Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Csp-77-2022.pdf
PDF · 122.07 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/77/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanej: B. P., A.. X.X.XXXX, S. W. B. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie sumy 436,40 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 436,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 436,40 EUR od 19.6.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,67 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol pôvodne podaný na Okresnom súde Banská Bystrica a ktorý bol dňa 5.8.2022 postúpený tunajšiemu súdu, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 436,40 EUR, zmluvného úroku vo výške 19,96 % ročne zo sumy 2.400,- EUR od 15.3.2017 do 27.4.2017, zo sumy 2.277,90 EUR od 28.4.2017 do 26.5.2017, zo sumy 2.155,80 EUR od 27.5.2017 do 23.6.2017, zo sumy 2.033,70 EUR od 24.6.2017 do 25.7.2017, zo sumy 1.911,60 EUR od 26.7.2017 do 30.8.2017, zo sumy 1.789,50 EUR od 31.8.2017 do 25.9.2017, zo sumy 1.667,40 EUR od 26.9.2017 do 7.11.2017, zo sumy 1.545,30 EUR od 8.11.2017 do 13.12.2017, zo sumy 1.423,20 EUR od 14.12.2017 do 9.1.2018, zo sumy 1.301,10 EUR od 10.1.2018 do 31.1.2018, zo sumy 1.179,- EUR od 1.2.2018 do 12.3.2018, zo sumy 1.056,90 EUR od 13.3.2018 do 25.4.2018, zo sumy 934,80 EUR od 26.4.2018 do 13.6.2018, zo sumy 812,70 EUR od 14.6.2018 do 12.7.2018, zo sumy 690,60 EUR od 13.7.2018 do 7.8.2018, zo sumy 568,50 EUR od 8.8.2018 do 24.8.2018, zo sumy 446,40 EUR od 25.8.2018 do 18.6.2019, zo sumy 436,40 EUR od 19.6.2019 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne zo sumy 446,40 EUR od 23.11.2018 do 18.06.2019, zo sumy 436,40 EUR od 19.6.2019 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 446,40 EUR od 23.11.2018 do 18.6.2019 a zo sumy 436,40 EUR od 19.6.2019 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 706400052, zo dňa 15.03.2017 žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej, ako dlžníkovi, bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.400,- EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 0,- EUR, úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 530,40 EUR, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 2.930,40 EUR, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 2.930,40 EUR v 24 pravidelných mesačných splátkach vo výške 122,10 EUR vždy k 22. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 22.4.2017. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa 22.3.2019. Žalovaná neplnila
riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, a tým porušila dojednania predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca a žalovaná sa v uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve v bode č. 3 dohodli, že úrok je vo výške 19,96 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia. Žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, a tým porušila dojednania predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratila výhodu splátok. Predmetný nárok sa stal splatným podľa bodu č. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru dňa 22.11.2018. Ďalej sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 1.963,60 EUR z jednotlivých žalovaných splátok.
2. Podaním, ktoré bolo žurnalizované do spisu ako čl. 58, žalobca oznámil, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu nasledovne: istiny vo výške 436,40 EUR, v časti úroku vo výške 19,96 % ročne zo sumy 446,40 EUR od 23.11.2018 do 18.6.2019; zo sumy 436,40 EUR od 19.6.2019 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania v sadzbe 5 % ročne vo výške vyčíslenej v návrhu a v časti nároku na náhradu trov konania
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 24.6.2022 vo veci platobný rozkaz sp. zn. 7Up/1806/2021, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 436,40 EUR, úrok 19,96 % ročne zo sumy 446,40 EUR od 23.11.2018 do 18.6.2019, zo sumy 436,40 EUR od 19.6.2019 do zaplatenia a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 446,40 EUR od 23.11.2018 do 18.6.2019 a zo sumy 436,40 EUR od 19.6.2019 do zaplatenia alebo podať odpor voči platobnému rozkazu.
4. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor zo dňa 23.7.2022, v ktorom uviedla, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za premlčaný, predmetný spotrebiteľský úver vo výške 2.400,- EUR splatila. Podľa nej je zmluvná pokuta a úroky úžernícke a v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že boli porušené práva spotrebiteľa v zmysle § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka a jedná sa o neprijateľné zmluvné podmienky.
