Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-89-2012.pdf
PDF · 134.12 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/89/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľky R. B., št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX proti odporcom 1/ D. U., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom A., F. XXXX/XX, 2/ G. R., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, X / P. F., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, t. č. bytom Q., B. XX, odporcovia X/,X/ zastúpení T.. B. F., advokátom so sídlom A., T. 2, o zákaz prejazdu motorových vozidiel cez pozemok a iné, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Odporkyni 1/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcom 2/, 3/ náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 425,81 € na účet právneho zástupcu odporcov 2/, 3/.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa po čiastočnom zastavení konania uznesením č. k. 27C/89/2012-74 zo dňa 18.03.2014 (vo vzťahu k odporcovi 4/ - Ing. I. R.) a uznesením zo dňa 10.06.2014 (o určenie, že pozemok parc. č. XX o výmere XXXmX zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. R., obec R., okres A., neslúži ako verejná komunikácia), domáha, aby súd zakázal odporcom 1/ až 3/ parkovať a prechádzať motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. XX o výmere XXXmX zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. R., obec R., okres A. a uložil im povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu za neoprávnené užívanie majetku od roku 2006 vo výške 500,- € každý. V návrhu uviedla, že vyššie popísaný pozemok nadobudla spolu s bývalým manželom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.05.2006 a po vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva sa stala spoluvlastníčkou predmetnej parcely v podiele 97/122-in. Celú výmeru sporného pozemku, ale užívajú odporcovia bez jej súhlasu ako verejnú komunikáciu a na parkovanie na trávnatej ploche. Opakovane jej zrezávajú bránku, ničia pozemok traktormi a osobnými autami, slovne a fyzicky ju napádajú, keď ich na to upozorní. Týmto útokom sú vystavované a jej deti. Protiprávny stav sa opakovane snažila riešiť cestou polície a starostky obce, kde je odporučili riešiť problém súdnou cestou.
Uznesením č. k. 27C/89/2012-74 zo dňa 18.03.2014 bolo konanie zastavené vo vzťahu k pôvodne žalovanému odporcovi 4/ - I.. I. R. a uznesením zo dňa 10.06.2014 bolo konanie zastavené v časti o určenie, že pozemok parc. č. XX o výmere XXXmX zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. R., obec R., okres A., neslúži ako verejná komunikácia.
Odporkyňa 2/ sa k veci písomne vyjadrila tak, že žiadala, aby súd návrh zamietol. Predovšetkým poukázala na to, že už niekoľko rokov žije na území N. republiky, kde je riadne zamestnaná a na P. prichádza len príležitostne, počas sviatkov, za účelom návštevy, resp. kontroly jej domu s. č. XX v obci R.. Za uplynulé 2-3 roky je odporca 3/, jej brat, v opatere rodičov L.. B. a žije s nimi v Q.. Z toho dôvodu nemá dôvod chodiť do domu s. č. XX na pozemku parc. č. XX. Taktiež poukázala nato, že nevlastní motorové vozidlo, a preto nevidí dôvod, prečo by mala byť účastníčkou konania, ktorého predmetom je zákaz prejazdu motorovým vozidlom a parkovania motorového vozidla na pozemku parc. č. XX. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na zaplatenie škody 500,- € za neoprávnené užívanie cudzieho majetku, poprela, že by mala navrhovateľke spôsobiť akúkoľvek škodu.
