by bol schopný speňažiť predmety leasingu. Naviac žalobca by ani samostatne nebol schopný predmety leasingu speňažiť, nakoľko nedisponoval dokladmi osvedčujúcimi jeho vlastnícke právo k nim, bez ktorých nie je možné vykonať jeho prevod.

8. Žalovaný ďalej uvádzal, že ako jediný previedol finančné prostriedky v zmysle Zmlúv o úvere priamo na účet dodávateľa traktorov, pričom v súlade so zmluvnými podmienkami úverových zmlúv mu boli doložené originály Osvedčení o evidencií motorových vozidiel bez udania vlastníka. Fyzickým prevzatím traktorov sa dostali predmety vo výlučnom vlastníctve žalovaného do jeho dispozície a ten bol ako výlučný vlastník oprávnený s nimi nakladať podľa vlastného uváženia v intenciách zákona. Z dôvodu uspokojenia svojich pohľadávok voči dlžníkovi začal žalovaný, v súlade s ustanovením bodu 2.5 Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva formou priameho predaja. Jediný subjekt, ktorému by prináležala aktívna vecná legitimácia pri napadnutí postupu predaja traktorov by mohla byť spoločnosť AGROPRET-PULZ, a.s. ako dlžník, resp. prevodca. Dňa 30.04.2018 bola v Obchodnom vestníku zverejnená výzva likvidátora, z ktorej vyplýva, že spoločnosť AGROPRET-PULZ, a.s. vstúpila dňa 25.03.2018 do likvidácie. Dňa 25.05.2018 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. , ktorým súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi AGROPRET-PULZ, a.s.. V čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou Hörmann Verwertugen GmbH & Co. KG, Nemecko ako kupujúcim, t.j. 22.08.2018, bolo zrejmé, že dlžník AGROPRET-PULZ a.s. je predĺžený a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu bolo taktiež dôvodné predpokladať, že dlžník svojím konaním spáchal trestný čin úverového podvodu v zmysle , nakoľko uvedením do omylu získal finančné prostriedky minimálne od dvoch obchodných spoločností. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na konanie s náležitou odbornou starostlivosťou, nebolo z pohľadu osôb oprávnených konať v mene žalovaného možné informovať dlžníka o zamýšľanom predaji a čakať 30 dní na prípadné vyjadrenie z jeho strany. Postup žalovaného pri predaji traktorov nemá žiaden vplyv na potenciálny nárok na náhradu škody, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní, ani na výšku jeho nároku. K predaju za extrémne nízku cenu žalovaný uviedol, že znalecký posudok žalobcu v bode 2.1.3 uvádza, že obhliadka a skúšobná jazda neboli vykonané, traktor nebol v čase vypracovania znaleckého posudku k dispozícií, z čoho vyplýva, že znalec pri vypracovaní posudku vychádzal len zo všeobecných informácií, ktoré mal k dispozícií a hodnota vozidla, ktorú stanovil, nemusí reflektovať skutočnú hodnotu vozidla. Žalovaný si nechal vypracovať znalecké posudky dňa 17.08.2018, kedy č. LZ4/17/00133 stanovil všeobecnú hodnotu ku dňu 22.08.2018 - 120.000 EUR (traktor č. 2) a č. LZ4/17/00132 stanovil všeobecnú hodnotu ku dňu 22.08.2018 - 114.941 EUR (traktor č. 1). Predajná cena traktorov (120.000 a 115.000 EUR) tak v plnej miere zodpovedala hodnotám stanoveným znaleckým posudkom, a preto považoval tvrdenie žalovaného, že predal traktory za extrémne nízke ceny za nedôvodné. Znalecké posudky určili hodnoty traktorov v súlade s vyhláškou č. a žalovaný nepredložil žiadne dôkazy spochybňujúce ich závery. Celková výška škody uplatnená žalobcom sa odvíja od hodnoty traktorov, ktorá bola stanovená jeho znaleckými posudkami, avšak vôbec nezohľadňuje plnenie, ktoré bolo žalobcovi poskytnuté spoločnosťou AGROTEM-PULZ, s.r.o. ako nájomcom na základe Zmlúv o finančnom prenájme hnuteľných vecí, ktorých predmetom bol práve prenájom traktorov. Rovnako táto suma nijako nezohľadňuje sumy, ktorými žalobca skutočne tento finančný leasing financoval. Žalovaný dostatočne preukázal, že v čase predaja traktorov bol ich vlastníkom a bol oprávnený s nimi nakladať. Predajom traktorov za znalcom stanovenú cenu neporušil žiadne zo zákonných ustanovení, naopak konal v dobrej viere a s náležitou odbornou starostlivosťou. Dohoda, ktorej porušením malo prísť k vzniku škody na strane žalobcu, nebola nikdy podpísaná žiadnou zo strán, ani neprišlo k žiadnemu inému konaniu, ktoré by mohlo zakladať domnienku, že niektorá zo strán s ňou vyjadrila konkludentný súhlas a to napriek nepopierateľnej snahe žalovaného o jej uzavretie. Neboli naplnené predpoklady škody, keď žalovaný legitímne uskutočňoval výkon zabezpečovacieho prevodu práva, pričom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním a škodou žalobcu. Škoda na majetku žalobcu vznikla v čase, keď poukázal finančné prostriedky v prospech účtu dlžníka, ako plnenie z kúpnych zmlúv, pri uzavretí ktorých bol uvedený do omylu, ergo právnou skutočnosťou, ktorá spôsobila škodu na strane žalobcu boli kúpne zmluvy uzavreté medzi spoločnosťami AGROPRET-PULZ, a.s. a žalobcom. Medzi žalovaným a žalobcom neprišlo k žiadnemu konaniu, ani vzniku žiadnej právnej skutočnosti, ktorá by mohla byť základom vzniku nároku na náhradu škody. Žalovaný nesúhlasil ani s aplikáciou v spojení s , nakoľko sa dané ustanovenie z povahy veci nemôže aplikovať na zabezpečovací prevod práva. I v prípade keby sa daná aplikácia pripustila, nešlo v prípade prevodu vlastníckeho práva na žalobcu k predaju v rámci bežného obchodného styku. Kúpne zmluvy zo dňa 01.03.2018 č. 5180000025 a č. 5180000026 uzavreté medzi žalobcom ako kupujúcim, spoločnosťou AGROPRET-PULZ, a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou AGROTEM-PULZ, s.r.o (teraz AGROTEM MJ s.r.o., IČO: 36 399 281) ako leasingovým nájomcom boli uzavreté výlučne z dôvodu prefinancovania predmetov leasingu. Spoločnosť AGROPRET-PULZ a.s. bola v čase podpisu zmlúv

spoločníkom spoločnosti AGROTEM-PULZ s.r.o. so 100 % obchodným podielom a tým pádom mala 100 % majetkovú účasť na podnikaní spoločnosti AGROTEM-PULZ, a.s., z čoho vyplýva, že predávajúci a leasingový nájomca boli v postavení ovládajúcej a ovládanej osoby. Z tohto dôvodu sa nejednalo o bežný obchodný styk, pri ktorom by podnikateľský subjekt v rámci predmetu podnikania prevádzal vlastnícke právo k predmetu kúpy na iný subjekt.