5. Podaním, ktoré bolo žurnalizované do spisu ako čl. 74, žalobca k podanému odporu uviedol, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 706400052 dňa 15.03.2017, na základe ktorej jej poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.400,- EUR. Žalovaná bola v minulosti vyzývaná na úhradu svojej pohľadávky, ale k dnešnému dňu neuhradila svoju pohľadávku. Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru (VPPÚ) veriteľ a spotrebiteľ sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlh sa stal splatným dňom 27.8.2019, žalobca si uplatnil svoj nárok 15.11.2021 a nemožno sa stotožniť s vyjadreniami žalovanej, že došlo k premlčaniu. Tvrdenia, že úver vo výške 2.400 EUR je splatený sú nepravdivé a zavádzajúce. Žalobca už prostredníctvom svojich predchádzajúcich vyjadrení a podaní preukázal, že žalovaná k dnešnému dňu uhradila sumu spolu vo výške 1.963,60 EUR.
6. Žalobca na základe predchádzajúcej výzvy súdu vo vyjadrení doručenom dňa 3.10.2022 uviedol, že žalovaná bola povinná v žiadosti o úver uviesť pravdivé údaje o svojich mesačných príjmoch a výdavkoch. Na regionálnej agentúre bola žiadosť elektronicky zaznamenaná v internom systéme spoločnosti. Spoločnosť vytvorila tzv. Overovací formulár, o histórii klienta v informačnom systéme spoločnosti v zmysle ktorého boli overené informácie v zozname ST bez výsledku, v univerzálnom registri bez výsledku, v katasterportali bez výsledku, v notárskom centrálnom registri záložných práv bez výsledku, databáze stratených občianskych preukazov s výsledkom, že tento občiansky preukaz nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený. Následne bol verifikovaný skóring klienta, t.j. regionálna agentúra zhodnotila príjmy a výdaje v zmysle predpisu R-9. Príjem žiadateľ v žiadosti uviedol vo výške 1.550,- EUR a výdavky v sume 50,- EUR, t.j. mesačne klientovi ostala voľná suma vo výške 1.500,- EUR. Celkový skóring klienta bol výslednicou skóringovej matice, tvorenej stanoveným stupňom finančného a obchodného rizika a históriou klienta. Požadovaná výška úveru bola stanovená na 2.400,- EUR žalobca poukázal na § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedeného žalobca nemal pochybnosť o pravdivosti údajov uvedených v Žiadosti o úver a tieto klientom poskytnuté údaje sa stali základom posudzovania schopnosti klienta splácať predmetný úver. V poradí 20. splátka v splátkovom kalendári spôsobila zosplatnenie.
7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dňa 25.11.2022 nedostavili strany sporu, preto súd prejednal vec v neprítomnosti strán sporu. Žalobca ospravedlnil ich neúčasť na nariadenom pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 22.11.2022, v ktorom zároveň súhlasil s rozhodnutím vo veci samej v ich neprítomnosti. Žalovanej bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v zmysle § 112 CSP. Súd preto pojednával v neprítomnosti strán sporu.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere (čl. 11), všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru (čl. 13), výpisom z obchodného registra (čl. 14), predžalobnou výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 2.11.2021 (čl. 17), prehľadom platieb realizovaných žalovanou (čl. 24), uznesením zo dňa 13.1.2022 sp. zn. 7UP/1806/2021 (čl. 26), sťažnosťou žalobcu (čl. 31), uznesením zo dňa 23.2.2022 sp. zn. 7UP/1806/2021 (čl. 34), výzvou na úhradu zo dňa 27.11.2018 (čl. 39), varovaním zo dňa 6.11.2018 (čl. 40), výpisom o úhradách úveru (rub čl. 40), podaním žalobcu (čl. 58), platobným rozkazom (čl. 61), odporom zo dňa 23.7.2022 (čl. 69), vyjadrením žalobcu (čl. 74), vyjadrením žalobcu (čl. 93), overením klienta (čl. 96), ďalšími listinnými dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 15.3.2017 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V bode 1 zmluvy boli uvedené základné parametre úveru nasledovne: bezúročný spotrebiteľský úver, výška úveru 2.400,- EUR, výška mesačnej úhrady 159,- EUR, odplata 0,- EUR, úrok spojený so spotrebiteľským úverom 530,40 EUR, celková čiastka 2.930,40 EUR, 24 mesačných splátok vo výške 122,10 EUR, dátum prvej splátky 22.4.2017, dátum ďalšej splátky k 22. dňu v mesiaci. Podľa bodu 2 výška odplaty 0,- EUR. V bode 3 bol dojednaný úrok vo výške 19,96 %, ktorý v prípade riadneho splatenia predstavuje sumu 530,40 EUR. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola vo výške 21,89 %. Doba trvania zmluvy a termín poslednej splátky bol dohodnutý na deň 22.3.2019. Zmluvné strany sa taktiež dohodli, že ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru
10. Z prehľadu splátok bolo zistené, že žalovaná na úhradu úveru zaplatila 16 splátok á 122,10 EUR a 1 splátku vo výške 10,- EUR, t.j. spolu 1.963,60 EUR.
