Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/50/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: EXPORT-IMPORT, s.r.o. Bardejov, Dukelská 19, 085 01 Bardejov, IČO: 36 458 163, zastúpeného: JUDr. Jozefom Stašakom, advokátom, Andraščíkova 620/3, 085 01 Bardejov, IČO: 32 051 867, proti žalovanému: PEMA - M, spol. s r. o., Dukelská 1379/19, 085 01 Bardejov, IČO: 36 468 789, o zaplatenie 818,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov z 22. apríla 2022, č. k. – 326, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Bardejov z 22. apríla 2022, č. k. – 326 v napadnutom prvom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 686,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 226,45 eur od 16.1.2020 do zaplatenia, zo sumy 229,92 eur od 16.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 229,92 eur od 16.1.2022 do zaplatenia, náhradu vynaloženého poštovného 18,75 eur, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a v treťom výroku o trovách konania.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 686,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 226,45 eur od 16.1.2020 do zaplatenia, zo sumy 229,92 eur od 16.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 229,92 eur od 16.1.2022 do zaplatenia, náhradu vynaloženého poštovného 18,75 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 71,72 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v konaní pôvodne domáhal úhrady 456,37 eur s príslušenstvom, titulom odplaty za čistenie odpadových vôd pre žalovaného v období 2019

- 2020. V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu o zaplatenie 342,96 eur s príslušenstvom za rok 2021, ktoré rozšírenie žaloby pripustil súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 24.3.2022.

3. Žalovaný založil svoju obranu v konaní na kompenzačných námietkach voči uplatnenému nároku žalobcu a zároveň namietal, že uplatnená pohľadávka za rok 2021 je neprimerane vysoká.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a , , , , , a , , , , . Uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom obchodnoprávnym, keďže s prihliadnutím na všetky okolnosti je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Nebolo sporné, že za čistenie žalovaným vypúšťaných odpadových vôd za rok 2019 až 2021 žalovaný neuhradil žiadnu odplatu a neuzavrel so žalobcom ani žiadnu zmluvu, ktorú s ním však mal uzavretú v roku 2017 a v obdobiach predchádzajúcich roku 2017. Preto záväzok uplatnený žalobou nebolo možné považovať za zmluvný, avšak prípadný majetkový prospech žalovaného vzniknutý z dôvodu čistenia odpadových vôd vypúšťaných žalovaným do kanalizačnej sústavy, ktorá ako celok ústi do čističky odpadových vôd prevádzkovanej žalobcom, bolo potrebné subsumovať za použitia pod záväzok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia v zmysle a nasl. . Objekt žalovaného je v priemyselnom areáli bývalého štátneho podniku JAS Bardejov napojený na kanalizačnú sústavu, nemajúcu povahu verejnej kanalizácie, ktorá ústi do čističky odpadových vôd prevádzkovanej do roku 2021 žalobcom. Žalobca dlhodobo poskytoval žalovanému službu čistenia ním produkovaných odpadových vôd, a túto službu nemôže žalovaný od žalobcu požadovať bez akejkoľvek odplaty (náhrady) žalobcovi, inak na jeho strane vzniká bez právneho dôvodu bezdôvodné obohatenie. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za čistenie odpadových vôd voči žalovanému je čo do základu dôvodný a to aj bez podpísania zmluvy na roky 2018 a 2021.

5. Pokiaľ ide o určenie výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že bezprostredne pred vznikom bezdôvodného obohatenia za čistenie odpadových vôd boli žalobca so žalovaným dlhodobo v zmluvnom vzťahu, kde výška odplaty za 1 m3 odpadovej vody bola dohodnutá v sume 1,946 eura bez DPH a táto cena za čistenie odpadovej vody medzi nimi nebola sporná. Žalobca si v žalobe za roky 2019 a 2020 uplatňoval náhradu za čistenie odpadovej vody v obdobnej výške (v roku 2019 za cenu 1,9860 eur/m3 a v roku 2020 za cenu 1,9960 eur/m3), pričom ani v súvislosti s dominantným postavením žalobcu nebolo žalovaným namietané, že by si žalobca voči iným odberateľom tejto služby v areáli bývalého JAS Bardejov uplatňoval odplatu v inej (nižšej) sadzbe. Výška tohto bezdôvodného obohatenia sa teda odvíja od výšky odplaty obvyklej v danom mieste a čase. Súd prvej inštancie tak nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti žalobcom pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 456,37 eur. K rozšírenému nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia aj za čistenie odpadovej vody produkovanej žalovaným v roku 2021 však súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní síce prezentoval konkrétne dôvody, pre ktoré fakturovanú cenu poskytnutej služby navýšil (nižší počet osôb zamestnaných v areáli a v dôsledku toho nižšie množstvo odpadovej vody pri rovnakých fixných nákladoch za jej čistenie), no presnú kalkuláciu a preukázanie hodnôt do nej vstupujúcich, na základe čoho by bolo dôvodné priznať za čistenie odpadovej vody žalobcovi odplatu vyššiu takmer o 50 % ceny účtovanej do roku 2020, nepreukázal. Žalovaný pritom v konaní oprávnenosť zvýšenia tejto ceny namietal a sporil ako nepreukázanú. Vzhľadom na nepreukázanie dôvodnosti zvýšenia ceny za čistenie odpadovej vody poskytované žalovanému v roku 2021, súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu na zaplatenie ceny za čistenie odpadovej vody za dôvodný len vo výške požadovanej za rok 2020, t. j. pri cene 1,9960 eur/m3. Vychádzajúc z oboznámených faktúr a k nim pripojených podkladov, z ktorých vyplýva produkcia odpadovej vody 8 m3 za mesiac, potom pri cene 1,996 eur/m3 bez DPH mesačná odplata predstavuje sumu 19,16 eur (15,97 eur + 3,19 DPH) a celkovo za rok 2021 priznal žalobcovi len nárok v rozsahu 229,94 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie tak vyhodnotil, že odplata za žalobcom poskytnutú službu čistenia odpadovej vody za obdobie 2019 až 2021 je dôvodná vo výške 686,29 eur. Dôvodný je aj uplatnený nárok na náhradu poštovného vzniknutý doručovaním mesačných faktúr žalovanému doporučenou zásielkou v sume 18,75 eur, keďže bez týchto dôkazov by mohol byť medzi stranami sporný počiatok omeškania žalovaného nároku.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vo svojej obrane proti uplatnenému nároku namietal, že tento nárok zanikol jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok z 5.3.2021, pri ktorom došlo k stretnutiu pohľadávok žalobcu s pohľadávkami žalovaného vyúčtovaných faktúrami. Právnym dôvodom vzniku pohľadávok žalobcu bola dodávka čistenia odpadovej vody vyprodukovanej žalovaným v rokoch 2019 a 2020 a právnym dôvodom vzniku pohľadávok žalovaného mali byť náklady na opravu/údržbu oceľového mosta v zmysle , vyúčtované faktúrou č. z 30.9.2019 v sume 234,- eur a č. 2021FV036 z 24.2.2021 v sume 290,40 eur. Vzhľadom na námietky žalobcu o ich neoprávnenosti, súd prvej inštancie preskúmal, či žalovaného, ako v konaní nespochybneného vlastníka potrubného mosta na parcele C KN č. XXXX/XX, k. ú. A., obmedzuje vecné bremeno z dôvodu umiestnenia elektrických a dátových rozvodov žalobcu na ňom.

