Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-1-2015.pdf
PDF · 81.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/1/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti povinnej J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., J. V. XXXX/X, o vymoženie 372,35 eur s príslušenstvom, exekučné konanie bolo začaté na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom B., I. XX, pod sp.zn. EX 8002/13, v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 2Er/937/2013-10 zo dňa 04.11.2013 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06406/12 zo dňa 13.12.2012. Označený rozsudok ukladal povinnej povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 372,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 286,63 eur od 24.09.2009 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,87 eur, trovy inkasného konania vo výške 55,85 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 129,06 eur.
Okresný súd aplikáciou postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spotrebiteľskej veci, rieši nároky zo spotrebiteľského právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere č. 1008842258 zo dňa 14.08.2002, ide o spotrebiteľskú vec, v ktorej exekučný súd má nielen právomoc, ale dokonca aj povinnosť v štádiu exekučného konania preskúmať, či rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci bol vydaný v súlade so zákonom, t.j. na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. Preto súd prioritne skúmal povahu rozhodcovskej doložky z hľadiska jej prijateľnosti. V súdenej veci rozhodcovská doložka bola súčasťou dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.4.2010. Rozhodcovskú doložku účastníci dojednali v bode 4 dohody. Danú rozhodcovskú doložku okresný súd vyhodnotil za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a následne ju kvalifikoval za neplatnú (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky je nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, bola vopred predformulovaná vo formulárovej zmluve označenej ako „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, povaha zmluvy je adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp.
odmietnuť, obsah rozhodcovskej doložky pripravil dodávateľ vopred na formulárovej zmluve a je len veľmi ťažko predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
I keď v danej veci spotrebiteľ mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa dojednanej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Okresný súd pri prezentovaní svojich záverov v dôvodoch rozhodnutia v otázke neplatnosti, nekalosti a neprijateľnosti rozhodcovskej doložky poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora, napr. v rozhodnutí C- 243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, na C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Kristina Rodriguez Nogueira, ďalej na C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská.
Okresný súd uzavrel, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve bránilo tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.
Súhrn uvedených záverov viedol okresný súd k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený.
Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. V tej súvislosti poukázal na § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok teda disponuje atribútom právnej záväznosti zhodne ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a konať ako súd vyššej inštancie. Preskúmavanie rozhodcovského rozsudku je možné len z dôvodu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., aj to iba vo vzťahu k plneniu samotnému. Zároveň z dôvodu uvedeného v § 45 ods. 1 označeného zákona môže a musí exekučný súd len zastaviť konanie, a nie nevydať poverenie. Odvolateľ v súvislosti s požiadavkou zabezpečenia stability právnych vzťahov a riadneho výkonu spravodlivosti (nemožnosť napadnutia súdneho rozhodnutia, ktoré sa stalo konečné po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov) poukazoval tiež na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C - 40/08. Z tohto rozhodnutia súčasne vyplýva, že zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ale aby úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami. Ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí (zásada rovnocennosti). Odvolateľ tvrdil, že pokiaľ zmluva o úvere bola uzatvorená do 31.12.2007, nevzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 až 54 Obč. zák. (keďže tie sa vzťahujú len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo, na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Obč. zák. a na zmluvu podľa § 55 Obč. zák.), ale spravuje sa Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 4 písm. r/) jej cieľom je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ostáva možnosť riešiť spor v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú; uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
Krajský súd, ako súd odvolací , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Nie je (ani vecne) opodstatnená námietka odvolateľa, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti priznanej mu Exekučným poriadkom.
Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (príp. iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný príp. titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. V nadväznosti na uvedené treba poukázať aj na právny záver Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 podľa ktorého „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Pokiaľ oprávnený/á v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto prípade platnej) rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9.2.2012). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa ako exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012). Konal teda v medziach svojej právomoci.
Pokiaľ ide o neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v uvedenom smere vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08, na ktoré poukazuje samotný odvolateľ. V súvislosti s označeným rozhodnutím krajský súd zdôrazňuje bod 34 jeho odôvodnenia, ktorý „stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci“.
Odvolací súd konštatuje, že oprávnený nenamietal záver súdu prvého stupňa o spotrebiteľskom charaktere zmluvy „o úvere“ zo dňa 14.8.2002 uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a povinnou.
Neobstojí námietka odvolateľa, že na prejednávaný prípad nemožno aplikovať normy Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách. Je pravdou, že okresný súd vyhodnotil zmluvu o úvere (svojím obsahom ide o úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obch. zák.) ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák., avšak vychádzal zo znenia označeného ustanovenia účinného až od 1.1.2008. Uvedená nedôslednosť okresného súdu však nič nemení na tom, že sa na daný prípad vzťahujú ustanovenia Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy totiž v ust. § 23a ods. 1 vymedzoval spotrebiteľské zmluvy nasledovne : Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Teda prostredníctvom označeného ustanovenia sa na prejednávaný prípad vzťahujú normy Obč. zák. o ochrane spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka dojednaná medzi zmluvnými stranami v dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach ( bod 4 ) zo dňa 12.4.2010 aj odvolací súd kvalifikuje ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti z pohľadu ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ( v znení ku dňu uzatvorenia dohody ).Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, povinná pri uzatváraní zmluvy nemohla ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky a v dohode bol vopred daný. Spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, alebo odmietnuť, nemal na výber či rozhodcovskú doložku uzavtvorí alebo nie. Dohoda bola pripravovaná veriteľom, ide o formulárovú listinu ( dohodu ).Rozhodcovská doložka je aj neprimeranou podmienkou, keďže na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Núti ho totiž podriadiť sa rozhodcovskému konaniu a rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktoré bude pre zmluvné strany záväzné. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde
malo za následok, že v tej istej veci sa druhá strana už nemohla obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania - uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne (vy)riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, čo osobitne platí v prípadoch, keď sa s nárokom na rozhodcovský súd obráti dodávateľ, a tých je absolútna väčšina. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany.
V dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky nebolo možné konštituovať právomoc rozhodcovského súdu. Vecne správnym je potom rozhodnutie okresného súdu vychádzajúce zo záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez toho, aby ho vydal orgán disponujúci právomocou rozhodovať. Ide teda o právny akt nulitný, t.j. nespôsobilý byť exekučným titulom.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, povinný si predmetný procesný nárok neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a vlastne ani žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli.
Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.