Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/130/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viera Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: ASSYX, spol. s r.o., Karadžičova 9, 811 09 Bratislava, IČO: 36 388 807, zastúpeného Nozdrovický, Šuvert & Co. s. r. o., Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 858 536 proti žalovanému: Discovery Residence s. r. o., Mlynské nivy 4948/53, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 059 631, zastúpenému L/ R/P advokáti, s.r.o., Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354 o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. -521 zo dňa 3.8.2022 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -521 zo dňa 3.8.2022 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a výrokom II. nepriznal žalovanému náhradu trov konania, a to s odkazom na ustanovenia , , , , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.8.2022 navrhol, aby súd zriadil na presne špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 336.048,71 eura s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o dielo zo dňa 18.7.2019 (Bytový dom

- Discovery Tower) formou zabezpečovacieho opatrenia. Svoj návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, a to predajom bytov, ktoré sú súčasťou projektu „Bytový dom - Discovery Tower“, čím sa žalovaný zbaví všetkého (dlhodobého) exekvovateľného majetku. Na stránke T.:/.-A..E. žalovaný aktívne ponúka na predaj byty a nebytové priestory a aj podľa listu vlastníctva skutočný predaj aktívne prebieha, čiže podľa žalobcu je možné predpokladať, že v blízkej budúcnosti sa zbaví všetkého exekvovateľného majetku a príjem použije na úhradu úverov bánk a ďalších záväzkov. Naliehavosť zriadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil skutočnosťou, že podľa uvedenej webovej stránky sú v bytovom dome „predané“ všetky byty (s výnimkou dvoch, ktoré sú rezervované) a neexistenciou iného exekvovateľného majetku žalovaného. Napriek tomu, že za predaj nehnuteľného majetku žalovaný získa kúpnu cenu, peňažné prostriedky sú vo svojej podstate likvidnejšie a menej stabilné ako vlastníctvo nehnuteľného majetku.

3. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia sú prvej inštancie po uvedení všeobecných formulácií týkajúcich sa inštitútu zabezpečovacieho opatrenia a citácie z rozhodnutia NS SR sp. zn. ustálil, že v danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie, pričom neosvedčil, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za

nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty s tým, že podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že žalovaný predáva byty v bytovom dome, ktorý si dal zhotoviť, nie je dôkazom o zbavovaní sa majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko žalobca nijak neosvedčil že nehnuteľnosti žalovaný predáva za nízku cenu (alebo darovaním či zámenou za veci nižšej hodnoty), resp. že má v úmysle svojím konaním poškodiť spoločnosť žalobcu tým, že úmyselne nebude schopný uhradiť uplatnenú pohľadávku žalobcu. Žalobca sa teda podľa súdu prvej inštancie len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že žalobca peňažnými prostriedkami z predaja nehnuteľností bude splácať pohľadávky bánk z poskytnutých úverov a ďalšie záväzky, teda že tieto peňažné prostriedky nebudú k dispozícii na úhradu záväzkov voči žalobcovi. Ak žalovaný realizuje svoje právo vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to chce urobiť s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti a vyhnúť sa zaplateniu svojich dlhov, ale naopak, peňažné prostriedky z predaja nehnuteľností môže žalovaný v konečnom dôsledku použiť aj na vyrovnanie svojich dlhov, vrátane dlhu voči žalobcovi. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca svoje tvrdenia a domnienky o ohrození budúcej exekúcie na majetok žalovaného relevantným spôsobom neosvedčil a preto tieto nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo vzťahu ku trovám konania súd prvej inštancie ustálil záver o plnom úspechu žalovaného, ktorému však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov nevykonania navrhnutých dôkazov, následne nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia a tiež z dôvodu konania súdu prvej inštancie, ktoré zasahuje už do práv žalobcu na súdnu ochranu, keď uznesenie javí známky arbitrárnosti. S odkazom na žalobca vo vzťahu k obave z ohrozenia exekúcie uviedol, že nemusí byť nevyhnutné preukázané či osvedčené, že výslovne žalovaný koná tak, aby zmaril budúcu exekúciu s tým, že jedna vec je mať evidentné dôkazy smerujúce k zbavovaniu sa majetku a druhou môže byť ekonomická situácia a stav žalovaného, ktoré taktiež môžu poukazovať na možný budúci problém s exekúciou. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že k návrhu priložil aj účtovnú závierku žalovaného za rok 2021, list vlastníctva k nehnuteľnému majetku a zároveň upriamil pozornosť na skutočnosti vyplývajúce z účtovnej závierky, v nadväznosti na čo žalobca v odvolaní citoval zo samotného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s tým, že týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, keď z odôvodnenia je zrejmé, že účtovnú závierku priloženú ako dôkaz súd prvej inštancie nijako neskúmal ani nevyhodnocoval a ani sa touto argumentáciou žalobcu nezaoberal. V tejto súvislosti bolo v návrhu poukazované aj na to, že všetky byty podľa ponuky na web stránke sú už predané, t.j. reálny predaj sa uskutoční rýchlo, keďže byty sú už zazmluvnené cez zmluvy o budúcich zmluvách a túto skutočnosť potvrdzuje aj list vlastníctva v stave priloženom k návrhu a v stave ku dňu 25.8.2022 priloženom k odvolaniu. Žalobca tiež v odvolaní uviedol, že v návrhu poukazoval na skutočnosti vedúce k záveru, že sa jedná o tzv. projektovú spoločnosť - spoločnosť vytvorenú len a výlučne na účel jedného projektu, ktorá po ukončení výstavby, predaja bytov a vyplatenia záväzkov a podielu na zisku, sa dostáva do stavu stagnácie, nevykonávania ďalšej podnikateľskej činnosti, čo však súd prvej inštancie nebral do úvahy pri vydaní napadnutého uznesenia. V návrhu bolo poukazované aj na skutočnosť, že finančných prostriedkov sa zo strany žalovaného dá ľahko zbaviť. Žalobca oslovil aj odborníka, ktorý pozná z vlastných skúseností fungovanie developerov a nimi vlastnených projektových spoločností v obdobných projektoch (B.. B. L.), ktorého vyjadrenie žalobca priložil k predmetnému odvolaniu. Zároveň žalobca poukázal na prílohu k účtovnej závierke, z ktorej vyplýva, že spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov, pričom v roku 2019 ich mala ešte 5. Podľa žalobcu je zrejmé, že to, že dnes spoločnosť predáva byty aj keď za reálnu cenu, objektívne nemusí stačiť na pokrytie všetkých záväzkov, nakoľko kúpna cena bytov dnes nemusí odrážať reálnu cenu na trhu, lebo zmluvy k takémuto projektu sa uzatvárajú často aj 1,5 roka pred kolaudáciou, niekedy aj skôr, t.j. kúpne ceny, ktoré žalovaný získava v dnešnej dobe, nemusia vôbec pokryť stavebné náklady na výstavbu bytov, ktoré vzrástli, čo je všeobecne známa skutočnosť. Pokiaľ sa jedná o tzv. projektovú spoločnosť, riziko „vytiahnutia majetku - peňazí“ je veľmi veľké, najmä ak mnohé služby pri výstavbe museli byť zabezpečené dodávateľsky, s veľkou pravdepodobnosťou cez spoločnosti v skupine, ako sa to obvykle robí. Podľa žalobcu je zrejmé, že súd prvej inštancie vôbec nevyhodnocoval dôkazy, nezaoberal sa argumentáciou vo vzťahu k ekonomickej situácii žalovaného, čím riadne skutkový stav nezistil, a teda ani nemohol vykonať správne skutkové závery, ktoré postavil len na tom, že žalobca nepreukázal zbavovanie sa majetku na strane žalovaného, čo žalobca považuje za nedostatočne zistený skutkový stav. Vo vzťahu k podmienke existencie obavy z ohrozenia exekúcie žalobca v odvolaní uviedol, že stačí osvedčiť, že je tu potenciálne reálna možnosť aj takéhoto vývoja situácie, ktorá obavu odôvodňuje, pričom vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia možno