Odporca 3/ sa k návrhu písomne vyjadril tak, že žiadal, aby ho súd zamietol. Uviedol, že je spoluvlastníkom spornej parcely č. XX v podiele XX/XXX-in. Táto parcela susedí okrem iných aj s pozemkom parc. č. XX, na ktorom stojí dom s. č. XX, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve a kde má trvalý pobyt. Do tohto domu nie je iný prístup ako cez pozemok parc. č. XX, ktorý bol takýmto spôsobom realizovaný odnepamäti aj jeho právnymi predchodcami. V čase, keď v dome býval, využíval spornú parcelu č. XX na prístup k uvedenému domu, čo rešpektovali právni predchodcovia navrhovateľky. Tvrdenie navrhovateľky, že spornú parcelu využíva ako verejnú komunikáciu a na parkovanie bez jej súhlasu, nie je pravdivé. Predmetný pozemok nie verejnou komunikáciou, ak niekto po ňom prejde, tak iba v nevyhnutnom prípade. V tejto súvislosti však poukázal na skutočnosť, že od roku XXXX sa na adrese R. č. XX nezdržuje, pretože vzhľadom na jeho zdravotný stav (tumor obličky ), podstúpil dve ťažké operácie (14.06.2012 a 13.03.2014), z, ktorých dôvodov nemohol spornú parcelu využívať ako verejnú komunikáciu. Od roku 2011 je striedavo hospitalizovaný alebo starostlivosti rodičov L.. J. B., kde od XX.XX.XXXX nepretržite býva. Do domu v R. prichádzal len príležitostne 2-3-krát ročne pri vybavovaní úradných záležitostí. Nie je držiteľom osobného motorového vozidla a vzhľadom k tomu, že je spoluvlastníkom parcely, má rovnaké právo túto užívať tak, ako navrhovateľka. Predmetný pozemok využíva, ale len na peší prístup k jeho domu, a to len sporadicky, tak ako je uvedené vyššie. Poprel, že by svojim konaním akýmkoľvek spôsobom spôsobil navrhovateľke škodu. Vzhľadom k tomu, že je spoluvlastníkom predmetného pozemku, neprichádza do úvahy neoprávnené užívanie cudzieho majetku navrhovateľky.
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní, konanom za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne 1/, ktorá, hoci riadne predvolaná, sa na pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila, oboznámením sa s návrhom, kúpnou zmluvou zo dňa 04.05.2006 vrátane návrhu na vklad, lekárskou správou zo dňa 22.07.2009, predložením veci na prejednanie OO PZ A. č. p. G.-P-XXXXTN-XXXX zo dňa 26.10.2008, záznamom o podaní oznámenia OO PZ A. č. p. G.- P-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, záznamom o podaní vysvetlenia OO PZ A. č. p. G.-P-XXXX/ TN-XXXX zo dňa 07.10.2008, odložením veci OÚ A. č. XXX/XXXX/XXXXX/PLE zo dňa 21.11.2008, prešetrením sťažnosti Obcou R. č. j. XXX/XXXX zo dňa 21.07.2008, predložením veci OO PZ A. č. p. G.- P-XXX/TN-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, správou o výsledku objasňovania priestupku č. p. G.-P-XXX/TN- XXXX zo dňa 09.07.2008, záznamom o podaní oznámenia č.p. G.-P-XXX/TN-XXXX zo dňa 09.06.2008,, záznamami o podaní vysvetlení č. p. G.-P-XXX/TN-XXXX zo dňa 15.06.2008,30.06.2008, 08.07.2008, záznamom o odložení veci č. XXX/XXXX/XXXXX/PLE zo dňa 08.08.2008, vyrozumením oznamovateľa zo dňa 12.09.2008, potvrdenie o oznámení DÚ: XXXX/TN-XX zo dňa 12.08.2008, výzvou obce R. zo dňa 02.02.2012, zápisnicou, spísanou obcou R. dňa 06.02.2010 k č. j. X/XXXX, uznesením OR PZ A., Úrad justičnej a kriminálnej polície N.: G.-XXXX/X-OSV-TN-XXXX zo dňa 29.09.2009, oznámením o výsledku šetrenia obcou R. zo dňa 30.06.2010, potvrdenie o podaní oznámenia DÚ: XXXX/TN-XXXX zo dňa 30.05.2009, potvrdenie o podaní oznámenia DÚ: XXXX/TN-XXXX zo dňa 23.07.2009, upovedomením o začatí trestného stíhania ČVS: G.-XXXX/X-OSV-TN-XXXX zo dňa 23.07.2009, fotodokumentáciou z č. l. 27 až 29 spisu, rozsudkom Okresného súdu A. č.k. 18C/74/2009-80 zo dňa 06.10.2010, písomnými vyjadreniami odporcov 2/,3/, výsluchom navrhovateľky a odporcov 2/,3/, čestným prehlásením L.. J. B. zo dňa 7.05.2014, výpisom z LV č. XXXX, k. ú. R., a zistil nasledovné:
Z výpisu LV č. XXXX k. ú. R. súd zistil, že navrhovateľka a odporca 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: pozemok parc. č. XX vo výmere XXXmX, zastavané plochy a nádvoria, a to navrhovateľka v podiele XX/XXX-in a odporca 3/ v podiele XX/XXX-in. Navrhovateľka nadobudla svoj podiel na pozemku kúpnou zmluvou zavkladovanou pod číslom vkladu V XXXX/XX, v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/185/2011, zapísanou do katastra záznamom Z XXXX/XX a v
spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/74/2009-80 zapísaným do katastra záznamom Z XXXX/ 13. Odporca 3/ je ako spoluvlastník zapísaný na základe záznamu Z XXXX/XX, osvedčenie o dedičstve 17D /68/2011 a rozsudok Okresného súdu A. 18C/74/2009 vz. XXX/XX v spojení so záznamom Z XXX/XX - osvedčenie o dedičstve 16D/77/2011- vz. XX/XX.
