Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/231/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalšieho účastníka: R.. L. W., pobytom Z. č. XXXX/XX, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu OU-ZA-OSZP3-2020/013637-002 zo dňa 03.03.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Správny orgán prvého stupňa - Mesto Žilina, odbor životného prostredia ako príslušný orgán štátnej správy v zmysle a o ochrane prírody a krajiny vydal žiadateľovi R.. L. W. súhlas na výrub 1ks dreviny druhu orech (Juglans regia) s obvodom kmeňa 175 cm nameraných 130 cm nad zemou, rastúci na parc. č. 127/1 k.ú. O., ktorý je vo vlastníctve žiadateľa. V rámci výrubu určil záväzné podmienky, a to v bode: I 1) Žiadateľ uskutoční výrub drevín na vlastné náklady do 31.03.2022, prednostne v čase vegetačného kľudu drevín (01.10. - 31.03.). 2. Prípadný výrub vo vegetačnom období uskutočniť s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov až po vypracovaní ornitologického posudku alebo inom jednoznačnom preukázaní toho, že na drevinách určených na výrub nehniezdi chránený druh, a po jeho doručení na orgán ochrany prírody. V prípade, že sa na drevinách bude nachádzať chránený druh živočícha, je potrebný ďalší postup koordinovať so ŠOP SR. 3. Výrub drevín uskutočniť až po tom, ako stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu nadobudne právoplatnosť. 4. Drevná hmota z miesta výrubu bude riadne odstránená. 5. V zmysle o ochrane prírody a krajiny výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po jej predchádzajúcom vyznačení orgánom ochrany prírody až po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať. V bode II uložil žiadateľovi vykonať na svoje náklady náhradnú výsadbu 5 ks drevín tuja v lehote dvoch rokov od uskutočnenia výrubu a oboznámiť prvostupňový orgán o zrealizovaní náhradnej výsadby. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že súhlas vydal na základe žiadosti žiadateľa z dôvodu, že na pozemku sa plánuje výstavba rodinného domu. K žiadosti žalobcu, aby boli predložené odbornými osobami vypracované odborné posudky preukazujúce dôvody opodstatnenosti výrubu podľa vyhlášky MŽP SR č. a to: Dokument starostlivosti o dreviny, Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o dreviny a vyčíslujúci

ich spoločenskú hodnotu, tabuľku spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub spolu s uvedením použitých prirážkových indexov a krátkou poznámkou korešpondujúcou so slovným zdôvodnením opodstatnenosti výrubu, rozhodnutie zo zisťovacieho konania resp. metodické usmernenie MŽP SR, ak nie je dôvodom výrubu zlý zdravotný stav drevín a bolo potrebné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa , Projektovú dokumentáciu a mapové podklady na základe ktorých sa žiada o výrub v prípade stavebných zámerov, rekultivačných opatrení, zámerov vrátiť pôvodný charakter pozemku a pod. v zmysle až ods.5 zákona OPK uviedol prvostupňový správny orgán nasledovné. Doloženie dokumentu starostlivosti o dreviny za opodstatnený vo výrubovom konaní, nakoľko bola jasne dokázaná opodstatnenosť výrubu predmetnej dreviny v zmysle platných právnych predpisov v oblasti ochrany, prírody a krajiny. Navyše predmetný dokument sa vypracováva pre verejné priestranstvá. V tomto prípade sa jedná o súkromný pozemok a rovnako na súkromnom pozemku sa uskutoční náhradná výsadba. K požiadavke doloženia dendrologického a fytopatologického posudku správny orgán ochrany prírody a krajiny uviedol, že pracovník orgánu ochrany prírody je odborne spôsobilý a dostatočne skúsený s príslušným vzdelaním na to, aby posúdil fyziologický stav dreviny, ako aj jej vplyv na okolie. Z vyššie uvedených dôvodov by požadovanie predloženia posudku (dendrologického a fytopatologického) na riešené dreviny bolo neefektívne z hľadiska zásad hospodárnosti aj rýchlosti konania. Z toho dôvodu správny orgán požiadavke združenia nevyhovel. Tabuľka s výpočtom spoločenskej hodnoty dreviny určenej na výrub (hodnota 1.077,60 eur) sa nachádza v odôvodnení tohto rozhodnutia. Orgán ochrany prírody a krajiny nepovažuje doloženie rozhodnutia zo zisťovacieho konania - resp. vyjadrenie Okresného úradu z hľadiska ochrany prírody, ako aj doloženie projektovej dokumentácie za opodstatnené, nakoľko dôvod výrubu je okrem výstavby rodinného domu aj znížená fyziologická a estetická hodnota dreviny. Navyše výstavba rodinného domu nepodlieha posudzovaniu v zmysle uvedeného . Mapové podklady tvorili prílohu žiadosti na výrub dreviny a pre správny orgán boli postačujúce na to, aby bola drevina identifikovaná v teréne. Správny orgán tiež uviedol, že pri ohliadke bolo zistené, že predmetná drevina bola v minulosti nevhodne vysadená do tesnej blízkosti betónového oplotenia (1,5m), kde v dnešnej dobe koreňový systém narúša štruktúru tohto oplotenia. V blízkosti predmetnej dreviny je vedené vzdušné vedenie a z toho dôvodu bola drevina v minulosti orezaná, kde boli odstránené aj kostrové konáre. Vznikli veľké rany, ktoré si drevina nedokázala zaceliť a v mieste rezu vznikla hniloba. Z toho dôvodu má drevina zníženú fyziologickú a estetickú hodnotu v rozmedzí 26-60%. Ponechanie dreviny sa nedá docieliť jej ďalším orezaním, nakoľko orezanie by muselo byť radikálne a jednostranné, čo by malo nepriaznivý vplyv aj na statiku dreviny. Opätovne by sa znížila aj fyziologická a estetická hodnota dreviny. Navyše sa na predmetnom pozemku plánuje výstavba rodinného domu a drevina by tvorila priamo prekážku pri prácach, prípadne by bola prácami ťažko poškodená. Správny orgán posúdil ekologické a estetické funkcie dreviny na pozemku, ako aj funkciu a význam dreviny pre životné prostredie a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko drevina bude nahradená väčším počtom drevín a vhodnejšieho druhového zloženia na daný typ územia - husto zastavané územie. Drevina na výrub bola vyznačená nezmazateľným farebným (oranžovým) znakom kruhového tvaru s priemerom 5 cm na kmeni vo výške 130 cm nad zemou a na koreňovom nábehu.

2. Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, P.O.BOX 218, 851 02 Bratislava (ďalej len „žalobca") v procesnom postavení verejnosti podalo voči napadnutému rozhodnutiu písomné odvolanie zo dňa 01.01.2020.

3. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol rozhodnutím Číslo: OU-ZA- OSZP3-2020/013637-002 zo dňa 03.03.2020. Žalovaný sa v odvolaní vysporiadal z námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. K citovaným článkom 45 č.7 ods. 2 s poukazom na Aarhuský dohovor (ďalej len „“) uviedol, že prvý pilier deklaruje právo verejnosti na prístup k informáciám. Druhý pilier je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese a tretí pilier sa týka prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Podľa žalovaného Aarhuský nepriznáva žiadne práva fyzickým a právnickým osobám, ale ukladá povinnosti zmluvným štátom. Ustanovenia Aarhuského nemožno považovať za priamo aplikovateľné, ale Aarhuský je implementovaný prostredníctvom vnútroštátneho práva. Žalovaný mal za to, že žalobcovi nebolo odopreté právo k informáciám, účasti na rozhodovacom procese, ani prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že .. "Úrad teda uplatňoval procesné postupy tak, aby ZDS reálne nemalo možnosť hájiť svoje práva a záujmy v zmysle Správneho poriadku a nemalo reálne možnosť sa kvalifikované vyjadriť k predmetu konania tak, aby reálne jeho výsledok ovplyvnilo, čo je nutné vyhodnotiť ako porušenie ustanovenia

