Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/820/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: R. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, proti odporcom: 1. D. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, A., 2. G. R., narodená XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, 3. P. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, t. č. B. XX, Q., odporcovia v 2. a 3. rade zastúpení advokátom JUDr. Karolom Vlasákom, so sídlom Jilemnického 2, Trenčín, o zákaz prejazdu motorových vozidiel a iné, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2014, č. k. -93, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcom 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania za právne služby advokáta vo výške 151,58 eur, zástupcovi odporcov 2/, 3/ JUDr. Karolovi Vlasákovi, advokátovi, do troch dní.

odôvodnenie:

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcom domáhala, aby im súd zakázal parkovať a prechádzať motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. 63 s výmerou XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. R., obec R., okres A. a uložil im povinnosť zaplatiť jej náhradu za neoprávnené užívanie pozemku od roku 2006, každý 500 eur. Rozsudok odôvodnil skutkovým stavom, ktorý vyplynul z výsledkov dokazovania, podľa ktorého navrhovateľka a odporca v 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pozemku parc. č. 63 s výmerou XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, navrhovateľka v podiele 76/112-in a odporca v 3. rade v podiele 36/112- in. Navrhovateľka nadobudla svoj podiel kúpnou zmluvou - č. vkladu V 1982/06 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/185/2011- zapísanou do katastra záznamom Z 1341/12 a v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -80, zapísaným do katastra záznamom Z 5280/13. Odporca v 3. rade je zapísaný ako spoluvlastník na základe záznamu Z 3122/11, osvedčenie o dedičstve a rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. - vz 110/11 v spojení so záznamom Z 310/14 - osvedčenie o dedičstve - vz. 17/14. Navrhovateľka preukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemku, parc. č. 63 s výmerou 636 m2 zastavané plochy a nádvoria v k. ú. R., čo je základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo vlastníckych veciach, je teda aktívne legitimovanou na podanie tzv. zapieracej žaloby podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka sa domáhala proti odporcom , aby im súd zakázal parkovať a prechádzať motorovými vozidlami cez predmetný pozemok. Tvrdila, že odporcovia neoprávnene zasahujú do jej vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o odporkyne 1/,2/, navrhovateľka v tomto smere neuniesla bremeno tvrdenia a s tým spojené dôkazné bremeno a netvrdila a ani nepreukázala, kedy a akými motorovými vozidlami odporkýň 1/,2/ došlo k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho práva takýmto spôsobom, resp. že by existovala hrozba takého rušenia. Odporkyne neboli účastníčkami priestupkových konaní

