Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/33/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcov: 1) Z. J., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX S. K., 2) C. J., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX S. K., právne zastúpených advokátom JUDr. Romanom Škerlíkom, Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 109 264, proti žalovanému: Obec Spišský Štiavnik, Hornádska 241, 059 14 Spišský Štiavnik, IČO: 00 326 569, právne zastúpenému Hudzík & Partners s.r.o., Poprad, Mnoheľova 830/15, IČO: 47 251 654, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp.zn. -376 zo dňa 13.05.2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd I. inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalobu zamieta. II. Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Poprad pod sp. zn. - 66 zo dňa 26.8.2019. III. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že títo sú povinní ich zaplatiť spoločne a nerozdielne. O výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 24.07.2019 domáhali, aby určil, že vlastníci pozemku parc. T. č. XXX/X o výmere 919 m2 - trvalý trávny porast, k.ú. S. K., na LV č. X; pozemku parc. T. c. XXX o výmere 695 m2 - trvalý trávny porast, k.ú. S. K., LV č. XXXX; a pozemku parc. T. c. XXX o výmere 1051 m2 - trvalý trávny porast, k.ú. S. K., LV č. XXX nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z ich práva prechodu peši a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok parc. T. č. XXX/X, k.ú. S. K., LV č. X a to v rozsahu zodpovedajúcemu výmere 129 m2 určeného geometrickým plánom č. XX/ XXXX vyhotoveným spoločnosťou GEFOS® SLOVAKIA, s.r.o., Bojnická 3, 831 04 Bratislava, IČO: 35 859 890 dňa 30.11.2018, autorizačne overeným dňa 10.12.2018 U.. P. D. a úradne overeným Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor dňa 04.02.2019 pod číslom 61-1166/18. Zároveň žiadali, aby súd určil žalovanému povinnosť strpieť na svojom pozemku vykonávanie práva prechodu a prejazdu žalobcami. Žalobu v písomnom podaní odôvodnili tým, že žalobca v prvom rade je výlučným vlastníkom pozemku parc. T. č. XXX o výmere 695 m2 k.ú. S.J.. Predmetný pozemok nadobudol v roku 2015 titulom kúpy. Právnym predchodcom žalobcu bol L. P., od ktorého daný pozemok odkúpil. Žalobkyňa v druhom rade

je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. T. č. XXX/X o výmere 919 m2 k.ú. S. K.. Pozemok nadobudla v roku 1993. Obaja sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. T. č. XXX o výmere 1051 m2, k.ú. S. K.. Pozemok nadobudli v roku 2015 kúpou od K. A.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. T. č. XXX/X o výmere 1081 m2 - k.ú. S. K.. Na prístup peši, motorovými a nemotorovými vozidlami na svoje pozemky parc. T. č. XXX/X, T. č. XXX a T. č. XXX od počiatku svojho vlastníctva využívali cestu prechádzajúcu cez pozemok vo vlastníctve žalovanej parc. T. č. XXX/X. Takýto prístup k pozemkom žalobcov bol dlhodobo nerušene využívaný aj právnymi predchodcami žalobcov, od ktorých žalobcovia nadobúdali svoje vlastnícke právo, minimálne po dobu viac ako 10 rokov. Za účelom prístupu k pozemkom bol v minulosti vybudovaný aj most cez koryto vodného toku, ktorý je do dnešného dňa zachovaný a využívaný. Prístupová cesta k pozemkom vo vlastníctve žalobcov je vyznačená na mapovom portáli Úradu geodézie, kartografie a katastra SR ako miestna účelová komunikácia, typ povrchu voľný/nespevnený. Ich právni predchodcovia L. P. a K. A. boli viac ako 10 rokov vlastníkmi pozemkov parc. T. č. XXX a parc. T. č. XXX, pričom k týmto pozemkom prechádzali z autobusovej zastávky cez obecnú parcelu T. č. XXX/X po betónovom prejazdovom moste ramena rieky G. a ich právo prechodu a prejazdu nebolo nikdy spochybňované. Na zameranie prístupovej cesty k pozemkom žalobcovia zabezpečili vypracovanie geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou GEFOS® SLOVAKIA, s.r.o. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení tohto práva súdom. Bez toho, aby bolo právo žalobcov zapísané v katastri nehnuteľností, je ich právne postavenie neisté. Bez rozhodnutia súdu nemôžu dosiahnuť takýto zápis v katastri nehnuteľností. Mali záujem vec so žalovanou vyriešiť mimosúdne. Žalovaná v podstate ich právo zodpovedajúce vecnému bremenu akceptuje, no napriek uvedenému doposiaľ nevyhovela ich žiadosti. Pozemok žalovaná mienila odpredať U.. A. a manželke pri zachovaní ich práva prechodu a prejazdu. Vec bola opakovane predmetom jednania obecného zastupiteľstva, jeho komisií. Od revitalizácie územia autobusovej zastávky, ktorou žalovaná podmieňovala ďalšie jednania, od ktorej uplynul už dlhší čas, žalovaný nepristúpil na vysporiadanie sporu. Na preukázanie svojich tvrdení navrhli vyžiadať si správu od príslušného orgánu, odkedy právni predchodcovia žalobcov vlastnili pozemky parc. T. č. XXX, T. č. XXX/X a T. č. XXX, obhliadku na mieste samom, navrhli vypočuť svedkov A. J., J. K., W. J., U.. Z. J., predložil fotografie, geometrický plán, listy žalobcov, výpisy z listu vlastníctva, čestné prehlásenia, záznamy zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, zámeru na odpredaj pozemkov, komisie obecného zastupiteľstva, dodatočne informáciu z mapy, oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, výpisy z LV č. XXX, LV č. X a navrhol vyžiadať si spisový materiál týkajúci sa spisu Z5376/2000, ktorého obsahom má byť osvedčenie o vydržaní N 300/2000, odkázali na internetovú stránku, výpis z mapového portálu Úradu geodézie, kartografia a katastra SR a.i. Pri obhliadke na mieste samom súd vyhotovil náčrty, ktorými zachytil stav parciel XXX/X a XXX/X v smere od autobusovej zastávky k záhradám vo vlastníctve žalobcov a zo zadnej strany v smere od parciel XXX, XXX. Osobitne boli označené body ohliadky ako koryto rieky, breh rieky, oporný múrik, chodník, nehnuteľnosť svedka A., plot žalobcov ohraničujúci parcelu XXX/X, prechod medzi parcelou XXX/X a nehnuteľnosťami žalobcov na parcelách XXX/X a XXX/X. Medzi uvedenými parcelami sa nachádza rameno rieky G. a breh ramena. Náčrt 4 slovne popisuje prístup k parcele XXX, na ktorú je možné sa dostať v smere z hlavnej cesty smerujúcej k objektu poľnohospodárskeho družstva. Cestu pretína tak rameno rieky G. ako aj hlavný tok rieky G. a končí pasienkom. Súčasťou náčrtov sú tiež namerané vzdialenosti medzi jednotlivými objektami, hrádze, mostíka. Pri ohliadke bolo zistené, že cez parcelu č. XXX/X v časti medzi múrom rodinného domu L. A. a oporným múrom na brehu rieky G. nie je možné prejsť autom, ani vozom z dôvodu husto vysadených ihličnatých stromčekov v počte 7 na šírke 2,32 metra. K parcele XXX/X je v časti od autobusovej zastávky vybudovaný chodník, ktorý prechádza na trávnik, hrádzu a ďalšiu trávnatú plochu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že vlastníci pozemkov parc. čísel XXX/X, XXX a XXX v k.ú, S. K. (toho času žalobcovia samostatne, resp. v BSM), nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parc. čísla XXX/X k.ú. S. K. a zároveň žalovanému uložil povinnosť strpieť na svojom pozemku vykonávanie práva prechodu a prejazdu žalobcami. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vyznačuje sa tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby. Toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené

buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe ( a nasledujúce ). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Predpokladom vzniku vecného bremena vydržaním je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v . Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb ( ). Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach. Takýto okamžik nastáva napr. doručením návrhu na začatie konania, v ktorom iná osoba uplatňuje svoje právo k veci. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Subjektom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa môže stať ktorýkoľvek zo subjektov občianskoprávnych vzťahov. Môže to však byť iba tá osoba, ktorá požíva ochranu podľa a nasl. , t.j. tá, ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba (), pričom je vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že jej takéto právo patrí (), t.j. že je oprávneným držiteľom. Ďalej musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, pričom držba musí trvať po určitú dobu (10 rokov) nepretržite a je možné do nej započítať aj dobu oprávnenej držby právneho predchodcu držiteľa. Právne účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona, čo znamená, že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ale vzniká aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Týmto okamihom sa menia právne vzťahy držby zodpovedajúcej vecnému bremenu na právny vzťah z vecného bremena. Na rozdiel od držby je vlastníctvo v platnom právnom poriadku ( a nasl. ) staronovo chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Jeho obsahom je právo vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou. Vlastník má teda zo zákona základné oprávnenia, ktorými sú právo vec držať (ius possidendi), vec užívať, požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo s vecou disponovať (ius disponendi). Právo vec držať (tzv. právo držby) znamená nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide tu o základné, východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon oprávnení ostatných. Medzi stranami nie je sporné, že žalobcovia v čase podania žaloby boli vlastníci, resp. spoluvlastníci pozemkov parc. čísel XXX/X, XXX a XXX v k.ú, S. K. a žalovaný je vlastníkom parcely čísla XXX/X k.ú. S. K., ktorú nadobudol delimitáciou od štátu. Rovnako nie je sporným, že žalobcovia aj ich právni predchodcovia využívali parcelu XXX/X na prechod ku svojim pozemkom a žalovaný im nikdy v tomto práve prechodu nebránil. Tieto skutočnosti vyplývajú z predložených listov vlastníctva, ostatných listín aj výpovedí , žalobcov, ako aj svedkov. Žalovaný poprel splnenie podmienok pre nadobudnutie práva vydržaním tak čo do vstupu do oprávnenej držby práva, ako aj dodržania zákonom stanovenej lehoty. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k záveru, že vlastníci parciel č. XXX/X,XXX a XXX nenadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo prechodu a prejazdu cez pozemok par. č. XXX/X. Takéto právo im nevzniklo, pretože nesplnili podmienky vydržania. Žalobcovia založili svoje skutkové tvrdenia na tom základe, že ich právni predchodcovia, ako aj oni, parcelu XXX/X užívali minimálne od roku 1993 na prechod peši a prejazdom motorovými a nemotorovými vozidlami na pozemky parc. čísel XXX/X, XXX a č. XXX k.ú S. K. na základe dohody so žalovaným.

