Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-7P/5/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľky: N. P., O.. Q., L.. XX. X. XXXX, J. N. XXXX/X, C. - X., proti odporcovi: G. P., L.. X. X. XXXX, J. D. J. XXX, za účasti maloletého G. P.T., L.. XX. X. XXXX, J. N. XXXX/X, C. - X., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Otec s a z a v ä z u j e prispievať výživné na mal. G. v sume 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:

Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. G.

- každý párny týždeň v roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý týždeň v roku v stredu od 15.30 hod. do 18. 30 hod.,

- v čase vianočných prázdnin v nepárnom roku od 24. 12. od 18.00 hod. do 28. 12. do 18.00 hod., v párnom roku od 29. 12. od 18.00 hod. do 4. 1. do 18.00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku od Veľkého piatka pred Veľkou nocou od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.,

- počas jarných prázdniny v každom párnom roku od pondelka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,

- počas letných prázdnin v každom párnom roku od 1. 7. od 18.00 hod. do 15. 7. do 18.00 hod., od 1. 8. od 18.00 hod. do 16. 8. do 18.00 hod., v každom nepárnom roku od 16. 7. od 18.00 hod. do 31. 7. do 18.00 hod., od 17. 8. od 18.00 hod. do 31. 8. do 18.00 hod.

Otec maloletého prevezme a po ukončení styku opäť odovzdá v mieste bydliska matky.

Matka j e p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť.

Žiaden účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom, na čas po rozvode zveriť mal. G. do jej výchovy, odporcovi uložiť povinnosť platiť výživné v sume 150 € mesačne a upraviť styk odporcu s maloletým.

Okresný súd Č. rozsudkom sp. zn. zo dňa 1. 4. 2014 manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, mal. G. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti a výchovy matky, otca zaviazal prispievať výživné na mal. G. v sume 150 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky

počnúc právoplatnosťou rozsudku a styk otca s mal. upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku 17.00 hod. do nedele 18.00 hod.

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. -273 zo dňa 30. 10. 2014 rozsudok okresného súdu potvrdil vo výroku o zverení mal. G. do osobnej starostlivosti matky, rozsudok okresného súdu zrušil vo výrokoch o úprave styku, o vyživovacej povinnosti a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý vo výroku o rozvode manželstva. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa javí primeranejšou širšia úprava styku otca s maloletým, do úvahy prichádza možnosť stretávania sa otca s dieťaťom v určitom rozsahu aj v priebehu pracovného týždňa. Čo sa týka určenia výšky vyživovacej povinnosti, okresný súd nevyhodnotil skutočnosť, že otec sa s maloletým stretáva, v rámci čoho určitým (nie nepodstatným) spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi rodičmi zostal tiež sporný rozsah plnenia vyživovacej povinnosti odporcom v podobe zakupovania ošatenia; otec tvrdí, že kupuje všetko ošatenie maloletého, zatiaľ čo matka uviedla, že ide len o sezónne oblečenie. Výpoveďou matky je spochybnená aj samotná existencia zásadnej časti uplatnených výdavkov otca - platenie hypotéky vo výške 770 € mesačne. Vzhľadom na zistené výdavky/bezprostredné odôvodnené potreby dieťaťa sa javí možným/vhodným rozdelenie výživného na „bežné“ výživné a výživné slúžiace na tvorbu úspor dieťaťa.

Na pojednávaní došlo medzi rodičmi maloletého k dohode ohľadom úpravy styku otca s maloletým v znení tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú súd vyhodnotil ako uzatvorenú v záujme maloletého, preto súd túto dohodu rodičov schválil. S prihliadnutím na § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektoval právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Tiež prihliadal na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a dbal, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Spornou medzi účastníkmi konania zostala úprava rozsahu vyživovacej povinnosti otca k mal. G.. Súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom matky a otca maloletého, vyžiadaním správ od príslušných orgánov, napr. Daňového úradu Č., prečítaním listinných dôkazov, predložených matkou a otcom a z dokazovania vykonaného v priebehu celého súdneho konania zistil nasledovný skutkový stav.

