Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-88-2014.pdf
PDF · 110.68 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/88/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L., bytom u oboch rodičov, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa otca C., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Dávidek, s.r.o., IČO: 47 248 700, so sídlom Račianska 96, Bratislava, a matky Ing. Y., o zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého L. do osobnej starostlivosti otca L., a to s účinnosťou od 3.11.2014.
Matka Y. je povinná platiť výživné na maloletého L. vo výške 100,00 € mesačne, a to s účinnosťou od 3.11.2014, ktoré výživné je matka povinná zaplatiť vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Trnava č. 13P/11/2012-106 zo dňa 6.3.2013, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 11CoP/55/2013-187 zo dňa 19.6.2013, v časti výroku o zverení maloletého L. do striedavej osobnej starostlivosti, a o trvalom bydlisku maloletého.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 3.11.2014 do 20.5.2015 vo výške 690,00 € povoľuje súd matke splácať v splátkach po 50,00 € mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 4.11.2014 (a zároveň podaním došlým súdu dňa 14.11.2014, ktoré bolo zapísané pod sp.zn. 22P/36/2014 - spis bol pripojený k veci 37P/88/2014) domáhal vo veci samej vydania rozhodnutia, ktorým by maloletý L. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti, a matka by bola zaviazaná platiť výživné vo výške 100,00 € mesačne.
Uviedol že maloletý L. sa narodil z manželstva jeho rodičov, ktoré bolo Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 13C/90/2006-30 zo dňa 26.10.2006 rozvedené, a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke, pričom styk otca s maloletým ponechal súd neobmedzený, a vyživovacia povinnosť otca bola určená v sume 166,00 € mesačne. Otec má so synom vybudovaný hlboký citový vzťah, samotný maloletý navrhol aby si otec podal návrh na striedavú osobnú starostlivosť; Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 13P/11/2012-106 zo dňa 6.3.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.6.2013, bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť sa dodržiavala, ale dňa 2.11.2014 zavolal maloletý otcovi, že chce ostať u neho, ako dôvod uviedol dlhodobý neporiadok
v dome matky. Otec je schopný maloletému synovi poskytnúť riadnu osobnú starostlivosť, vytvoriť mu harmonické prostredie, pričom maloletý je na otca citovo viazaný, majú výborný vzťah, maloletý sa na otca teší a dôveruje mu. Otec okrem maloletého nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Zároveň otec podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia ktorým by súd zveril maloletého L. do jeho osobnej starostlivosti, a určil matke povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 27,13 € mesačne.
Uznesením č. 37P/88/12014-3 zo dňa 28.11.2014, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 24CoP/10/2015-32 zo dňa 25.2.2015, súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil 8ks fotografií z domácnosti matky, správu ÚPSVaR zo dňa 5.2.2015, zápisnicu spísanú na ÚPSVaR s otcom dňa 3.11.2014, správu o povesti otca podanú Mestom Trnava, správu o povesti matky podanú Obcou B. oznámenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že ani jeden z rodičov nie je t.č. poberateľom dávky v nezamestnanosti, oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti že ani jeden z rodičov nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, matka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 € mesačne, ani jeden z rodičov nie je poberateľom žiadnej ďalšej štátnej sociálnej dávky, správu ÚPSVaR zo dňa 10.4.2015, oznámenie daňového úradu o skutočnosti že ani jeden z rodičov nepodal priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2013, kópiu daňového priznania otca za rok 2014 (základ dane 1.718,80 €), vyčíslenie výdavkov na maloletého vyhotovené otcom (444,51 € mesačne), a spisy tunajšieho súdu sp.zn. 22P/36/2014, 13P/11/2012, 20P/143/2010 a 24P/23/2007.