§33 ods.2 Správneho poriadku, že nemalo reálnu možnosť kvalifikovane sa vyjadriť k veci." Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán dal možnosť účastníkom konania vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré mali slúžiť k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Listom, ktorým oznamoval začatie konania č. 17130/2019-55286/2019- OŽP-SKU zo dňa 06.11.2019 dal možnosť účastníkom konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, a oboznámil ich aj s právom, ktoré majú ako účastníci konania v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a možnosťou vyjadrenia sa ku kompletnému spisovému materiálu, ktorý bude slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Účastníci konania mali možnosť, v lehote určenej prvostupňovým orgánom, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, v dňoch pondelok a streda od 8:00 do 14:00 hod., na Mestskom úrade v Žiline, Námestie obetí komunizmu I, 011 31 Žilina, l. poschodie - č. dverí 124 (odbor životného prostredia). Žalobca bol riadne a včas upovedomený o možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do kompletného administratívneho spisu a vyjadriť sa tak k podkladom, ktoré budú slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací orgán za to, že právo účastníka konania v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku ako aj ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku porušené neboli. Z pohľadu správnej úvahy, aby sa účastník mohol vyjadriť k podkladom, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a následne prípadne navrhnúť doplnenie daných podkladov, musí sa účastník konania oboznámiť s danými podkladmi. Preto zákonodarca v § 23 správneho poriadku umožnil účastníkom konania, aby mali možnosť - právo nahliadnuť (nazrieť) do spisov, v prípade potreby vyhotoviť si výpisy alebo požiadať o vyhotovenie kópie spisu. Správny orgán je povinný účastníkovi konania povoliť nazrieť do podkladov, ktoré budú slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Nazrieť do spisu môže účastník konania kedykoľvek, v priebehu prebiehajúceho konania. Pokiaľ ale správny orgán upovedomí účastníkov konania o § 33 správneho poriadku, má sa za to, že právny orgán už zhromaždil všetky potrebné podklady k spoľahlivému posúdeniu veci, a teda zo zhromaždených podkladov bude správny orgán vychádzať pred vydaním rozhodnutia. Žalovaný vyjadril právny názor, že ak sa účastník konania aktívne nepodieľa na rozhodovacom procese, a teda nevyužije právo nahliadnutia do administratívneho spisu, ale svoje "aktívne správanie" zúži len na vyžiadanie si informácií v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), je pochopiteľné, že takýto účastník konania nemusí mať všetky podklady, ktoré budú slúžiť k vydaniu rozhodnutia, najmä ak žiadosť v zmysle zákona o slobode informácií bola doručená správnemu orgánu ešte pred ukončením zhromažďovania podkladov, alebo v prípade, že žiadosť o sprístupnenie informácií bola doručená v čase, keď správny orgán už ukončil zhromažďovanie podkladov, ale podklady v zmysle zákona o slobode informácií boli zaslané (aj keď v zákonom stanovenej lehote), ale v čase kedy už správny orgán vydal predmetné rozhodnutie, účastník konania už nemá možnosť vyjadriť sa k podkladom pred vydaním predmetného rozhodnutia, ako to bolo aj v prípade občianskeho združenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že účastníci konania by mali aktívne spolupracovať s orgánmi štátnej správy. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazoval žalobca, žalovaný uviedol, že vývoj judikatúry prekonal staršie právne názory ako vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. a1 . Žalovaný mal za to, že, že prvostupňový správny orgán vybavil veci včas a bez zbytočných prieťahov, aby zároveň konanie prebiehalo hospodárne s použitím najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu vybaveniu veci. Odvolací orgán sa nestotožňuje s tvrdením občianskeho združenia, že prvostupňový správny orgán konal neústavne, nezákonne či zlomyseľne s cieľom spôsobiť ujmu občianskemu združeniu na jeho právach. Mesto Žilina, vydalo napadnuté rozhodnutie podľa , a o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Teda prvostupňový správny orgán konal len v medziach a rozsahu ako aj spôsobom, ktorý mu ustanovuje o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a správny poriadok ( o správnom konaní). Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z predloženého odvolacieho spisu a súvisiacich právnych predpisov platných v čase rozhodovania. Dospel k záveru, že relevantné a zákonné dôvody, ktoré by odôvodňovali meritórne rozhodnutie zrušiť, v odvolacom konaní nezistil. Žalovaný nezistil závažné porušenia platných právnych predpisov, pre ktoré je potrebné resp. odôvodnené uvedené rozhodnutie zrušiť.

4. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podstatu žalobných námietok možno zhrnúť nasledovne: 1) Nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, nakoľko podľa žalobcu prvostupňový ani druhostupňový orgán pri rozhodovaní nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu, keďže si nezaobstaral všetky

podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín o ktorých výrube sa jedná. Ide o najmä tie podklady, ktoré Žalobca požadoval hneď na začiatku konania, a to sú najmä: Analýza súčasného výskytu a stavu drevín; Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu; Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín. resp. že či sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Tiež požiadal o objektívne vyčíslenie spoločenskej hodnoty predmetných drevín. Prvostupňový orgán nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť určenia rozhodnutej náhradnej výsadby voči povolenému výrubu. Druhostupňový orgán len skonštatoval, že v prvostupňovom rozhodnutí neboli zistené pochybenia a vychádza zo spoľahlivého zisteného skutkového stavu veci. Ďalej namietal, že neuvedenie minimálneho obvodu kmeňa náhradnej výsadby nebola táto stanovená v dostatočnej miere a je nepreskúmateľná. 2) Absencia výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutí. Podľa žalobcu spoločenská hodnota drevín vyjadruje ich ekologickú, biologickú a kultúrnu hodnotu tak pre životné prostredie ako aj pre spoločnosť. Je podmienkou sine qua non pre posúdenie adekvátnosti a ekvivalentnosti navrhovanej náhradnej výsadby. Vyjadril domnienku, že ustanovenia o ochrane prírody a krajiny, ktoré žalovaný orgán bagatelizuje, majú zdôrazniť nevyhnutnosť uplatnenia spoločenskej hodnoty drevín pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe, a nevyhnutnosť uvedenia týchto údajov aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu. Podľa ods. I o ochrane prírody a krajiny, ak orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi súhlas na výrub dreviny spojený s náhradnou výsadbou, táto výsadba musí byt primeraná. Spoločenská hodnota drevín určených na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. Ani z jedného rozhodnutia správnych orgánov nie je možné preskúmať či rozhodnutie spĺňa túto zákonnú požiadavku na posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. 3) Neupovedomenie o ukončení dokazovania v druhostupňovom konaní a nedanie priestoru na vyjadrenie a návrh nových dôkazov podľa Správneho poriadku. Žalobca namietal, že odvolací orgán neinformoval žalobcu o ukončení dokazovania v odvolacom konaní podľa Správneho poriadku a nedal mu tak možnosť vyjadriť sa k podkladom odvolacieho konania a ani navrhnúť nové dôkazy v odvolacom konaní, čo je dôvod na zrušenie žalovaného rozhodnutia sám o sebe. 4) Nedoručenie kópie spisu a upieranie možnosť podať kvalifikované vyjadrenie vo veci a porušenie povinnosti podľa Správneho poriadku Žalobca namietal, že prvostupňový orgán nevyhotovil a nedoručil na jeho žiadosť kópiu administratívneho spisu. Požiadavka Žalobcu o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby bola osobitným vyžiadaním účastníka konania a správny orgán mal na základe žiadosti žalobcu tejto vyhovieť. Prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní odignoroval zákonný postup vyplývajúci z Správneho poriadku, ako aj zo zákona o E-govermente, Aarhuského a zákona o EIA. Žalobca požadoval v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dôležité informácie potrebné pre riadny a efektívny výkon svojich práv v rozhodovacom procese,. V zmysle čl.4 ods. 1 písm. b) Aarhuského požadoval tieto informácie v elektronickej forme. Podľa Správneho poriadku účastníci konania majú právo dostať kópie spisov. Viazanie tohto práva na osobné nahliadanie do spisu nie len, že nemá žiadny zákonný základ ale je jednoznačne nezákonná. Takáto interpretácia práva je nelogická a jej jediným zmyslom je vytvoriť umelú prekážku, ktorá sťažuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia. Na základe vyššie uvedeného postupu prvostupňového správneho orgánu bolo priamym porušením zákonného ustanovenia Správneho poriadku a čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského žalobcovi upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa Správneho poriadku. Tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiacim právom práva na priaznivé životné prostredie podľa a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z . Napadnutým rozhodnutím tieto pochybenia prvostupňového orgánu žalovaný nezhojil ani nezákonné Prvostupňové rozhodnutie nezrušil ani nezmenil. 5) Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné. Žalobca mal za to, že v zmysle zákona sa má výrub drevín uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, vzhľadom na to, že jeho realizácia je finálnym a nezvratným riešením v procese starostlivosti o životné prostredie. Je nesporné, že primárnym cieľom orgánov ochrany prírody by malo byt' zachovanie status qou a povolenie k tak zásadnému zásahu do prírody akým je výrub drevín by malo byť až sekundárnym nástrojom. Právne predpisy na úseku ochrany prírody zdôrazňujú dôvodnosť a nevyhnutnosť výrubu pre vydanie súhlasu orgánom ochrany prírody. Poukázal na základnú povinnosť vlastníka starať sa o drevinu najmä prostredníctvom opatrení uvedených v vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.