O danej skutočnosti má svedčiť vyjadrenie samotného žalovaného, čestné prehlásenia ich právnych predchodcov a to L. P. (pôvodný vlastník parcely č. XXX), K. A., pôvodný vlastník parc. č. XXX), ktorí sa vyjadrili, že počas užívania pozemku ich právo prechodu a prejazdu z autobusovej zastávky viedlo cez obecný pozemok a nebolo celú dobu obcou ani nikým iným spochybňované, ako aj podobné prípady, kedy obec súhlasila s vydržaním práva vecného bremena k obecným pozemkom v prospech iných súkromných osôb. Z predložených listov vlastníctva je zrejmé, že vlastníkom parcely č. XXX/X bol pôvodne štát a na základe delimitácie podľa zákona o majetku obcí predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva obce. Vychádzajúc z obsahu ustanovenia , účinného do 31.12.1991, nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo vydržaním k veci, ktorá tvorila predmet socialistického vlastníctva, alebo ku ktorej veci mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Minimálne do 31.12.1991 (novela , účinná od 01.01.1992) právo zodpovedajúce vecnému bremenu nebolo spôsobilé byť predmetom vydržania. Z uvedeného je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov, ktorí predmetný pozemok č. XXX/X užívali za účelom práva prechodu a prejazdu, nemohli byť dobromyseľní v tom, že im uvedené právo patrí a ani objektívne takéto právo nemohli vydržať. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , zo dňa 10. decembra 2008). Uvažovať o splnení podmienok vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vzhľadom k uplynutiu doby bolo možné u pôvodných vlastníkov od 01.01.1992. Žiadny z nich a ani žalobkyňa v 2. rade vo vyhlásení o osvedčení nedeklarovali vznik takého práva. Ak L. P. a K. A. v čestných prehláseniach uviedli, že po dobu viac ako 10 rokov ich právo prechodu a prejazdu na svoje pozemky z autobusovej zastávky cez obecný pozemok nebolo obcou spochybňované, neznamená, že boli držiteľmi vecného práva. Potvrdili iba to, že využívali , teda prechádzali a jazdili cez obecný pozemok a obec voči tomu nemala výhrady. Vlastník K. A. však ku svojmu pozemku parc. č. XXX musel ešte prechádzať cez parcely iných vlastníkov a to parcelu XXX/X vo vlastníctve právnej predchodkyne žalobkyne v druhom rade, parcelu XXX vo vlastníctve L. P. a parcelu XXX vo vlastníctve Urbárskeho spoločenstva a vlastník L. P. cez parcelu XXX/X. Nie je zrejmé, na akom právnom základe títo vlastníci využívali právo prechodu a prejazdu ku svojim parcelám cez tieto ďalšie parcely. Žalobkyňa v druhom rade sa stala vlastníčkou parcely XXX/X v roku 1993 titulom vydržania. Žalobkyňa nedeklarovala, aby s vlastníkmi susediacich parciel sa dohodla na zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zaťažujúceho parcelu XXX/X. Aby súd mohol uvažovať o vzniku vecného bremena vydržaním vo vzťahu k obecnej parcele XXX/X vzhľadom k podaným čestným prehláseniam, muselo by byť deklarované právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu aj cez ďalšie parcely, minimálne parcelu XXX/ X vo vzťahu k parcele XXX a parcely XXX/X, XXX,XXX vo vzťahu k parcele XXX. Držiteľ musí byť v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu (NS SR sp.zn. , a ), čo zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva. Uvedené sa vzťahuje na obdobie od 01.01.1992, kedy boli vlastníkmi nehnuteľností právni predchodcovia žalobcov, od roku 1993, kedy sa stala žalobkyňa v druhom rade vlastníčkou parcely XXX/ X. Ak by malo byť právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním odvodzované od doby, kedy sa vlastníkmi pozemkov XXX a XXX stali žalobcovia kúpou v roku 2015, nie je splnená zákonná podmienka držby po dobu 10 rokov. V kúpnych zmluvách, ani v osvedčení o vydržaní, na základe ktorých žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti v období rokov 1993 do roku 2015 nie je zmienka o existencii vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez susediace pozemky v prospech kupovaných pozemkov. Žalobcovia ani netvrdili, aby ich prevodcovia inou formou oboznámili s tým, že s vlastníctvom nehnuteľností je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem vo vzťahu k parcele XXX/X, resp. že takéto právo prechodu sa vykonáva, akým spôsobom a v akom rozsahu. Ak sa žalobcovia o existencii takéhoto práva nepresvedčili, nemohli byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že im toto právo prislúchalo, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overili. (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. ). Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, zodpovedajúcim obsahu vecného bremena prechádzať cez pozemok, nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu aj preto, že cez cudziu nehnuteľnosť je možné prechádzať na základe rôznych právnych titulov. Tu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR, sp.zn. (R 26/1987): K naplnění dobré víry nestačí, když tvrzené „právo“ k nemovitosti bylo dlouhodobě vykonáváno, aniž vlastník nemovitosti v jeho výkonu bránil, popřípadě, že bylo vykonáváno „od nepaměti“ například i jinými obyvateli obce apod. Nabyvatelovo přesvědčení o tom, že mu právo odpovídající věcnému břemenu náleží, že nejedná

bezprávně, musí být podloženo důvodem opravňujícím k takovému přesvědčení, tedy okolnostmi svědčícími o poctivosti nabytí. Obdobne zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk R 37/1992. Pri posudzovaní dobromyseľnosti, že žalobcovia vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nestačí iba ich subjektívne presvedčenie, ale je potrebné, aby boli v dobrej viere ku všetkým okolnostiam teda i k okolnostiam, za ktorých by mohlo vecné právo vzniknúť. Nestačí skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorým naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, že chodí alebo jazdí cez cudzí pozemok. To ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Držiteľ musí byť v dobrej viere, že vykonáva právo odpovedajúce vecnému bremenu (rozhodnutie NS ČR , č. ). Žalobcovia nepredložili žiadne listiny, právny titul spôsobilý mať za následok vznik tvrdeného práva. Toto právo odvodzujú iba z jeho faktického výkonu. Ak od počiatku pozemok parcely XXX/X užívali v domnení, že ide už o existujúcu cestu užívanú aj inými užívateľmi, toto objektívne vylučovalo ich presvedčenie, že pre seba ako vlastníkov susedných nehnuteľností vykonávali právo prechodu peši a motorovým vozidlom a vylučovalo to i predpoklad ich dobrej viery pri výkone tohto práva. Že neboli presvedčení, že nimi tvrdené vecné bremeno existuje a že neboli v dobrej viere, svedčí skutočnosť, že napríklad v roku 2015 vyhotovili oplotenie parcely XXX/ X bezprostredne susediacej s parc. XXX/X, pričom nevyhotovili vstup pre možnosť prechodu na danú parcelu. Skutočnosť, že v rámci oplotenia osadili stĺpy, na ktoré bolo možné zavesiť kovovú bránu nie je dostatočnou pre konštatovanie, že zjavne mali záujem realizovať výkon vecného bremena vstupu cez parcelu č. XXX/X. Právo prechodu a prejazdu ako vecné právo nikdy nebolo zapísané v pôvodnej evidencii príslušného správneho orgánu, ani na listoch vlastníctva. Existenciu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu žalobcovia špecifikovali až v podanej žalobe, pričom právo prechodu a prejazdu resp. zriadenia takéhoto práva sa začali domáhať až v roku 2018 po tom, čo tretia osoba so súhlasom žalovaného vykonala výsadu stromčekov na hranici pozemku, ktoré v súčasnosti zabraňujú možnosti prechodu motorovým vozidlom. Listom zo dňa 23.04.2019 po aktivitách svedka L. A., ktorý prejavil záujem si obecnú parcelu odkúpiť a zneprístupnil vstup na danú parcelu výsadbou stromčekov, požiadali obec o riešenie prístupu k ich pozemkom a o zriadenie vecného bremena, k čomu mal slúžiť vyhotovený geometrický plán. Zriadenie vecného bremena malo zamedziť zneprístupneniu prístupu k ich pozemkom v intraviláne obce. Žalobcovia nekonštatovali existenciu práva vecného bremena a nedomáhali sa oprávnení spojených s jeho existenciou. Ak žalobcovia v konaní poukázali na prípady, kedy sa obec s fyzickou osobou dohodla na vzniku práva vecného bremena, prípadne rešpektovala nadobudnutie práva výkonom práva (vydržaním) vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve obce, vznik takého práva obec deklarovala. V danom prípade k tomu nedošlo a žalovaný poprel existenciu takého práva žalobcami. Predmetom konania nebolo zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale určovacia žaloba, že takéto právo vlastníci parciel XXX/X, XXX a č. XXX vo vzťahu k parcele č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného majú. Preto sa súd osobitne nezaoberal procesnou obranou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že žalobcovia sa na nehnuteľnosti môžu dostať minimálne ďalšími dvomi cestami a to v smere od družstva ako aj prechodom vybudovaným medzi rodinným domom žalobcov a parcelou č. XXX/X. Ak žalobcovia odvodili svoje právo prechodu a prejazdu z titulu existujúceho vecného bremena a domáhali sa uloženia povinnosti žalovanému strpieť na svojom pozemku vykonávanie práva prechodu a prejazdu, súd neuznal žalobu za dôvodnú v celosti. Ako kontroverzné súd vyhodnotil správanie žalovaného, ktorý v priebehu konania deklaroval možné zmierlivé vybavenie veci, dôležitosť parcely XXX/X vzhľadom k protipovodňovým opatreniam, prístupu k protipovodňovej hrádzi a pritom toleruje stav, že treťou osobou bol fakticky zamedzený prístup k vodnej stavbe a prívodnému kanálu akoukoľvek technikou v prípade živelnej udalosti. O zrušení nariadeného neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa ust. , pretože žalobu vo veci samej zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pokiaľ ide o zákonom stanovenú vydržaciu dobu, ktoré je 10 rokov, žalobcovia trvajú na tom, že táto bola na strane žalobcov riadne dodržaná a jej dodržanie žalobcovia súdu riadne preukázali. Žalobcovia majú za to, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudli vydržaním, a to najneskôr v r. 2003. Žalobkyňa v 2. rade je vedená ako výlučná vlastníčka parcely reg. T. č. XXX/X od roku 1993 a túto parcelu ako vlastníčka odvtedy užívala spoločne so svojim manželom - žalobcom v 1. rade. Rozhodná vydržacia doba 10 rokov uplynula najneskôr 31.12.2003, pričom po celú túto dobu neboli žalobcovia vo svojom práve nikým rušení. Nemožno mať žiadnu pochybnosť o tom, že prinajmenšom od nadobudnutia vlastníckeho práva