Obvodný úrad v A. rozhodnutím č. XXX/XXXX/XXXXX/PLE zo dňa 21.11.2008 odložil vec oznámenú navrhovateľkou na odporcu 3/ týkajúcu sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku ani postúpenie veci. Z rozhodnutia vyplýva, že dňa 03.11.2008 obdržal správny orgán spisový materiál OO PZ A.. p. G.-P-XXXXTN-XXXX, týkajúci sa priestupku, ktorého sa mal dopustiť odporca 3/ tým, že od roku XXXX aj napriek zákazom navrhovateľky prechádzať cez jej pozemok a robí schválnosti tým spôsobom, že jej upcháva zámky na vstupnej bránke, chodí po pozemku traktorom, vyhráža sa jej, že ak bránku neodstráni, že ju traktorom vyvalí. Správny orgán po prešetrení veci dospel k názoru, že nebolo preukázané, že by sa odporca 3/ dopustil svojím konaním priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním voči navrhovateľke. V priebehu objasňovania bolo zistené, že podobné oznámenie navrhovateľky už riešil správny orgán s takým výsledkom, že konanie voči odporcovi 3/ bolo odložené. Odporca 3/ tvrdenia navrhovateľky poprel, tvrdil, že zámky na bránky neupchával, s traktorom po jej pozemku nechodil. Susedské vzťahy medzi nimi riešila aj Komisia pre verejný poriadok obce R., kde bol odporca 3/ upozornený (prešetrenie zo dňa 21.07.2008), aby urážkami a slovným napadnutím neriešil problém so svojou susedkou - navrhovateľkou. Komisia verejného poriadku obce R. navrhla, aby sa účastníci dohodli na práve prechodu a neriešili susedské vzťahy slovnými urážkami. Komisia zároveň účastníkom odporučila, že v prípade, ak došlo k nesprávnemu vysporiadaniu vlastníctva parciel, je potrebné podať žiadosť o prešetrenie vlastníckych vzťahov na Okresný súd A.. Z týchto skutočností vyplýva, že konanie odporcu 3/ nemožno označiť za úmyselné. Vzhľadom na povahu celej záležitosti sa nejedná o priestupok oproti občianskemu spolunažívaniu, ale o občianskoprávny spor medzi susedmi, o susedské vzťahy, ktoré vznikajú medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností, a preto má správny orgán za to, že je vhodné tieto vzťahy nerieši prostriedkami občianskeho práva.