, ktorou sa vykonáva o ochrane prírody a krajiny. Uvedené opatrenia by mohli napomôcť zlepšiť kondíciu predmetných drevín a tak efektívne dosiahnuť ciel' aj bez povolenia na výrub. Žalobca mal za to, že z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak sú dve základné práva v konflikte, akými vlastnícke právo a právo na priaznivé životné prostredie nepochybne sú, konflikt treba riešiť pomocou zásady spravodlivej rovnováhy. Ochrana drevín je vo verejnom záujme a je na správnom orgáne aby dostatočným spôsobom zdôvodnil zásah do tejto ochrany a to relevantnými a čo najrôznorodejšími argumentmi a podkladmi. V napadnutých rozhodnutiach tak správne orgány neučinili. Podľa žalobcu spoločenská hodnota drevín je neopomenuteľným atribútom na posúdenie hodnoty dreviny ako aj jej plánovanej náhradnej výsadby. Žalobca ešte na začiatku konania požadoval aby prvostupňový orgán uplatnil relevantné a objektívne podklady výpočtov spoločenských hodnôt aj s odôvodnením. Správny orgán, však vychádzal len z vyčíslenia spoločenskej hodnoty, ktoré bolo prílohou žiadosti Žiadateľa a sám v tomto smere nevyvinul dostatok úsilia na získanie objektívnych informácií.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia a na jeho vecnej správnosti. K žalobnému bodu 1) uviedol, že prvostupňový a druhostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivého a úplného stavu veci, a až následne došlo k vydaniu ako rozhodnutia 1, tak aj napadnutého rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že pracovník prvostupňového správneho orgánu má adekvátne vzdelanie a dostatočné skúsenosti na to, aby dreviny posúdil či už z pohľadu ekologického, kultúrneho, estetického atď a taktiež zhodnotil zdravotný stav drevín, o ktorých výrube alebo ponechaní sa má rozhodovať vo výrubovom konaní. Práve pre tento účel bolo nariadené ústne pojednávanie spojené s miestnym šetrením, aby pracovník prvostupňového správneho orgánu priamo na tvare miesta posúdil predmetné dreviny a nebolo zo strany prvostupňového správneho orgánu rozhodované tzv. „od stola“. Žalovaný k neuvedeniu minimálneho obvodu drevín náhradnej výsadby v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že platná vykonávacia vyhláška MŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva o ochrane prírody a krajiny v rozhodnom čase neuvádzala minimálny obvod drevín ako povinný údaj, ktorý má byť uvedený v rozhodnutí na výrub drevín. K žalobnému bodu 2) konštatoval, že výpočet spoločenskej hodnoty drevín je súčasťou vydaného rozhodnutia prvostupňového orgánu ochrany prírody a krajiny na výrub dreviny, o ktorom následne rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní. Tabuľka s výpočtom spoločenskej hodnoty dreviny je súčasťou vydaného rozhodnutia. Základná spoločenská hodnota hodnotenej dreviny bola vypočítaná na hodnotu 1796 eur a na základe použitého prirážkového indexu bola určená výsledná indexovaná spoločenská hodnota vo výške 1077,60 eur. Spoločenská hodnota bola vypočítaná podľa v tom čase platnej Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 ktorou sa vykonáva o ochrane prírody a krajiny. K žalobnému bodu 3) uviedol, že v rámci odvolacieho konania neprebiehalo žiadne nové a ani doplňujúce konanie a do spisového materiálu neboli doložené žiadne nové podklady, žalovaný v rámci odvolacieho konania pracoval s predloženým administratívnym spisovým materiálom doručeným zo strany prvostupňového správneho orgánu, a preto žalovaný vo vzťahu k žalobcovi neuplatnil ustanovenie o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nakoľko to posúdil ako duplicitné. K žalobnému bodu 4) žalovaný konštatoval, že právo účastníka konania urobiť si výpis, odpis, vyžiadať si kópiu administratívneho spisu atď. sa vzťahuje na právo účastníka konania nazerať do spisu. Názov celého je nazeranie do spisov, a odseky 1-4 uvedené pod správneho poriadku sa vzťahujú na právo účastníka konania nazerania do spisu. O možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa tak ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre rozhodnutie, musí byť účastník správneho konania v zmysle správneho poriadku riadne a včas upovedomený. Žalobca bol prvostupňovým správnym orgánom Mestom Žilina riadne a včas upovedomený o možnosti vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré mali slúžiť k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Listom, ktorým oznamoval začatie konania č. 17130/2019-55286/2019-OŽP-SKU zo dňa 06.11.2019 dal možnosť účastníkom konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, a oboznámil ich aj s právom, ktoré majú ako účastníci konania v zmysle správneho poriadku a možnosťou vyjadrenia sa ku kompletnému spisovému materiálu, ktorý bude slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Účastníci konania mali možnosť, v lehote určenej prvostupňovým orgánom, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, v dňoch pondelok a streda od 8:00 do 14:00 hod., na Mestskom úrade v Žiline, Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, 1. poschodie - č. dverí 124 (odbor životného prostredia). Žalobca bol riadne a včas upovedomený o možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do kompletného administratívneho spisu a vyjadriť sa tak k podkladom, ktoré budú slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že sa zaoberal jednotlivými bodmi podaného odvolania, ktoré boli doručené zo strany žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu (Rozhodnutie 1) vydaného Mestom Žilina.

Zaoberal sa celým administratívnym spisom, jeho porovnaním s platnými zákonmi a všeobecnými predpismi a nakoľko žalovaný nezistil závažné porušenia platných právnych predpisov, rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie vydané Mestom Žilina (Rozhodnutie 1) potvrdil. Vo vzťahu k žalobnému bodu 5) žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán nevychádzal z vyčíslenia spoločenskej hodnoty dreviny žiadateľom, nakoľko nebola prílohou žiadosti žiadateľa o výrub, ale správny orgán vyčíslil spoločenskú hodnotu dreviny na základe vykonanej terénnej obhliadky s použitím prirážkového indexu, ktorý zodpovedá poškodeniu dreviny v rozmedzí 26-60%. Žalovaný poukázal na to, že v podanom odvolaní voči rozhodnutiu 1 zo strany žalobcu neboli vznesené námietky na uprednostnenie vlastníckeho práva nad právom na priaznivé životné prostredie, neboli znesené námietky že rozhodnutie 1 neobsahuje skutočnosti, ako sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s námietkami vznesenými zo strany žalobcu, neobsahuje námietku voči výpočtu spoločenskej hodnoty dreviny.