podľa žalobcu dospieť k záveru, že súd prvej inštancie vyžadoval výslovne preukázanie takého stavu, kde sa znižuje majetok žalovaného, kde žalovaný koná v úmysle zbaviť sa majetku. Z takýchto dôkazov by však bolo zrejmé, že exekúcia bude jednoznačne zmarená, a nie že existuje obava. V napadnutom uznesení je citované aj rozhodnutie NS SR k predbežnému opatreniu, kde NS SR len ako príklad uvádza, že „obava“ môže byť daná v prípade, že dlžník koná tak, že znižuje svoj majetok, avšak NS SR v danom uznesení neuvádza, že iné skutočnosti takú obavu nemôžu vyvolávať. Súd prvej inštancie však v napadnutom uznesení iné okolnosti, na ktoré aj žalobca poukazoval, nehodnotil. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. k. -26, kde ústavný súd naznačuje aj určité hranice pri požiadavke na dokazovanie zo strany žalobcu a naznačuje, že nie je možné žiadať nesplniteľné požiadavky, najmä nežiadať dokazovanie vecí, ktoré žalobca dokázať nevie. Odvolacím návrhom sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo k bytom č. 8-6, č. 18-4 a č. 9-4 (vrátane súčastí a príslušenstva) nachádzajúcim sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXXX, popis stavby: Discovery Tower, Mlynské nivy 53, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XX vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu a vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie: U., obec R. - A., okres R. B., a to v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky titulom nároku na zaplatenie pohľadávky vo výške 336.048,71 eura s príslušenstvom. V časti odvolania nasledujúcej po uplatnenom odvolacom návrhu žalobca uviedol, že byty č. 18-1 a č. 22-6, vo vzťahu ku ktorým bolo navrhované zriadenie záložného práva pôvodným návrhom, sú v petite odvolacieho návrhu zmenené na byty č. 8-4 a č. 9-4, pričom dôvodom tejto úpravy je, že byt č. 18-1 je už predmetom vkladového konania a byt č. 22-6 je už medzičasom prevedený na inú osobu. Aj tento priebeh udalostí podľa žalobcu potvrdzuje jeho tvrdenie, že predaj bytov prebieha rýchlo, v nadväznosti na čo žalobca alternatívne pre prípad, že by v čase vydávania uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bude zabezpečovacie opatrenie nariadené, boli aj vyššie uvedené byty vo vlastníctve iných osôb alebo by vo vzťahu k nim prebiehalo vkladové alebo iné konanie v katastri, navrhol, aby predmetom záložného práva boli 3 ktorékoľvek z bytov zapísaných na LV XXXX, k. ú. U., ktoré budú v čase vydávania takéhoto uznesenia krajského súdu vo vlastníctve žalovaného a nebude vo vzťahu k nim ani vedené žiadne konanie. K úprave petitu žalobca uviedol, že sa nejedná o zmenu žaloby, keď žalobca návrh nijako nerozširuje, nemení skutkové tvrdenia, len upravuje petit tak, aby bol aj vykonateľný.

5. Podaním zo dňa 13.10.2022, doručeným odvolaciemu súdu dňa 13.10.2022 v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne zmenil predmet navrhovaného záložného práva na byt č. 3-4 a na spoluvlastnícke podiely na nebytovom priestore 1.5 (garážové stojiská 124, 125, 126, 127, 128), na nebytovom priestore 2.9 (garážové stojiská 4, 17, 38, 40, 43, 50), na nebytovom priestore 1.13 (garážové stojiská 165, 180, 183, 193) a opätovne aj alternatívne navrhol, aby predmetom záložného práva boli ktorékoľvek z bytov, garážových stojísk (spoluvlastnícke podiely na nebytových priestoroch) alebo nebytových priestoroch vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísané na LV XXXX, k. ú. U., ktoré budú v čase vydávania uznesenia krajského súdu vo vlastníctve žalovaného a nebude vo vzťahu k nim ani vedené žiadne konanie.