Obvodný úrad v A. rozhodnutím č. XXX/XXXX/XXXXX/PLE zo dňa 08.08.2008 odložil vec oznámenú navrhovateľkou na odporcu 3/ týkajúcu sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku ani postúpenie veci. Z rozhodnutia vyplýva, že dňa 15.07.2008 obdržal správny orgán spisový materiál OO PZ A. č. p. G.-P-XXX/TN-XXXX, týkajúci sa priestupku, ktorého sa mal dopustiť odporca 3/ tým, že dňa 08.06.2008 vysadil bránku navrhovateľky z pántov potom, ako si tam dala druhú bránku, pričom stále chodí cez dvor a preskakuje jej bránku. Správny orgán po prešetrení veci dospel k názoru, že nebolo preukázané, že by sa odporca 3/ dopustil svojím konaním priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním voči navrhovateľke. V priebehu objasňovania bolo zistené, že navrhovateľka najskôr uviedla, že jej nevadí, keď odporca 3/ prechádzať cez pozemok, ale vadí jej, keď cez pozemok prechádzajú návštevy, ktoré idú jemu, iní cudzí ľudia, ktorých nepozná. Susedské vzťahy medzi nimi riešila aj Komisia pre verejný poriadok obce R., ale doposiaľ nezaujala žiadne stanovisko. Odporca 3/ uviedol, že bránku síce vysadil a dal ju do komory, pretože táto bránka sa predtým nachádzala na pozemku, ktorého majitelia boli viacerí vlastníci a zrazu jediným majiteľom pozemku je navrhovateľka, ktorá si osadila novú bránku, túto zamyká, pričom on musí vždy, keď ide do práce a z práce, bránku preliezať. Z týchto skutočností vyplýva, že konanie odporcu 3/ nemožno označiť za úmyselné. Vzhľadom na povahu celej záležitosti sa nejedná o priestupok oproti občianskemu spolunažívaniu, ale o občianskoprávny spor medzi susedmi, o susedské vzťahy, ktoré vznikajú medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností, a preto má správny orgán za to, že je vhodné tieto vzťahy nerieši prostriedkami občianskeho práva.
Dňa 23.07.2007 oznámila navrhovateľka na OO PZ A. spáchanie priestupku zo strany odporcu 3/ proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Dňa 12.08.2008 oznámila navrhovateľka na OO PZ A. schválnosti zo strany odporcu 3/, ktorý si robí na jej pozemku čo chce, ako by patril jemu.
Podľa zápisnice spísanej obcou R. dňa 06.02.2010 k č. j. X/XXXX navrhovateľka požadovala od odporcu 3/ a jeho rodinných príslušníkov slušné správanie a navrátenie vchodovej brány do pôvodného stavu. Ak bude ich správanie slušné a korektné, brána sa nemusí zamykať, len zatvárať. Poprela, že by jej bol doručený exekučný príkaz. Odporca 3/ priznal, že bránu navrhovateľky odpílil, a to na základe exekučného príkazu, ktorý doručí na obecný úrad dňa 08.02.2010. Prisľúbil nápravu svojho správania voči navrhovateľke. V prípade nedoručenia exekučného príkazu obecný úrad nariadil odporcovi 3/ osadenie brány do pôvodného stavu. Obec R. výzvou č. j. XX/XXXX zo dňa 02.02.2012 opakovane nariadila odporcovi 3/ do 29.02.2012 osadiť bránu na pôvodné miesto.
Podľa upovedomenia o začatí trestného stíhania OO PZ A. N.: G.-XXXX/X-OSV-TN-XXXX zo dňa 23.07.2009 bola začaté trestné stíhanie pre podozrenie z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, z, ktorého je dôvodne podozrivý odporca 3/, a to odcudzenie finančnej hotovosti vo výške 500,- €. Uznesením OR PZ Trenčín, Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: G.-XXXX/X-OSV-TN-XXXX zo dňa 29.09.2009 bolo trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce začať trestné stíhanie proti konkrétnej osobe.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/74/2009-80 zo dňa 06.10.2010 bolo určené, že parcela č. XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom P. katastra A. pre k. ú. R., patrí do dedičstva po zomrelom J. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. 50, v podiele XX/XXX-in a do dedičstva po zomrelej W. F., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XX, v podiele XX/XXX-in.