žalobkyne v 2. rade k pozemku parc. reg. T. č. XXX/X (v roku 1993), t.j. k pozemku ktorý bezprostredne susedí s pozemkom žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X, prechádzala žalobkyňa v 2. rade spoločne so svojim manželom - žalobcom v 1. rade cez pozemok žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X v dobrej viere, že takýmto spôsobom je zabezpečený prístup na rodinný pozemok parc. reg. T. č. XXX/X, ktorý patrí žalobkyni v 2. rade a ktorý využívala spoločne so svojim manželom žalobcom v 1. rade. Teda od nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne v 2. rade k pozemku parc. reg. T. č. XXX/X (t.j. od roku 1993) boli žalobkyňa v 2. rade a jej manžel - žalobca v 1. rade presvedčení o tom, že im svedčí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X v prospech vlastníka susediaceho pozemku parc. reg. T. č. XXX/X a preto k vydržaniu tohto práva došlo najneskôr v roku 2003, teda preukázateľne najneskôr 31.12.2003. Pokiaľ súd v bode 68 rozsudku poukázal na tú skutočnosť, že pozemok parc. reg. T. č. XXX/X predstavoval v minulosti predmet socialistického vlastníctva, a preto vo vzťahu k nemu nebolo možné do 31.12.1991 nadobudnúť právo vydržaním, žalobcovia uvádzajú, že táto skutočnosť nebráni tomu, aby žalobcovia takéto právo nadobudli vydržaním po 01.01.1992. Preto pokiaľ žalobcovia resp. ich právni predchodcovia využívali prístup na svoje pozemky cez pozemok žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X, nemožno mať žiadnu pochybnosť o tom, že po zmene právnej úpravy, t.j. od 01.01.1992, sa právo prechodu a prejazdu vykonávala vo vzťahu k pozemku žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X ako spôsobilému predmetu vydržania. Nemožno mať preto pochybnosť o dodržaní zákonnej desaťročnej vydržacej doby, nepretržitosti držby a k spôsobilosti predmetu vydržania. Prinajmenšom takúto pochybnosť nemožno mať vo vzťahu k pozemku parc. reg. T. č. XXX/X, ktorý bezprostredne susedí s pozemkom žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X a na ktorý pozemok nebolo potrebné prechádzať cez iné pozemky než pozemok žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X. Oprávnená držba spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol napr. urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo, alebo naopak o určitej skutočnosti, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu, či inak bráni vzniku práva, nemá vedomosť. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Dobromyseľnosť je teda presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa, že vec mu patrí. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným; pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená ( ). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil, t.j. aby podal plný dôkaz zlej viery nadobúdateľa, a na jeho ťarchu pôjde, pokiaľ sa mu to nepodarí (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.2.2021, sp. zn. ). Nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že existovala dohoda medzi žalovaným a právnymi predchodcami žalobcov, umožňujúca žalobcom resp. ich právnym predchodcom prechod a prejazd cez obecný pozemok parc. reg. T. č. XXX/X. Skutočnosť, že táto dohoda nemala písomnú formu, prípadne sa takáto dohoda nezachovala, nemôže znamenať, že by žalobcovia resp. ich právni predchodcovia nemali právny titul vstupu do držby. Existenciu právneho titulu je potrebné skúmať s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu. Žalovaný nikdy nenamietal výkon práva prechodu žalobcami či ich právnymi predchodcami. Žalovaný nikdy neurobil žiaden právny úkon, ktorým by sa snažil žalobcom zabrániť vo využívaní ich práva. Naopak, žalovaný toto právo žalobcov a ich právnych predchodcov akceptoval. Osobitnú pozornosť si v tomto prípade zasluhuje svedecká výpoveď svedkyne K., v nadväznosti na ktorú bola súdu predložená Notárska zápisnica N 300/2000 z 22.11.2000, spísaná na Notárskom úrade O.. I. v S. E. K.. Uvádzaný prípad je skutkovo a právne zhodný s týmto súdnym sporom. Pokiaľ už v minulosti došlo k osvedčeniu vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - právo prechodu a prejazdu cez obecný pozemok na zhodnom skutkovom základe, nevidia žalobcovia žiaden reálny dôvod pochybovať o tom, že by v prípade žalobcov nemalo ísť o dobromyseľný výkon práva. Taktiež žalobcovia poukazujú aj na zápisnicu z komisie obecného zastupiteľstva z 15.06.2020, z ktorej vyplýva súhlasné stanovisko obce k vydaniu osvedčenia o vydržaní vo vzťahu k inej nehnuteľnosti. Uvedené len potvrdzuje, že nemožno mať pochybnosti o oprávnenosti držby žalobcov. Žalobcovia namietajú, že v súlade s sa oprávnenosť držby predpokladá, pričom bolo povinnosťou žalovaného, aby podal dôkaz o opaku. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť domnienku oprávnenosti držby. Naopak, z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný v iných, skutkovo a právne prakticky zhodných prípadoch, nikdy