11. Varovaním zo dňa 6.11.2018 žalobca upozornil žalovanú, že sa dostala do omeškania s úhradou v poradí tretej splátky vo výške 122,10 EUR splatnej dňa 22.10.2018 s tým, že v prípade neuhradenia chýbajúcich splátok do 5 dní, si dňa 27.11.2018, uplatnia právo na splatenie celého dlhu naraz.
12. Žalobca Výzvou na úhradu zo dňa 27.11.2018 upozornil žalovanú, že neuhradila včas a riadne štyri po sebe nasledujúce splátky a oznámil jej, že stratila výhodu splácať dlh splátkami a celý dlh sa stal splatný naraz.
13. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úveru poskytnutého žalobcom ako právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov vrátane spotrebiteľských úverov žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale na osobnú spotrebu je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenie zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010Z.z.) potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniu žalobcu v žalobe, že poskytnutý bol žalovanému spotrebiteľský úver.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
17. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
18. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
19. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
20. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
22. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
26. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
27. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu za čiastočne dôvodnú. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá dňa 15.3.2017 zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej ako dlžníkovi úver prevodom peňažných prostriedkov vo výške 2.400,- EUR na jej účet. Tieto skutočnosti neboli sporné. V spore nebolo spochybnené ani to, že žalovaná nesplácala úver riadne, keď vykonala iba úhrady spolu v sume 1.963,60 EUR.
28. Súd sa prvotne zaoberal otázkou premlčania (§ 54a Občianskeho zákonníka - ďalej len „OZ“). Pri určení začiatku plynutia premlčacej doby bolo potrebné vyriešiť otázku, či je zročný celý dlh, alebo iba jednotlivé splátky (§ 103 OZ). V bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je uvedená možnosť vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v prípade, ak klient neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 22.11.2018. Žalobca však ani po výzve súdu nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ len v prípade dodržania postupu ustanoveného v § 53 ods. 9 OZ, a teda len v prípade: 1/ ak je spotrebiteľ v omeškaní so zaplatením niektorej splátky, 2/ omeškanie s touto splátkou trvá viac ako 3 mesiace a 3/ v súvislosti s touto splátkou bol súčasne veriteľom upozornený na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, pričom 4/ právo na zosplatnenie musí veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V danej veci žalobca nepreukázal, že by žalovanú upozornil na uplatnenie práva úver zosplatniť v lehote nie kratšej ako 15 dní predložením konkrétneho listinného dôkazu. Súd teda musí konštatovať, že zosplatnenie nebolo uskutočnené v súlade so zákonom, a teda žalovanej zostalo právo splácať poskytnutý úver v splátkach v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy. Žalobca nepreukázal, že žalovanej bolo doručované Varovanie zo dňa 6.11.2018 a ani Výzva na úhradu zo dňa 27.11.2018. Vzhľadom k uvedenému súd pri posudzovaní premlčania vychádzal z toho, že premlčacia doba plynie pri jednotlivých splátkach samostatne, odo dňa ich zročnosti. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zročnosť prvej splátky nastala podľa zmluvy dňa 22.4.2017 a zročnosť poslednej splátky
dňa 22.3.2019. Žaloba bola podaná na súd 15.11.2021. Z uvedeného je zrejmé, že u splátok splatných pred 22.11.2018 došlo k premlčaniu, a teda nie je možné ich žalobcovi priznať.
29. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že bol dojednaný úrok z úveru vo výške 19,96 % ročne. V čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy boli úroky poskytované bankami v obdobných úverových vzťahoch vo výške 7,22 % ročne. Súd konštatuje, že dojednaný ročný úrok je viac ako 2-násobný ako priemerné úrokové sadzby zverejnené NBS. Už Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Cdo/26/2011zo dňa 26.4.2012 stanovil, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci sa nebankové subjekty spravidla bránia uvedenému porovnaniu s poukazom na rozdiely, či už v zabezpečení pohľadávok z úverov a teda aj rozdielu v riziku splácania úverov pri nebankových subjektoch, súd do istej miery môže akceptovať vyššie náklady pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektmi, ale aj táto výška odplaty za poskytovanie úverov nebankovými subjektmi je limitovaná najmä všeobecnými ustanoveniami vyplývajúcimi z občiansko-právnych vzťahov, a to z § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Hoci Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti samo o sebe nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela výslovne len od dohody účastníkov zmluvy. Práve pod vplyvom neprimerane žiadaných vysokých úrokových sadzieb zo strany nebankových subjektov a to najmä žalobcu, bola nevyhnutná zákonná úprava, kedy do civilného práva bola zavedená úžera a to v § 39a zákonom č. 106/2014 účinným od 1.6.2014, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Súd ďalej konštatuje s poukazom na uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neprichádza do úvahy moderácia neprimerane vysokých úrokov súdom, pretože s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka možno oddeliť od zmluvy dojednanie o úroku, avšak obsah tohto dojednania tvorí nedeliteľný celok, preto dohodu o úroku súd považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je výška úroku dojednaná v rozpore s dobrými mravmi (viď aj rozsudok NS SR zo dňa 26. apríla 2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011). Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná len v časti dohody o úroku z úveru, nie ako celok. Súd zmluvu v časti dohody o splácaní úveru v splátkach považoval za platnú.
30. Súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že zmluva má písomnú formu, obsahuje všetky povinné náležitosti vymenované v § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010Z.z., je v nej uvedená správna výška RPMN, úver bol poskytnutý bezhotovostne, v zmluve sú uvedené všetky plnenia spotrebiteľa súvisiace s touto zmluvou a RPMN neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., čo je dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN. Preto nenastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona.
31. Súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. pre nedostatočné overenie bonity žalovanej. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti pretože, žalobca nemal preukázaný príjem a výdavky žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu jej poskytol úver. Žalobca nepreukázal, aby sa zaujímal, aký má žalovaná príjem a výdavky na živobytie a či jej zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru, ale to bez ich preukázania a bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
32. Súd teda v danom prípade dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, aby pri uzavretí predmetnej zmluvy postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou. Napriek výzve súdu totiž nepreukázal, aby nejakým spôsobom aj preveroval príjem žalovanej, keďže zo zmluvy ani z iného dôkazu nevyplýva, že by žalovaná predkladala nejaký doklad o svojom príjme. Zákonodarca pritom jasne uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovanej, čo znamená povinnosť zistiť nielen jej príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné
sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkaus a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.3.2019. Poukázať možno aj ma rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 z 5.3.2020, podľa ktorého články 8a 23 Smernice 2008/48/ES z 23.4.2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve. Žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti, ktorá mu vyplývala z § 7 ods. 19 a násl. zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle nich bol totiž povinný vypočítať ukazovateľ schopnosti žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver postupom, ktorý je upravený predovšetkým v § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. a mal mať tiež určený limit pre ukazovateľ tejto schopnosti ako to vyplýva z § 7 ods. 19 citovaného zákona. Nesplnenie týchto povinností je sankcionované fikciou o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a považuje sa za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 tak ako to jasne je uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
33. Keďže súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a k neplatnému zosplatneniu predmetného, žalovaná by mala žalobcovi vrátiť len splátky, ktoré nadobudli zročnosť a nedošlo k ich premlčaniu, t.j. 5 splátok od 22.11.2018 do 22.3.2019. Žalovaná v konaní nijako nespochybnila, že jej bola poskytnutá suma 2.400,- EUR a na úver zaplatila do podania žaloby sumu 1.963,60 EUR. Pričom veľkosť jednej splátky ustálil na sumu 100,- EUR (2.400,- EUR : 24 splátok = 100,- EUR). Preto súd žalobcovi priznal len žiadanú sumu 436,40 EUR, ktorá suma prestavuje 4 splátky splatné odo dňa 22.3.2019 do dňa 22.12.2018 á 100,- EUR, 1 splátku vo výške 36,40 EUR a v prevyšujúcej časti pre konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobu zamietol.
34. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom po 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 OZ v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ako už bolo uvedené, nie sú premlčané splátky od 22.11.2018. Dlžnú sumu súd určil ako súčin nepremlčaných splátok a ich výšky. Súd nemohol žalobu prekročiť a priznať úrok z omeškania aj za predchádzajúce obdobie. Preto bol úrok z omeškania z takto určenej dlžnej sumy 436,40 EUR žalobcovi priznaný až od 19.6.2019 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,67 %. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ktorý
mal úspech v prevažnej časti uplatneného nároku, a to v rozsahu 59,33 % (v časti istiny a úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku) . Žalovaná mala úspech v rozsahu 40,66 % (v časti zmluvného úroku ku dňu vyhlásenia rozsudku), a preto súd priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania vo výške 18,67 % (59,33 % - 40,66 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.