9. Vo vzťahu k záložným právam spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, ktoré sú evidované v NCRzp pod sp.zn.: 11749/2018, 11747/2018 a 11750/2018, žalovaný uviedol, že boli registrované až 15 mesiacov po podpise zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a nevzťahujú sa na predmety zabezpečenia, ktoré boli vo vlastníctve žalovaného. V čase podpisu zmlúv o zabezpečovacom prevode práva neboli v NCRzp registrované žiadne záložné práva vzťahujúce sa k traktorom, nakoľko v tom čase neexistovali. Vlastnícke právo k traktorom bolo prevedené na žalobcu ako veriteľa, a preto nie je možné aby boli traktory považované za „zásoby“ alebo „budúce zásoby“ spoločnosti AGROPRET-PULZ, a.s., a to bez ohľadu na predmet jej podnikania. Aj v prípade, ak mala spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. registrované záložné právo v NCRzp na záloh tvorený zásobami a budúcimi zásobami záložcu, t.j. spoločnosti AGROPRET-PULZ, a.s., takéto záložné právo sa nevzťahuje na traktory, nakoľko predmetné traktory neboli v žiadnom prípade v čase výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zásobami spoločnosti AGRORET-PULZ, a.s.. Definíciu zásob je možné v zmysle predpisov o účtovníctve chápať ako obežný majetok účtovej jednotky, medzi ktorý patrí materiál, zásoby, tovar a zvieratá. Dôležitou skutočnosťou je, že sa musí jednať o majetok danej spoločnosti. Táto podmienka nebola v prípade predmetných traktorov splnená. Je síce možné, že ich spoločnosť AGROPRET-PULZ, a.s. mohla evidovať „na sklade“, aj keď z predložených dokumentov jasne nevyplýva, či boli v dokumente predloženom žalobcom uvedené traktory, ktoré sú predmetom sporu, avšak je nepochybné, že sa nejednalo o tovar vo vlastníctve spoločnosti AGROPRET-PULZ, a.s.. Vlastnícke právo spoločnosti AGROPRET-PULZ, a.s. bolo v tomto prípade obmedzené zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Za protichodnú považoval žalovaný v tomto smere argumentáciu žalobcu, keďže v jednej časti vyjadrenia argumentuje záložným právom v prospech spoločnosti Slovenská sporiteľná, a.s., avšak záložné právo by zaniklo aj v prípade predaja traktorov spoločnosti S Slovensko. Vo vzťahu k osobám oprávneným konať za žalovaného, žalovaný uviedol, že všetky osoby podpisujúce zmluvy o úvere, o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako aj odstúpenia od zmlúv boli poverenými zamestnancami, pracujúci na pracovných pozíciách, v rámci ktorých boli poverení výkonom činností, ktorých súčasťou je aj vyhotovenie a podpisovanie dokumentácie súvisiacej s uzatváraním leasingových a úverových zmlúv. Pán V. A. je okrem funkcie prokuristu aj zamestnancom spoločnosti, pôsobiacim na pozícií vedúceho správy portfólia, pani V. V. je zamestnankyňou na oddelení správy portfólia, pani Q. Š. je úverovou analytičkou a pani V. W. je referentkou oddelenia business support, pričom všetky uvedené pracovné pozície v rámci interného členenia spoločnosti súvisia s poskytovaním úverov nebankovým spôsobom, so správou a riadením úverových zmlúv a so starostlivosťou o klientov, teda uvedené osoby boli oprávnené podpísať dané dokumenty, čím žalovanému ako právnickej osobe vznikli práva a povinnosti vyplývajúce z daného zmluvného vzťahu. Takéto konanie je v obchodnom styku absolútne normálne a bežné. Absencia dodatku označujúceho prokúru pri podpise pána V. A. je spôsobená tým, že daný dokument nepodpisoval ako prokurista, ale ako poverený zamestnanec na pracovnej pozícií „vedúci správy portfólia“, čo je zrejmé z dokumentov Odstúpenie od zmluvy o úvere č. LZL/17/00132 a Odstúpenie od zmluvy o úvere č. LZL/17/00133, kde je v podpisom riadku pri mene uvedená skutočnosť, že pán V. A. podpisuje predmetný dokument ako vedúci správy portfólia. Obdobné platí aj pre ostatné dokumenty žalovaného. Všetky dokumenty sú navyše označené dátumom a pečiatkami spoločnosti, ktoré preukazujú v koho mene boli právne úkony robené, čím boli splnené formálne náležitosti daných právnych úkonov (rozsudok NS ČR sp.zn. ).

10. Žalovaný ďalej namietal, že v zmysle ZZ1, ZZ2 bola spoločnosť AGROPRET-PULZ a.s. povinná odovzdať uplynutím 30 dňa omeškania so splatením záväzkov predmety zabezpečovacieho prevodu práva. Konanie žalobcu, ktorý traktory odňal z dispozície prevodcu, znemožnilo žalovanému výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Skutočnosť, či žalobca odovzdal predmety zabezpečovania iba za účelom kontroly originality alebo nie, nie je z pohľadu postupu žalovanému relevantná. Postup žalovaného, ktorý mal ku traktorom vlastnícke právo a mal ich v držbe, bol zákonný a smeroval k minimalizácií rizika vzniku škody pre žalovaného ako obchodnej spoločnosti. Práve naopak, postup žalobcu, ktorý predmetné traktory zadržal a disponoval nimi, bez vlastníckeho práva, ktoré by vedel hodnoverne preukázať, považoval za neoprávnený. Žalovaný bol v dobe prebratia traktorov

ich výlučným vlastníkom, svoje vlastníctvo vedel preukázať, čo bolo potvrdené aj vykonaním zápisu Dopravným inšpektorátom Bratislava. K samotnému výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva uviedol, že prípadné porušenie zákonných povinností pri výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva môže zakladať nárok dlžníka na náhradu škody podľa , avšak v žiadnom prípade nemá dopad na prechod vlastníckeho práva k objektom, ktoré sú predmetom zabezpečenia. V predmetnom prípade žalovaný ako veriteľ predal predmety zabezpečenia za ceny určené znaleckými posudkami a konečný zisk z predaja ani len nepokryl pohľadávky veriteľa v plnej výške.

11. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom zhodnotení veci ako nesporné ustálil, že:

- dňa 01.03.2018 uzavrel AGROPRET - PULZ, a.s. (zastúpený J.. W. B. a W. F.) ako predávajúci so spol. S Slovensko, spol. s r.o. ako kupujúcim a spol. AGROTEM-PULZ, s.r.o. (zastúpenou J.. W. B. a W. F.) ako leasingovým nájomcom Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva hnuteľnej veci: kolesový traktor NEW HOLLAND T9.480, rok výroby 2015, výrobné č. D., pričom kupujúci sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu 229.824 EUR a že dňa 01.03.2018 bol predmetu kúpy odovzdaný leasingovému nájomcovi na základe zmluvy o finančnom prenájme (operatívny leasing) hnuteľných vecí č. 5180000025 uzavretej medzi kupujúcim a leasingovým nájomcom;

- dňa 01.03.2018 uzavrel AGROPRET - PULZ, a.s. (zastúpený J.. W. B. a W. F.) ako predávajúci so spol. S Slovensko, spol. s r.o. ako kupujúcim a spol. AGROTEM-PULZ, s.r.o. (zastúpenou J.. W. B. a W. F.) ako leasingovým nájomcom Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva hnuteľnej veci: kolesový traktor NEW HOLLAND T9.480, rok výroby 2015, výrobné č. D., pričom kupujúci sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu 254.724 EUR a že dňa 01.03.2018 bol predmet kúpy odovzdaný leasingovému nájomcovi na základe zmluvy o finančnom prenájme (operatívny leasing) hnuteľných vecí č. 5180000026 uzavretej medzi kupujúcim a leasingovým nájomcom;

- dňa 20.12.2016 uzavrel žalovaný ako veriteľ so spol. AGROPRET-PULZ , a.s. ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. LZL/17/00132, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 191.520 EUR, ktorého účelom bolo uhradenie 100% kúpnej ceny, ktorú má dlžník ako kupujúci uhradiť za dodávku predmetu: kolesový traktor NEW HOLLAND T9.480, výrobné č. D., v zmysle objednávky od spol. AGROTEC Slovensko s.r.o. (objednávka tvorí prílohu č. 1 zmluvy);

- dňa 20.12.2016 podpísali spoločnosť AGROPRET-PULZ, a.s. ako prevodca a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej prevodca previedol vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia: kolesový traktor NEW HOLLAND T9.480, výrobné č. D. na žalovaného a účelom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávok žalovaného, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. LZL/17/00132 zo dňa 20.12.2016;

- dňa 20.12.2016 uzavrel žalovaný ako veriteľ so spol. AGROPRET - PULZ, a.s. ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. LZL/17/00133, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 212.270 EUR, ktorého účelom bolo uhradenie 100 % kúpnej ceny, ktorú má dlžník ako kupujúci uhradiť za dodávku predmetu: kolesový traktor NEW HOLLAND T9.480, výrobné č. D., v zmysle objednávky od spol. AGROTEC Slovensko s.r.o. (objednávka tvorí prílohu č. 1 zmluvy).

- dňa 20.12.2016 podpísali spoločnosť AGROPRET-PULZ, a.s. ako prevodca a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej prevodca previedol vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia: kolesový traktor NEW HOLLAND T9.480, výrobné č. D. na žalovaného a účelom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávok žalovaného, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. LZL/17/00133 zo dňa 20.12.2016.

12. Súd prvej inštancie ďalej považoval za nesporné, že žalovaný predal traktor č. 1 za kúpnu cenu 100.000 EUR (správne malo byť 115.000 EUR - poznámka odvolacieho súdu) a kolesový traktor č. 2 za kúpnu cenu 120.000 EUR, pričom kúpne ceny si ponechal a použil na úhradu záväzkov dlžníka AGROPRET - PULZ, a.s. z nesplateného úveru v zmysle Zmluvy o úvere č. LZL/17/00132 a č. LZL/17/00133. Rovnako nesporným bolo, že dňa 20.12.2016 podpísali spoločnosť AGROPRET-PULZ, a.s. ako prevodca a žalovaný ako veriteľ Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu zabezpečenia: kolesový traktor č. 1 a č. 2, účelom ktorých bolo zabezpečenie pohľadávok žalovaného zo Zmlúv o úvere č. LZL/17/00132 a č. LZL/17/00133 zo dňa 20.12.2016. Obe predmetné zmluvy považoval súd prvej inštancie za riadne uzavreté a platné.

13. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neplatnosti vyššie uvedených zmlúv (ako aj o neplatnosti odstúpenia od zmlúv o úvere) z dôvodu, že tieto boli podpísané osobami, ktoré nemali oprávnenie konať za žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že okrem priameho konania pri právnických osobách

prostredníctvom štatutárneho orgánu môžu za právnickú osobu konať osoby aj na základe zastúpenia, ktoré môže byť buď zmluvné, alebo zákonné. Zákonné zastúpenie podnikateľa podľa § 15 ObchZ treba odlišovať od zastúpenia zmluvného, ktoré je založené napríklad mandátnou zmluvou alebo zmluvou o obchodnom zastúpení, pri ktorých oprávnenie mandatára alebo obchodného zástupcu vzniká na základe splnomocnenia a nie v dôsledku poverenia určitou činnosťou. Na to, aby určitá osoba mohla konať podľa § 15 ObchZ za podnikateľa zo zákona ako jeho zákonný zástupca, sa vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok. Musí ísť o osobu, ktorá je poverená určitou činnosťou (forma poverenia alebo pomer osoby k podnikateľovi nie sú rozhodujúce) a druhou podmienkou vzniku oprávnenia poverenej osoby zastupovať podnikateľa priamo zo zákona bez osobitnej plnej moci je to, že činnosť, ktorou bola táto osoba poverená, je činnosťou pri prevádzke podniku (rozsudky NS ČR sp. zn. , , , ). „Konateľské“ oprávnenie poverenej osoby vyplývajúce z ustanovenia je založené predovšetkým na obvyklosti právnych úkonov, ku ktorým pri činnosti, na ktoré bola poverená, dochádza, pričom ich obvyklosť je treba posudzovať objektívne, nezávisle na ich prípadnom vymedzení vo vnútropodnikových normách (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Ak sú splnené podmienky stanovené v platí, že osoba, pri ktorej sú uvedené podmienky splnené je oprávnená konať (t.j. robiť všetky úkony ku ktorým pri činnosti, ktorou bola poverená, obvykle dochádza) za podnikateľa samostatne, ako tzv. zákonný zástupca (rozsudok veľkého senátu NS ČR sp. zn. ). Predmetné ustanovenie zakotvuje tzv. zákonné splnomocnenie na konanie za podnikateľa a týka sa všetkých osôb, ktoré boli pri prevádzkovaní podniku poverené určitou činnosťou. Nie je tu žiadne obmedzenie týkajúce sa pomeru týchto osôb k podnikateľovi (pracovný, členský, spoločenský pomer), nie je tu ani obmedzenie týkajúce sa formy poverenia (nemusí mať písomnú formu) alebo jeho obsahu. Oprávnenie konať za podnikateľa podľa vyplýva priamo zo zákona a nie je nevyhnutné, aby napríklad oprávnenie na podpisovanie zmlúv bolo uvedené vo vnútorných predpisoch podniku alebo v náplni práce (NS ČR sp. zn. ). Aplikujúc vyššie uvedené súd prvej inštancie ustálil, že všetky zmluvy boli uzavreté platne, nakoľko všetky osoby podpisujúce zmluvy o úvere, o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako aj odstúpenia od úverových zmlúv za žalovaného boli zamestnancami, pracujúcimi na pracovných pozíciách, v rámci ktorých boli poverení výkonom činností, ktorých súčasťou bolo aj vyhotovenie a podpisovanie dokumentácie, súvisiacej s uzatváraním leasingových a úverových zmlúv. Na základe uvedených zmlúv ZZ1, ZZ2 došlo k prevodu a následnému prechodu vlastníckeho práva z dlžníka AGROPRET-PULZ, a.s. na veriteľa (žalovaného), pričom sa zmluvné strany zároveň dohodli, že hnuteľné veci (traktory) ostanú v dispozícii dlžníka. V takomto prípade však dlžník môže (čo aj urobil) predmetnú vec previesť. Tento stav je do istej miery odstrániteľný označením predmetnej hnuteľnej veci, prípadne vyznačením tejto skutočnosti v dostupných systémoch (platených) a aj tým, že všetka potrebná dokumentácia k hnuteľným veciam (traktorom) je umiestnená u veriteľa (žalovaného).

14. Pokiaľ ide o zánik zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva žalovaného, súd prvej inštancie považoval za nesporné, že ustanovenia v spojení s upravujú zánik zabezpečovacieho prevodu práva pre prípad prevodu vlastníctva k predmetu zabezpečenia dlžníkom. Predpokladom zániku zabezpečovacieho prevodu práva v zmysle je to, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. K zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva žalovaného by tak došlo v prípade, ak by záložca AGROPRET-PULZ, a.s. previedol uvedené predmety zálohu (resp. zabezpečovacieho prevodu práva) na žalobcu v bežnom obchodnom styku, alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu žalobca ako nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právo. Pojem bežný obchodný styk (ktorého definícia nie je obsiahnutá v zákone) je vždy potrebné posudzovať individuálne, podľa okolností konkrétnej veci, pričom súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade nešlo o štandardný prevod v rámci bežného obchodného styku, nakoľko aj ako vyplýva z uzavretej zmluvy, táto sa uzatvárala medzi spol. AGROPRET- PULZ, a.s. na strane predávajúceho, žalobcom ako kupujúcim a leasingovým nájomcom, ktorým bola spoločnosť AGROTEM MJ s.r.o. (pôvodne AGROTEM-PULZ, s.r.o.), ktorá bola spoločnosťou, ktorej spoločníkom bol práve predávajúci (AGROPRET-PULZ, a.s.). Teda v danom prípade došlo k prevodu predmetu leasingu z materskej spoločnosti na dcérsku prostredníctvom leasingu, teda prevodu (aj keď sprostredkovanému) medzi ovládanou a ovládajúcou osobou, na ktorý prevod je podľa názoru súdu potrené aplikovať ustanovenia a nasl. . Akúkoľvek činnosť, ktorá je vykonávaná v intenciách predmetu podnikania spoločnosti, tak ako je zapísaný v Obchodnom registri, totiž nie je zakaždým

možné považovať za bežný obchodný styk. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie, že spol. AGROPRET-PULZ, a.s. je dodávateľom predmetných strojov, nakoľko týmto je spoločnosť AGROTEC Slovensko s.r.o., IČO: 31 445 942 (ktorej jediným spoločníkom je spol. AGROTEC a.s. so sídlom v Českej republiky), ktorá patrí do skupiny AGROTEC group, ktorá patrí k výhradným dovozcom tejto poľnohospodárskej techniky (teda aj zn. NEW HOLLAND) v strednej Európe. I samotná spol. AGROPRET-PULZ, a.s. nakupovala a objednávala túto techniku (traktory) práve od spol. AGROTEC Slovensko s.r.o., IČO: 31 445 942 (a táto spoločnosť napokon ako veriteľ aj podala návrh na konkurz).

15. Vo vzťahu k podmienkam zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva žalovaného v zmysle , súd prvej inštancie ďalej posudzoval skutočnosť, či v čase prevodu alebo prechodu zálohu bol žalobca ako nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, pričom vyhodnotil, že nebol. Žalobca si od predávajúceho nevyžiadal predloženie potrebných dokladov, pričom aj vzhľadom na hodnotu predmetu prevodu a jeho charakter, je bežné, aby pri prevode ich vlastníctva pri zachovaní bežnej obozretnosti a starostlivosti (obzvlášť v prípade, kedy predávajúci a leasingový nájomca vystupujú a konajú prostredníctvom tých istých osôb) vyžadoval žalobca predloženie originálov dokladov - osvedčení o evidencii zvláštneho motorového vozidla (technický preukaz). Tieto doklady neboli žalobcovi pri predaji predložené a žalobca ich ani nevyžadoval. Takýto postup žalobcu podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné považovať za vynaloženie náležitej odbornej starostlivosti. V prípade, ak by žalobca postupoval spôsobom, ktorý je bežný pri prevode motorových vozidiel a vyžiadal by si predloženie originálov technického preukazu, bol by musel zistiť, že predávajúci nimi nedisponuje a teda, aj vzhľadom na jeho skúsenosti v súvislosti s predajom a leasingom vozidiel, ktorý tvoria predmet podnikania žalobcu, by musel nadobudnúť podozrenie o spornosti vlastníctva predávajúceho. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie dospel k záveru, že uzavretím kúpnych zmlúv medzi žalobcom a spol. AGROPRET-PULZ, a.s. nedošlo k zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva žalovaného a žalovaný bol oprávnený za účelom uspokojenia svojich pohľadávok pristúpiť ako vlastník predmetov k ich predaju za účelom uspokojenia svojich pohľadávok z úverových zmlúv.

16. Vo vzťahu k namietanej aplikácii ustanovenia súd prvej inštancie uviedol, že na prelomenie zásady, v zmysle ktorej nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako sám má, sa vyžaduje dobromyseľnosť kupujúceho, ktorá nie je ničím spochybnená. Pri pochybnosti nemožno tvrdiť dobromyseľnosť a pochybnosť v danej veci podľa súdu je reálne zistenou skutočnosťou. Žalobca uzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou AGROPRET-PULZ, a.s.. Oba subjekty (predávajúci aj kupujúci) boli v čase uzatvorenia zmluvy podnikateľmi, preto sa právne vzťahy medzi týmito obchodnými spoločnosťami spravovali ustanoveniami . Žalobca sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zaoberal predajom a leasingom obdobných vozidiel. Vzhľadom na to mal pri kúpe postupovať s odbornou starostlivosťou a mal si od predávajúceho vyžiadať doklady preukazujúce jeho vlastnícke právo a vyžiadať si aj všetky potrebné informácie o predávanom vozidle. Len samotné ubezpečenie predávajúceho, že je vlastníkom, nie je dostatočným dôvodom na rozptýlenie pochybností o majiteľovi. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade existovala v čase uzavretia zmluvy pochybnosť o dobromyseľnosti na strane žalobcu ako kupujúceho a z uvedeného dôvodu potom neprichádza do úvahy aplikácia ust. . Žalobca sa nemohol stať vlastníkom uvedených traktorov, nakoľko spol. AGROPRET-PULZ, a.s. nebola v čase uzatvárania kúpnych zmlúv ich vlastníkom (vlastníkom bol v tom čase žalovaný na základe zmlúv o zabezpečovacom prevode práva) a na strane žalobcu existuje dôvodná pochybnosť o jeho dobromyseľnosti. Žalobca namietal i skutočnosť, že žalovaný nepostupoval s náležitou starostlivosťou, keď si pri uzatváraní zmlúv o zabezpečovacom prevode práva nepreveril v NCRzp, či predmetné traktory nie sú predmetom založeného práva, k čomu súd prvej inštancie uviedol, že existencia záložného práva nevylučuje súbežne popri záložnom práve aj vznik zabezpečovacieho prevodu práva k rovnakému predmetu. Charakter zabezpečovacieho prevodu práva svojou podstatou vylučuje, len to, aby bol ten istý predmet predmetom viacerých zabezpečovacích prevodov, avšak nevylučuje sa jeho súbežná existencia so záložným právom. Platí, že pri záložnom práve je možné, aby toto právo vzniklo k viacerým predmetom. V zmysle normatívnej právnej úpravy však nie je vylúčené, aby k tomu istému predmetu, ktorý má byť prevedený za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, bolo aj zriadené záložné právo. Teda v danom prípade, ak aj existovalo v čase vzniku zabezpečovacieho prevodu na uvedené traktory založené právo Slovenskej sporiteľne, a.s. (ako na zásoby), nebránila uvedená existencia záložného práva zriadeniu zabezpečovacieho prevodu práva žalovaného k tomu istému predmetu, nakoľko ich vzájomná súbežná existencia nie je zákonom vylúčená. Čo sa týka vzájomného vzťahu záložného práva