7. Žalovaný tvrdil, že na potrubnom moste v jeho vlastníctve sa nachádzajú elektrické rozvody žalobcu ako prevádzkovateľa miestnej distribučnej siete. Súd prvej inštancie uviedol, že dokazovaním vykonaným na pojednávaní bolo zistené, že v blízkosti vyznačeného potrubného mosta žalovaného na parcele C KN č. XXXX/XX, k. ú. A. je modrou farbou vyznačené vedenie distribučného rozvodu elektriny s napätím 0,4 kV. Z predloženej schémy tiež vyplýva, že tento distribučný rozvod vedie v priamej línii aj za miesto, kde vyznačený potrubný most žalovaného končí. Žalobca počas konania uviedol, že na potrubnom moste žalovaného sa nachádza elektrická prípojka spoločnosti OBUV - ŠPECIÁL s.r.o., trasa ktorej sa na konci potrubného mosta žalovaného v konkrétnom bode otáča k budove spoločnosti JAS EXPORT a.s., prechádza cez ňu a následne vchádza do budovy spoločnosti OBUV - ŠPECIÁL s.r.o. Z vykonaného dokazovania na pojednávaní súd prvej inštancie zistil, že elektrická prípojka spoločnosti OBUV - ŠPECIÁL s.r.o. na predloženej schéme v skutočnosti vyznačená nie je (tento záver v podstate zodpovedá stanoviskám prezentovaným oboma stranami) a predložená schéma skutočne obsahuje len vyznačenie distribučných rozvodov miestnej distribučnej siete. Z polohy a spôsobu ich vyznačenia na žalovaným predloženej schéme však súd prvej inštancie uzavrel, že nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že sporný distribučný rozvod elektriny je vedený práve na potrubnom moste žalovaného a nevylučuje jeho vedenie inou trasou, resp. iným spôsobom. Predložená schéma areálu totiž pri použitom značení nerozlišuje spôsob umiestnenia distribučných rozvodov, teda či sa tieto nachádzajú v zemi, nad zemou, alebo na potrubnom moste. Dôkazné bremeno tvrdenia o skutočnosti podstatnej pre záver o existencii žalovaným tvrdeného vecného bremena, konkrétne že elektrické distribučné rozvody žalobcu sú umiestnené na potrubnom moste žalovaného, zaťažovalo podľa súdu prvej inštancie predovšetkým žalovaného, no tento ho neuniesol. Keďže nebolo preukázané, že žalovanému voči žalobcovi vznikli tvrdené vzájomné pohľadávky jednostranným zápočtom z 5.3.2021, nemohlo dôjsť k zániku pohľadávok žalobcu vzniknutých z dôvodu dodávky čistenia odpadovej vody v rokoch 2019 a 2020.

8. Súd prvej inštancie ďalej považoval za nedôvodnú aj ďalšiu kompenzačnú námietku žalovaného, uplatnenú v jeho podaní z 21.2.2022, ktorou si voči žalobcom rozšírenému nároku započítaval svoju pohľadávku, taktiež titulom údržby potrubného mosta v jeho vlastníctve v roku 2021 vo výške 506,40 eur bez DPH. Keďže žalobca nebol oprávneným z vecného bremena týkajúceho sa distribučných rozvodov žalobcu umiestnených na potrubnom moste žalovaného, nemal ani povinnosť podieľať sa finančne na jeho údržbe. Navyše žalovaný podľa súdu prvej inštancie ani nepreukázal skutočné vynaloženie uvádzanej čiastky na opravu a údržbu mosta.

9. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie aj kompenzačnú námietku, ktorou si žalovaný uplatňoval voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 432,- eur, odôvodnený vynaloženými nákladmi na dodávku balenej pitnej vody. Súd prvej inštancie uviedol, že cena za dodávku balenej pitnej vody bola vyúčtovaná faktúrami spoločnosti MediConsulting s.r.o. žalovanému a nie žalobcovi, pričom v konaní ani nebolo tvrdené, že by bola balená pitná voda spotrebovaná žalobcom. Skutočnosť, že právny vzťah medzi stranami konania, týkajúci sa dodávok pitnej vody, skončil uplynutím doby, na ktorú bola zmluva o dodávke pitnej vody uzavretá, t. j. k 31.12.2015, v dôsledku čoho žalobca ako dodávateľ odpojil žalovaného ako odberateľa od ďalších dodávok pitnej vody a žalovaný si začal zabezpečovať pitnú vodu iným spôsobom, ešte nezakladá záväzok žalobcu voči žalovanému. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by ním opísaný stav v tejto otázke zakladal akýkoľvek mimozmluvný záväzok (napríklad v zmysle záväzku na náhradu škody) a neodôvodnil a nepreukázal ani splnenie zákonom vyžadovaných podmienok jeho prípadného vzniku. K tomu súvisiacej obrane žalovaného o zneužívaní dominantného postavenia žalobcu (že zo strany žalobcu boli voči objednávke žalovaného na dodávku pitnej vody predkladané podmienky zneužívajúce dominantné postavenie žalobcu) súd prvej inštancie uviedol, že z predloženého textu návrhu zmluvy o dodávke pitnej vody a čistení odpadových vôd nevyplýva priame alebo nepriame uplatňovanie neprimeraných cien alebo neprimeraných obchodných podmienok, či viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá strana príjme záväzky, ktoré svojou povahou nesúvisia s predmetom navrhovanej zmluvy. Žalobcom označené zmluvné podmienky sa totiž týkajú predmetu navrhovanej zmluvy. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že právomoc rozhodnúť o tom, či niektoré konanie subjektov zúčastnených v hospodárskej súťaži je (v zmysle ustanovení o ochrane hospodárskej súťaže) zakázané, bola zverená Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky. Žalovaným tvrdené porušenie podmienok hospodárskej súťaže žalobcom však nebolo v konaní preukázané žiadnym konkrétnym rozhodnutím Protimonopolného úradu SR.

10. K ďalšej kompenzačnej námietke žalovaného, uplatnenej na pojednávaní konanom 24.3.2022, ktorá sa týkala postúpenej pohľadávky vo výške 504,- eur (titulom odplaty za zriadenie a využívanie ochranného pásma k podzemnému vedeniu, ktoré žalobca vybudoval na parcele C KN č. XXXX/ XX, k. ú. A.), na žalovaného od postupníka B. C. – PEMA, súd prvej inštancie uviedol, že neboli preukázané také predpoklady tohto kompenzačného nároku, akými sú vznik ním tvrdeného ochranného pásma, vznik nároku na náhradu za ním tvrdené obmedzenie vlastníckeho práva a predpoklady jeho uplatnenia voči žalobcovi, predpoklady pre určenie jej výšky a podobne. Okrem toho žalovaný dôvody a predpoklady vzniku tohto protinároku na pojednávaní ani dostatočne argumentačne neozrejmil / neopísal/, keď v zásade poukázal iba na ním krátkou cestou predložené písomné doklady, ktorými bola Zmluva o postúpení pohľadávky z 22.3.2022, oznámenie o jej postúpení z 22.3.2022 a výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo 7.3.2022 (ktorej doručenie žalobcovi ani nebolo preukázané). Preto ani túto poslednú kompenzačnú námietku žalovaného súd prvej inštancie neuznal ako dôvodnú, v dôsledku čoho nemohla privodiť ani zníženie žalobcom v konaní uplatneného nároku.

11. Súd prvej inštancie nevykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo so špecializáciou na inžinierske stavby. Návrh žalovaného na toto znalecké dokazovanie, uskutočnený na pojednávaní dňa 24.3.2022 považoval súd prvej inštancie za neskorý, keďže by sa muselo odročiť pojednávanie. Dôvodil súd prvej inštancie, že poznámku uvedenú žalovaným v duplike zo 4.11.2021 v znení „oprávnenosť a výšku opráv je možné overiť znaleckým posudkom“ nemožno podľa súdu prvej inštancie považovať za riadny návrh strany konania na vykonanie dôkazu, pričom je potrebné poukázať aj na to, že tento návrh ani nebol dostatočne konkretizovaný. Jasná vôľa na vykonanie tohto dôkazu v konaní bola žalovaným prejavená až v priebehu pojednávania dňa 24.3.2022. Súd prvej inštancie navyše považoval navrhnuté znalecké dokazovanie za nadbytočné, keďže potreba jeho vykonania by prichádzala do úvahy len v prípade, ak by žalovaný preukázal, že na potrubnom moste v jeho vlastníctve sú umiestnené elektrické distribučné rozvody žalobcu, čo však v konaní dokázané nebolo.

12. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 686,29 eur, ktorý predstavuje súčet oprávnených odplát za čistenie odpadových vôd vypúšťaných žalovaným v rokoch 2019 až 2021, vrátane príslušenstva, keďže sa žalovaný dostal s plnením do omeškania, je dôvodný a preto žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel, tak ako je to uvedené v prvom výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobu zamietol len v časti, ktorou žalobca požadoval zaplatenie ceny za čistenie odpadovej vody presahujúcej cenovú úroveň uplatnenú za rok 2020 (druhý výrok).

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore. Keďže žalobca bol úspešný v rozsahu 85,86 % a neúspešný v rozsahu 14,14 %, pomer úspechu žalobcu predstavuje 71,72 % (tretí výrok).