ani správnych konaní, vykonaných Obcou R. v súvislosti s konfliktami navrhovateľky s odporcom 3/. Odporkyňa 2/ pritom ani nie je vlastníčkou motorového vozidla, trvale žije v Českej republike a v obci R. bola za posledný rok asi 2-krát. Čo sa týka odporcu 3/ ktorý je tiež spoluvlastníkom sporného pozemku, tento môže podľa § 123 v spojení s § 124 Občianskeho zákonníka pozemok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, pričom je obmedzovaný iba výškou svojho spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastnícky podiel však neznamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa vzťahuje na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným vyjadrením právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, na užívaní spoločnej veci a podobne (R 19/1967). Navrhovateľka pritom v konaní netvrdila, ani nepreukázala, že by odporca 3/ užíval nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. V takom prípade by právny základ jej nároku vyplýval z § 137 ods. 1 Obč. zák. Predpokladom úspešného uplatnenia tohto nároku je užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom neužívanie veci spoluvlastníkom (resp. obmedzenie užívania) musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa druhý spoluvlastník podieľa na prisvojení si úžitkovej hodnoty vo väčšej miere, než patrí jeho podielu. Žiaden zo spoluvlastníkov pritom nesmie svoje práva na úkor iného spoluvlastníka zneužívať ani sa na jeho úkor obohacovať. Je síce nesporné, že v minulosti ( v roku 2008 až 2010) dochádzalo medzi navrhovateľkou a odporcom 3/ ku konfliktom súvisiacim s užívaním sporného pozemku, ktoré boli riešené aj v priestupkovom konaní, ktoré však boli ukončené tak, že vec bola odložená s odôvodnením, že nejde o priestupok. Konflikty ale súviseli s tým, že navrhovateľka užívala sporný pozemok ako výlučný vlastník (odporca 3/ cez pozemok prechádzal, vysadil bránu, ktorú na pozemok osadila navrhovateľka a pod.), pričom až rozhodnutím súdu č.k. -80 zo dňa 06.10.2010 bolo určené, že parcela č. 63 patrí do dedičstva po zomrelom Alojzovi Valkovi, zomr. 13.01.1975, v podiele 15/112-in a do dedičstva po zomrelej W. F., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XX, v podiele 21/112-in. Na základe dedičských konaní po uvedených osobách sa stal spoluvlastníkom pozemku aj odporca 3/, a to s účinkami ku dňu smrti poručiteľov. Napríklad priestupkové konanie, vedené na OO PZ Trenčín pod č.p. ORP-P-1015 TN-2008 (DU 2052/2008) a následne na Obvodnom úrade Trenčín pod č. /PLE sa týkalo prechodu odporcu 3/ cez sporný pozemok traktorom a vyplývalo práve z nároku tvrdeného odporcom 3/, že aj on je vlastníkom spornej parcely. Priestupkové konanie, vedené na OO PZ Trenčín pod č.p. ORP-P-743/2008 (DU 1440/2008) a následne na Obvodnom úrade Trenčín pod č. 408/2008/09432/PLE sa opäť týkalo prechodu odporcu 3/ cez sporný pozemok a skutočnosti, že odporca 3/ odstránil bránu, osadenú na pozemku navrhovateľkou, keď odporca 3/ opakovane namietal, že navrhovateľka nie je výlučným vlastníkom pozemku. To isté sa opakovalo v roku 2010. Vyššie popísanými rozhodnutiami súdov bol uvedený konflikt vyriešený, pretože odporca 3/ bola na ich základe zapísaný ako podielový spoluvlastník pozemku v podiele 36/112-in. Čo sa týka súčasného stavu, z vykonaného dokazovania (výsluch účastníkov, čestné prehlásenie MUDr. B.) bolo zistené, že v súčasnosti odporca 3/ už takmer 2 roky ( od júna 2012) v obci Dubodiel nežije, pozemok užíva len sporadicky (v roku 2014 ho neužíval vôbec), nie je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré by na pozemku parkoval alebo ním cez pozemok prechádzal. Pokiaľ odporca 3/ cez pozemok občasne v minulosti prechádzal malotraktorom za účelom jeho obhospodarovania (kosenie), nešlo podľa názoru súdu o užívanie nehnuteľnosti nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Napokon navrhovateľka samotná potvrdila, že odporcovia 1/ až 3/ sa teraz v obci nezdržiavajú, pozemok neužívajú, tento má užívať ich rodina a priatelia, ktorých ale ani na výzvu nekonkretizovala. Ide jej len o to, že pozemok užívajú so súhlasom odporcov tretie osoby, ktoré nepozná; žalobný návrh ale v tomto smere neupravila. Pokiaľ ide o odporkyne 1/,2/, v konaní nebolo zistené, že by komukoľvek udelili súhlas na užívanie sporného pozemku, k čomu napokon ani nie sú oprávnené, keďže nie sú spoluvlastníčkami pozemku. Odporca 3/ v konaní uviedol, že súhlas na užívanie pozemku (prechod cez pozemok) tretím osobám nedal. Navrhovateľka, ktorú v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, v tejto súvislosti nepreukázala, že by akákoľvek tretia osoba užívala pozemok so súhlasom odporcu 3/, ako jeho spoluvlastníka a ďalšie dokazovanie za účelom zistenia totožnosti osôb, ktoré majú pozemok užívať, vykonať nenavrhla. Na základe uvedeného súd zamietol aj návrh navrhovateľky, aby súd uložil odporcom 1/, až 3/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu za neoprávnené užívanie majetku od roku 2006 vo výške 500 eur každý. Z hľadiska obsahu súd tento nárok kvalifikoval ako nárok na bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka - plnenie bez právneho dôvodu. Čo sa týka odporcu 3/, aj za situácie ak jeden zo spoluvlastníkov proti vôli druhého spoluvlastníka užíva predmet vlastníctva nad rozsah svojho podielu, obohacuje sa na úkor druhého spoluvlastníka a musí mu za to poskytnúť náhradu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Nakoľko navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by odporkyne 1/,2/ užívali