a zabezpečovacieho prevodu práva ide o rovnocenné zabezpečovacie inštitúty, pričom ich poradie môže byť rozhodujúce v prípade, ak dôjde k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov v prípade predaja predmetu zálohu (zabezpečovacieho prevodu).

17. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu ohľadom nesprávne určených cien traktorov v znaleckých posudkoch žalovaného. Mal za to, že žalovaný si pred predajom traktorov nechal vypracovať znalecké posudky od osoby zapísanej v zozname znalcov. Znalecká činnosť je činnosť odborná, ktorou sa znalec, ktorý má potrebné vzdelanie a kvalifikáciu v určitej oblasti a spĺňa aj ostatné podmienky stanovené zákonom pre zapísanie do zoznamu znalcov, vyjadruje a poskytuje odborné stanoviská v oblastiach, ktoré osoba bez potrebného vzdelania a skúseností nie je schopná dostatočne kvalitne a najmä kvalifikovane sama určiť. Znalec si je vedomý svojich povinností vypracovať nestranný a pravdivý znalecký posudok, čo osvedčuje pripojením znaleckej doložky k znaleckým posudkom. Znalecké posudky vypracované znalcom J.. D. pre žalovaného, ktorých cieľom bolo stanoviť všeobecnú hodnotu predmetov zabezpečovacieho predmetu práva, boli vypracované kvalifikovanou osobou, zapísanou v zozname znalcov pre príslušný odbor, pričom znalec pripojil k znaleckému posudku znaleckú doložku. Žalovaný preto nemal dôvod bez ďalšieho revidovať vypracované znalecké posudky, resp. spochybňovať závery znalca. Pokiaľ by samotný znalec zavinene porušil svoje povinnosti pri vypracovaní znaleckého posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty, zodpovedal by za spôsobenú škodu. Škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti so zavineným porušením povinnosti pri vypracovaní posudku znalcom však nemôže byť zaviazaný uhradiť žalovaný. Na druhej strane, vo vzťahu k záverom znalca v znaleckých posudkoch predložených žalobcom súd prvej inštancie uviedol, že zákonitosti a pravidlá obchodného trhu nie vždy korešpondujú s teoretickými východiskami, ktoré sú charakteristické pre znalecké oceňovanie predmetov. Jednou stránkou veci je stanovenie objektivizovanej predajnej ceny, ktorú by bolo možné očakávať pri predaji predmetov leasingu, tou druhou však je stav trhu v reálnom čase, zohľadňujúci dopyt a ponuku, ako aj konkurenciu v odvetví a pod. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že cena stanovená znalcom bola nesprávna a teda, že by bolo možné pri predaji traktorov dosiahnuť vyšší výťažok a že cena, za ktorú ich žalovaný predal bola neprimerane nízka, takéto svoje tvrdenie podľa súdu prvej inštancie v konaní nepreukázal. Nepredložil totiž žiaden dôkaz, že by existoval v čase predaja, prípadne neskôr, akýkoľvek záujemca o kúpu predmetných traktorov za cenu, ktorá bola stanovená znaleckými posudkami, ktoré predložil. Samotné stanovenie všeobecnej hodnoty takéhoto zariadenia znalcom totiž samo o sebe ešte neznamená, že za takúto cenu by bolo zariadenie aj predajné na trhu.

18. Na záver súd prvej inštancie posudzoval i splnenie podmienok pre vznik škody tým, že žalovaný mal porušiť Dohodu o vyrovnaní. Ustálil (a táto skutočnosť nebola ani sporná), že dňa 10.04.2018 zaslal žalovaný žalobcovi e-mail s návrhom dohody medzi stranami sporu a spol. IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. o spôsobe prerozdelenia výťažku, ktorej návrh bol vypracovaný právnym zástupcom žalovaného spol. Rödl & Partner. Predmetná dohoda sa mala uzavrieť medzi spol. žalobcu, žalovaného a spol. IMPULS - Leasing Slovakia s.r.o. a jej predmetom mala byť úprava sporných alebo spochybniteľných práv zmluvných strán k predmetu 1 a 2 (2 kolesové traktory), dohoda o finančnom vysporiadaní zmluvných strán, dohoda o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetu 1 a 2 a dohoda o predaji predmetu 1 a 2. Z obsahu návrhu dohody jednoznačne vyplýva (čl. 2, bod 2), že jej účelom malo byť urovnanie sporných práv a povinností vyplývajúcich z čl. 1 tejto dohody tak, aby zmluvné strany predišli riešeniu týchto sporných práv a povinností súdnou cestou a zároveň, aby minimalizovali straty z obchodov uvedených v článku 1. tejto dohody. Za účelom naplnenia predmetu dohody mali strany dohody uznať vlastnícke právo žalobcu za odplatu určenú touto zmluvou (čl. 3). Z uvedeného obsahu a účelu návrhu tejto dohody je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že vlastnícke právo k traktorom považovali jej strany za sporné. Z obsahu návrhu preto nie je možné vyvodzovať existenciu vlastníckeho práva žalobcu ani jeho uznanie žalovaným. Navyše k uzavretiu tejto dohody nikdy nedošlo (predmetnú dohodou nepodpísal ani samotný žalobca), a preto nemohlo ani dôjsť k jej porušeniu a z tohto porušenia vyplývajúceho nároku na náhradu škody na strane žalobcu. Vzhľadom na uvedené absentujú základné zákonné predpoklady nároku na náhradu škody. Navyše žalobca v konaní ani nepreukázal, že práve a výlučne v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného mu vznikla škoda v uplatnenej výške. Súd prvej inštancie mal za to, že neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení ( a nasl. ), vzhľadom ku skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval záväzkový právny vzťah. Zodpovednosť za škodu podľa je totiž upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti z obchodného záväzku. Vzhľadom na uvedené, pri absencii obchodného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, prichádzala do úvahy len aplikácia ustanovenia

, kde jedným zo základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody je existencia priamej príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody (pričom ani samotné porušenie zmluvnej povinnosti nebolo v konaní preukázané). Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS SR z 30. 06. 2010, sp. zn. ). S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za nepochybné, že prvotnou a skutočnou príčinou vzniku škody na strane žalobcu (ako aj žalovaného) bolo protiprávne konanie spol. AGROPRET-PULZ, a.s., ktorá vedome a opakovane použila predmet zálohu/zabezpečovacieho prevodu práva (2 traktory) na zabezpečenie svojich pohľadávok a to jednak vo vzťahu k spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., kedy tieto traktory ako zásoby použila na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy, ďalej previedla vlastnícke právo k predmetným traktorom zmluvou o zabezpečovacom prevode práva na žalovaného na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv a následne previedla vlastnícke právo na žalobcu za účelom ich následného leasingu v prospech svojej dcérskej spoločnosti AGROTEM MJ s.r.o., ktorá sa stala ich leasingovým nájomcom. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca sa nestal vlastníkov predmetných traktorov a uzavretím kúpnych zmlúv medzi žalobcom a spol. AGROPRET- PULZ, a.s. nedošlo k zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ktoré vzniklo na základe zmlúv uzavretých medzi žalovaným a spol. AGROPRET-PULZ, a.s.. Preto ak žalovaný ako veriteľ predal traktory za ceny určené znaleckými posudkami a zisk z predaja použil na uspokojenie svojich pohľadávok voči dlžníkovi spol. AGROPRET-PULZ, a.s., neporušil voči žalobcovi žiadnu zmluvná (ani inú) povinnosť a jeho konaním nedošlo k vzniku škody na strane žalobcu. V prípade, ak by došlo k porušeniu povinnosti žalovaného zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a úverovej zmluvy, tak ako tvrdí žalobca (napríklad vo vzťahu k nedodržaniu lehôt) takýmto konaním žalovaného by mohla vzniknúť škoda len a výlučne na strane spoločnosti AGROPRET-PULZ, a.s., nakoľko by išlo o porušenie zmluvnej povinnosti zo zmluvy uzavretej medzi spol. AGROPRET-PULZ, a.s. a žalovaným. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáhal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s a priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa , a . V odvolaní namietal posúdenie bežného obchodného styku, ako i dobromyseľnosti žalobcu. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje závery o tom, že obchody medzi materskou a dcérskou spoločnosťou nie je možné považovať za bežný obchodný styk nezdôvodnil žiadnou právnou normou a nepodporil ich ani ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Žalobca poukázal na názor odbornej obce, v zmysle ktorého „zcizením nebo nabytím majetku mimo běžný obchodní styk je každé zcizení či nabytí majetku, jež se netýká běžné činnosti AS či není realizací jejího předmětu podnikání. Naproti tomu nabýváním nebo zcizováním majetku v rámci běžného obchodního styku bude vždy nabytí či zcizení majetku, jímž se realizuje předmět podnikání AS“ (Prof. JUDr. Jan Dědič a kol., Obchodní zákoník komentář, díl III. nakladatelství Polygon, 1. vydání, září 2002), ako aj na závery Najvyššieho súdu ČR sp.zn. a rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. , ako i komentár OĽGY OVEČKOVEJ a kolektív k , Veľký komentár Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2017, str. 410 podľa ktorého: „Pod zmluvami uzatvorenými pri bežnom obchodnom styku by sa mali rozumieť, zmluvy, ktoré nie sú uzatvárané ojedinele, ale opakovane a nič nenaznačuje tomu, že by