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti prvému výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel a tretiemu výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok zrušil. Podané odvolanie žalovaný odôvodnil s poukazom na , keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; , keď rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; , keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; , keď zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a , keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Žalovaný ku konštatovaniu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie o tom, že dokazovaním vykonaným na pojednávaní bolo zistené, že v blízkosti vyznačeného potrubného mosta žalovaného na parcele C KN č. XXXX/XX, k. ú. A. je modrou farbou vyznačené vedenie distribučného rozvodu elektriny s napätím 0,4 kV, že z predloženej schémy vyplýva, že tento distribučný rozvod vedie v priamej línii aj za miesto, kde vyznačený potrubný most žalovaného končí, a že z polohy a spôsobu vyznačenia rozvodov na predloženej schéme nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že sporný distribučný rozvod elektriny je vedený práve na potrubnom moste žalovaného a nevylučuje jeho vedenie inou trasou, uviedol, že je nanajvýš nepravdepodobné, aby sudca bez pričinenia inej osoby mohol toto vedieť (údaje o trase a hodnote vedenia). Podľa žalovaného je teda vysoko pravdepodobné, že vo veci konajúci sudca

komunikoval so žalobcom mimo rámec súdneho konania. Ďalej žalovaný poukázal aj na postup sudcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , kde žalobca predložil 12 preukázateľne nepravdivých dôkazov a napriek žiadosti žalovaného sudca nevykonal výsluch svedkov, ktorým by sa nepravdivosť týchto dôkazov potvrdila. Žalovaný teda tvrdil, že sudca mal byť vylúčený pre jeho pomer k veci alebo stranám konania, resp. že možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Žalovaný teda uzavrel, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

16. Žalovaný ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na dôkaze, ktorý v konaní nebol predložený a ani tvrdený, pričom žalovanému bola postupom súdu odňatá možnosť vyjadriť sa či predložiť ďalšie dôkazy.

17. Ďalej žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o tom, že žalobca nie je vlastníkom rozvodov na potrubnom moste žalovaného. Je totiž nesporné, že žalobca má postavenie distribučnej spoločnosti na vymedzenom území. Súd prvej inštancie sa nezaoberal zásadnou otázkou, či je možné, aby jeden elektrický, alebo distribučný rozvod mohol mať v jednotlivých úsekoch (podľa uloženia na jednotlivých mostoch) viac vlastníkov. Ak žalobca pôsobí ako miestna distribučná spoločnosť a zároveň predloží kúpnu zmluvu na elektrické a distribučné rozvody uložené na moste, je potrebné ho považovať za vlastníka týchto rozvodov na všetkých mostoch.

18. Žalovaný poukázal aj na ním uplatnenú kompenzačnú námietku zo dňa 7.3.2022 vo výške 432,- eur za dodávku pitnej vody. Uviedol, že mu vznikla škoda z dôvodu potreby zabezpečenia pitnej vody pre zamestnancov, nakoľko žalobca nerešpektoval ustanovenia , , , neumožnil opravu vodovodnej prípojky, svojvoľne zatvoril prívod pitnej vody, uzatvorenie zmluvy a súhlas s novou prípojkou podmieňoval neprijateľnými požiadavkami. Vlastník nehnuteľnosti a aj žalovaný opakovane žiadali žalobcu o povolenie vstupu na jeho pozemok za účelom opravy a údržby vodovodnej prípojky k výrobnej prevádzke žalovaného, ktorá bola schválená v stavebnom konaní. Žalobca nedal súhlas a opakovane odmietal vstup na svoj pozemok za účelom opravy poruchy aj údržby vodovodnej prípojky. Žalobca tak zodpovedá za škodu, ktorá vznikla z dôvodu neumožnenia opravy vodovodnej prípojky k prevádzke žalovaného. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného vznesenou kompenzačnou námietkou nezaoberal, resp. nesprávne ju posúdil. Žalobca bol v areáli bývalého podniku JAS Bardejov jediným a monopolným dodávateľom pitnej vody, z čoho mu vyplývali povinnosti zakotvené v Súd prvej inštancie opomenul povinnosť žalobcu uvedenú v ustanovení tohto zákona, podľa ktorého bol žalobca povinný dodávať pitnú vodu žalovanému.

19. Ďalej žalovaný uviedol, že Okresný súd Bardejov bol príslušný posúdiť túto kompenzačnú námietku z dôvodu porušenia ustanovenia a Ak však nebol Okresný súd Bardejov príslušný na rozhodnutie o kompenzačnej námietke, bol povinný námietku postúpiť príslušnému súdu, nie sám o kompenzačnej námietke rozhodnúť. Zároveň mal konanie prerušiť.

20. Ďalej žalovaný uviedol, že po tom, ako súd prvej inštancie na pojednávaní pripustil rozšírenie žaloby a súčasne uviedol, že ďalšie pojednávanie nebude, dostal sa žalovaný do nevýhodnej pozície a bol nútený predložiť poslednú kompenzačnú námietku (vo výške 504,- eur), ktorá nebola náležite pripravená. Žalovaný námietku primerane odôvodnil a súd prvej inštancie k nej nemal žiadne ďalšie otázky. Súd prvej inštancie na pojednávaní nepožadoval upresniť dôvod vzniku a výšku poslednej kompenzačnej námietky. Avšak v rozhodnutí konštatuje neunesenie bremena dôkazu žalovaným o vzniku tejto ním tvrdenej pohľadávky. Súd bez toho, aby sa poslednou kompenzačnou námietkou primerane zaoberal, vyhodnotil ju ako nedôvodnú.