Na pojednávaní konanom dňa 20.4.2015 súd vypočul (bez prítomnosti rodičov, resp. ich zástupcov) maloletého ktorý uviedol, že od 2.11.2014 býva u otca kam je kompletne presťahovaný, má tam všetky veci do školy. Chce aby sa zmenila osobná starostlivosť o neho tak, že by bol zverený otcovi, a k matke by chodil na každý druhý víkend, príp. nejaký deň cez týždeň. Podľa maloletého má u otca vytvorené lepšie podmienky aj na učenie; matka málo upratuje, a ak aj on má vo svojej izbe upratané, v dome je neporiadok, špina. U otca má sám jednu izbu (otec býva v rodinnom dome), otec maloletého podporuje vo veciach ktoré ho zaujímajú (futbal), kupuje mu výstroj a platí výdavky, pričom matka túto jeho záľubu nepodporuje (nútila ho chodiť do hudobnej školy, čo ho nebavilo a nezaujímalo; momentálne tam nechodí). Maloletý chodí k matke každý druhý víkend, matka nebráni aby trvale býval u otca. Podľa maloletého má lepší vzťah s otcom, otec sa chodí pozerať na jeho futbalové zápasy (matka na zápasy ani na tréningy vôbec nechodievala), otec vie rovnako dobre variť ako matka. Otec býva s partnerkou, aj s ňou má maloletý dobrý vzťah.
Na otázku zástupkyne kolízneho opatrovníka maloletý uviedol že by bolo lepšie, keby styk matky s ním upravený nebol - za matkou by chodil kedy by mu to vyhovovalo.
Matka sa k návrhu vyjadrila podaním došlým súdu dňa 18.5.2015 v ktorom uviedla že rešpektuje rozhodnutie syna L., že chce bývať u otca - potvrdila že dňa 2.11.2014 maloletý odišiel bývať k otcovi, ako dôvod uviedol že od otca má blízko do školy a na tréningy, tiež uviedol že odchádza do otcovho nového domu pretože „keď bude mať priateľku, nemôže ju do starého domu doviesť“; svoje rozhodnutie maloletý nezmenil ani na naliehanie matky. Dňa 1.11.2014 maloletý večer prišiel k matke (v rámci striedania starostlivosti), avšak na druhý deň matke oznámil že odchádza k otcovi - odvtedy sa maloletý s matkou stretáva každý druhý víkend, cez prázdniny viac dní. Matka ďalej uviedla že je osamelo žijúca, býva v pôvodnom rodinnom dome ktorý má v spoluvlastníctve s otcom, sama platí všetky náklady spojené s bývaním a údržbou domu. Maloletý má v dome samostatnú izbu, nový počítač, matka urobila všetko pre to, aby bol maloletý spokojný a mal všetko čo potrebuje. Poukázala na skutočnosť že v predchádzajúcom súdnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom je odporučená striedavá osobná starostlivosť (nakoľko maloletý potrebuje obidvoch rodičov rovnako). Poukázala tiež na majetkové pomery otca, ktorý vlastní nový dom v Trnave, je vlastníkom prosperujúcej spoločnosti (LUXWEL, s.r.o.), pričom matka pracuje ako úradníčka vo verejnej správe - otcom požadovanú výšku výživného nie je schopná platiť.
K vyjadreniu priložila matka ňou vyhotovený prehľad výdavkov (vo výške 429,50 € mesačne), kópiu časti znaleckého posudku č. 20/2012 vypracovaného Doc. PhDr. U., CSc., správu PhDr. K. výpis z účtu matky za mesiac apríl 2015, potvrdenie zamestnávateľa matky z ktorého súd zisťuje jej priemerný mesačný
príjem za obdobie apríl 2014 až marec 2015 vo výške 813,49 €, výplatné pásky matky za obdobie od apríla 2014 do marca 2015, lekársku správu MUDr. W.
Právny zástupca otca na pojednávaní konanom dňa 20.5.2015 uviedol že žiadajú aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca (nakoľko je to prianie maloletého), žiadajú aby súd neurčil styk matky s maloletým (v súlade s dôvodmi ktoré uviedol maloletý). Vzhľadom na náklady ktoré v súvislosti s výživou na maloletého sú, vyčíslili výživné na sumu 180,00 € mesačne.