podmienky, za ktorých k prevodu majetku dochádza, nezodpovedali trhovým štandardom. O bežnú zmluvu pôjde napríklad, ak ju akciová spoločnosť podobné zmluvy uzatvára ak s inými subjektmi ako sú spoločníci či zakladatelia, a za bežných trhových podmienok, ktoré by platili aj voči prípadnému tretiemu záujemcovi. Pri určovaní „bežnosti“ zmluvy nemusí vždy zohrávať úlohu jej hodnota, hoci môže byť jedným z kritérií.“ Materská a dcérska spoločnosť uzatvárali bežne zmluvy, ktoré žalobca preukázal doložením do súdneho spisu, a ktoré preukazujú, že všetky obchody boli vykonávané v bežnom obchodnom styku. Aj v súčasnosti ide o bežný jav a obchodný vzťah importér - predajca a takýto model nie je spochybňovaný iba preto, že predávajúci a kupujúci majú spoločné majetkové a personálne prepojenie. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu nedostatočne vysporiadal s podaním, ktoré obsahovalo zoznam 238 predajov, ktoré spoločnosť S Slovensko, spol. s r.o. identickým spôsobom financovala. Okrem tohto takýto model financovania má žalobca aj v prípade iných predajcov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj aplikáciu v spojení s . Z uvedených ustanovení je podľa žalobcu zrejmé, že zabezpečovací prevod práva žalovaného (a teda aj jeho vlastnícke právo) k traktoru zanikol dňa 01.03.2018, keď spoločnosť AGROPRET-PULZ, a.s. previedla traktory na základe kúpnych zmlúv na žalobcu, lebo išiel o prevod v rámci bežného obchodného styku v rámci výkonu predmetu podnikania a súčasne bol žalobca dobromyseľný v tom, že nadobúda traktory od vlastníka. Prevod vlastníckeho práva ako aj celá zmluvná dokumentácia boli vykonané v súlade s bežnou obchodnou praxou a vo vzájomnej dôvere obchodných partnerov. Súd preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnemu názoru, keď nedodržanie náležitej starostlivosti odvodzoval výlučne od nevyžiadania dokladov k traktorom. Ak zabezpečovací prevod práva nie je registrovaný v registri takýchto práv, je podľa žalobcu nevyhnutné predpokladať, že bol dobromyseľný, až do času kým sa nepreukáže opak. V konaní nebola preukázaná žalobcova nedobromyseľnosť. Naopak žalovaný bol nedobromyseľný, nakoľko musel pri uzatváraní zmlúv vedieť, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. mala zriadené záložné právo k všetkým zásobám a teda aj skôr zriadené záložné právo k traktorom, pretože záložné právo sa do Centrálneho notárskeho registra záložných práv zapisuje zo zákona, na rozdiel od zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie rovnako nezohľadnil, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou AGROPRET- PULZ, a.s. iba úverové zmluvy, v zmysle ktorých žalovaný poskytol poskytol iba peňažné plnenie, ale neuzavrel so spoločnosťou AGROTEC Slovensko s.r.o. alebo AGROTEC a.s. kúpnu zmluvu. Uvedené nemá žiaden vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva a nie je nadobúdacím titulom. Vlastníctvo nadobudol žalobca a to priamo na základe kúpnych zmlúv. Žalobca sa považoval zároveň za dobromyseľného aj v zmysle , pretože žalovaný v konaní nepreukázal opak. Následné zistenie, že predávajúci je nevlastník, nevyvoláva podľa žalobcu žiadne právne účinky.

20. Žalobca v odvolaní namietal i nedostatočné vysporiadanie sa s neetickým konaním žalovaného, kedy žalovaný vedel o skutočnosti, že nie je vlastníkom, vlastnícke právo žalobcu uznal a traktory žiadal vydať iba za účelom originality, pričom zaviazal sa ich ihneď po tom vrátiť. Išlo o ľstivé konanie pri vedomí, že vlastníkom je žalobca. Keby bol žalovaný presvedčený o svojom nároku, zvolil by iný spôsob pri získaní traktorov od žalobcu. Súd prvej inštancie sa taktiež podľa žalovaného vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že pre odstúpenie, aj pre oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, ako aj jednostranných úkonov sa vyžaduje, aby spĺňali všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch a vyžaduje sa, aby boli náležite doručené druhej zmluvnej strane, čo sa v tomto prípade nestalo. Odstúpenie adresované AGROPRET-PULZ, a.s. bolo doručované na Kremnická 26, Bratislava, pričom spoločnosť sídli na adrese Železničná 442/8, Veľký Krtíš, odstúpenie ako aj oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva (ktorého doručenie žalovaný nepreukazoval) je preto potrebné považovať za neúčinné. Za arbitrárne považoval žalobca i tvrdenia súdu prvej inštancie, že nepreukázal nesprávne stanovenú predajnú cenu znalcom žalovaného. Súd neodôvodnil, prečo akceptoval len znalecké posudky žalovaného, keď žalobca predložil znalecký posudok vyhotovený SLOVDEKRA s.r.o.. Nie je zrejmé, prečo by mal žalobca preukazovať, že v čase predaja existoval záujemca o kúpu v cenovej hladine podľa znaleckého posudku žalobcu a akým spôsobom by to bolo potrebné pre meritórne rozhodnutie. Keďže traktory už v danom čase neboli v dispozícii žalobcu, nemohol uvedené preukázať. Vo vzťahu uzavretiu dohody medzi stranami uviedol, že dohoda môže byť aj v ústnej forme, pričom žalobca odovzdaním traktorov začal plniť dohodnutý záväzok. Keďže traktory boli odovzdané len za účelom kontroly originality, bolo záväzkom žalovaného traktory vrátiť. Pokiaľ by kohokoľvek vlastnícke právo bolo nepochybné, nebol by dôvod dohodu uzatvárať. Zo ľstivého konania žalovaného je zrejmé, že vedel o vlastníckom práve žalobcu. Ľstivé konanie žalovaného preukazuje i skutočnosť, že nedodržal zmluvné podmienky so svojim dlžníkom, ktorému poskytol úver, pri prevode traktorov porušil vlastné ustanovenia Zmluvy o úvere č. LZL/17/00132 a č. LZL/17/00133, keď nevyhotovil pred predajom

znalecký posudok, neupozornil prevodcu o zamýšľanom predaji traktorov, neumožnil v lehote najmenej 30 dní na zabezpečenie (žalobca neuviedol čo neumožnil - pozn. odvolacieho súdu), do faktúr neuviedol obsahové náležitosti, na ktorých sa s prevodcom v zmluvách dohodli. Na základe všetkých vyššie uvedených nesprávnych vyhodnotení skutočností preukázaných v konaní súdom prvej inštancie, bola podľa názoru žalobcu preukázaná aj príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody žalobcu. Žalovaný bez právneho titulu previedol vlastnícke právo na tretiu osobu, pričom neoprávnene použil jedno vyhotovenie originálu zmluvy na Okresnom úrade A., Dopravný inšpektorát. Z uvedených dôvodov preto žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu náhrady škody spolu vo výške 390.771 EUR spolu s príslušenstvom (ako v návrhu žalobcu), ako i k náhrade trov konania.

21. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 11.03.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že žalobca nepreukázal odvolací dôvod podľa , keďže neuviedol jedinú skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť procesnú vadu súdneho konania na súde prvej inštancie. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že sa vysporiadal s hodnotením dôkazov, pričom žalobca neuvádza žiaden dôkazy, ktorý by mal byť vykonaný súdom nesprávne. Odôvodnenie žalobcu je len opätovným uvedením skutočností, ktoré boli obsiahnuté v jeho vyjadreniach a s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré boli stranami označené, takže akékoľvek iné tvrdenie žalobcu je neopodstatnené. Žalobca v priebehu odvolacieho konania nepredkladal ani nové dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie. Dôvody, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sú preto nedôvodné. Z odôvodnenia žalobcu dokonca nie je zrejmé ani to, ktoré právne normy mali byť nesprávne aplikované. Napriek uvedenému, kedy žalobca de facto uvádza opätovne len posúdenie zisteného skutkového stavu, žalovaný uviedol, že bežný obchodný styk je potrebné posudzovať individuálne v závislosti od konkrétnych okolností prípadu (rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. ). Z predložených dokumentov, ako aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že kúpne zmluvy žalobcu boli uzavreté výlučne z dôvodu prefinancovania predmetov leasingu. Spoločnosť AGROPRET-PULZ a.s. bola v čase podpisu zmlúv spoločníkom spoločnosti AGROTEM-PULZ s.r.o. so 100 % obchodným podielom a tým pádom mala 100 % majetkovú účasť na podnikaní spoločnosti AGROTEM-PULZ, a.s. z čoho vyplýva, že predávajúci a leasingový nájomca boli v postavení ovládajúcej a ovládanej osoby. Najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že necelý mesiac po podpísaní kúpnych zmlúv došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti AROPRET-PULZ, a.s., nie je takýto prevod majetku možné považovať za bežný obchodný styk. Pokiaľ navyše žalobca označuje tento vzťah ako vzťah „importér - predajca“, t.j. predajca má zabezpečiť následný predaj importovaných traktorov ich konečnému užívateľovi, je absolútne nelogické, že traktory boli v čase vyhotovenia znaleckých posudkov už značne používané a používaním poškodené. Vo vzťahu k aplikácii uviedol, že napriek skutočnosti, že rozdiely medzi oboma zabezpečovacími inštitútmi sú minimálne, uvedené ustanovenie nie je možné z povahy veci na zabezpečovací prevod práva aplikovať. Bolo by to v rozpore s povahou tohto zabezpečovacieho inštitútu. Odhliadnuc od uvedeného výkladu sa nejednalo o prevod vlastníckeho práva v rámci bežného obchodného styku. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie zároveň vyplynulo, že predmetom zálohu boli zásoby a budúce zásoby spoločnosti AGROPRET-PULZ a.s.. Zopakoval, že definíciu zásob je možné nájsť v právnych predpisoch o účtovníctve, pričom musí ísť o majetok danej spoločnosti. Táto podmienka nebola v prípade predmetných traktorov splnená. Je síce možné, že ich spoločnosť AGROPRET-PULZ, a.s. mohla evidovať „na sklade“, aj keď z predložených dokumentov jasne nevyplýva, či boli v dokumente predloženom žalobcom uvedené traktory, ktoré sú predmetom sporu, avšak je nepochybné, že sa nejednalo o tovar vo vlastníctve spoločnosti AGROPRET- PULZ, a.s.. Vlastnícke právo spoločnosti AGROPRET-PULZ, a.s. bolo obmedzené zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Taktiež nie je podľa žalovaného možné hovoriť o „zásobách“ spoločnosti, ktoré by boli obchodovateľné, keď zo znaleckých posudkov ako aj fotografií traktorov je zrejmé, že boli používané spoločnosťou, v ktorej držbe boli. Oba traktory javili známky bežného používania, vrátane bežného opotrebenia, poškodenia a špiny. V ďalšom žalobca nepovažoval za pravdivé tvrdenia žalovaného o ľstivom konaní žalovaného, keďže žalovaný nadobudol vlastnícke právo na základe zmlúv ZZ1, ZZ2, pričom traktory ostali v dispozícii spoločnosti AGROPRET-PULZ, a.s. do času, kým uplynula lehota 30 dní po omeškaní so splatením záväzkov voči žalovanému, kedy ich bola spoločnosť AGROPRET-PULZ, a.s. povinná odovzdať žalovanému. Konanie žalobcu, ktorý traktory odňal z dispozície prevodcu, znemožnilo žalovanému výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Skutočnosť či žalobca odovzdal predmety zabezpečovania iba za účelom kontroly

originality alebo nie, nie je z pohľadu postupu žalovaného relevantná. Postup žalovaného, bol zákonný a smeroval k minimalizácií rizika vzniku škody. Naopak, postup žalobcu, ktorý predmetné traktory zadržal a disponoval nimi bez vlastníckeho práva, ktoré by vedel hodnoverne preukázať, považoval žalovaný za neoprávnený. Napriek tvrdeniu žalobcu o zmene adresy sídla spoločnosti je nepopierateľné, že výpovede zo zmlúv boli spoločnosti doručené, nakoľko žalovaný ako listinný dôkaz do konania predložil doručenku, podpísanú zástupcom spoločnosti AGROPRET - PULZ, a.s., ktorý potvrdil prevzatie výpovedí zo zmlúv. Skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ neoznámil aspoň 30 dní vopred výkon zabezpečovacieho prevodu práva dlžníkovi, je pre skutkové a práve posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému absolútne irelevantná. Žalobca nebol a ani nie je účastníkom právneho vzťahu medzi žalovaným ako veriteľom a spoločnosťou AGROPRET-PULZ, a.s. ako dlžníkom a preto nie je aktívne vecne legitimovaný túto skutočnosť napadnúť. Neoznámenie výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, ktorým bol výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva.

22. Vo vzťahu k cenám traktorom žalovaný považoval tvrdenia žalobcu za tendenčné. Súd sa nevysporiadal s rozdielom v znalcami určených cenách z toho dôvodu, že takéto vysporiadanie nebolo pre merito prípadu relevantné. Rozdiel v hodnote nikdy nebol predmetom sporu. Žalobca v konaní napádal znalecké posudky predložené žalovaným s tým, že hodnota traktorov nebola správne určená. Avšak žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorý by spochybňoval odborné postupy znalca pri vypracovaní znaleckých posudkov. Žalobca vo svojom vyjadrení prezumoval, že znalec nemohol rozumieť kúpnym zmluvám a nemohol ich pri vypracovaní znaleckých posudkov posúdiť. To, či znalec mohol takúto dokumentáciu posúdiť alebo nie, závisí výlučne od jeho znalostí daného jazyka, ktoré zrejme nie sú žalobcovi známe. Žalobca napádal znalecké posudky predložené žalovaným, avšak jeho jediným dôkazom boli znalecké posudky predložené žalobcom. Nepreukázal tak jediné pochybenie znalca. Čo sa týka dohody strán, išlo o jedno z možných riešení situácie. Ako býva dobrým zvykom, v prípade podvodného konania tretích strán sa leasingové spoločnosti snažia riešiť situáciu vzájomnými dohodami, práve za účelom predídenia dlhotrvajúcim sporom a za účelom minimalizácie strát. Žalovaný navrhol riešenie, ktoré by prinieslo rovnomerné uspokojenie všetkých zmluvných strán. Takéto riešenie však bolo zo strany spoločnosti S Slovensko, spol. s r.o. odmietnuté. Z povahy právneho inštitútu „dohoda o urovnaní“ vyplýva, že strany dohody si môžu svoje vzájomné vzťahy upraviť aj odlišne od právneho stavu, ktorý bol platný pred uzavretím dohody. Dohoda samotná by upravila vzťahy medzi spoločnosťami rozdielne od skutočného stavu práve za účelom vyriešenia vzniknutej situácie. Nie je pravdou, že spoločnosť S Slovensko, spol. s r.o. začala plniť dohodu z ich strany. Dohoda o urovnaní bola žalovaným predložená spoločnosti S Slovensko, spol. s r.o. v začiatku mesiaca apríl 2018, preto mali osoby konajúce v mene spoločnosti S Slovensko, spol. s r.o. dostatok času a priestoru na akceptáciu návrhu zo strany žalovaného, prípadne na predloženie protinávrhu. V konaní bolo podľa žalovaného jasne preukázané, že ak aj prišlo k majetkovej ujme na strane žalobcu, táto vznikla výlučne podvodným konaním spoločnosti AGROPRET-PULZ, a.s.. Výkonom svojich práv, t.j. výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva nemohol žalovaný zapríčiniť vznik skutočnej škody ,ani ušlého zisku na strane žalobcu. Na základe uvedeného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

23. V odvolacej replike zo dňa 17.04.2020 žalobca namietal nesprávny výklad rozhodnutia NS SR sp.zn. žalovaným a mal za to, že jednoznačne uviedol a kategorizoval odvolacie dôvody uvedené v . Zameral sa na výklad ustanovenie , a trval na tom, že podrobne zdôvodnil v čom považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, na ktoré dôkazy súd neprihliadol a nevysporiadal sa s nimi. V ďalšom zopakoval svoju nosnú argumentáciu ako v odvolaní, kedy uviedol, že vlastnícke právo žalovaného k traktorom zaniklo dňa 01.03.2018, keď tieto boli v bežnom obchodnom styku prevedené na žalobcu. Tovarom je totiž všetko, čo organizácia nakupuje za účelom ďalšieho predaja, pričom nakúpený tovar sa zachováva v nezmenenej podobe.

24. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 06.05.2020 zopakoval, že žalobca síce v odvolaní označil jednotlivé odvolacie dôvody, ktoré určuje a uviedol penzum dôkazov, ktoré boli zle hodnotené, avšak absentuje konkretizácia k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkým dôkazmi a skutkovými tvrdeniami, ktoré strany predložili a boli relevantné pre konanie. Taktiež chýba v ktorom konkrétnom prípade by malo ísť o zle aplikovanú alebo vyloženú právnu normu. V ostatnom zotrval na svojej argumentácii ako vo vyjadrení k odvolaniu. Trval na tom, že žalobca nepreukázal, že by evidoval traktory na sklade záložcu, teda, že by sa na ne vzťahovalo záložné právo. Z dokumentu

„sklad“ nie je možné určiť, či obsahuje aj traktory. V dokumente chýba VIN číslo karosérie, alebo iný nezameniteľný identifikátor traktorov. Nemohlo ísť ani o tovar v zmysle ako tvrdí žalobca, keď bolo zrejmé, že traktory boli používané, t.j. neostali v nezmenenej podobe. Je zrejmé, že v čase súpisu majetku bolo možné traktory identifikovať tak, aby boli, ako záloh registrovaný v Notárskom centrálnom registri záložných práv, presne špecifikované a nezameniteľné. Pre výkon záložného práva, ktorý sa má vzťahovať na zásoby a budúce zásoby záložcu je nevyhnutné, aby boli predmety, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, identifikovateľné do takej miery, aby boli nezameniteľné s inými predmetmi vo vlastníctve alebo dispozícii záložcu. Vzhľadom na dokumentáciu, ktorú žalobca v súdnom konaní predložil, nebola táto povinnosť nikdy splnená. I za predpokladu pripustenia existencie záložného práva žalobcu, zákon pripúšťa paralelnú existenciu zabezpečujúcich inštitútov na jeden predmet. ZZ1 a ZZ2 boli platnými právnymi úkonmi, v zmysle ktorých (bod 2.5) došlo k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Vo vzťahu k znaleckým posudkom uviedol, že je pravdepodobné, že znalec mal určenú cenu predmetných traktorov skôr ako prišlo k definitívnemu vypracovaniu znaleckých posudkov, takže bolo možné viesť rokovania smerujúce k uzavretiu zmluvy. Skutočnosť, že kúpna zmluva tvorí prílohu č. 4 znaleckého posudku nemá vplyv na výpočet hodnoty oceňovaných traktorov, ktorý je bližšie špecifikovaný v časti 2. posudkov. K uzavretiu ústnej dohody o vydaní traktorov žalovaný doplnil, že z konaní strán je zrejmé, že rokovali o uzavretí dohody, pričom dohoda by bola platná až samotným podpisom všetkých strán dohody, čo vyplýva aj z čl. 5 ods. 3, kde sa uvádza, že „táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu obidvoma zmluvnými stranami“. K perfektnosti dohody tak chýbala vôľová zložka žalobcu. Žalobca nepreukázal akú mali pohnútku zástupcovia pôvodného žalobcu (spoločnosti S Slovensko).

25. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -1732 zo dňa 12.05.2020 opravil záhlavie napadnutého rozsudku v časti označenie žalobcu tak, že správne má znieť: „Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

27. Podľa tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

28. Podľa právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

29. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

30. Podľa za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

31. Podľa záložné právo zaniká, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci úkonu predmetu podnikania alebo, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom.

32. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

33. Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

34. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

35. Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

36. Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

37. Podľa zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.

38. Podľa začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinnú písomne oznámiť' osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.“

39. Podľa na zabezpečovací prevod práva sa primerane použijú ustanovenia , , , , , , , ods . 1, až 3.

40. Podľa odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

41. Podľa kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

42. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

43. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

44. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

45. V prvom rade odvolací súd uvádza, že čo sa týka náležitostí vyžadovaných podľa , z odvolania jasne vyplýva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, pričom jednotlivé odvolacie dôvody spadajúce pod dôvody a sú v rámci textu podrobne rozobrané a zdôvodnené. Zákon neukladá stranám sporu výslovne ku každému z odvolacích dôvodov napísať príslušné ustanovenie procesného predpisu. Odvolací súd pri ich posudzovaní vychádza z obsahu v zmysle . Jedine vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu pod písm. d) žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ozrejmili a preukazovali o akú inú vadu malo v konaní ísť, ktorá mala mať za následok nesprávne posúdenie veci, ako dôvodne namietal žalovaný. V prípade, ak malo byť procesnou vadou nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti posúdenia bežného obchodného styku, je nutné konštatovať, že táto nie je dôvodná. Z odsekov 40-41 napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s namietanou otázkou posúdenia bežného obchodného styku. V prípade ak žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne ustanovenia zákona, resp. svoje závery neoprel o rozhodnutia vyšších súdnych autorít, je potrebné uviesť, že jedinou normou, ktorá upravuje bežný obchodný styk pre účely tohto konania je , s výkladom ktorého sa súd prvej inštancie riadne zaoberal. Naproti uvedenému sám žalobca v zhode so závermi súdu prvej inštancie v odvolaní

uvádza, že bežný obchodný styk nemá legálnu definíciu, preto je potrebné vychádzať zo záverov odbornej obce. Je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že výklad pojmu bežného obchodného styku nemá legálnu definíciu, avšak ako správne konštatoval súd prvej inštancie jeho definíciu ako i naplnenie, je potrebné posudzovať vždy individuálne, podľa okolností konkrétnej veci. Súd prvej inštancie nebol povinný podoprieť svoj právny názor citovaním názorov iných súdnych inštancií (rozhodnutí), takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona a to najmä za predpokladu, keď sa na konkrétnu skutkovú situáciu ani nevzťahujú, resp. nehodia. Žalobca namietal posúdenie bežného obchodného styku v tomto konkrétnom prípade, čo malo podľa neho za následok nesprávne posúdenie a vyhodnotenie aplikácie . V tejto časti sa je možné stotožniť s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia , nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o priamom nadobúdaní majetku od spriaznenej spoločnosti tak, ako to má na mysli znenie . Zároveň nebola v konaní preukázaná ani prepojenosť žalobcu so spriaznenými spoločnosťami, čo by odôvodňovalo aplikáciu . Uvedené, je však vo vzťahu k posúdeniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku plne irelevantné z nasledujúcich dôvodov.

46. Ako správne namietal žalovaný nielen v priebehu konania, ale i v odvolacom konaní, súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aplikáciu vo vzťahu k . Ako vyplýva z ustanovenia na zabezpečovací prevod práva sa primerane použijú ustanovenia , , , , , , , ods . 1, až 3. Už len zo slovného spojenia primerane je dôvodné predpokladať, že nepôjde o doslovné prevzatie všetkých i zjavne odporujúcich ustanovení povahe zabezpečovacích inštitútov. Odvolací súd v názorovej zhode nielen so žalovaným, ale i právnym názorom vyjadreným v publikácii Števček, M., Dulak A: Veľké komentáre II, 2. vydanie, rok 2019, má za to, že ustanovenie o zániku záložného práva (ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci úkonu predmetu podnikania alebo, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom) sa na zabezpečovací prevod práva z povahy veci nemôže aplikovať. Je možné potvrdiť, že inštitút zabezpečovacieho prevodu práva a záložného práva má množstvo spoločných prvkov. Oba inštitúty plnia rovnaké funkcie: zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Okrem rovnakých funkcií majú rovnaký predmet a vystupujú v nich rovnaké subjekty. Ďalej majú spoločné to, že výkon záložného práva a fiduciárneho prevodu práva je takmer zhodný, čomu nasvedčuje práve primeraná aplikácia ustanovení zákona, ktoré sa týkajú záložného práva na zabezpečovací prevod práva ( ). Predsa však existujú zásadné rozdiely. Ako príklad odvolací súd uvádza, že pri zabezpečovacom prevode práva sa vlastníkom prevedeného práva stáva veriteľ (žalovaný); pričom v prípade záložného práva sa na veriteľa môže previesť nanajvýš detencia veci, pričom spravidla záloh môže naďalej používať dlžník (pri registrovanom záložnom práve). A v tom spočíva zásadný a pre tento prípad relevantný rozdiel. Práve skutočnosť, že pri zabezpečovacom prevode sa veriteľ, v tomto prípade žalovaný, stáva dočasným vlastníkom predmetu zabezpečovacie práva (traktorov) na rozdiel od záložného veriteľa, má za následok, že nemôže dôjsť k zániku vlastníckeho práva predajom veci osobou, ktorej nepatrí a osobou, ktorá vyslovene zabezpečila zaplatenie svojho (aj prípadne budúceho) dlhu prevodom svojho vlastníckeho práva. K predaju veci v rámci bežného obchodného styku môže dôjsť za predpokladu existencie vlastníckeho práva k veci tak, ako je to na rozdiel od zabezpečovacieho prevodu práva pri záložnom práve, kedy záloh ostáva i naďalej vo vlastníctve záložcu. V prípade, keby súd pri prevode traktorov, ako predmetov prevodu zabezpečovacieho práva aplikoval ustanovenia , došlo by k výslovnému popretiu významu a účelu zabezpečovacieho inštitútu, ktorým je dočasný prevod práva a k stretiu rozdielov medzi záložným právom a zabezpečovacím prevodom práva. Zabezpečovací prevod práva slúži práve k naplneniu istoty veriteľa, že na čas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, nie je možné s predmetom zabezpečenia nakladať a previesť ho na tretiu osobu. S poukazom na uvedené, je irelevantné, či došlo k prevodu predmetu zabezpečovacieho práva v rámci bežného obchodného styku, ako i dokazovanie tejto skutočnosti sa javí ako nadbytočné (žalobca v tejto súvislosti poukazoval na obdobných 238 predajov).