21. Žalovaný považuje postup súdu prvej inštancie, ktorý pripustil rozšírenie žaloby a zároveň uviedol, že nepripustí odročenie pojednávania, za nesprávny procesný postup, ktorým mu znemožnil uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo strany súdu prvej inštancie žalovaný badá zjavný formalizmus, ktorý sa najvýraznejšie prejavil v požiadavke na presnú formuláciu návrhu na znalecké dokazovanie, nedostatočnom odôvodnení poslednej kompenzačnej námietky a striktnom trvaní na jednom pojednávaní.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal, že žalovaný v odvolaní nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie nákladov na čistenie odpadových vôd vo výške 686,29 eur. Namieta len rozhodovanie sporu vylúčeným sudcom. Žalobca uviedol, že konajúci sudca vyhodnotil dôkaz – schému označenú ako Areál dodávok EXPORT

- IMPORT, s.r.o. podľa svojich vlastných úvah. Je nepravdou, že sudca komunikoval so žalobcom mimo rámec súdneho pojednávania. Zvýraznil, že súd prvej inštancie všetky kompenzačné námietky žalovaného riadne preveril a po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako nedôvodné, s čím sa žalobca stotožňuje.

23. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 27.7.2022.

24. Zákonný sudca súdu prvej inštancie záznamom zo dňa 12.8.2022 do spisu uviedol, že sa necíti byť zaujatý, pričom so stranami sporu ani ich právnymi zástupcami nemá žiaden pozitívny ani negatívny pomer a osobne ich nepozná. Stretol sa s nimi len v priebehu pojednávaní a mimo vedených pojednávaní s nimi žiadnym spôsobom nekomunikoval. O spore nemá iné informácie okrem tých, ktoré získal riadnym procesným postupom v konaní.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd /funkčne príslušný na základe v spojení s / prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

26. Vo vzťahu k včasnosti podaného odvolania odvolací súd uvádza, že v odvolacej lehote bolo doručené odvolanie ako podanie urobené v elektronickej forme bez autorizácie podľa osobitného predpisu (bez zaručeného elektronického podpisu). Podľa bolo takéto podanie potrebné dodatočne v lehote 10 dní doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Uvedené žalovaný splnil, keď dňa 31.5.2022 elektronicky podal na Okresný súd Bardejov odvolanie (rovnakého znenia), ktoré už bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

27. Žalobca odvolanie voči zamietavému výroku (druhému výroku) súdu prvej inštancie nepodal. Tento nadobudol právoplatnosť a preto jeho vecná správnosť nepodlieha odvolaciemu prieskumu.

28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

29. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v ust. , , , a

30. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, prečo nevykonal navrhované ďalšie dôkazy, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Súd prvej inštancie sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu.

31. Pokiaľ teda žalovaný v podanom odvolaní vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie a namieta aj porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, spojené s právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd zastáva názor, že v skutočnosti nimi vyjadruje nesúhlas s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Námietky odvolateľa sa tak týkajú skutkového a právneho posúdenia veci súdom. Skutočnosť, že žalovaný má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje vadu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia / /.

32. Odvolací súd zastáva názor, že ani ďalšie žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. , na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva.

33. Odvolací súd preto odkazuje na vecne správne a zákonné dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje, keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, keďže žalovaný v odvolaní uvádza tvrdenia, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vysporiadal.

34. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia , keďže sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje, považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného uviesť nasledovné:

35. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak vec prejednal a rozhodol zaujatý sudca alebo nekonal zákonný sudca, t. j. sudca daného úseku súdu, ktorému bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

36. Žalovaný v odvolaní uvádzal, že sudca počas konania komunikoval so stranou konania – žalobcom mimo riadny procesný postup. Uvedené podľa žalovaného vyplýva z toho, že sudca v odôvodnení uviedol skutočnosti, ktoré neboli zistené vykonaným dokazovaním. Platí, že sudca je vylúčený, ak má pomer k veci alebo k stranám konania. Pomerom sudcu k sporu je aj skutočnosť, že získal informácie o spore inak, než dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo (napr. bol svedkom skutočnosti, ktorá sa vo veci stala predmetom dokazovania, bol o spore niektorou zo strán oboznámený ešte pred začatím súdneho konania, v dôsledku čoho je jeho pohľad na zistené skutkové okolnosti prípadu deformovaný ďalšími poznatkami zistenými mimoprocesným spôsobom a pod.).

37. V posudzovanej veci však žiadne skutočnosti nenasvedčujú tomu, že by mal vec prejednávajúci sudca akékoľvek informácie o veci, ktoré by neboli zistené riadnym procesným postupom, t. j. vykonaným dokazovaním. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.3.2022 vyplýva, že žalovaným bolo krátkou cestou predložené aj schematické zobrazenie rozvodov v areáli bývalého štátneho podmienku JAS Bardejov. Tento dokument mal názov Areál dodávok energií – EXPORT – IMPORT, s.r.o. a predstavoval prílohu č. 1 k povoleniu č. 2006 E 01 72 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Na tomto dokumente sú modrou farbou (podľa legendy) vyznačené distribučné rozvody o napätí 0,4 kV. Podľa zápisnice z pojednávania a nahrávky z pojednávania, ktorá je súčasťou elektronického súdneho spisu, vyplýva, že obe sporové strany počas pojednávania pristúpili k sudcovi, aby spoločne vysvetlili, ktorá časť tejto schémy je v danej veci relevantná, teda ktorá zobrazuje (alebo aspoň by mala zobrazovať) rozvody v blízkosti potrubného mosta žalovaného. Na pojednávaní teda bola aj ceruzkou zaznačená na schému oblasť, kde sa nachádza predmetný potrubný most. Konajúci sudca následne v odôvodnení napadnutého rozsudku z tohto vykonaného dôkazu učinil skutkové závery, keď uviedol, že „v blízkosti vyznačeného potrubného mosta žalovaného na parcele C KN č. XXXX/XX, k. ú. A. je modrou farbou vyznačené vedenie distribučného rozvodu elektriny s napätím 0,4 kV. Z predloženej schémy tiež vyplýva, že tento distribučný rozvod vedie v priamej línii aj za miesto, kde vyznačený potrubný most žalovaného končí.“ Sudca teda len konštatoval to, čo bolo vykonaným dokazovaním zistené a čo vyplýva zo sporovou stranou predloženého dokumentu. Tieto závery bezpochyby mohol učiniť sudca aj bez komunikácie so žalobcom, ktorá by bola vedená mimo rámca pojednávania. Žalovaného tvrdenia o takejto neprípustnej komunikácii sudcu so sporovou stranou teda nie sú preukázané a žiadne skutočnosti ich ani nenaznačujú.

38. Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti uvádzané žalovaným vo vzťahu k tvrdenej zaujatosti sudcu pre pomer so stranou sporu – žalobcom, tieto sa opierajú o jeho procesný postup v inom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. . Je nutné konštatovať, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti,

súd na námietku zaujatosti neprihliada ( ). V danom prípade navyše ide o tvrdenie o nesprávnom procesnom postupe v inom konaní. Odvolací dôvod podľa teda nie je naplnený.

39. Žalovaný v odvolaní uvádzal, že rozhodnutie je založené na dôkaze, ktorý v konaní nebol predložený a ani tvrdený, pričom žalovanému bola postupom súdu odňatá možnosť vyjadriť sa, či predložiť ďalšie dôkazy. Žalovaný však nešpecifikuje, o ktorý konkrétny dôkaz má ísť. Odvolanie je tak v tejto časti nezrozumiteľné. Zo systematickej nadväznosti odseku s týmto odvolacím tvrdením na predchádzajúci odsek, v ktorom žalovaný tvrdí, že sudca učinil skutkové závery o vedení distribučných rozvodov mimo potrubného mosta žalovaného na základe komunikácie so žalobcom mimo pojednávania, možno vyvodiť, že žalovaný má na mysli určitý dôkaz, z ktorého sa zistili skutočnosti o vedení distribučných rozvodov. V danom prípade je však zrejmé, že súd prvej inštancie vyvodil svoje skutkové závery zo schémy, ktorú predložil sám žalovaný. Nie je teda žiaden iný dôkaz, ktorý by nebol riadnym spôsobom vykonaný a ku ktorému by sa žalovaný nemal možnosť vyjadriť. Vo veci teda nebol zistený procesný postup, ktorým by sa žalovanému znemožnila realizácia jeho procesných práv, a to už vôbec nie takým spôsobom, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a teda existencia odvolacieho dôvodu podľa

40. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

41. V konaní nebolo sporné, že za čistenie žalovaným vypúšťaných odpadových vôd za rok 2019 až 2021 žalovaný neuhradil žiadnu odplatu a neuzavrel so žalobcom ani žiadnu zmluvu. Správne súd prvej inštancie posúdil, že týmto dochádzalo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a že k nemu dochádzalo na úkor žalobcu. Žalovaný v zásade nespochybnil ani výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá sa rovnala sume, ktorú žalovaný hradil v predchádzajúcich rokoch za túto službu a ktorú platili aj zvyšní vlastníci či nájomcovia v areáli bývalého štátneho podniku JAS Bardejov. Spornou bola uplatnená suma bezdôvodného obohatenia za rok 2021, keď si žalobca uplatnil vyššiu čiastku odplaty za m3, čo posúdil súd prvej inštancie tak, že žalobu čiastočne zamietol. V tejto časti žalobca odvolanie nepodal a rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Sporná medzi stranami preto bola dôvodnosť viacerých kompenzačných námietok žalovaného. Žalovaný uvádzal svoje pohľadávky, vykonal zápočty a tým tvrdil zánik žalobcom uplatnenej pohľadávky. Súd prvej inštancie sa týmito kompenzačnými námietkami zaoberal, pričom posudzoval existenciu každej žalovaným tvrdenej pohľadávky.

42. Prvá kompenzačná námietka sa týkala zápočtu nákladov na opravu/údržbu oceľového potrubného mosta v zmysle . Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa prejudiciálne zaoberal vlastníctvom rozvodov, ktoré sa na tomto moste nachádzajú. Súd prvej inštancie rovnako správne uviedol, že dôkazné bremeno tvrdenia o vlastníctve rozvodov žalobcu leží predovšetkým na samotnom žalovanom. Z prejednacej zásady civilného sporového konania vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020). Ak žalovaný tvrdil existenciu svojej pohľadávky spôsobilej k započítaniu, bolo jeho povinnosťou ju preukázať, z čoho nepochybne vyplýva aj povinnosť preukázať vlastnícke právo žalobcu k rozvodom umiestneným na potrubnom moste žalovaného.

43. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol, čo malo za následok neplatnosť vykonaného započítania, keď k stretu pohľadávok žalobcu a žalovaného nedošlo. Žalovaný totiž tvrdil len to, že žalobca má postavenie distribučnej spoločnosti na vymedzenom území a preto vlastní všetky rozvody, teda aj tie na predmetnom potrubnom moste. Toto tvrdenie žalovaného sa však javí ako značne zovšeobecňujúce. Pre určenie (hoci aj len prejudiciálne) sú však nevyhnutné konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali vlastnícke právo žalobcu k týmto konkrétnym rozvodom, na tomto konkrétnom potrubnom moste. Takéto dôkazy v konaní neboli zistené a vykonané, preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol.

44. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie aj kompenzačnú námietku, ktorou si žalovaný uplatňoval voči žalobcovi (do výšky žalobcom v konaní uplatnenej pohľadávky) nárok na zaplatenie sumy 432,- eur, odôvodnený vynaloženými nákladmi na dodávku balenej pitnej vody. Zo spisu je zrejmé, že žalovaný túto kompenzačnú námietku vzniesol podaním zo dňa 7.3.2022, pričom uviedol, že žalobca ako vlastník rozvodov pitnej vody zneužíva dominantné postavenie tým, že podmieňoval uzatvorenie zmluvy na dodávku pitnej vody na rok 2016 tým, že táto zmluva bude obsahovať aj pre žalovaného neprijateľné ustanovenia o bezplatnom zriadení ochranného pásma k vodovodnej sieti žalobcu v šírke 3 metre. Žalovaný v tomto podaní konkrétne poukázal na o ochrane hospodárskej súťaže. Z dôvodu zneužitia dominantného postavenia teda žalovaný tvrdí, že mu vznikla škoda vo výške 432,- eur na nákladoch na pitnú vodu, pričom predložil aj faktúry, ktorými mu bola vyúčtovaná spoločnosťou MediConsulting s.r.o. dodávka pramenitej vody, fliaš a prenájom výdajníka.

45. V prípade tejto kompenzačnej námietky teda žalovaný tvrdí, že mu vznikla škoda tým, že žalobca zneužil svoje dominantné postavenie. Ide teda o tvrdenie o nedovolenej forme obmedzovania hospodárskej súťaže podľa a (účinného do 1.6.2021), resp. a o ochrane hospodárskej súťaže, kde v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou nedošlo k žiadnej zmene právnej úpravy tejto oblasti súťažného práva. Tieto tvrdenia žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom, ako ani, že išlo o konanie v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže.

46. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané zneužitie dominantného postavenia žalobcu voči žalovanému a naplnenie predpokladov ustanovenia (účinného do 1.6.2021), resp. o ochrane hospodárskej súťaže (ods. 50. – 51. odôvodnenia súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že text návrhu zmluvy o dodávke pitnej vody a čistení odpadových vôd /č. l. 256 – 257 spisu/ nepredstavuje voči žalovanému zneužívanie dominantného postavenia, keďže mimo iného, ako zmluvná strana – odberateľ je uvedený odlišný subjekt od žalovaného. Z obsahu písomnej komunikácie strán /č. l. 258 spisu/ vyplýva, že žalobca výslovne neodmietol uzatvorenie zmluvného vzťahu na dodávku pitnej vody so žalovaným, deklaroval iba podmienky pripojenia na hlavný rozvod vody.

47. Žalovaný nepreukázal porušenie povinnosti žalobcom a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, ktorou sa považuje ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany ( ). Z ustanovenia je zrejmé, že medzi vynaloženými nákladmi a porušením povinností musí byť príčinná súvislosť. Poškodená strana si môže uplatniť len tie náklady, ktoré museli byť vynaložené, pretože druhá strana nesplnila svoju povinnosť zo záväzku alebo inú právnu povinnosť. Dôkazné bremeno je na poškodenej strane. Faktom je, že žalovaný žiadne nesplnenie povinnosti žalobcu ani porušenie povinnosti tak, ako to stanovuje citované ustanovenie, nepreukázal. Uplatnenú pohľadávku postavil iba na ním tvrdenom konaní žalobcu v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, ktoré však zo žiadneho dôkazu predloženého žalovaným v spise neexistuje.

48. Podľa tvrdení žalovaného, dodávka pitnej vody mu bola riadne zabezpečovaná do roku 2016. Žalovaný síce v konaní tvrdil, že žalobca s ním odmietol následne uzatvoriť zmluvný vzťah na dodávku pitnej vody aj na ďalšie obdobie, pritom popisoval konanie strán, ktoré mu predchádzalo, no ani len netvrdil, že na jeho strane boli splnené všetky podmienky na riadne pokračovanie v ďalších dodávkach pitnej vody od žalobcu. Žalovaný v konaní nepreukázal existenciu konkrétneho porušenia povinnosti žalobcu.

49. Pojem „hospodárska súťaž“ je upravený v ustanovení a je z neho zrejmé, že súťažitelia majú právo slobodne rozvíjať súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti, sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú svoju účasť na súťaži zneužívať.

50. Súd je pri rozhodovaní o takomto nároku na náhradu škody viazaný právoplatným rozhodnutím súťažného orgánu, ktorým bolo rozhodnuté, že konkrétny subjekt porušil normu súťažného

práva. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo z ustanovenia Viazanosť rozhodnutiami Protimonopolného úradu SR sa vzťahuje na dva aspekty, a to skutočnosť, že bol spáchaný súťažný delikt spadajúci do širšej kategórie deliktu a kto ho spáchal. Rovnako môže byť viazaný aj prípadným rozhodnutím Európskej komisie o protisúťažnom konaní škodcu, ak by posúdenie súťažného deliktu spadalo do jeho právomoci, respektíve, ak by túto právomoc na seba abstrahoval.

51. Súd prvej inštancie v zmysle právnej prejudiciality vymedzenej v správne uviedol, že súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený riešiť otázky patriace do právomoci orgánov, ktorých právomoc je riešiť spáchanie trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu, a to ani ako otázky prejudiciálnej, nakoľko tento postup priamo vylučuje ustanovenie

52. Odvolací súd v tejto súvislosti zvýrazňuje, že podľa , pri rozhodovaní o náhrade škody je v časti výroku o porušení práva hospodárskej súťaže súd viazaný právoplatným rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky alebo konečným rozhodnutím súdu preskúmavajúceho toto rozhodnutie.

53. Z vyššie uvedeného vyplýva neexistencia právomoci posudzovať v tomto konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej porušením súťažného práva ako prejudiciálnu otázku porušenie súťažného práva, ako základ nároku v zmysle ustanovenia v spojení s , ako aj v zmysle noriem európskeho práva, nakoľko súťažný delikt (ktorý je iným správnym deliktom) je v taxatívne uvedený ako jeden z prípadov, ktoré súd prejudiciálne riešiť nemôže.

