Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/548/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: P. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. K. č. XXX, o zaplatenie 471,69 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Dňa 22.1.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 471,69 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporkyňa s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorili zmluvu o kreditnej karte, predmetom ktorej bolo poskytnutie kreditnej karty VISA Classic s úverovým rámcom vo výške 331,94 € (10.000,- Sk). Ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 496,69 €. Dňa 19.1.2012 uzavrel s odporkyňou dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej odporkyňa uznala svoj záväzok zo zmluvy ako aj náklady inkasného konania vo výške 74,50 €. Od uzavretia predmetnej dohody odporkyňa uhradila sumu 25,- €. Zaplatenia zvyšnej časti dlžnej sumy (bez nákladov inkasného konania) sa domáha podaným návrhom. Zároveň si uplatnil na zaplatenie aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 324,99 € od 29.6.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte, obchodných podmienok, obchodných podmienok, všeobecných obchodných podmienok, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, výpisu z účtovných kníh, výpovede zmluvy spolu s doručenkou, pokusu o zmier, zmluvy o postúpení pohľadávok, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných operácií, uznesenia č.k. -84 zo dňa 4.2.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28.6.2011, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporkyni titulom zmluvy o kreditnej karte vydanej k č.ú. 212563788 celkove vo výške 496,69 €. Ako vyplynulo z výpisu účtovných kníh k pohľadávka postúpeným na základe zmluvy č. 0915/2011/CE zo dňa 28.6.2011, ku dňu postúpenia pohľadávky bola odporkyňa v omeškaní s plnením svojho záväzku 1223 dní. Ako vyplynulo z návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte, predmetom zmluvy o kreditnej karty VISA Classic elektronická s úverovým rámcom vo výške 10.000,- Sk. K uzavretiu zmluvy došlo akceptáciou návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte. Súčasťou zmluvy boli obchodné

podmienky pre kreditné karty účinné od 5.6.2006, obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet účinné 10.9.2002 a všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002. Ako vyplynulo z výpovede zmluvy, doručenej odporkyni dňa 23.5.2008, týmto podaním právny predchodca navrhovateľa vypovedal zmluvu o kreditnej karte a odporkyňu vyzval na bezodkladné splatenie celej dlžnej sumy. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.1.2012 v bode 2 dohody odporkyňa ako dlžník uznala svoj záväzok zo zmluvy s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. č. 212563788 s tým, že celková dlžná suma pozostávala z dlžnej istiny vo výške 349,99 € a nákladov na inkasné konanie vo výške 74,50 €. V čl.3 Forma splatenia záväzku, bode 3.1. poslednej vete dohody bolo zároveň uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Z dôvodu neznalosti slovenského jazyka zo strany odporkyne, súd uznesením č.k. -84 zo dňa 4.2.2015 pribral do konania tlmočníka a prekladateľa z jazyka maďarského do jazyka slovenského a späť. Odporkyňa v priebehu konania potvrdila, že od právneho predchodcu navrhovateľa mala kreditnú kartu. Naposledy z nej čerpala finančné prostriedky v roku 2008 alebo 2009. Kartu prestala používať z dôvodu, že sa stala klientom inej banky. V pobočke právneho predchodcu navrhovateľa však nebola, kartu nevrátila a zmluvný vzťah neukončila. Doručenie výpovede zmluvy zo strany právneho predchodcu navrhovateľa potvrdiť nevedela. ČO sa týka dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedla, že raz sa za ňou dostavil jeden mladý muž, ktorý jej povedal, že je z banky a že má dlžobu, ktorú má splatiť. Žiadne podklady k úhrade dlžnej sumy jej však nedal. Tento muž ju čakal pred domom a ukázal mu papier od navrhovateľa. Ona mu všetko nerozumela, pretože hovoril v slovenskom jazyku, ale toľko pochopila, že má dlh a že tento by mala splácať splátkami po 30,- € mesačne. Obsahu listiny - dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nerozumela, nakoľko neovláda slovenský jazyk. Uznala však, že podpis na dohode je jej. Podľa jej vedomosti bola dlžná suma vo výške 390,- € a túto mala uhradiť splátkami vo výške okolo 30,- € mesačne. Vtedy tomu mužovi povedala, aby jej poslali šeky na úhradu. Keďže jej žiadne šeky doručené neboli, nič neuhradila. V závere doplnila, že v prípade, ak ju súd zaviaže na jej zaplatenie, žiada o povolenie možnosti zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 40,- €. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa , , v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v , ktorý je k ustanoveniam , s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 . Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. . v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu. Podľa čl. 10 bodu 10.1 veta prvá obchodných podmienok pre kreditné karty účinných od 5.6.2006, banka je oprávnená vypovedať Zmluvu o Kreditnej karte aj bez uvedenia dôvodu, pričom výpoveď nadobúda účinnosť tretím dňom odo dňa jej doručenia Klientovi, ak nie je vo výpovedi Bankou určená dlhšia výpovedná lehota.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako aj zmluvná sloboda, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov je aj inštitút dobrých mravov. Preto i právny úkon, ktorý je výsledkom konsenzu zmluvných strát, môže svojim obsahom odporovať dobrým mravom. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to aj v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne) je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona /ex lege/ a pôsobí od začiatku /ex tunc/ voči každému. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavov vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili. Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie, alebo bezprávna vyhrážka. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) ak konajúci (vôlu prejavujúci) nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon je zásadne neplatným. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle a nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v a . Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákon, alebo ak zákon obchádza. Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa veta prvá , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa , ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. V danom prípade sa

navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy o kreditnej karte vo výške 471,69 € s príslušenstvom. Súd mal vykonaným dokazovaním zo zhodného tvrdenia účastníkov konania preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou existoval zmluvný vzťah titulom zmluvy o kreditnej karte, na základe ktorého bola odporkyni poskytnutá kreditná karta, ktorú odporkyňa používala. Tiež mal z predložených listín preukázané, že zmluvný vzťah bol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou ukončený výpoveďou zo zmluvy, ktorú odporkyňa prevzala dňa 23.5.2008, pričom výpoveď vychádzajúc z čl. 10 bod 10.1 obchodných podmienok pre Kreditné karty nadobudla účinnosť dňa 26.5.2008. Zo zmluvného vzťahu vznikla ku dňu 26.5.2008 pohľadávka, ktorej existenciu odporkyňa nepopierala. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o kreditnej karte uzavretej v zmysle , ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ), a to cez odkaz podľa ustanovenia druhá veta . Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v ) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporkyni ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia , ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporkyňu ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa , pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v . Záver o aplikácii ustanovení o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia ako aj z ustanovenia , ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle druhá veta si odporkyňa ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa . Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný

objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania. V danej veci sa právo mohlo vykonať prvýkrát dňa 27.5.2008 (v deň nasledujúci po účinnosti výpovede zo zmluvy). Týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 26.5.2011. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 22.1.2013 doručením návrhu na súd (), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného)nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako štyroch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Navrhovateľ svoj nárok uplatnený voči odporkyni odôvodňoval i uzavretím dohody uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.1.2012, v ktorej dohode odporkyňa uznala záväzok titulom zmluvy č. 212563788 uzavretej s pôvodným veriteľom: Slovenská sporiteľňa, a.s.. Súd z úradnej povinnosti riešil ako prejudiciálnu otázku, či dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.1.2012 uzavretá medzi účastníkmi konania je platným právnym úkonom. Keďže v priebehu konania vyšlo najavo, že odporkyňa slovenský jazyk absolútne neovláda (z ktorého dôvodu bolo potrebné zabezpečiť tlmočníka a prekladateľa počas konania), právny úkon vyjadrený v jazyku slovenskom preto nemohol byť prejavom jej skutočnej vôle a je potrebné ho považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle , podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Okrem toho súd konštatuje, že zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku s odporkyňou dňa 19.1.2012 je nekalou obchodnou praktikou (pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) a konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (poukazujúc i na to, že formulácia vyhlásenia o tom, že odporkyňa mala vedomosť o premlčaní dlhu bola zakomponovaná do čl. 3 dohody, ktorý sa týkal formy splatenia záväzku). Dohodu o uznaní záväzku odporkyňou dňa 19.1.2012 by v prípade jej platnosti súd považoval za právne neúčinnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa vedela o premlčaní dlhu, ktorý uznala tak, ako to vyžaduje ustanovenie , pričom bolo na navrhovateľovi, aby túto skutočnosť súdu preukázal. Na základe vyššie uvedeného preto súd návrh na začatie konania voči odporkyni z dôvodu premlčania uplatneného nároku, zamietol. Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporkyňa bola podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.