47. Rovnako nie je dôvodná ani aplikácia druhej časti vety , resp. nebola preukázaná dôvodnosť postupu podľa . Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca pri prevode vlastníckeho práva zo spoločnosti AGROPRET-PULZ a.s. na žalobcu dobromyseľný nebol. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje a iba nad rámec dodáva, že jednou zo zásad, na ktorých je vybudovaný je aj zásada poctivého obchodného styku, v súlade s ktorou nie je, ak právnická osoba zaoberajúca sa okrem iného nájmom a prenájmom motorových vozidiel, nepreveruje hodnoverným spôsobom vlastnícky pôvod

motorových vozidiel, ktoré následne ponúka na prenájom. V tomto smere je v neprospech žalobcu, že si v záujme odbornej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy nepreveril, či je spoločnosť AGROPRET- PULZ a.s. skutočným vlastníkom traktorov. Žalobca teda zanedbal odbornú starostlivosť. Žalobca preto nemohol vlastnícke právo k traktorom nadobudnúť dobromyseľne v zmysle 446 , keďže dobromyseľnosti sa možno, ako správne uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie, domáhať iba pri vynaložení odbornej starostlivosti, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreveroval vlastnícky pôvod vozidiel - traktorov a ani nežiadal od údajného vlastníka originál dokladov od vozidiel (osvedčenie o evidencii motorového vozidla), čo je základným predpokladom pri kúpe akýchkoľvek vozidiel i laickou osobou. Aj keď zákon nedefinuje pojem odborná starostlivosť, je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že v súlade s odbornou starostlivosťou nebolo nedostatočné preverovanie vlastníckeho pôvodu motorového vozidla žalobcom. Žalobca ako autopredajca a leasingová spoločnosť mal byť obzvlášť obozretný pri preverovaní pôvodu a vlastníctva vozidiel.

48. Žalobca uvádzal, že práve žalovaný bol nedobromyseľný pri nadobúdaní vlastníckeho práva k traktorom, keď v danom čase existovalo záložné právo v prospech spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke neuviedol, v čom považuje právne závery súdu prvej inštancie za nesprávne. Odvolací súd preto stotožňujúc sa so závermi súdu prvej inštancie uvádza, že i prípadná existencia skôr zapísaného záložného práva v prospech právneho predchodcu žalobcu nie je prekážkou nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu zálohu. I v prípade, ak by žalovaný dobromyseľný pri nadobúdaní zálohu nebol, záložné právo stále existuje popri vlastníckom práve kupujúceho a to bez ohľadu na jeho prevod žalovaným na tretiu osobu. V danom prípade by právo žalobcu ako prednostného veriteľa bolo prevádzané spolu s predmetom zálohu a to i na kupujúceho, ktorým bola spoločnosť Hörmann Verwertungenn GmbH & Co, KG. Žalobca však v konaní nielen nepreukázal, ale ani netvrdil skutočnosti smerujúce k uspokojeniu jeho pohľadávky titulom nezaplatenia dlhu zo strany spoločnosti AGROPRET-PULZ, a.s.. Uvedené tvrdenia žalobcu sú preto vo vzťahu k predostretej skutkovej situácie žalobcom právne neopodstatnené. Rovnako tvrdenie žalobcu, že žalovaný nemôže odvodzovať svoje vlastnícke právo od uzavretých úverových zmlúv, kedy iba požičal peniaze spoločnosti AGROPRET-PULZ, a.s. je nedôvodné, keďže žalobca neodvodzoval svoje vlastnícke právo od uzavretých úverových zmlúv, ale od uzavretých zmlúv ZZ1 a ZZ2.

49. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal aj so spôsobom a právnymi následkami získania traktorov žalovaným od žalobcu, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná, keďže závery súdu prvej inštancie sú riadne zdôvodnené a vychádzajú z riadne vykonaného dokazovania. Bez ohľadu na skutočnosť akým spôsobom žalovaný od žalobcu traktory získal, nemohla táto skutočnosť mať žiaden vplyv na vznik škody žalobcovi, keďže žalobca sa vlastníkom traktorov nestal. V tejto súvislosti sa nemožno stotožniť so záverom žalobcu, že žalovaný uznal vlastnícke právo žalobcu. Ako správne uviedol súd prvej inštancie z obsahu návrhu dohody predloženej žalovaným, ktorá nebola podpísaná ani jednou zo zmluvných strán, jednoznačne vyplýva (čl. 2, bod 2), že jej účelom malo byť urovnanie sporných práv a povinností vyplývajúcich z čl. 1 tejto dohody tak, aby zmluvné strany predišli riešeniu týchto sporných práv a povinností súdnou cestou a zároveň, aby minimalizovali straty z obchodov uvedených v článku 1. tejto dohody. V článku 1. dohody boli uvedené zmluvy na základe ktorých žalovaný, spoločnosť S Slovensko, spol. s r.o. a IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o. financovali rovnaký predmety kúpy. Spornosť existencie vlastníckeho práva bola zrejmá aj z čl. 1 bod 6, kde je vyslovene uvedené, že medzi zmluvnými stranami je v okamihu uzavretia zmluvy sporná otázka vlastníckeho práva k traktorom a ich vzájomné vysporiadanie. Za účelom naplnenia predmetu dohody mali strany dohody uznať vlastnícke právo žalobcu za odplatu určenú touto zmluvou (čl. 3). Už z uvedeného je zrejmé, že nešlo o bezpodmienečné uznanie vlastnícke práva zo strany žalovaného, ako namietal žalobca. Podmienkou prípadného uznania vlastníckeho práva žalovaným bolo zaplatenie odplaty určenej vo výške v súlade s čl. 3 ods. 3 dohody, k dohode o výške ktorej, ako ani k samotnému uzatvoreniu dohody nedošlo. Keďže k uzavretiu dohody nikdy nedošlo (predmetnú dohodu nepodpísal ani samotný žalobca), nemohlo ani dôjsť k jej porušeniu a z tohto porušenia vyplývajúceho nároku na náhradu škody na strane žalobcu. Žalobca síce poukazoval na jej uzavretie v ústnej forme, avšak túto skutočnosť v priebehu konania nepreukázal. Žalobca tak v dôsledku ústne uznaného vlastníckeho práva nemôže vyvodzovať žiadne právne následky.

50. Žalobca namietal i nesprávne právne posúdenie uzavretia ústnej dohody medzi stranami, predmetom ktorej malo byť odovzdanie traktorov iba za účelom kontroly originality. Odvolací súd je názoru, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný zaviazal na vrátenie traktorov a v prípade, keby k uzatvoreniu

takejto ústnej dohody i došlo, jej porušením, vzhľadom k vyššie uvedenej absencii vlastníckeho práva, nemohlo dôjsť ku škode na strane žalobcu vo výške hodnoty traktorov. Prípadným nevrátením traktorov sa totiž majetok žalobcu nezmenšil, keďže v priebehu konania nepreukázal, že by mu patrili. Škoda by mohla vzniknúť jedine tým, že by traktory, v dôsledku ich nevrátenia nevedel odovzdať vlastníkovi, ktorému by musel nahradiť škodu. Ale keďže v tomto prípade traktory prevzal práve vlastník, žalobcovi žiadna škoda vo vzťahu k nemu nevznikla.

51. Vzhľadom na uvedené závery bolo ďalšie posudzovanie podmienok predaja traktorov pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva žalovaným, t.j. namietané doručovanie odstúpenia od zmluvy o úvere žalovaným, doručovanie oznámenia o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, stanovenie cien traktorov na základe znaleckých posudkov pri ich predaji, právne irelevantné a nedôvodné, keďže i prípadné porušenie postupu žalovaného pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva nemá na posúdenie existencie škody na strane žalobcu žiaden vplyv, ale zakladá prípadný zodpovednostný nárok žalovaného vo vzťahu k spoločnosti AGROPRET-PULZ a.s..

52. Žalobca záverom uviedol, že vzhľadom k nesprávnemu vyhodnoteniu namietaných skutočností, je podľa jeho názoru preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody na jeho strane, keďže žalovaný bez právneho titulu previedol vlastnícke právo k traktorom, ktorých skutočným vlastníkom bol žalobca, čo uznal aj žalovaný, za cenu extrémne nižšiu, ako je ich všeobecná hodnota a vedome porušujúc postup podľa zmluvy o úvere, ktorú sám koncipoval, v čo najrýchlejšom čase. Žalovaný tak konal v rozpore so zákonom, keď previedol vlastnícke právo k predmetom, ku ktorým nikdy nenadobudol vlastnícke právo, ktoré svedčalo žalobcovi. Odvolací súd aj v tomto smere poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, ktorý podrobne vo svojom rozhodnutí rozobral atribúty príčiny vzniku škody a zdôraznil, že jedným z najdôležitejších je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo a bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť nielen priamy a bezprostredný, ale aj neprerušený, nestačí totiž ak je iba sprostredkovaný. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že nakoľko žalobca sa nestal vlastníkom predmetných traktorov, kedy uzavretím kúpnych zmlúv medzi žalobcom a spoločnosťou AGROPRET- PULZ a.s. nedošlo k zániku zabezpečovacieho prevodu práva, ktoré vzniklo na základe ZZ1 a ZZ2, žalovaný predajom traktorov za ceny určené znaleckými posudkami a použitím zisku na uspokojenie svojich pohľadávok voči dlžníkovi AGROPRET-PULZ a.s., neporušil voči žalobcovi žiadnu zmluvnú, ani zákonnú povinnosť (ktorú by žalobca tvrdil a preukázal) a jeho konaním nedošlo k vzniku škody na strane žalobcu.

53. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vo výroku vecne správny potvrdil.

54. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

55. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).