Z výpisu zo živnostenského registra (čl. 216) súd zistil, že matka vykonáva živnostenskú činnosť od 15. 5. 2013 v odbore účtovníctvo. Matka má uzatvorené zmluvy o vykonávaní účtovníckych prác so spoločnosťou N.-P. D., s. r. o. za dojednanú mesačnú odmenu vo výške 1 150,- € a so spoločnosťou S. C. D. za dojednanú mesačnú odmenu vo výške 150,- € (čl. 154 - 161). Jej stabilný príjem je okolo 1 300,- € mesačne v hrubom, z tohto platí odvody vo výške cca 200,- € mesačne. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi G.. Spolu s mal. deťmi býva v jednoizbovom byte, za ktorý platí zálohové platby vo výške 124,- € mesačne, inkaso 41,77 € mesačne, internet 10,62 € mesačne, t. j. spolu 176,39 €, pričom na mal. Petra prislúchajúca čiastka činí 58,80 € (176,30 € : 3 osoby). Matka spláca leasing na motorové vozidlo vo výške 182,06 € mesačne. Ďalej platí hypotéku v splátkach vo výške 202,84 € mesačne v D. D., S.. D.., ktorú si v minulosti spolu s odporcom vzali za účelom vyplatenia odporcových dlhov a vyporiadania s jeho bývalou manželkou, pričom hypotéka je zabezpečená záložným právom, viaznucim na 1-izbovom byte vo vlastníctve navrhovateľky, v ktorom býva. Matka ďalej platí poistku za byt vo výške 1,66 € mesačne a daň z nehnuteľnosti (byt) vo výške 1,88 € mesačne. Mal. G. navštevuje materskú školu v C. od 1. 9. 2012 (rozhodnutie na čl. 42). Poplatok za materskú školu je vo výške 14,- € mesačne, za obedy v materskej škole platí matka 23,- € mesačne. Matka ďalej platí pre maloletého poistku vo výške 22,20 € mesačne. Matka má zvýšené výdavky z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu mal. Petra, ktorý pravidelne užíva lieky na podporu imunity (sirup, Oscillococcinum). Nakoľko mal. G. má zníženú imunitu, od mája 2015 začal navštevovať plavecký kurz, za ktorý matka zaplatila 70,- €. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výdavky na maloletého sú minimálne vo výške cca 120,- € mesačne, pričom do tejto sumy nie sú zahrnuté výdavky matky pre maloletého Petra na stravu (doma), oblečenie, obuv, hygienické potreby, lieky, hračky, písacie pomôcky, výlety a pod. Všetky tieto výdavky znáša v súčasnosti výlučne matka maloletého, otec jej nad rámec určeného výživného žiadnym spôsobom v súčasnosti neprispieva, čo otec uviedol pri výsluchu na pojednávaní (čl. 335 pv.). Otec tvrdil, že v minulosti zakupoval maloletému všetko oblečenie, obuv, avšak doklady o zakupovaní oblečenia a topánok pre mal. G. v minulosti napriek opakovaným výzvam súdu nepredložil.