6. Žalobca v replike poukázal na argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe. Žalobca poukázal na rozsudok ESĽP vo veci K. a ďalší proti Slovenskej republike a v ňom vyjadrené právne názory ohľadne doručovania vyjadrení a stanovísk strán. Žalobca mal za to že keď žalovaný mu neumožnil vyjadriť sa k podstate veci a stanoviskám účastníka konania, tak mu neposkytol priestor na vyjadrenie a porušil zásady spravodlivého procesu. Žalobca zdôraznil, že zmyslom č1. 6 ods. 1 je predovšetkým ochrana záujmov účastníkov konania. Žalobca poukázal na ustanovenie čl. 2 Aarhuskeho , ktorý uvádza presnú definíciu pojmu informácia pre účely použitia tohto . Podľa žalobcu žalovaný svojimi závermi uvedenými v rozhodnutí obchádza ustanovenia uvedené v . Žalobca tiež rozporoval závery žalovaného, že žalobca v odvolaní nešpecifikoval odvolacie námietky, pričom podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak to bolo nevyhnutné tak doplniť doterajšie konanie. Vyjadril názor, že súd nie je striktne viazaný skutočnosťami uvedenými v odvolaní a môže prihliadať aj na iné skutočnosti, ktoré neboli uvedené v odvolaní.

7. V písomnej duplike žalovaný zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení. Žalobca vo vyjadrení k replike rovnako zotrval na žalobných dôvodoch a skutočnostiach uvedených v replike. K správnej žalobe sa l ďalší účastník konania nevyjadril.

8. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v (ďalej len ) a contrario v spojení s . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.11.2022.

9. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle a nasl. (, ) v medziach žalobných bodov (, ), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

10. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").

12. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

14. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci

s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. § 23 Nazeranie do spisov (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. (2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. (3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. (4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

16. Podľa § 33 ods. Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

17. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-Governmente)

18. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkami nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

19. Správny súd uvádza, že jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné subsidiárne aplikovať. Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu ( SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR).

20. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na konkrétnu formuláciu žalobnej námietky správny súd (rovnako konkrétne) považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného reaguje na odvolaciu námietku uplatnenú žalobcom podľa ktorej mu nebola poskytnutá kópia spisu a zrozumiteľne sa s ňou vysporadúva, v napadnutom rozhodnutí. Je možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu žalovaného dáva presvedčivú a porozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzovanú relevantnú otázku, ktorou je oboznamovanie účastníka konania - žalobcu s obsahom podkladov, z ktorých vychádzalo prvostupňové rozhodnutie. Aj keď správny orgán poukazoval aj na ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, je tento poukaz súvisiaci s ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré sa týka nazerania do spisov vrátane robenia odpisov a výpisov z nich a poskytovania kópii spisov, teda ide o jeden zo spôsobov, ako sa účastník administratívneho konania alebo zúčastnená osoba oboznamujú s pokladmi rozhodnutia. V tejto súvislosti správny orgán v napadnutom rozhodnutí (str. 8 uviedol: „Prvostupňový správny orgán dal možnosť účastníkom konania sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré mali slúžiť k vydaniu napadnutého rozhodnutia.“ Ďalej uviedol, že „Občianske združenie bolo riadne a včas upovedomene o možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do kompletného administratívneho spisu a vyjadriť sa tak k podkladom, ktoré budú slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného má odvolací organ za to, že právo účastníka konania v zmysle § 3 ods.. 2 správneho poriadku ako aj ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku porušene neboli.“ Tiež uviedol, že: „Z pohľadu správnej úvahy, aby sa účastník mohol vyjadriť k podkladom, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a následne prípadne navrhnúť doplnenie daných podkladov, musí sa účastník konania oboznámiť s danými podkladmi. Preto zákonodarca v § 23 správneho poriadku umožnil účastníkom konania, aby mali možnosť - právo nahliadnuť (nazrieť) do spisov, v prípade potreby vyhotoviť si výpisy alebo požiadať o vyhotovenie kópie spisu. Správny orgán je povinný účastníkovi konania povoliť nazrieť do podkladov, ktoré budú slúžiť k vydaniu predmetného rozhodnutia. Nazrieť do spisu môže účastník konania kedykoľvek, v priebehu prebiehajúceho konania. Pokiaľ ale správny orgán upovedomí účastníkov konania o § 33 správneho poriadku, má sa za to, že správny orgán už zhromaždil všetky potrebné podklady k spoľahlivému posúdeniu veci, a teda zo zhromaždených podkladov bude správny orgán vychádzať pred vydaním samotného rozhodnutia. Práve s týmito podkladmi majú účastníci právo oboznámiť sa spôsobom nahliadnutia do administratívneho spisu a následne sa k podkladom vyjadriť..“ Na strane 10. (ods. 6) správny orgán výslovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky : „Zmyslom § 33 ods. 2 správneho poriadku je umožnil' účastníkom konania, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia, po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie, mohli uplatniť svoje výhrady, resp. urobiť procesné návrhy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny orgán je povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť; aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Zdôrazňujeme, že právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov je možné iba za prítomnosti zamestnancov správneho orgánu:“ Z uvedeného vyplýva, že správny orgán sa s námietkou neposkytnutia kópie celého spisového materiálu (navyše v elektronickej podobe) náležite vysporiadal, pričom riadne sa vysporiadal aj s aktuálne platnou judikatúrou v tejto oblasti.

21. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné predostrieť, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t. j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny

súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well- founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného a inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).