Podľa čestného prehlásenia L.. J. B. zo dňa XX.XX.XXXX odporca 3/ od operácie dňa 14.06.2012 žije v starostlivosti z jej rodičov v Q., B. XX. V R. sa od obdobia operácie zdržiaval len príležitostne, v čase vybavovania invalidného dôchodku a lekárskych kontrol.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že aj keď sa odporcovia v R. nezdržiavajú, chodia do domu, chodí tam aj ich rodina, priatelia. Má s nimi problémy už dlhodobo, nie sú ochotní rešpektovať jej vlastnícke právo. Pozemok dovolia užívať hocikomu, chodia tam autá, traktory. Vec riešila aj na obecnom úrade aj v priestupkovom konaní. G. 3/ uviedol, že tam chodí traktorom a že odstránil bránku, pretože mu vadí, že je to obecná cesta a preto ju vysadil. Odvtedy prešlo 7 rokov a nič sa nezmenilo. Náhradu po čo 500,- € požaduje ako nemajetkovú ujmu, pretože jej zákon dovoľuje kľudné užívanie pozemku. Odporcovia ju berú ako privandrovalca, že to nie je jej majetok, vulgárne jej nadávajú. Pokiaľ ide o priateľov odporcu 3/, ktorí majú cez parcelu chodiť, ide o jeho rodinu a príbuzných, všetci naokolo sú tam rodina. Žalobu voči nim nesmeruje, pretože im to dovolil odporca 3/ ako vlastník, že im nemá čo zakazovať. V R. býva od roku XXXX, od tej doby má problém užívať svoj dom a pozemok. Odporcom v užívaní nebráni, ale chce užívať svoj majetok. Je väčšinový vlastník pozemku a môže rozhodnúť aj bez súhlasu odporcu 3/, že sa bude užívať len peši. Týmto odporcu 3/ neobmedzuje, má aj iné parcely. Je pravdou, že sa tam teraz nezdržuje, ale z dokladov vyplýva, že dovolil parcelu užívať celej obci ako prístupovú cestu. Aj odporca 4/ užíval pozemok so súhlasom odporcu 3/. Parcelu užívajú so súhlasom odporcov iní ľudia, nejde o samotných odporcov. Konkrétne motorové vozidlá a čas, kedy cez pozemok chodia, uviesť nevedela. Ide o osobné motorové vozidlá, traktory, chodia tam niekoľkokrát týždenne. S tými ľuďmi sa nepozná, pozná ich len z videnia, pokiaľ ich upozornila, tvrdili, že im to dovolil odporca 3/.
Odporkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka znemožňuje prístup bratovi aj im. Pôvodne bol pozemok zapísaný na LV č. XXXX, kde boli XX spoluvlastníci, teraz je na LV č. XXXX, kde sú spoluvlastníkmi len navrhovateľka a odporca 3/ - jej brat. Nemá vodičský preukaz, autom nejazdí, cez parcelu č. XX ide len občas peši, skontrolovať dom brata. Navrhovateľka si nárokuje celý pozemok, ale stará sa len o predok, vzadu to nechala zarásť. Do stredu vysadila stromček, aby sa tam nedalo prejsť, tu ale ide aj o prístup záchranárov, hasičov, napr. aj brata tam niekedy zavezie lekárka autom, je chorý a je predsa smiešne, aby nemohol ísť na svoj pozemok. Vlastníkmi pozemku sú od roku 1850. Navrhovateľke škodu nespôsobila, v tomto roku cez sporný pozemok šla asi 2-krát, peši, nie autom.
Odporca 3/ na pojednávaní uviedol, že nevie, aké návštevy by mali za ním chodiť na traktore. Jeho traktor má objem 101cm3, nie je ani taký ťažký ako osobné vozidlo. F. používa len pri kosení. Tento rok tam vôbec nebol, ani minulý rok traktorom vôbec nešiel. V R. nebýva od operácie v júni 2012, potom tam chodil, len keď potreboval vybaviť nejaké veci, tohto roku tam nebol vôbec. Odporkyňa 1/ je jeho sestra, ktorá býva v A.. Do domu niekedy chodila, naposledy minulý rok v apríli, vyhorela mu izba, dávali to tam do poriadku, vždy ale chodili do domu zadom. Teraz tam už nechodí. On sám tretím osobám súhlas na užívanie parcely nedal, je možné, že to boli jeho rodičia, pretože odkedy tam žije, tak sa tade chodilo, asi sa predtým dohodli s rodičmi.