Otec na pojednávaní konanom dňa 20.5.2015 uviedol že má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletého. Otec je živnostník (v oblasti stavby sáun a wellnessov), za rok 2014 mal príjem 1.720,00 € pred zdanením, je tiež jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti LUXWELL, s.r.o., ktorá v roku 2013 bola v strate, za rok 2014 bude mať zisk vo výške približne 10.00,00 € pred zdanením; žiadne ďalšie príjmy nemá. Mesačne platí hypotéku 700,00 € (spláca rodinný dom), je zdravý, zvýšené výdavky nemá žiadne. Otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá má príjem okolo 570,00 € mesačne. Za spotrebu energií a vody platí okolo 200,00 € mesačne, na ostatné výdavky (strava, kozmetika a pod.) minú okolo 300,00 € mesačne. Maloletý chodí na strednú školu v mieste bydliska, je zdravý, z dôvodu jeho športových aktivít sú zvýšené výdavky na sumu okolo 45,00 € mesačne, ďalšie zvýšené výdavky nemá.
Uviedol ďalej že vlastní rodinný dom v Z. ktorý dostaval pred 4 rokmi z úveru (splátky úveru platí vo výške 700,00 € mesačne), vlastní motorového vozidla Audi Q5 (nadobudnuté v roku 2009 za sumu 1.400.000,- Sk, má najazdených 245.000 km).
Výživné žiada upraviť od 3.11.2014, nakoľko odvtedy maloletý býva u neho, vo výške 100,00 € mesačne; matka za uvedenú dobu nezaplatila žiadne výživné.
Matka na pojednávaní konanom dňa 20.5.2015 uviedla že by bola najradšej keby bola zachovaná striedavá osobná starostlivosť - vzhľadom na rozhodnutie samotného maloletého však súhlasí, aby maloletý býval u otca, je pravdou že maloletý je od času kedy býva u otca kľudnejší, spokojný; súhlasí tiež s tým, aby súd neupravoval jej styk s maloletým, chce aby za matkou chodil vtedy, keď mu to bude vyhovovať. Matka je zamestnaná s príjmom 813,49 € mesačne, žiadne iné príjmy nemá. Býva v rodinnom dome v B. (dom ktorý majú s otcom v polovici, nakoľko ešte nie je vyporiadané BSM), v dome býva sama, žiadneho partnera nemá; za spotrebu plynu a elektriky platí mesačne sumu 187,00 €, ďalej platí platby za televíziu, telefón, vodu, poistky v sume 50,00 €, ďalej platí dane a poplatky (úvery nespláca žiadne). Matka je zdravá, zvýšené výdavky nemá. S poukazom na jej príjmy a výdavky je ochotná platiť na výživu maloletého sumou 50,00 € mesačne. Na záver poukázala na skutočnosť že by sa malo prihliadať aj na majetkové pomery otca, ktorý je živnostník, vlastní s.r.o., vlastní rodinný dom a luxusné auto.
Uviedla ďalej že je pravdou, že maloletý od 3.11.2014 býva u otca, za túto dobu nezaplatila matka otcovi žiadne výživné.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka ustanoveného maloletému dieťaťu na pojednávaní konanom dňa 20.5.2015 uviedla že odporúča, aby súd návrhu vyhovel a zobral na zreteľ želanie maloletého dieťaťa; čo sa týka výživného navrhuje aby ho súd určil v primeranej výške v závislosti od možností matky, s prihliadnutím na oprávnené požiadavky maloletého dieťaťa (s poukazom na jeho vek a koníčky, ktoré sú finančné náročné).