pozemok ňou tvrdeným spôsobom (prejazd motorovými vozidlami, parkovanie motorových vozidiel), resp. že by odporca 3/ užíval nehnuteľnosť takýmto spôsobom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nemohol jej priznať ani náhradu za takéto užívanie. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej odporkyni v 1. rade náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a nevyplynuli ani z obsahu spisu. Odporcom v 2. a 3. rade priznal náhradu trov konania, ktoré spočívali v nákladoch na právnu službu advokáta, ktorých výšku špecifikoval podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka. Navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu a rozhodnúť tak, že odporcovia v 1. až 3. rade nemajú právo prechádzať motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. 63 v k. ú. Dubodiel a aby označený pozemok slúžil na prechod peši. Považuje rozsudok okresného súdu za nesprávny, pretože na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam. Uviedla, že návrhom sa domáhala toho, aby mohla nerušene užívať ako svoj majetok a aby súkromná parcela prestala byť užívaná ako verejná komunikácia. Tým, že v roku 2007 odporcovia odstránili vstupnú bránku, ktorá sa od roku 2006 nikdy nezamykala, s odôvodnením sa na ňu sťažujú miestni obyvatelia, ktorým zakazuje prechod cez pozemok, ktorí využívali ako kratšiu cestu na svoje role, spôsobili, že pozemok začali využívať miestni občania, a to aj traktormi a autami. Ako jedinú možnú ochranu si dala na svoje náklady osadiť novú bránku, ktorú však odporcovia zrezali a zničili. Sporný pozemok, ktorý slúži ako prístupová cesta do jej domu, nikdy nevyužívala ako výlučná vlastníčka. Odporkyňa v 2. rade bola účastníčkou priestupkových konaní v obci Dubodiel, na ktoré sa nedostavovala. Odporca v 3. rade v čase podania návrhu v dome býval. Odporkyňa v 2. rade má v obci stále trvalý pobyt a tiež sa tam prechodne zdržiavala. Odporkyňa v 3. rade trávila v obci víkendy a sviatky. Do obce nedochádzali autobusmi. Považuje za opodstatnený súdny zákaz, aby odporkyne predmetný pozemok užívali, pretože ho využívali. Aj keď odporca v 3. rade nadobudol v roku 2011 spoluvlastnícky podiel na spornej parcele, nemá právo prechádzať traktorom po celej výmere pozemku. Vzhľadom na to, že odporca nie je ochotný sa dohodnúť na užívaní sporného pozemku, domnieva sa, že žaloba je opodstatnená.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrili odporcovia v 2. a 3. rade.

Odporkyňa v 2. rade navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a uložiť navrhovateľke zaplatiť jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 97,84 eur. Navrhovateľka v úvode svojho odvolania uviedla ako dôvod odvolania vyplývajúci z § 205 ods. d), t. j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, avšak k takémuto dôvodu odvolania neuviedla žiadnu argumentáciu. Pritom uvedený odvolací dôvod je daný len v prípade, že skutkové zistenie, ktoré je podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je vadné, ak nevyplynulo z vykonaných dôkazov. Navrhovateľka neuviedla žiadny relevantný argument, ani skutočnosť, z ktorej by ňou uvádzaný dôvod odvolania vyplynul. Navrhovateľka iba konštatovala skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe alebo nemohli mať žiaden vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Z hmotnoprávneho hľadiska sa plne stotožnila s názorom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že by neoprávnene zasahovala do jej vlastníckeho práva. V predmetnom konaní na súde prvého stupňa bolo nesporne preukázané, že nie je držiteľkou ani motorového vozidla ani oprávnenia k vedeniu motorového vozidla, že trvalo žije v Českej republike a v obci Dubodiel za posledný rok bola iba 2-krát. Taktiež sa v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázalo tvrdenie navrhovateľky, že by dávala akékoľvek súhlasné stanoviská iným osobám užívať predmetnú parcelu alebo, že by na predmetnej parcele parkovala motorové vozidlo alebo prechádzala po predmetnej parcele motorovým vozidlom. Nakoľko rodinný dom odporcu 3/ navštívila za posledný rok cca 2-krát a ani tomu nebolo inak v predchádzajúcom roku, nemohlo jej strane vzniknúť bezdôvodné obohatenie neoprávneným užívaním predmetnej parcely, ktorého vydania vo výške 500 eur sa voči nej navrhovateľka domáhala.