Odporcovia 2/,3/ cestou právneho zástupcu doplnili, že účastníci mali na mysli konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva, pretože navrhovateľka kúpila pozemok od osoby, ktorá si ho osvedčila, napriek tomu, že tam bolo viac spoluvlastníkov a odporcovia o tom ani nevedeli. Na základe tohto rozhodnutia sa odporca 3/ stal spoluvlastníkom spornej parcely, pretože odporkyne 1/ a 2/ sa vzdali v jeho prospech dedičstva. Parcela č. XX odnepamäti slúžila ako prístupová parcela na ostatné pozemky tretím osobám. Spor nastal vtedy, keď navrhovateľka kúpila dom a prechod cez parcelu znemožnila. Bránku zamkla, bol tam aj ostnatí drôt, odporca 3/ musel túto bránku preliezať. Odporca 3/ nevlastní motorové vozidlo, má len dvojkolesový traktor, s ktorým ide dvakrát ročne pokosiť vzadu trávu. Je spoluvlastníkom pozemku a navrhovateľka sa nemôže správať ako by bola výlučnou vlastníčkou pozemku. Poukázal na charakter tejto parcely, kde ani nehrozí nejaké poškodenie alebo znehodnotenie, o čom súdu dokladá fotografiu. Sporná parcela je v spoluvlastníctve a obaja spoluvlastníci majú právo ju užívať bez toho, aby si navrhovateľka vyhradila právo určiť, či pešo, alebo motorovým vozidlom. Aj ona ak potrebuje niečo doviesť, môže tade prejsť motorovým vozidlom. Odporca 3/ používa parcelu len pešky, nemá motorové vozidlo ale aj by potreboval niečo priviesť, napr. stavebný materiál, má na to právo. Je pravdou, že sa dá ísť aj zozadu, cez lúky, ale táto parcela slúži na prechod z hlavnej cesty. Navrhovateľka sa domáha uloženia zákazu neoprávnene.
Predmetom konania bol teda jednak návrh navrhovateľky, aby súd zakázal odporcom 1/ až 3/ parkovať a prichádzať motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. XX o výmere XXXmX zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. R., obec R., okres A. a jednak jej návrh, aby im súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu za neoprávnené užívanie majetku od roku 2006 vo výške 500,- € každý.
Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky, aby súd zakázal odporcom 1/ až 3/ parkovať a prichádzať motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. XX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. R., súd konštatoval, že ide o tzv. zapieraciu žalobu podľa § 126 z. č. XX/XXXX Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa ust. § 137 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zák.“) podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu
Zapieracou žalobou sa vlastník najčastejšie domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti rušivým zásahom, ako sú napríklad užívanie cesty, prechod cez pozemok, čerpanie vody, ohradenie plotom, terénne úpravy, ukladanie rôznych predmetov, začatie stavby a podobne. Vo výroku rozsudku možno rušenie, ktoré sa zakazuje, opísať aj všeobecnejšie, než iba uvedením rušivého zásahu, ku ktorému konkrétne došlo. Zákaz treba formulovať tak, aby pokrýval rušivú činnosť žalovaného, ku ktorej došlo, ako aj činnosť podobného druhu, ktorá podľa okolností hrozí. Nie je pritom vylúčené úspešne podať zapieraciu žalobu aj po jedinom rušivom čine, ktorý nezanechal následky, pretože nemožno vylúčiť, že žalobcovi nebude hroziť opakovanie takého činu (R 65/1972).
Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa. Pasívna legitimácia patrí osobe, ktorá ruší vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva iným spôsobom než zadržiavaním veci. V petite sa bude navrhovateľ domáhať, aby sa rušiteľ zdržal presne opísaného konania alebo aby obnovil pôvodný stav, ktorý bol jeho zásahom porušený tak, že len jeho obnovenie zabezpečí plný výkon oprávnení vlastníka.
V danej veci navrhovateľka preukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XX o výmere XXXmX zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. R., v podiele XX/XXX-in, a teda je aktívne legitimovanou na podanie tzv. zapieracej žaloby podľa § X26 ods. 1 G. zákonníka.
Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, navrhovateľka návrh smerovala proti osobám, o ktorých tvrdila, že do jej vlastníckeho práva neoprávnene zasahujú.
Pokiaľ ide o odporkyne 1/,2/, navrhovateľka v tomto smere neuniesla bremeno tvrdenia a s tým spojené dôkazné bremeno a netvrdila a ani nepreukázala, kedy a akými motorovými vozidlami odporkýň 1/,2/ došlo k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho práva takýmto spôsobom, resp. že by existovala hrozba takého rušenia. Odporkyne neboli účastníčkami priestupkových konaní ani správnych konaní, vykonaných Obcou R. v súvislosti s konfliktami navrhovateľky s odporcom 3/. Odporkyňa 2/ pritom ani nie je vlastníčkou motorového vozidla, trvale žije v N. republike a v obci R. bola za posledný rok asi 2-krát.