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca a jeho právneho zástupcu, matky, a zástupkyne kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, s obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn. 22P/36/2014, 13P/11/2012, 20P/143/2010 a 24P/23/2007, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Maloletý L. má 16 rokov - momentálne, od 3.11.2014, býva u otca (spolu s partnerkou otca), kde sú vytvorené vhodné podmienky na jeho výchovu (má kompletne zariadenú samostatnú izbu v rodinnom dome). Maloletý študuje na strednej škole v mieste bydliska, je zdravý, s potrebami primeranými jeho veku; žiadne zvýšené výdavky na jeho výchovu nie sú. Venuje sa hraniu futbalu, z tohto dôvodu sú na neho výdavky vo výške cca. 45,00 € mesačne. Maloletý (vypočutý pred súdom bez prítomnosti rodičov) vyjadril vôľu žiť u otca, v rámci dovtedy fungujúcej striedavej starostlivosti u matky byť nechce, chce ju
navštevovať v závislosti od jeho možností, a po dohode s matkou. Matka so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca vyslovila súhlas (vzhľadom na prianie maloletého).
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 13P/11/2012-106 zo dňa 6.3.2013, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 11CoP/55/2013-187 zo dňa 19.6.2013, bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (výživné určené nebolo).
Dňa 2.11.2014 maloletý odišiel od matky, od tejto doby nepretržite býva a zdržiava sa u otca (k matke chodí na návštevy počas víkendov, prázdnin a pod.), osobnú starostlivosť o maloletého tak od 3.11.2014 plne zabezpečuje otec. Matka od uvedenej doby nezaplatila otcovi žiadne výživné.
Maloletý sa pri jeho výsluchu pred súdom (bez prítomnosti rodičov) vyjadril, že k otcovi je kompletne presťahovaný, má tam všetky veci do školy - chce aby sa zmenila osobná starostlivosť o neho tak, že by bol zverený otcovi, podľa maloletého má u otca vytvorené lepšie podmienky ako u matky, otec ho podporuje vo veciach ktoré ho zaujímajú (futbal).
Otec je živnostník, základ dane za rok 2014 má vykázaný vo výške 1.718,80 €, zároveň je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá za rok 2013 vykázala stratu, za rok 2014 nemá podané daňové priznanie (podľa vyjadrenia otca bude v zisku cca. 10.000,00 €). Výdavky otca na chod domácnosti sú vo výške cca. 200,00 € mesačne za spotrebu energií a vody, ostatné výdavky (strava, kozmetika a pod.) má cca. 300,00 € mesačne, žiadne mimoriadne zvýšené výdavky otec nemá; mesačne platí hypotéku 700,00 € (za rodinný dom). Otec vlastní rodinný dom v Trnave (v celosti), a motorové vozidlo Audi Q5 (nadobudnuté v roku 2009 za sumu 1.400.000,- Sk, má najazdených 245.000 km). Otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá je zamestnaná s príjmom 570,00 € mesačne.
Matka je zamestnaná s príjmom 813,49 € mesačne, žiadne ďalšie príjmy nemá; za spotrebu plynu a elektriky platí mesačne sumu 187,00 €, ďalej platí platby za televíziu, telefón, vodu, poistky, dane a poplatky v sume cca. 50,00 € mesačne; je zdravá, zvýšené výdavky nemá, úvery nespláca žiadne.
Otec ani matka okrem maloletého L. nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 36, ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62, ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62, ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62, ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62, ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65, ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76, ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77, ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 163, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 43, ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov voči deťom, ktorým súd najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, prichádza v zmysle ustanovenia § 36, ods. 1 Zákona o rodine do úvahy vtedy, ak rodičia spolu nežijú, a zároveň sa na úprave rodičovských práv a povinností nedokážu dohodnúť. Konanie o zverení do osobnej starostlivosti pritom musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa.
Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa tak slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle, ale aj k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bielizeň, lieky, hračky a pod.) a aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa, pričom odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravia, záujmov, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, t.j. že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, a naopak.
Zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu osobnej starostlivosti a s tým súvisiacu zmenu výživného stanoveného súdom musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v okolnostiach rozhodných pre určenie osobnej starostlivosti a výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru hlavne tých okolností, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že k došlo zmene pomerov ktorá odôvodňuje zmenu osobnej starostlivosti a s tým súvisiacu zmenu doposiaľ (ne)určeného výživného.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 13P/11/2012-106 zo dňa 6.3.2013, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 11CoP/55/2013-187 zo dňa 19.6.2013, bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (výživné určené nebolo) - dňa 2.11.2014 však maloletý odišiel od matky, od tejto doby nepretržite býva a zdržiava sa u otca (k matke chodí na návštevy počas víkendov, prázdnin a pod.), osobnú starostlivosť o maloletého tak od 3.11.2014 zabezpečuje otec. Vzhľadom k tomu že maloletý, ktorý má 16 rokov a je teda schopný vyjadriť samostatne svoj názor, je plne spôsobilý
posúdiť dôsledky svojho konania, sa pri jeho výsluchu pred súdom (bez prítomnosti rodičov) vyjadril, že k otcovi je presťahovaný a chce, aby sa zmenila osobná starostlivosť o neho tak že by bol zverený otcovi, nakoľko u otca má vytvorené lepšie podmienky, otec ho podporuje vo veciach ktoré ho zaujímajú (futbal); u otca sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého (kompletne zariadená samostatná izbu v rodinnom dome). Matka, vzhľadom na prezentované prianie maloletého, s jeho zverením do osobnej starostlivosti otca vyslovila súhlas. Súd preto zmenil predchádzajúce rozhodnutie (o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov) tak, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, a to od 3.11.2014 (t.j. odo dňa keď maloletý sa fakticky nachádza v osobnej starostlivosti otca).
Pri rozhodovaní o určení výšky výživného plateného matkou na maloleté dieťa súd vzal do úvahy príjmy (1.718,80 € za rok 2014 zo živnosti, a 10.000,00 € za rok 2014 ako príjem obchodnej spoločnosti ktorej je otec jediným spoločníkom) a výdavky (mesačne 200,00 € za spotrebu energií a vody, 300,00 € ostatné výdavky, napr. strava, kozmetika a pod., pričom žiadne mimoriadne zvýšené výdavky otec nemá; mesačne platí hypotéku 700,00 € za rodinný dom) otca (tiež príjem partnerky otca s ktorou žije v spoločnej domácnosti vo výške 570,00 € mesačne) a jeho majetkové pomery (vlastní rodinný dom v Trnave zaťažený hypotékou, a motorové vozidlo Audi Q5 nadobudnuté v roku 2009), príjmy (813,49 € mesačne plat) a výdavky (187,00 € mesačne za spotrebu plynu a elektriky, 50,00 € mesačne za televíziu, telefón, vodu, poistky, dane a poplatky, pričom zvýšené výdavky nemá, úvery nespláca) matky, a potreby maloletého Jonatána (obvyklé jeho veku a záujmom, nezvýšené; z dôvodu výkonnostného športovania náklady vo výške 45,00 € mesačne) a dospel k názoru, že určenie výživného matke vo výške 100,00 € mesačne je -vzhľadom na zistené skutočnosti ohľadom príjmov a výdavkov rodičov a ich majetkových pomerov, a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa- primerané, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine, a je v prospech maloletého. Vyživovaciu povinnosť matky súd upravil od 3.11.2014, t.j. odo dňa zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 3.11.2014 (deň od ktorého súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, a matke určil vyživovaciu povinnosť) do 20.5.2015 (deň rozhodnutia súdu) vo výške 690,00 € (matka za uvedené obdobie doby nezaplatila otcovi žiadne výživné) povolil súd splatiť matke v splátkach po 50,00 € mesačne spolu s bežným výživným, a to vzhľadom na výšku nedoplatku, a na príjem matky.
O styku matky s maloletým súd nerozhodoval, nakoľko rodičia (aj maloletý) zhodne uviedli že na styku matky s dieťaťom sa vedia dohodnúť, resp. stretávanie sa maloletého s matkou ponechávajú vzhľadom na vek maloletého a jeho záujmy na jeho úvahe.
Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 146, ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.