Odporca v 3. rade navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 53,74 eur. Zhodne ako odporkyňa v 2. rade uviedol, že navrhovateľkou uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. nie je daný. Neuviedla v odvolaní žiadny relevantný argument, ani skutočnosť, z ktorej by vyplynul uplatnený odvolací dôvod. Z hmotnoprávneho hľadiska

sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že bolo preukázané jeho spoluvlastníctvo k spornej parcele č. 63 - zast. plochy a nádvoria o výmere 636 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. Dubodiel a zo strany navrhovateľky nebolo preukázané, že by predmetnú nehnuteľnosť užíval nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, a že by takýmto užívaním predmetnej parcely nad rozsah svojho spoluvlastníckeho oprávnenia obmedzoval v jej užívaní navrhovateľku. Taktiež sa nepreukázalo tvrdenie navrhovateľky, že by dával akékoľvek súhlasné stanoviská iným osobám užívať predmetnú parcelu, alebo že by na parcele parkoval motorové vozidlo alebo prechádzal v neprimeranom rozsahu po predmetnej parcele motorovým vozidlom. Takúto skutočnosť ani nemohla navrhovateľka preukázať vzhľadom na skutočnosť, že od júna 2012 sa v obci Dubodiel nezdržuje, svoj dom v obci Dubodiel, ku ktorému pristupuje po spornej parcele navštívil za uplynulé 2 roky iba niekoľkokrát, nakoľko ako vyplýva z čestného prehlásenia MUDr. B., už takmer 2 roky býva u jej rodičov vzhľadom na svoj zdravotný stav. Vyššie uvedené sporadické užívanie spornej parcely, ktorej je spoluvlastníkom v podiele 36/112- in, nezakladá ani titul bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania vo výške 500 eur sa navrhovateľka domáhala.

Odporkyňa v 1. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľky rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Preskúmaním rozsudku okresného súdu a obsahu spisu, odvolací súd dospel k záveru, že skutkový záver okresného súdu zodpovedá výsledkom dokazovania a na správne a úplne zistený skutkový stav okresný súd aplikoval správny právny predpis a aj ho správne interpretoval. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá zákonným kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je úplné, výstižné a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s odôvodnením rozsudku okresného súdu plne stotožnil. K odvolaciemu dôvodu, ktorý uplatnila navrhovateľka - nesprávny skutkový záver (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), je potrebné uviesť nasledovné.

Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. upravuje taxatívne dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým rozhodol vo veci samej.

Navrhovateľkou uplatnený odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď prvostupňový súd nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa ustanovenia § 132 O.s.p., v dôsledku čoho je jeho skutkový záver nesprávny.

Podľa § 132 O.s.p. súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov, čoho dôsledkom je, že skutkový záver sudcu, vychádzajúci z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného postoja (presvedčenia) a myslenia konajúceho sudcu.

V sporovom konaní je súd povinný vykonať iba navrhované dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. V takomto konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno majú a znášajú účastníci konania (§ 79, 101 O.s.p.).

V prejednávajúcej veci je predmetom konania návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva tzv. zapieracou žalobou (actio negatovia) podľa § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Zapieracia žaloba chráni vlastníka pred zásahom do jeho vlastníckych oprávnení. Na takúto žalobu je aktívne legitimovaný vlastník (podielový alebo bezpodielový spoluvlastník). Pasívna legitimácia patrí osobe, ktorá ruší vlastníka pri výkone jeho vlastníckeho práva.

Z hľadiska procesných povinností navrhovateľa pri zapieracej žalobe, je tento povinný preukázať svoje vlastníctvo (spoluvlastníctvo) a produkovať procesné dôkazy na svoje tvrdenie o rušení vlastníckeho práva.