Čo sa týka odporcu 3/ ktorý je tiež spoluvlastníkom sporného pozemku, tento môže podľa § 123 v spojení s § 124 Občianskeho zákonníka pozemok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, pričom je obmedzovaný iba výškou svojho spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastnícky podiel však neznamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa vzťahuje na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným vyjadrením právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, na užívaní spoločnej veci a podobne (R 19/1967). Navrhovateľka pritom v konaní netvrdila ani nepreukázala, že by odporca 3/ užíval nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. V takom prípade by právny základ jej nároku vyplýval z § 137 ods. 1 Obč. zák. Predpokladom úspešného uplatnenia tohto nároku je užívanie veci druhým
spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom neužívanie veci spoluvlastníkom (resp. obmedzenie užívania) musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa druhy spoluvlastník podieľa na prisvojení si úžitkovej hodnoty vo väčšej miere, než patrí jeho podielu. Žiaden zo spoluvlastníkov pritom nesmie svoje práva na úkor iného spoluvlastníka zneužívať ani sa na jeho úkor obohacovať. Je síce nesporné, že v minulosti ( v roku 2008 až 2010) dochádzalo medzi navrhovateľkou a odporcom 3/ ku konfliktom súvisiacim s užívaním sporného pozemku, ktoré boli riešené aj v priestupkovom konaní, ktoré však boli ukončené tak, že vec bola odložená s odôvodnením, že nejde o priestupok. Konflikty ale súviseli s tým, že navrhovateľka užívala sporný pozemok ako výlučný vlastník (odporca 3/ cez pozemok prechádzal, vysadil bránu, ktorú na pozemok osadila navrhovateľka a pod.), pričom až rozhodnutím súdu č.k. 18C/74/2009-80 zo dňa 06.10.2010 bolo určené, že parcela č. XX patrí do dedičstva po zomrelom J. F., zomr. XX.XX.XXXX, v podiele 15/112-in a do dedičstva po zomrelej W. F., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XX, v podiele 21/112-in. Na základe dedičských konaní po uvedených osobách sa stal spoluvlastníkom pozemku aj odporca 3/, a to s účinkami ku dňu smrti poručiteľov. Napríklad priestupkové konanie, vedené na OO PZ A. pod č.p. G.-P-XXXX TN-XXXX (DU 2052/2008) a následne na Obvodnom úrade A. pod č. XXX/XXXX/XXXXX/PLE sa týkalo prechodu odporcu 3/ cez sporný pozemok traktorom a vyplývalo práve z nároku tvrdeného odporcom 3/, že aj on je vlastníkom spornej parcely. Priestupkové konanie, vedené na OO PZ A. pod č.p. G.-P-XXX/XXXX (DU XXXX/XXXX) a následne na Obvodnom úrade Trenčín pod č. XXX/XXXX/XXXXX/PLE sa opäť týkalo prechodu odporcu 3/ cez sporný pozemok a skutočnosti, že odporca 3/ odstránil bránu, osadenú na pozemku navrhovateľkou, keď odporca 3/ opakovane namietal, že navrhovateľka nie je výlučným vlastníkom pozemku. To isté sa opakovalo v roku 2010. Vyššie popísanými rozhodnutiami súdov bol uvedený konflikt vyriešený, pretože odporca 3/ bola na ich základe zapísaný ako podielový spoluvlastník pozemku v podiele 36/112-in. Čo sa týka súčasného stavu, z vykonaného dokazovania (výsluch účastníkov, čestné prehlásenie L.. B.) bolo zistené, že v súčasnosti odporca 3/ už takmer 2 roky ( od júna 2012) v obci R. nežije, pozemok užíva len sporadicky (v roku 2014 ho neužíval vôbec), nie je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré by na pozemku parkoval alebo ním cez pozemok prechádzal. Pokiaľ odporca 3/ cez pozemok občasne v minulosti prechádzal malotraktorom za účelom jeho obhospodarovania (kosenie), nešlo podľa názoru súdu o užívanie nehnuteľnosti nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu.
Napokon navrhovateľka samotná potvrdila, že odporcovia 1/ až 3/ sa teraz v obci nezdržiavajú, pozemok neužívajú, tento má užívať ich rodina a priatelia, ktorých ale ani na výzvu nekonkretizovala. Ide jej len o to, že pozemok užívajú so súhlasom odporcov tretie osoby, ktoré nepozná; žalobný návrh ale v tomto smere neupravila.
Pokiaľ ide o odporkyne 1/,2/, v konaní nebolo zistené, že by komukoľvek udelili súhlas na užívanie sporného pozemku, k čomu napokon ani nie sú oprávnené, keďže nie sú spoluvlastníčkami pozemku. Odporca 3/ v konaní uviedol, že súhlas na užívanie pozemku (prechod cez pozemok) tretím osobám nedal. Navrhovateľka, ktorú v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, v tejto súvislosti nepreukázala, že by akákoľvek tretia osoba užívala pozemok so súhlasom odporcu 3/, ako jeho spoluvlastníka a ďalšie dokazovanie za účelom zistenia totožnosti osôb, ktoré majú pozemok užívať, vykonať nenavrhla.
Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľky, aby súd zakázal odporcom 1/ až 3/ parkovať a prechádzať motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. XX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. R., zamietol ako nedôvodný, pretože navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by odporcovia 1/ až 3/ takýmto spôsobom zasahovali do jej vlastníckeho práva.
Na základe uvedeného súd zamietol aj návrh navrhovateľky, aby súd uložil odporcom 1/, až 3/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu za neoprávnené užívanie majetku od roku 2006 vo výške 500,- € každý. Z hľadiska obsahu súd tento nárok kvalifikoval ako nárok na bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka - plnenie bez právneho dôvodu. Čo sa týka odporcu 3/, aj za situácie ak jeden zo spoluvlastníkov proti vôli druhého spoluvlastníka užíva predmet vlastníctva nad rozsah svojho podielu, obohacuje sa na úkor druhého spoluvlastníka a musí mu za to poskytnúť náhradu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
Nakoľko navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by odporkyne 1/,2/ užívali pozemok ňou tvrdeným spôsobom (prejazd motorovými vozidlami, parkovanie motorových vozidiel), resp. že by odporca 3/ užíval nehnuteľnosť takýmto spôsobom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nemohol jej priznať ani náhradu za takéto užívanie.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol v celom rozsahu.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Plne úspešným odporcom vzniklo voči neúspešnej navrhovateľke podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania.
Odporkyňa 1/ si náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
Odporcovia 2/,3/ si uplatnili náhradu trov spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). V danom prípade išlo o spojenie viacerých vecí, s hodnotou veci neurčitou ( zákaz prejazdu a parkovania motorových vozidiel), kde tarifná hodnota podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky predstavuje za rok 2014 sumu 61,87 € a s hodnotou veci 500,- €, kde tarifná hodnota podľa § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje sumu 34,86 €. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky sa pri spojení dvoch alebo viacerých vecí základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Súd preto vychádzal z tarifnej odmeny 73,49 € (61,87 € + 1/3-ina zo sumy 34,86 €). Právny zástupca odporcov 2/,3/ ale zastupoval spoločne oboch menovaných, a preto sa podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Tarifná odmena za 1 úkon právnych služieb pri spoločnom zastupovaní oboch odporcov podľa § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) potom predstavuje sumu 110,24 € (73,49 € + 50% zo sumy 73,49 €). Súd priznal odporcom 2/,3/ trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 110,24 € ( príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k žalobe zo dňa 05.06.2014 a účasť na pojednávaní súdu dňa 10.06.2014); podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 3 x režijný paušál á 8,04 €. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcov 2/,3/ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady vo výške 354,84 € podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 20 % DPH, t.j. spolu o sumu 70,97 €. Trovy právneho zastúpenia odporcov 2/,3/ spolu predstavujú sumu 425,81 €, na ktorej zaplatenia súd zaviazal navrhovateľku. Súd právnemu zástupcovi odporcov 2/,3/ nepriznal podľa § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál á 8,04 € za 3 úkony pri 2 odporcov (t.j. spolu 6 x 8,04 €), ale len za 3 úkony, pretože vždy išlo o ten istý, spoločný úkon pri oboch odporcov zároveň.
Náhradu trov konania je navrhovateľka povinná podľa § 149 ods. 1 v spojení s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcov 2/,3/ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.