22. Správny súd vychádzajúc z nasledovných úvah vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku žalobcu o porušení jeho procesného práva ako účastníka konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré malo spočívať v tom, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedal žalobcovi podklady prvostupňového rozhodnutia na základe jeho požiadavky, ktoré žiadal doručiť v elektronickej podobe do jeho elektronickej schránky, a teda postupoval v rozpore s Správneho poriadku a čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského . Namietal tiež, že mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiacim právom na priaznivé životné prostredie podľa a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z . V prvom rade správny súd konštatuje, že vyššie uvedená žalobná námietka nemá oporu v žalobcovej Žiadosti o kópiu podkladov podľa 23 ods. 1 Správneho poriadku zaslanej prvostupňovému orgánu verejnej správy e-mailom, dňa 09.11.2019, ani v tom, ako bolo žalobcovej žiadosti vyhovené, ani v obsahu administratívneho spisu. Za podstatné považuje správny súd to, že žalobcovi rozhodujúci prvostupňový orgán oznámil, a to miesto a čas konania ohliadky číslo 17130/2019-55286/2019-OŽP-SKU zo dňa 06.11.2019, žalobcovi doručeným dňa 08.11.2019, v ktorom uviedol, že vo veci prebehne ústne pojednávanie a ohliadka na mieste samom, pričom na ústnom pojednávaní bude prerokovaná žiadosť, pripomienky a námietky účastníkov konania. Poučil žalobcu o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu, vyjadriť sa k podkladom administratívneho konania ako aj navrhnúť ich doplnenie. Súčasne poučil žalobcu, že vyjadrenie (námietky) je potrebné uplatniť do troch dní od uskutočnenia ústneho pojednávania. Avšak žalobca túto možnosť preukázateľne nevyužil. Žalobca bol riadne upovedomený o podkladoch rozhodnutia, bolo mu umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, teda využiť svoje oprávnenie ako účastníka administratívneho konania, avšak žalobca toto právo na základe vlastného rozhodnutia nevyužil, navyše jeho realizáciu podmienil splnením povinnosti orgánu verejnej správy doručiť mu ich v elektronickej podobe. Postup správneho orgánu bol v súlade so Správnym poriadkom, v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutočného stavu veci a zachovania procesných práv účastníka administratívneho konania. To, že žalobca sa v lehote k podkladom rozhodnutia nevyjadril, ohliadky a ústneho pojednávania sa nezúčastnil a vyjadrenie sám podmienil zaslaním časti administratívneho spisu elektronicky a nevyužil inštitút nazretia do administratívneho spisu, je inou otázkou, z ktorej nemožno vyvodiť záver v neprospech orgánu verejnej správy, ktorý neuprel účastníkovi konania právo podľa Správneho poriadku (porovnaj aj závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ). Žalobca tým, že nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nielenže neprejavil aktívny postoj a skutočný záujem na výsledku konania, na naplnení toho čo deklaruje, ale sám vytvoril prekážku pre plynulé konanie bez prieťahov a jeho účasť na ochrane životného prostredia sa tak efektívne nenaplnila. Poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.08.2013 k tam rozhodovanej veci, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa až 4 Správneho poriadku, nebol v preskúmavanej veci namieste. V preskúmavanej veci správny orgán si splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote, ako aj sa zúčastniť pojednávania a nazrieť do administratívneho spisu. Žalobcovi teda nebolo upreté právo podľa Správneho poriadku, ak si sám zvolil neefektívny spôsob oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia. Napokon ustanovenie o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-Governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov. Žalobca síce namieta, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v spojení s Aarhuským , avšak bližšie v žalobe nekonkretizuje, v čom sa tvrdené porušenie zákona prejavilo na právach účastníka. Úlohou správneho súdu nie je pritom vyhľadávať dôvody nezákonnosti rozhodnutia za žalobcu.

23. Správny súd nezistil ani porušenie zásad uplatňovaných v správnom konaní, a to tvrdené porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď malo podľa žalobcu dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