6. Odvolací súd v súlade s ustanovením veta druhá doručil odvolanie žalobcu spolu s prílohami na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý sa k odvolaniu a k návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení vyjadril písomným podaním zo dňa 21.11.2022, v ktorom okrem rozsiahlych zhrnutí tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v odvolaní a v následnom podaní, ako aj skutočností, na ktorých postavil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, uviedol, že žalobca v návrhu navrhol vydanie zabezpečovacieho opatrenia na konkrétne nehnuteľnosti, pričom v odvolaní navrhoval zmenu týchto nehnuteľností a následne sa po druhýkrát aj po podaní odvolania domáhal ďalšej zmeny nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia s tým, že tento postup žalobcu je podľa názoru žalovaného procesne neprípustný v zmysle . Návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia podľa síce nemožno zamieňať s pojmom žaloba podľa , avšak inštitút zabezpečovacieho opatrenia je upravený v tretej časti začínajúcej ustanovením , pričom v je ustanovené, že na konanie podľa tejto časti sa použijú všeobecné ustanovenia o konaní, v nadväznosti na čo žalovaný poukázal na ustanovenie . Podľa žalovaného v konaní o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by súd mal skúmať správnosť postupu súdu prvej inštancie vo vzťahu k navrhovanému zabezpečovaciemu opatreniu, ako bolo vymedzené v čase vydania napadnutého rozhodnutia - vrátane vymedzenia majetku žalovanej strany, ktorý má byť predmetom záložného práva

podľa navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. V prípade, ak by žalobca mohol disponovať s návrhom spôsobom, že aj v odvolacom konaní „priebežne“ podľa vlastného uváženia upravuje návrh tak, že mení majetok, ktorý má byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia, žalovaný má za to, že tento postup by odporoval jednému zo základných princípov civilného sporového konania zakotveného v , ktorý je nevyhnutné aplikovať aj na konanie o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho práva. Z toho dôvodu žalovaný považuje odvolanie za bezpredmetné a požadujúce zmenu napadnutého uznesenia spôsobom, ktorý nie je zákonom dovolený či možný. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný podrobne vyjadril k pohľadávke, za účelom zabezpečenia ktorej má byť v zmysle návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného s tým, že predbežné osvedčenie existencie pohľadávky v uplatnenom rozsahu je sporné a podľa žalovaného žalobca v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno a neosvedčil, že pohľadávka trvá a je dôvodná. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, akú hodnotu majú byty v návrhu, byty v odvolaní ani nehnuteľnosti v následnom podaní žalobcu s tým, že žalovaný nepovažuje za nevyhnutné v tomto štádiu sporu predkladať súdu kúpne zmluvy týkajúce sa bytov v projekte s cenami, nakoľko tieto sú predmetom obchodného tajomstva, avšak predstavu o cene nehnuteľností v projekte si súd môže urobiť aj z priložených dokladov - internetovej stránky projektu. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, z ktorej je podľa jeho názoru zrejmé, že len samotný prevod bytov na tretie osoby spoločnosťou, ktorá je developer a podniká na trhu s nehnuteľnosťami, nemôže byť vnímaný ako úmyselné konanie s cieľom poškodiť veriteľa. Projekt bol financovaný aj bankou, zmluvy o budúcich zmluvách s klientmi boli uzatvorené dlhý čas pred ukončením diela a žalovaný tak mal/má voči týmto klientom záväzky, ktoré musí rešpektovať a z pohľadu žalovaného nedôvodná pohľadávka žalobcu na tieto záväzky nemá žiadny dopad ani s nimi nemá žiadny súvis. Tvrdenia žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného a jeho ďalšie úvahy v tomto duchu sú podľa žalovaného opätovne len akousi domnienkou, ktorá nemôže byť právnym dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - toto okrem iného preukazuje aj skutočnosť, že žalovaný doposiaľ v objekte stále vlastní viacero nehnuteľností. V správaní žalovaného nemožno podľa jeho názoru objektívne konštatovať snahu o vykonanie úkonov, ktorými by bolo ohrozené uspokojenie pohľadávky a postup žalovaného, ktorý je podnikateľskou činnosťou či činnosťou súvisiacou s podnikaním, sám osebe ohrozovanie exekúcie predstavovať nemôže. Predaj nehnuteľností je zdrojom príjmov žalovaného a zásahom do tejto podnikateľskej činnosti zaťažením nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, o aké sa snažil žalobca v návrhu, by tak bolo zasahované do práva žalovaného na podnikanie, čo v prípade, že žalobca ani len predbežne neosvedčil existenciu pohľadávky (táto podľa žalovaného zanikla), nie je podľa názoru žalovaného ani primerané ani v súlade s ustálenými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol a napadnuté uznesenie potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov v plnom rozsahu.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolaním žalobcu dotknuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

18. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -20 zo dňa 20.12.2017).

19. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle v návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon v súvislosti s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť tak obavu z ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle , uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.

21. Žalobca - navrhovateľ sa v danom prípade navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje v zmysle inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhuje navrhovateľ, pričom nevykonáva dokazovanie ako také, ale posudzuje splnenie podmienok na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ako i nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktoré v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.

22. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na v spojení s bude musieť navrhovateľ opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku, alebo ak základ nároku nie je minimálne osvedčený, nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva i iné majetkové hodnoty, avšak musí sa jednať o taký predmet zálohu, u ktorého v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel.

23. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať výlučne peňažnú pohľadávku. S tým súvisí aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, kedy práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť marenia a uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

24. Skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie rozsahom a obsahom porovnateľné s dokazovaním v konaní vo veci samej za dodržania formálneho postupu vyplývajúceho z , nezbavuje navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zákonnej povinnosti hodnoverným spôsobom opísať a osvedčiť všetky skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, o existencii obavy z ohrozenia exekúcie, o existencii tak vlastníctva žalobcu k zabezpečovanej peňažnej pohľadávke, ako aj vlastníctva žalovaného k veciam, právam alebo iným majetkovým hodnotám, ktorých sa má navrhované záložné právo týkať, a to za súčasného predloženia všetkých relevantných listín a zároveň žiadnym spôsobuje nezbavuje ani súd povinnosti dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností.

25. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého uznesenia a s obsahom odvolania žalobcu vrátane jeho následného podania týkajúceho sa ďalšej zmeny predmetu navrhovaného záložného práva, ako aj s obsahom vyjadrenia žalovaného k odvolaniu a k návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu v časti, ktorou namietal nedostatočné vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v predmetnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k existencii obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že žalobca v súvislosti s ním tvrdenou obavou, že budúca exekúcia môže byť ohrozená, neargumentoval len skutočnosťami týkajúcimi sa predaja bytov v danom bytovom dome a na to nadväzujúcou premenou nehnuteľného majetku na ľahko likvidné peňažné prostriedky, ale v časti návrhu nadpísanej ako „Majetok žalovaného“ uvádzal aj skutočnosti týkajúce sa jednak charakteru spoločnosti