nenamietal splnenie podmienok vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - právo prechodu a prejazdu cez obecný pozemok v prospech vlastníka susediacich nehnuteľností. Žalobcom boli tieto skutočnosti známe, keďže žalobcovia súdu predkladali dôkazy preukazujúce postoj žalovaného. Žalovaný po celú dobu konania nepredložil jediný dôkaz zlej viery žalobcov. Žalovaný dokonca ani len netvrdil, že by takýto dôkaz vôbec existoval. Pasivitu žalovaného v dokazovaní je preto potrebné pripočítať na jeho ťarchu. Súd preto pochybil, ak tejto skutočnosti nevenoval náležitú pozornosť. Odôvodnenie súdu je v tomto smere nepresvedčivé, súd sa tejto skutočnosti vo svojom rozhodnutí v podstate vôbec nevenuje a opomína pasivitu žalovaného v dokazovaní. Súd odňal žalobcom právo na spravodlivý proces, obsahom ktorého je nepochybne aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Vychádzajúc aj z uvedeného nálezu Ústavného súdu SR považujú žalobcovia za dôvodný taký výklad podmienok vydržania, ktorý dá do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby so stavom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúceho v práve žalobcov na prechod a prejazd cez pozemok žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v obci S. K. bolo obvyklé, že vlastníci pozemkov prechádzali na svoje susediace pozemky cez obecné pozemky, čo obec akceptovala a nikdy nenamietala. Dokonca obec aj v iných, skutkovo a právne obdobných prípadoch, nemala námietky k vydržaniu práva k iným pozemkom patriacim obci, čo bolo v priebehu tohto súdneho konania preukázané. Za nesprávny považujú žalobcovia aj názor súdu uvedený v bode 73 rozsudku, totižto že „ak od počiatku pozemok parcely XXX/X užívali v domnení, že ide už o existujúcu cestu užívanú aj inými užívateľmi, toto objektívne vylučovalo ich presvedčenie, že pre seba ako vlastníkov susedných nehnuteľností vykonávali právo prechodu peši a motorovým vozidlom a vylučovalo to ich predpoklad dobrej viery pri výkone tohto práva“. V skutočnosti cesta prechádzajúca cez pozemok žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X nemala nikdy charakter verejnej komunikácie a takýto charakter nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Skutočnosť, že na pozemku parc. reg. T. č. XXX/X sa nenachádzala žiadna prekážka, napríklad oplotenie, ktorá by fakticky bránila v prechode a prejazde iným osobám ako žalobcom alebo ich právnym predchodcom neznamená, že uvedená cesta mala verejný charakter. Naopak, aj z vyjadrenia samotného žalovaného k infožiadosti vyplýva, že žiadna verejná cesta sa na pozemku parc. reg. T. XXX/ X nenachádzala. Uvedená skutočnosť len potvrdzuje to, že pozemok žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X bol uspôsobený na prístup na terajšie pozemky žalobcov, prinajmenšom na pozemok parc. reg. T. č. XXX/X, po ktorý bola zriadená cesta majúca súkromný, nie verejný charakter. Pokiaľ by neexistovala v minulosti žiadna dohoda so žalovaným o prístupe cez pozemok parc. reg. T. č. XXX/X, nebol dôvod k tomu, aby tam takáto cesta bola zriadená a aby most/koruna hrádze bol osadený zábradlím. Názor súdu, že žalobcovia „neboli presvedčení, že nimi tvrdené vecné bremeno existuje a že neboli v dobrej viere, svedčí skutočnosť, že napríklad v roku 2015 vyhotovili oplotenie parcely XXX/X bezprostredne susediacej s parc. XXX/X, pričom nevyhotovili vstup pre možnosť prechodu na danú parcelu. Skutočnosť, že v rámci oplotenia osadili stĺpy, na ktoré bolo možné zavesiť kovovú bránu nie je dostatočnou pre konštatovanie, že zjavne mali záujem realizovať výkon vecného bremena vstupu cez parcelu č. XXX/X“ je nesprávny a nelogický. Práve skutočnosť, že žalobcovia už pri výstavbe plota vykonali prípravu na výstavbu brány tak, aby bolo možné vstupovať na pozemky žalobcov z pozemku žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X, svedčí o tom, že žalobcovia mali záujem aj naďalej po dokončení oplotenia využívať prístup na svoje pozemky cez pozemok žalovaného. Ak by žalobcovia takýto záujem nemali, tak by v takomto prípade nevykonali žiadnu prípravu na zriadenie brány, neosadili by stĺpy umožňujúce zavesiť kovovú bránu, neponechali by väčšie odstupové vzdialenosti medzi stĺpmi, na ktorých bude osadená brána tak, aby bol následne možný vjazd. Kto by osádzal stĺpy so záveskami na bránu, ponechal väčšie odstupové vzdialenosti medzi nimi než medzi ostatnými stĺpikmi oplotenia tak, aby bolo možné do budúcna riadne osadenie brány a jej využívanie, ak by tak nechcel mať bránu? Názor súdu je pritom v rozpore s bodom 65 rozsudku, kde súd vzal za preukázané, že žalobcovia využívali prístup na svoje pozemky cez pozemok žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X, čím je rozsudok súdu vnútorne rozporný. Rovnako tak za nedôvodné považujú žalobcovia úvahy súdu o tom, že „právo prechodu a prejazdu ako vecné právo nikdy nebolo zapísané v pôvodnej evidencii príslušného správneho orgánu, ani na listoch vlastníctva.“ Ak by takéto právo zapísané bolo, potom by nebolo potrebné, aby žalobcovia podávali žalobu.

Taktiež nesprávne je konštatovanie súdu o tom, že žalobcovia sa začali svojho práva prechodu a prejazdu domáhať „až v roku 2018 po tom, čo tretia osoba so súhlasom žalovaného vykonala výsadu stromčekov na hranici pozemku, ktoré v súčasnosti zabraňujú možnosti prechodu motorovým vozidlom.“ Je predsa logické, že pokiaľ žalobcovia dlhodobo prechádzali cez pozemok žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X, v tomto práve neboli rušení, nebolo im v práve prechodu a prejazdu bránené žalovaným a ani inou osobou, a to až do výsadby stromčekov, žalobcovia nemali žiaden dôvod k tomu, aby sa domáhali svojich práv. Po tom, čo im začalo byť bránené v prístupe na ich pozemky cez pozemok žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X, žalobcovia sa začali domáhať svojich práv. Uvedené len potvrdzuje presvedčenie žalobcov o ich práve prístupu na svoje pozemky cez pozemok žalovaného, kedy žalobcovia pristúpili k obrane svojho práva bezprostredne po tom, čo im začalo byť v tomto práve bránené. Pokiaľ súd poukázal na list žalobcov zo dňa 23.04.2019, je potrebné uviesť, že žalobcovia sú právni laici a nevedeli o inštitúte vydržania. Z obsahu listu žalobcov pritom bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobcovia dlhodobo využívali prístup cez pozemok žalovaného parc. reg. T. č. XXX/X, kedy žalobcovia v liste poukazovali aj na prísľuby žalovaného na zachovaní ich prístupu aj po revitalizácii a výstavbe múrika v roku 2011. Daný list je potrebné vnímať v celom kontexte veci a vyhodnotiť ho v súvislosti so všetkými dôkazmi, kedy je zrejmé, že žalobcovia poukazujú na to, že dlhodobo využívali prístup cez pozemok žalovaného a že im takéto právo prístupu svedčalo v minulosti a svedčí aj naďalej. Napokon skutočnosť, že žalobcovia sú presvedčení o tom, že im svedčí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného, a že žalobcovia majú záujem toto právo naďalej využívať, dosvedčuje aj skutočnosť, že žalobcovia podali žalobu. Skutočnosť, že žalobcovia bránia na súde svoje právo potvrdzuje ich záujem na tomto práve, preto považujú za nesprávny, nedôvodný a značne prekvapivý záver súdu o tom, že by žalobcovia o toto právo prechodu a prejazdu nemali záujem. Žalobcovia trvajú na tom, že ich držba bola oprávnená a v súlade s vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. považovať taký výklad ustanovení o vydržaní, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav. Žalobcovia majú za to, že rozhodnutie súdu, ktorým súd žalobe vyhovie, nijakým spôsobom nezasiahne a nepoškodí žalovaného. Žalobcovia dlhodobo prechádzali cez pozemok žalovaného, ako to robili aj ich právni predchodcovia, pričom žalovaný toto právo vždy akceptoval, nikdy nenamietal a nerobil tak ani v priebehu súdneho konania. Rozhodnutie súdu nijakým spôsobom nezhorší postavenie žalovaného, ale len uvedie do súladu dlhodobý stav. Deklarovanie existencie práva žalobcov zodpovedajúceho vecnému bremenu, obsahom ktorého je právo prechodu a prejazdu nijako nebráni tomu, aby žalovaný umožnil využívanie parcely reg. T. č. XXX/X aj iným osobám ako žalobcom a ani nezaväzuje žalovaného na vykonanie úprav pozemku parc. reg. T. č. XXX/X. Žalobcovia vnímajú ako účelový a kontroverzný postoj žalovaného, ktorý namieta vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech žalobcov, bráni sa usporiadaniu vzťahov, hoci sám žalovaný uznáva, že žalobcovia cez jeho pozemok dlhodobo prechádzali a žalovaný voči tomu nemal nikdy žiadne námietky.

3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý okrem iného uviedol, že prípadná zmena právneho posúdenia danej veci odvolacím súdom, by mohla byť vnímaná ako ohýbanie práva, narušovanie princípov právneho štátu a porušenie práva na spravodlivosť, spojená so súdnym zásahom do vlastníckeho práva žalovanej, preto v nadväznosti na uvedené žiadal odvolací súd, aby odvolanie žalobcov zamietol a rozsudok prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Zároveň požadoval náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo vyjadrení okrem iného uviedol, že na základe predložených listinných dôkazov žalobcov, ako aj na základe už vypočutých svedkov, či už navrhnutých na strane žalobcov alebo žalovanej, žalobcovia a ani ich právni predchodcovia, ktorých vydržaciu dobu si chceli žalobcovia započítať, nikdy neboli dobromyseľní, že im skutočné právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí a to aj s poukazom na skutočnosť, že ako ostatní obyvatelia žalovanej, a aj ďalšie tretie osoby, si vždy boli vedomí len toho, že ide o verejné priestranstvo, ktoré môžu užívať v rámci všeobecného užívacieho práva k pozemku vo vlastníctve žalovanej, pred rokom 1992 v socialistickom vlastníctve. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcovia a ich právni predchodcovia nikdy neboli dobromyseľní v tom, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí a „obecnú“ parcelu v k.ú. S. K., pare. č. XXX/X, užívali tak isto ako aj iné osoby, len ako verejné priestranstvo, v rámci všeobecného užívacieho práva. Okolnosti, týkajúce sa využívania parcely D. XXX/X, cez ktorú pôvodne viedol riečny brod, v mieste ktorého bola v 70. rokoch 20. storočia vybudovaná železobetónová zemná protipovodňová hrádza s dvoma rúrovými prepustami, po ktorej korune sa dalo prejsť, nemôže dávať

žalobcom legitímne právo, zodpovedajúce vydržaniu vecného bremena, odvodzované aj od skutočnosti, že aj ich právni predchodcovia využívali toto právo prechodu. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z 28.08.2002, sp. zn. „vedomie užívania nehnuteľností z titulu práva osobného užívania, ktoré nie je zameniteľné s vlastníckym právom, vylučuje dobrú vieru užívateľa, že mu vec alebo právo ako vlastníkovi patrí.“ V zmysle Ro NS ČR, sp.zn. , Uz NS ČR z 19.09.2005, sp.zn „predpokladom oprávnenosti držby je to, aby ten, kto s vecou nakladá ako so svojou, bol zo zreteľom na všetku okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Vedomosť užívania veci z iného titulu Cnapr. z titulu osobného užívania (tu môže byť aj príkladom právo užívania verejného priestranstva), teda dobrú vieru užívateľa, že mu vec alebo právo patrí, priamo VYLUČUJE.“ V zmysle rozhodnutí vyšších súdnych autorít je dôležité uviesť, že „k naplneniu dobrej viery nestačí, keď tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané, bez toho aby sa vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone bránil. prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“ napríklad inými obyvateľmi obce (čo tvrdia žalobcovia v žalobe) a pod. Nadobúdateľovo presvedčenie o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, že nekoná bezprávne „musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim na toto presvedčenie, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivom nadobudnutí.“ Skutočnosť, či držiteľ je dobromyseľný alebo nedobromyseľný, treba vždy objektívne hodnotiť z hľadiska triezveho osobného presvedčenia samotného držiteľa. V prípade žalobcov a ich právnych predchodcov bolo preukázané svedeckými výpoveďami, ako aj výpoveďami samotných žalobcov, že si boli vždy len vedomí toho, že užívajú na prechod a prejazd na svoje pozemky verejné priestranstvo vo vlastníctve žalovanej a pred rokom 1992 v socialistickom vlastníctve, v rámci všeobecného užívacieho práva. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v 134 . Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb ( ). Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že zákonnými podmienkami vydržania boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, zodpovedajúcim obsahu vecného bremena, prechádzať cez cudzí pozemok, nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu aj preto, že cez cudziu nehnuteľnosť je možné prechádzať na základe rôznych právnych titulov. Subjektívny pocit žalobcov nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami, objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.“ Podľa písomného stanoviska SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, Odštepného závodu Košice, Správy povodia G. a I. zo dňa 08.10.2019 (ich zn. CS SVP KE 4099/2019/2), ktoré už bolo súdu prvej inštancie v priebehu súdneho konania predložené (ďalej aj ako „Stanovisko“), „bolo v blízkosti dotknutého pozemku T. XXX/X na pravom brehu rieky G. v rámci revitalizácie obce, zrealizované protipovodňové opatrenie - betónový múrik osadený na styku plôch, šikmej časti brehu lieky G. a rovnej plochy, na ktorej je osadená autobusová zastávka. Toto významné opatrenie, vykonané predovšetkým, vo všeobecnom záujme, bolo zrealizované na základe schválenej projektovej dokumentácie, vypracovanej odborne spôsobilou osobou, za účelom ochranu obyvateľstva pred povodňami a preto nie i e možné toto zrealizované opatrenie nijak meniť a narúšať. Ďalším protipovodňovým opatrením obce bolo v minulosti v blízkosti dotknutého pozemku vybudovanie železobetónovej hrádze s dvoma rúrovými prepustami, za účelom zregulovania vodného prietoku rieku G. a ochranu obyvateľstva pred povodňami. Objekt nie je vybudovanú za účelom premostenia a prejazdu cez koryto toku a v súčasnosti vzhľadom na poškodenie jeho ukotvenia, nedoporučujeme prechod motorovými vozidlami.“ Vzhľadom na vyššie uvedené Stanovisko je zrejmé, že v aj prípade, ak naďalej žalobcovia opakovane tvrdia, že k vydržaniu právu zodpovedajúcemu vecnému bremenu došlo, navrhované zmenenie rozhodnutia súdu prvej inštancie by nebolo vykonateľné, nakoľko by nebol zabezpečený prechod a prejazd cez stavbu ochrannej hrádze, ktorá preukázateľne slúži ako protipovodňové opatrenie, a teda žalobcovia by sa pešo alebo motorovými vozidlami mohli legálne dostať len po hranicu koruny hrádze, či už zo strany od autobusovej zastávky alebo zo strany od nimi vlastnených nehnuteľností. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že žalobcovia v doterajšom konaní pred súdom prvého stupňa, nikdy nepreukázali „dobromyseľnosť a oprávnený vstup do držby“, podobne túto podmienku nesplnili ani ich právny predchodcovia, preto nikdy nemohli nadobudnúť právo zodpovedajúceho

vecnému bremenu vydržaním, a preto je zo strany žalovanej dôvodné žiadať odvolací súd, aby odvolanie žalobcov zamietol, a napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Je dôležité pripomenúť dôležité okolnosti, že žalobcovia cez dotknutý pozemok žalovanej zriadili nelegálnu stavbu, oceľový most o svetlej šírke 258 cm, slúžiaci ako prechod a prejazd motorovým vozidlom, vedúci z ich dvora (D. č. XXX/X) do ich záhrady (D. č. XXX/X, XXX, XXX), pričom na ich pozemky (D. č. XXX/X, XXX, XXX) vedie aj ďalší prístup pešo a motorovými vozidlami, a to poľnou cestou, vedúcou cez trávnaté pastviny popri rieke G., ktorá bola v nedávnej minulosti rok 2018 - 2020 opakovane použitá aj na dovoz zeminy, nákladným dopravným prostriedkom. Okrem iného žalobcovia vystavili časť oplotenia na dotknutom pozemku žalovanej, čo žalovaná vníma ako neoprávnený zásah do jej práv a absenciu dobromyseľnosti žalobcov vo vzťahu ku pozemku D. č. XXX/X. Domnelé právo vecného bremena žalobcov nemôže byť v právnom štáte vnímané ako „silnejšie právo“, slúžiace na obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného, pričom je potrebné mať na zreteli, že žalobcovia sa v konaní pred súdom prvej inštancie domáhali potvrdenia vydržania vecného bremena, ktoré nemá právne opodstatnenie, nakoľko má byť tento inštitút vecného bremena využívaný iba v nevyhnutnej miere, ak nemožno zabezpečiť iným spôsobom výkon vlastníckeho práva. Nakoľko žalobcovia majú zabezpečený výkon vlastníckeho práva na svojich pozemkoch, nachádzajúcich sa okrem iného aj v zátopovej oblasti rieky G., iným spôsobom ako prístupom pešo a motorovými vozidlami na svoje pozemky cez železobetónovú zemnú hrádzu na pozemku D. č. XXX/X, súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobu ako od počiatku nedôvodnú, a zamietol ju.

4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je neopodstatnené.

5. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa v presúva na procesné strany. Obzvlášť dispozičný princíp, princíp kontradiktórnosti konania a zásada formálnej pravdy majú v sporových konaniach podľa obrovský význam najmä vo vzájomnej kombinácii, pretože práve ich dôsledným uplatňovaním možno dosiahnuť stav, v ktorom zodpovednosť za výsledok sporu leží najmä na stranách sporu.

6. Princíp kontradiktórnosti a zásada formálnej pravdy (resp. zásada prejednacia), obsiahnuté v článkoch 8 a 9 základných princípov , spočívajú v tom, že každá zo strán sporu je povinná niesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tých skutkových okolností, ktorých existencia predurčuje jej výhru v súdnom spore; súd bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno nenesie a pri rozhodovaní vychádza len z toho, čo tvrdili a preukázali strany sporu.

7. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí.

8. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe ( a nasl. ). Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností ( ). Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť ( ). Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby ( ). považuje vydržanie ( ) za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu, vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé.

Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutými pre vydržanie vlastníckeho práva. Ako je predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda, že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Otázka existencie dobrej viery držiteľa sa posudzuje z hľadiska objektívneho, t.j. podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo a že mu patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu toto právo patrí. Nejde preto o držbu dobromyseľnú, pokiaľ držiteľ vedel od počiatku o skutočnostiach objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) spôsobilých vyvolať pochybnosti o tom, že mu toto právo patrí.

9. Pre naplnenie podmienok vydržania bez ďalšieho nepostačuje len užívanie pozemku alebo vykonávanie práva, ktoré naplnenie z dôvodov vydržania je potrebné splnenie nasledovných náležitostí: 1) Faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva. Pritom fakticky vec ovláda nielen ten, kto ju má priamo fyzicky u seba, ale aj ten, kto má príslušenstvo veci, ktoré mu umožňuje vec ovládať. Nevylučuje sa ani spoločná držba veci alebo vykonávanie práva viacerými subjektami, napr. aj manželmi ak sú splnené potrebné predpoklady oprávnenej držby. Vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi. To znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, obdobne to platí aj vo vykonávaní práva. Dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný (mala fide) treba vždy zhodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva. Treba tu mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, z ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti musí svoje preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva (nadobúdací titul i keď neplatný, napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany podľa § 130 ods. 2 bude musieť okrem iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie psychický stav.

10. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2017, sp.zn. ).

11. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , zo dňa 10. decembra 2008).

12. Najviac univerzálnou definíciou pojmu „verejné priestranstvo“ je definícia resp. výklad, že „verejné priestranstvo je priestor, ktorý je prístupný každému, bez toho aby musel prekovávať prekážky“. Ide o podmienku fyzickej všeobecnej verejnej prístupnosti. Slová „priestor prístupný bez obmedzení“ je nutné vykladať tak, že nejde o akékoľvek ľubovoľné priestory, ale že ide o priestranstvá majúce podobný charakter ako námestie, trhovisko, cesty, miestne komunikácie, parky a verejná zeleň. Odvolací súd pripomína, že súdne konanie je pojmovo späté s dokazovaním minulých udalostí a dejov. Dokazovať pritom zároveň „znamená presviedčať a dokázať znamená presvedčiť“. Dokazovanie má okrem noetickej podstaty pre právne rozhodovanie aj funkciu ďalšiu, funkciu presviedčania: „V pragmatickom pohľade nejde o to, aby argumenty boli objektívne platné, ale hlavne o to, aby účastníci rozhovoru nadobudli presvedčenie o váhe argumentov.“ Dokazovanie má teda viacero stránok. Má svoju stránku noetickú a stránku argumentačnú (a s ňou úzko späté stránky eristickú i rétorickú). Z pohľadu noetického je základnou otázkou vzťahu dokazovania a pravdivosti poznateľnosť (miera poznateľnosti) minulých dejov a udalostí, inými slovami: otázka, či vôbec sme alebo nie sme schopní tieto deje a udalosti spoznávať v tej ich úplnosti, ktorá by oprávňovala pravdivostné hodnotenie výsledkov tohto poznania. Hoci sú v uvedenej právnej vete atribúty hodnotenia dôkazov vymenované vedľa seba, v skutočnosti svojím zmyslom smerujú k jedinému cieľu. Týmto cieľom je overenie pravdivosti určitej tézy. Vierohodnosť (napr. svedka, listiny) je faktorom zvyšujúcim mieru pravdepodobnosti overovanej tézy induktívnym úsudkom (ak ide o vierohodnú osobu, možno predpokladať, že aj jej svedectvo v danej veci je pravdivé, rovnako ako keď ide o verejnú listinu, spojenú nielen s verejnou autoritou, ale aj s určitou mierou overovania osvedčovaných skutočností, možno obdobne predpokladať, že jej obsah je pravdivý). Závažnosť potom znamená objasnenie skutočnosti, či dôkaz bezprostredne vypovedá o dokazovanej téze alebo či z neho možno na túto tézu iba sprostredkovane usudzovať (z tohto pohľadu triedime dôkazy na priame a nepriame, pričom priamym priraďujeme vyšší vypovedajúci potenciál pravdivosti). Zákonnosť vykonania dôkazov má byť garantom pravdivosti dokazovanej tézy. Povedané inými slovami, férovým spôsobom vedené dôkazné konanie (v trestnom práve spojené s aplikáciou najmä zásad rovnosti zbraní, prezumpcie neviny, práva na obhajobu, in dubio pro reo) sleduje jednak nachádzanie pravdy v konflikte proti sebe stojacich strán, jednak snahu o minimalizáciu chýb dokazovania, justičných omylov a tým aj minimalizáciu prijímania nespravodlivých rozhodnutí./prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc Dokazovanie, prednáška, 13.12.2016/. Samotná všeobecná podstata a povaha verejného priestranstva vylučuje bez ďalšieho najmä bezpečného preukázania titulu nevzbudzujúceho pochybnosti vstupu do /v tomto prípade práva prechodu po pozemku/ dobromyseľného vykonávania tohto práva, čo i len možnosť objektívne nadobudnúť presvedčenie držiteľa, že nad všetky pochybnosti mu toto právo patrí s originárnymi účinkami vzniku vecného bremena vydržaním. Pokiaľ sa žalobcovia odvolávajú na vyvrátiteľnú domnienku v pochybnostiach v prospech oprávnenosti držiteľa podľa , tak samotné užívanie verejného priestranstva (napokon s ďalšími občanmi obce) vylučuje existenciu pochybnosti v spojení s absenciou titulu vstupu do oprávnenej držby. Inak povedané v prejednávanej veci samotná realizácia prechodu cez verejné priestranstvo nemôže založiť vznik vyvrátiteľnej domnienky podľa veta posledná . Pokiaľ dôkazné prostriedky ponúknuté žalobcami nepreukázali ani len probabilitu existencie čo i len putatívneho titulu vstupu do oprávnenej držby, nemohli legitímne očakávať úspech v konaní.

13. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. ). Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie (pozri bod 73 napadnutého rozsudku) považuje žalobu za nedôvodnú aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v otázke titulu vstupu do oprávnenej držby z uplatňovaného vecného bremena.

14. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny so stotožnením sa s odôvodnením napadnutého rozsudku potvrdil (, ).

15. V konaní neboli žalobcovia úspešní. Naopak plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ust. ) a princípu úspechu zodpovedá aj výrok o ich 100 % náhrade v prospech úspešnej strany.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).