vo veci samej, keď žalovaný neupovedomil žalobcu o skončení dokazovania v odvolacom konaní. K týmto žalobným námietkam správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že nie každé porušenie procesných ustanovení musí vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č...... (aj z 07.06.2016) správny súd konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Správny súd má za to, že keď prebral žalovaný skutkový stav veci v čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ku ktorému pristúpilo len odvolanie, nebol povinný oznamovať skončenie dokazovania ani dávať možnosť žalobcovi navrhovať nové dôkazy, keď potreba týchto úkonov nevyplývala z odvolania samotného. V odvolaní samotnom bola spornou len právna otázka, nie skutková, ktorú by bolo potrebné riešiť osobitne novým dokazovaním, a preto žalovaný postupoval správne keď v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania vydal napadnuté rozhodnutie. Správny súd konštatuje, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré však nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Preto žalobca musí obhájiť efektívnosť a nutnosť zopakovania procesných úkonov, preukázaním v čom bol ukrátený na jeho právach v dôsledku ich absencie, resp. tvrdeného porušenia procesného práva. Povinnosťou žalobcu je podľa v žalobe uviesť žalobné body, teda skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné. V procese súdneho prieskumu súd posudzuje, či jeho tvrdenia sú pravdivé. Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle , teda súdny prieskum je vedený a limitovaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať svojou činnosťou absentujúcu aktivitu žalobcu špecifikáciou jeho všeobecných námietok, neumožňujúcich súdny prieskum. Pri súdnom prieskume je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). Správny súd poznamenáva, že proti požiadavke na dodržiavanie citovanej právnej úpravy, vrátane Aarhuského nemožno nič namietať, avšak zo žaloby nie je zrejmé tvrdené ukrátenie na právach žalobcu. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho konania, avšak jeho postoj v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä Aarhuského . Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a umožniť verejnosti účinne participovať na zachovaní priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácii v oblasti životného prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať skutočný obsah a nielen jej formálne dovolávanie sa. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor na šikanózny výkon práv. Je namieste poskytnutie súdnej ochrany tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie, negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru (zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie) nie tam, kde by k nemu mohlo len hypoteticky dôjsť, navyše ak zasahuje takýto postup do súkromnej sféry tretích subjektov, kde je potrebné hľadať spravodlivú mieru medzi ochranou životného prostredia a obmedzujúcimi zásahmi do vlastníckeho práva tretích osôb.

24. Správny súd k žalobnej námietke o absencii výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutí a nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie konštatuje, že táto je nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa sa náležite s uvedenou otázkou vo svojom rozhodnutí (súhlase) vysporiadal, keď uviedol konečnú spoločenskú hodnotu stromu 1.077,60 eur, ako aj obvod kmeňa, spoločenskú hodnotu 1796,- eur, ktorú znížil koeficient 0,6, ktorý riadne odôvodnil zisteniami z ohliadky na mieste samom (poškodenia dreviny z orezávky z dôvodu vedenia vzdušného vedenia a nevhodného miesta výsadby), pričom konštatoval aj nemožnosť záchrany uvedenej dreviny. Žalobca v žalobe neuviedol, konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali výpočet spoločenskej hodnoty dreviny, ale išlo len o všeobecné tvrdenia bez bližšej špecifikácie. Správny orgán v súhlase riadne určil aj náhradnú výsadbu (5ks dreviny tuja), pričom podľa názoru správneho súdu bolo toto určenie dostatočné. Námietka žalobcu ohľadne určenia priemeru náhradných drevín je neopodstatnená, nakoľko

Z.z. platná v čase vydania rozhodnutia neurčovala ako povinný údaj minimálny obvod kmeňa náhradne vysádzaných drevín. Odhliadnuc od uvedeného správny súd konštatuje, že uvedené námietky neboli predmetom odvolacieho konania a žalobca ich prvýkrát vzniesol až v žalobe samotnej. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súd konštatuje, že žalobcove odvolacie námietky nesmerovali k skutočnostiam namietaným v žalobe, pričom však bez ohľadu na uvedené, možno konštatovať, že prvostupňový správny orgán náležite a riadne zistil skutkový stav, ktorý aj správne právne posúdil, pričom rozhodnutie aj náležite odôvodnil, a preto žalobné námietky smerujúce proti prvostupňovému rozhodnutiu sú nedôvodné. Žalovaný následne riadne preskúmal odvolanie a s týmto sa aj riadne vysporiadal, pričom jeho závery sú vecne aj právne správne. S ohľadom na rozsah odvolacích námietok možno potom posúdiť ako vecne správny aj záver žalovaného, že podrobil prieskumu celé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré posúdil ako vecne správne.

25. Správny súd poukazuje na Ústavným súdom Slovenskej republiky opakovane vyjadrený právny názor, že: „v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníka konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu“. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať aj k spravodlivému výsledku. V podmienkach právneho štátu je neprípustné uprednostňovať mechanickú a formalistickú aplikáciu práva bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou. Právny formalizmus v podmienkach právneho štátu nemôže prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzenoprávnymi princípmi. Účelom správnej žaloby nemôže byť „len“ náprava výkladu ustanovení týkajúcich sa procesných práv účastníka konania v súvislosti so základnými zásadami správneho konania či inými súvisiacimi predpismi, ako to uvádza žalobca v replike. Úlohou správneho súdnictva je ochrana konkrétnych práv účastníkov konania dotknutých rozhodnutím, opatrením, iným zásahom alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky (a to tie, ktoré napĺňali predpoklad preskúmateľnosti - atribút konkrétnosti a vecnosti) vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na cit. ust. zamietol.

27. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Náhradu trov konania nepriznal súd ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle a contrario, pretože nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im explicitne uložil správny súd.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

- na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

- účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom

- rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

- v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

- vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

- nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

- patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

- sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

- nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

- podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.