54. V tejto súvislosti je nenáležitý aj poukaz žalovaného na škodu podľa a , ktoré pojednávajú o škode na nehnuteľnostiach, čo nie je posudzovaný prípad (náklady za pitnú vodu).

55. Podľa odvolacieho súdu nedošlo súdom prvej inštancie nesprávnym procesným postupom k znemožneniu žalovanému ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie rozhodol o pripustení rozšírenia uplatneného nároku, keďže neboli splnené podmienky podľa a , len za ktorých súd zmenu žaloby zamietne. Žalovaný už pred pojednávaním si bol vedomý, že žalobca rozšíril uplatnený nárok, o ktorom súd prvej inštancie bude musieť rozhodnúť, nemohol sa preto legitímne spoliehať, že tomuto nebude vyhovené, resp. len z dôvodu podania návrhu na rozšírenie žaloby bude pojednávanie odročené, keďže tomu bráni zásada hospodárnosti konania. Napokon ani žalovaný pojednávanie z dôvodu pripustenia rozšírenia nároku odročiť nežiadal.

56. Čo sa týka poslednej kompenzačnej námietky žalovaného, táto bola žalovaným vznesená až na pojednávaní dňa 24.3.2022. Žalovaný uviedol, že vznáša kompenzačnú námietku vo výške 504,- eur na vydanie bezdôvodného obohatenia za zriadenie a využívanie ochranného pásma vo výmere 84 m2 na parcele č. XXXX/XX, k. ú. A. (vo vlastníctve tretieho subjektu), za obdobie od 1.3.2018 do 28.2.2022. Spolu s týmto predložil aj oznámenie o postúpení pohľadávky, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia a zmluvu o postúpení pohľadávky.

57. Súd prvej inštancie konštatoval včasnosť tejto kompenzačnej námietky, avšak z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena ju nepovažoval za dôvodnú. Konkrétne uviedol, že žalovaný netvrdil predpoklady vzniku tohto protinároku a nepreukázal vznik ním tvrdeného ochranného pásma, vznik nároku na náhradu za ním tvrdené obmedzenie vlastníckeho práva a predpoklady pre určenie jeho výšky.

58. Odvolací súd sa síce stotožňuje so žalovaným, že z takto uplatnenej kompenzačnej námietky je zrejmé, aký nárok tvrdí žalovaný a na akých skutočnostiach je založený, no žalovaný ohľadne ním uvádzaných skutkových tvrdení neuniesol dôkazné bremeno v spore o takto tvrdenej pohľadávke, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný namietal, že sa dostal do nevýhodnej pozície, keď súd prvej inštancie pripustil rozšírenie žaloby, preto bol nútený predložiť poslednú kompenzačnú námietku, ktorá nebola náležite pripravená, odvolací súd udáva, že rozdiel medzi sporovým a mimosporovým konaním spočíva v tom, že zatiaľ čo v mimosporovom konaní je zistenie všetkých podstatných skutočností povinnosťou súdu, a to dokonca bez ohľadu na (ne)aktivitu účastníkov konania (vyšetrovací princíp) a rozhodnutie vo veci samej možno vydať až vtedy, keď budú všetky

relevantné skutočnosti zistené (princíp materiálnej pravdy), v klasickom spore (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany) je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) „posúvať“ spor k ďalším skutkovým zisteniam, čo bol aj posudzovaný prípad.

59. Nič nebránilo žalovanému túto poslednú kompenzačnú námietku uplatniť a najmä riadne preukázať už skôr, keďže z listinných dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že postupcom pohľadávky je konateľ žalovaného a predmetom postúpenia je údajná pohľadávka z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.3.2018 do 28.2.2022. Nemožno vytýkať súdu prvej inštancie jeho postup, keď neodročil pojednávanie iba z dôvodu, že žalovaný v rámci svojej procesnej taktiky uplatňoval jednotlivé kompenzačné námietky postupne. Pri poslednej kompenzačnej námietke navyše na preukázanie jej dôvodnosti ani nenavrhol žiadne dokazovanie, napriek tomu, že v nej uvádzané skutkové tvrdenia nemohol súd prvej inštancie považovať za nesporné, keďže sám žalovaný v priebehu konania ich učinil spornými. Žalovaný v podaní z 21.2.2022 uvádzal k existencii ochranného pásma podzemného vedenia 22kV, že na toto nebolo vydané stavebné povolenie a preto s poukazom na a ochranné pásmo nevzniklo. Následne uvádzal, že pohľadávka, ktorá bola predmetom vznesenej kompenzačnej námietky predstavuje bezdôvodné obohatenie za zriadenie a využívanie ochranného pásma podzemného 22kV vedenia (prepojenia trafostaníc).

60. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj nevykonanie navrhnutých dôkazov. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný dôkaz navrhnutý stranou sporu, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Právo strany sporu navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, nebol týmto postupom žalovaný vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí.

61. Súd prvej inštancie nevykonanie navrhovaného dokazovania riadne a logicky odôvodnil tým, že výsledky dokazovania postačujú na konečné rozhodnutie vo veci samej. S týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a zároveň zvýrazňuje, že súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Dokazovanie zároveň nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech.

62. Odvolací súd podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prvom výroku, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené ako vecne správny, keďže dôvodnosť priznaného nároku nebola žalovaným relevantne spochybnená a zároveň žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o dôvodnosti jednotlivých vzájomných pohľadávok voči žalovanému, ktoré boli predmetom jeho kompenzačných námietok v spore. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (tretí výrok), ktorým žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,72 % a to pomerne podľa čiastočného úspechu žalobcu ( ).

63. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).