žalovaného založenej ako 100% dcérska spoločnosť zahraničného fondu ZMJ SICAV, ako aj skutočnosti, že z náhľadu do účtovných závierok z predchádzajúcich rokov je zrejmé, že jedinou obchodnou aktivitou žalovaného, z ktorej má výnosy, je realitný projekt výstavby bytového domu „Discovery Tower“ a iné aktivity nevykazovali vplyv na objem majetku žalovaného. Zároveň žalobca poukazoval na skutočnosti vyplývajúce z účtovnej závierky žalovaného za rok 2021 vo vzťahu k hodnote majetku 22.841.868,- eur, ktorý je podľa žalobcu potrebné znížiť o prijaté zálohy (na byty) v hodnote 4.398.843,- eur, ako aj vo vzťahu k záväzkom súvisiacim s výstavbou v hodnote 23.247.654,- eur, t.j. v hodnote vyššej ako je hodnota dlhodobého majetku/výstavby s tým, že v časti záväzkov žalovaný vykázal vnútroskupinové úvery vo výške 8.128.336,- eur a dlhodobé bankové úvery vo výške istiny 8.000.000,- eur, pričom nie je zrejmá výška úrokov z týchto úverov. Súčasne žalovaný vykazuje záväzky z obchodného styku vo výške 2.316.381,- eur. Žalobca tiež v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalovaný v roku 2021 navýšil kapitálové fondy o 500.000,- eur, z čoho žalobca vyvodil, že existovala negatívna majetková situácia, v dôsledku ktorej vznikla potreba navýšiť majetok žalovaného s tým, že počas svojej existencie je žalovaný permanentne v strate, pričom straty minulých rokov dosiahli sumu 921.491,- eur. Súčasne žalobca v predmetnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukazoval aj na skutočnosti súvisiace so zriadením záložného práva na obchodný podiel jediného spoločníka žalovaného. Naproti tomu z odôvodnenia odvolaním žalobcu dotknutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal pri ustálení svojho záveru vedúceho k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia výlučne z posudzovania relevantnosti tvrdení žalobcu týkajúcich sa predaja nehnuteľností v predmetnom bytovom dome žalovaným, keď súd prvej inštancie v zásade len stručne konštatoval, že žalobca neosvedčil, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty s tým, že ak žalovaný realizuje svoje právo vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to chce urobiť s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti a vyhnúť sa zaplateniu svojich dlhov, ale naopak, peňažné prostriedky z predaja nehnuteľností môže žalovaný v konečnom dôsledku použiť aj na vyrovnanie svojich dlhov, vrátane dlhu voči žalobcovi. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní vôbec nevysporiadal ani so samotným petitom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k zabezpečeniu pohľadávky vo výške 336.048,71 eura s príslušenstvom postupom v zmysle , a to v súvislosti s nekonkretizovaným a nešpecifikovaným „príslušenstvom“ a vôbec žiadnym spôsobom sa nevysporiadal ani s otázkou osvedčenia existencie, dôvodnosti a trvania pohľadávky v žalobcom tvrdenej výške 336.048,71 eura, je nutné zo strany odvolacieho súdu uviesť, že ani vo vzťahu k posudzovaniu otázky osvedčenia alebo neosvedčenia existencie obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k dôslednému hodnoteniu a vyhodnoteniu všetkých žalobcom tvrdených a osvedčovaných skutočností, keď súd prvej inštancie úplne opomenul vysporiadať sa so značnou časťou argumentácie žalobcu produkovanej v tejto súvislosti. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu súvisiacej s vyjadrením žalobcom osloveného odborníka, ktorý má z vlastných skúseností poznať fungovanie developerov a nimi vlastnených projektových spoločností v obdobných projektoch, odvolací súd konštatuje irelevantnosť tejto argumentácie, nakoľko nejde o vyjadrenie odborne spôsobilej osoby ku skutočnostiam priamo vyplývajúcim z konkrétneho zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a navyše je nutné uviesť, že s poukazom na ustanovenie nesporne ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keďže v danom prípade žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal žiaden zo zákonom predpokladaných dôvodov prípustnosti novôt.

26. V nadväznosti na zmeny petitu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ku ktorým žalobca navrhuje zriadenie záložného práva, t.j. vo vzťahu k predmetu zálohu, obsiahnuté v odvolaní žalobcu a následne v jeho ďalšom podaní zo dňa 13.10.2022, pri ktorých žalobca deklaroval, že ide len o úpravy s cieľom dosiahnuť vykonateľnosť rozhodnutia, a nie o zmeny návrhu, odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v súčasnosti platný a účinný procesnoprávny predpis upravujúci civilné sporové konanie nepozná a neupravuje žiadnu neformálnu úpravu petitu či už žaloby alebo návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia za účelom dosiahnutia jeho vykonateľnosti (alebo akéhokoľvek iného sledovaného účelu), ale jednoznačne je predmetné procesné úkony žalobcu nutné kvalifikovať podľa ich obsahu ako návrhy na zmenu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s názorom žalovaného o neprípustnosti takéhoto postupu žalobcu v rámci odvolacieho konania. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie Základných princípov , podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Neprípustnosť žalobcom zvoleného procesného postupu v

rámci odvolacieho konania je daná jednak dikciou ustanovenia , ako aj analogicky dikciou ustanovenia , podľa ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Žalobcom navrhovaná zmena predmetu záložného práva, ktorého zriadenie je obsahom návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, nesporne napĺňa definíciu zmeny žaloby v zmysle ustanovenia , keďže ide o uplatňovanie práva s iným obsahom, pričom táto zmena nie je vyvolaná určitým spôsobom usporiadania vzťahu medzi stranami, ktorý by vyplýval z osobitného predpisu ( ). Podporne v tomto smere odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že v prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. Za absolútne absurdný považuje odvolací súd návrh žalobcu obsiahnutý tak v jeho odvolaní, ako aj v následnom podaní zo dňa 13.10.2022, podľa ktorého si odvolací súd sám podľa vlastného uváženia má vybrať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ku ktorým zabezpečovacím opatrením zriadi záložné právo. V tomto smere odvolací súd okrem nespornej skutočnosti, že konanie o vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení je návrhovým konaním, opätovne poukazuje na Základných princípov a v nadväznosti na to aj na ustanovenie , podľa ktorého je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu.