V prejednávanej veci okresný súd správne konštatoval, že navrhovateľka nesplnila v konaní svoju procesnú povinnosť preukázať procesnými dôkazmi svoje tvrdenia - § 120 ods. 1 O.s.p. o rušení jej spoluvlastníckeho práva odporkyňami v 1. a 2. rade, a to takým spôsobom, že je nevyhnutná súdna ochrana jej vlastníckeho práva v podobe zákazu činností, ktoré zasahujú do výkonu spoluvlastníckeho práva (zákaz používania predmetného pozemku na prejazd motorovými vozidlami odporkyňami v 1. a 2. rade). Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa potom prejavia v podobe negatívneho rozhodnutia pre účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti nesplnil, čo je situácia aj v prejednávajúcej veci.

Právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom v 3. rade správne posudzoval okresný súd ako vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti zo spoluvlastníctva podľa § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka. Správne poukázal na to, že predchádzajúce spory medzi nimi boli predmetom priestupkových konaní a konaní pred súdom, na základe ktorých bol napokon odporca v 3. rade zapísaný ako spoluvlastník predmetného pozemku v podiele 36/112-in. Navrhovateľka žiadala, aby aj odporcovi v 3. rade bol uložený zákaz používať uvedený pozemok na prejazd motorovými vozidlami. Zo skutkových zistení však vyplynulo, že od júla 2012 (návrh bol podaný v apríli 2012), odporca v 3. rade v obci nežije, nie je vlastníkom motorového vozidla. Pokiaľ v minulosti cez pozemok odporca v 3. rade občas prešiel malotraktorom, nemožno uvedenú okolnosť považovať za také užívanie, ktoré by vybočovalo z obvyklého užívania veci v spoluvlastníctve a porušovalo zásadu majority navrhovateľky ako väčšinovej spoluvlastníčky predmetného pozemku. Pri spoluvlastníctve veci nie je podiel na veci reálne vymedzený, teda nie je zrejmé, komu zo spoluvlastníkov patrí tá ktorá časť spoločnej veci, preto správne konštatoval okresný súd na základe výsledkov dokazovania, že prípadný prejazd odporcu v 3. rade malotraktorom po predmetnom pozemku, k čomu dochádzalo v minulosti, nemožno hodnotiť ako užívanie spoločnej veci nad mieru vyjadrujúcu jeho podiel z pozemku- a nemožno to hodnotiť ani ako zneužívanie spoluvlastníckeho práva - ako konanie proti dobrým mravom (všeobecným zásadám pri výkone práva, ktorými sa dosahuje idea spravodlivosti - aequum et bonum). V konaní nebolo preukázané ani to, že odporcovia užívaním predmetného pozemku sa bezdôvodne obohatili a sú zodpovední za bezdôvodné obohatenie (§ 451 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na uvedené, navrhovateľka uplatnil a nespôsobilý odvolací dôvod, preto je jej odvolanie neopodstatnené.

V odvolaní úspešní odporcovia majú právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré uplatnili odporcovia 2/ a 3/ (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Trovy odvolacieho konania odporcov v 2. a 3. rade pozostávajú z nákladov na právnu službu advokáta, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky. Ich výšku určuje vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V danom prípade išlo o spojenie viacerých vecí, s hodnotou veci neurčitou ( zákaz prejazdu a parkovania motorových vozidiel), kde tarifná hodnota podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky predstavuje za rok 2014 sumu 61,87 € a s hodnotou veci 500,- €, kde tarifná hodnota podľa § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje sumu 34,86 €. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky sa pri spojení dvoch alebo viacerých vecí základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Súd preto vychádzal z tarifnej odmeny 73,49 € (61,87 € + 1/3-ina zo sumy 34,86 €). Právny zástupca odporcov 2/,3/ ale zastupoval spoločne oboch menovaných, a preto sa podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Tarifná odmena za 1 úkon právnych služieb pri spoločnom zastupovaní oboch odporcov podľa § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) potom predstavuje sumu 110,24 € (73,49 € + 50% zo sumy 73,49 €). K tomu patrí 2 x 8,04 eur režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky a 20% DPH, spolu 151,58 eur. Odporkyňa v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto jej nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .