Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Er-2317-2012.pdf
PDF · 78.36 KB
Case nature
Subarea
2Er/2317/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému G. T., U.. XX. XX. XXXX, R. F.Á. XXXX/XX, XXX XX R. R., Š. O. E., na vymoženie pohľadávky vo výške 156,56 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, so sídlom Exekútorského úradu Martin, kancelária v Banskej Bystrici, ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 2277/2012 takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,43 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 156,56 Eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica, č. 1221337113 zo dňa 11. 06. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. 06. 2012.
Poverením č. 5601 * 091866 zo dňa 10. 09. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka, so sídlom Exekútorského úradu Martin, kancelária v Banskej Bystrici, ČSA 23, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 2277/2012.
Tunajší súd svojim uznesením č.k. 2Er 2317/2012-19 zo dňa 09.07.2013 vyhovel námietkam povinného. Oprávnený voči uvedenému uzneseniu podal odvolanie. Krajský súd svojim uznesením č.k. 41CoE/462/2013 zo dňa 21.04.2014 uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení uviedol, že obsah podania povinného bolo potrebné posudzovať ako návrh povinného na zastavenie exekúcie, keďže predmetné plnenie zo strany povinného bolo splnené po začatí exekučného konania.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010 zo dňa 18. 02. 2010).
Z vyjadrenia povinného, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že povinný uhradil pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania až na základe predexekučnej výzvy oprávneného zo dňa 05.12.2012, t.j. po začatí exekučného konania.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 36 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Najčastejším dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je splnenie dlhu. Je potrebné uviesť, že aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).
Ako je vyššie citované súd mal preukázané, že povinný uhradil pohľadávku dňa 08.01.2013 , t.j. po začatí exekučného konania, ktoré v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 23.08.2012, t.j. v deň, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
S ohľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a to splnením zo strany povinného.
Dňa 22.04.2013 bolo doručené tunajšiemu súdu podanie - námietky voči exekúcii EX 2277/2012. Ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41CoE/462/2013 zo dňa 21.05.2014, v exekučnom konaní môže dôjsť k situáciám, kedy o podaniach povinného nie je potrebné rozhodovať. Ako napríklad, ak exekútor po podaní námietok upustí od vykonania exekúcie podľa § 46 Exekučného poriadku, alebo ak dôjde po podaní námietok proti exekúcii pred rozhodnutím o nich k zastaveniu exekúcie z iného dôvodu. Z vyššie uvedeného dôvodu súd zastavil exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 68,75 Eur, z toho odmena 33,19 Eur + 9,96 Eur (3 úkony po 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 14,40 Eur, DPH 20 % z celých trov, t.j. 11,46 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej a druhej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by
spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danom prípade nie je možné konštatovať, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, teda je namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Po preštudovaní špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnym exekútorom súd konštatuje, že súdny exekútor si vyčíslil odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky a Exekučného poriadku. Zároveň súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,00 Eur a to poštovného, ako to mal preukázané z predloženého exekučného spisu EX 2277/2012.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie súdneho exekútora, preto nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - "telekomunikačné poplatky, kopírovanie a ostatné výdavky" vyúčtované sumou 4,50 Eur, pretože súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, ani ich bližšie nešpecifikoval. Tieto položky musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli riadne preukázané. V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Súdny exekútor si zároveň uplatnil aj náhradu telekomunikačných výdavkov vo výške 3,00 Eur. Súdny exekútor má síce v zmysle ustanovenia § 22 vyhlášky nárok na náhradu telekomunikačných výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekúcie, avšak nijakým spôsobom výšku uplatnenej sumy nepreukázal pri svojom vyúčtovaní a táto ani nevyplýva z priloženého exekútorského spisu. V zmysle ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku rozhodnúť o výške trov exekúcie je úlohou súdu, pričom nemôže výšku hotových výdavkov len pasívne prevziať z vyúčtovania, ale musí ich opodstatnenosť ako aj účelnosť preskúmať. Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu týchto trov nepriznal.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálne odmeňované úkony a to 3 úkony po 3,32 Eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a každé zisťovanie čísla účtu), nakoľko súdnemu exekútorovi bola priznaná minimálna odmena vo výške 33,19 Eur, teda by išlo o duplicitné vyplatenie odmeny súdnemu exekútorovi.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 43,43 Eur, z toho odmena predstavuje 33,19 Eur, hotové výdavky (poštovné) predstavujú 3,00 Eur, DPH 20 % z odmeny a hotových výdavkov predstavuje 7,24 Eur.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu OSP vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.