27. Po komplexnom posúdení vyššie uvedených skutočností a po ich vyhodnotení v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy je odvolací súd v danom prípade nútený konštatovať absenciu kvalitatívne a kvantitatívne náležitého posudzovania relevantnosti, resp. irelevantnosti predmetného návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom prvej inštancie vo vzťahu k zákonom predpokladaným náležitostiam návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a podmienkam pre vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, pričom zo strany súdu prvej inštancie neboli dôsledne a v celosti posudzované ani všetky žalobcom tvrdené skutočností súvisiace s tou jednou zákonnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, s ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom uznesení zaoberal a na nesplnení ktorej postavil svoj záver o nedôvodnosti predmetného návrhu žalobcu, čo z pohľadu odvolacieho súdu zakladá potrebu zrušenia odvolaním dotknutého uznesenia a následného vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nakoľko odvolací súd nerozhodoval na základe odvolania žalobcu meritórne a dané konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bude ďalej pokračovať, za daného stavu odvolací súd nerozhodoval o nepripustení žalobcom navrhovanej zmeny návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle , pričom v tejto súvislosti prihliadol aj na skutočnosť, že tak v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacím súdom bol byt č. 18-4, ktorý je predmetom pôvodného návrhu žalobcu, stále podľa evidencie v katastri nehnuteľností založenej v spise a tiež verejne dostupnej na stránke www.katasterportal.sk zapísaný vo vlastníctve žalovaného, keďže vyznačenie plomby z dôvodu vkladového konania z titulu kúpnej zmluvy ešte nemožno kvalifikovať ako účinný prevod vlastníctva na tretiu osobu. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že zjavná absencia dôsledného vysporiadania sa s predmetným návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a v ňom tvrdených a osvedčovaných skutočností a na to nadväzujúca predčasnosť základnej myšlienkovej úvahy a záveru súdu prvej inštancie, ktoré viedli k rozhodnutiu obsiahnutému vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, keď súd prvej inštancie náležitým spôsobom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami ani len nepristúpil ku komplexnému hodnoteniu splnenia alebo nesplnenia tak náležitostí predmetného návrhu, ako ani zákonom upravených predpokladov vo vzťahu k osvedčeniu rozhodných skutočností podstatných pre ustálenie záveru o skutkovej a právnej opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti predmetného návrhu žalobcu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, zakladá dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle v spojení s v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že jeho úlohou bude opätovne sa v kontexte vyššie uvedeného dôsledne zaoberať predmetným návrhom žalobcu na zriadenie záložného práva vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení, a to za súčasného vysporiadania sa s procesnými návrhmi žalobcu vo vzťahu k zmene predmetu navrhovaného záložného práva a s prihliadnutím na tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení zo dňa 21.11.2022 s tým, že v rámci rozhodovania bude nevyhnutné dôsledne posúdiť skutočnosti týkajúce sa jednak splnenia všetkých zákonných podmienok vyžadovaných pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

a vyplývajúcich z vyššie citovaných ustanovení , ako aj posúdiť skutočnosti týkajúce sa veci, ktorá má byť predmetom žalobcom navrhovaného zriadenia záložného práva (právny režim veci a určitosť jej označenia zodpovedajúceho stavu v čase rozhodovania, t.j. spôsobilosť označenej veci byť predmetom záložného práva). Svoje nové rozhodnutie o predmetnom návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je súd prvej inštancie povinný náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodniť v súlade s ustanovením v nadväznosti na ustanovenie .

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti predmetnému uzneseniu prvoinštančného súdu nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí ( a contrario).

30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).