Otec mal. G. vykonáva živnostenskú činnosť od 26. 11. 2010 (výpis zo živnostenského registra čl. 217). Ďalej poberá výsluhový dôchodok vo výške 402,24 € (čl. 74). V súčasnosti sú mu z výsluhového dôchodku vykonávané zrážky na výživné na mal. Petra ako aj na výživné na jeho staršiu dcéru a výsluhový dôchodok je mu v súčasnosti vyplácaný vo výške 212,94 € mesačne (čl. 335 pv., čl. 46). Na pojednávaní dňa 28. 2. 2014 otec uviedol, že jeho príjem zo živnosti spolu s výsluhovým dôchodkom je priemerne cca 1 400,- € (odvody neplatí). Na pojednávaní dňa 15. 5. 2015 uviedol, že naďalej vykonáva živnostenskú činnosť, avšak ho prepustili z poisťovníctva, preto jeho súčasným príjmom je len výsluhový dôchodok vo výške 212,94 € mesačne (po vykonaní zrážok na výživné). Býva v rodinnom dome spolu s rodičmi, v ktorom má samostatnú bytovú jednotku. Za elektriku a plyn platí 130,- € mesačne, pričom rodičia mu prispievajú sumou 60,- € mesačne. V súčasnosti iné výdavky nemá. Neplatí už poistku na mal. Petra vo výške 80,- € mesačne, taktiež leasing vo výške 216,- € mesačne, ani neplatí hypotéku na dom vo výške 770,- € mesačne, čo vyplynulo z jeho výsluchu (čl. 335 pv., 336). Skutočnosť, že otec neplatí hypotéku vo výške 770,- € mesačne mal súd preukázanú okrem zhodných tvrdení oboch účastníkov konania i z výpisu z úveru v Slovenskej sporiteľni (čl. 323), z ktorého vyplynulo, že omeškané splátky ku dňu 31. 12. 2014 sú vo výške 17 579,67 €.

Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 zákona o rodine, (1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods.1, 2, 3 Zákona o rodine (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods.1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkového pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca k mal. G. v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadal na odôvodnené potreby mal. G. a taktiež na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Súd mal v konaní preukázané výdavky matky na mal. G. minimálne vo výške 120,- € mesačne, ktorá suma zahŕňa na neho prislúchajúcu čiastku na náklady na bývanie, poplatok za materskú školu, obedy v materskej škole a poistku maloletého. Okrem týchto vyčíslených výdavkov má matka ďalšie výdavky v súvislosti so zabezpečením oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, stravy doma, liekov, v súvislosti so zníženou imunitou maloletého, hračiek, písacích potrieb, voľnočasové aktivity (napr. výlety, detské centrum K. D.), plaveckým kurzom atď. V súčasnosti otec maloletého neprispieva na výživu maloletého žiadnou sumou, nezakupuje mu oblečenie, obuv, dokonca neplatí ani súdom určené výživné. Vzhľadom na tieto výdavky má súd zato, že matkou navrhované výživné vo výške 150 € mesačne je dôvodné,

taktiež kolízny opatrovník navrhol určiť výživné v takejto výške. Súd pri rozhodovaní bral do úvahy i tú skutočnosť, že hoci v minulosti sa otec s maloletým stretával často, maloletý u neho trávil i dlhšie časové obdobie, v poslednej dobe tak tomu nie je. Na pojednávaní dňa 15. 5. 2015 otec uviedol, že so synom nebol už dva mesiace, pretože bol chorý a potom bol chorý syn. Matka na pojednávaní dňa 31. 3. 2015 uviedla, že otec sa so synom nestretáva v zmysle rozsudku Okresného súdu a stalo sa, že aj 6 týždňov si pre syna neprišiel. Vzhľadom na úpravu styku otca s maloletým na základe dohody rodičov, ktorú súd schválil, podľa ktorej je otec oprávnený stýkať sa s mal. G. každý druhý víkend od piatku do nedele, každú stredu na 3 hodiny a niekoľko dní v roku počas vianočných prázdnin, veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin a letných prázdnin, má súd zato, že ide o štandardnú úpravu styku v rámci čoho si otec nepochybne bude určitým spôsobom plniť svoju vyživovaciu povinnosť, nie však podstatným spôsobom, preto takáto úprava styku nie je dôvodom na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému v nižšej sume. Súd pri rozhodovaní bral do úvahy i platenie hypotéky vo výške 202,84 € mesačne zo strany matky maloletého, ktorú platí matka v podstate za otca, nakoľko túto hypotéku si vzali za účelom vyplatenia dlhov otca a jeho bývalej manželky, pričom matka maloletého je nútená túto hypotéku platiť, pretože je zabezpečená záložným právom na jej jednoizbový byt. Ide o pomerne vysokú čiastku, ktorú v prípade, žeby ju matka nemusela platiť, tým by znížila svoje výdavky, ktoré by následne mohla použiť na výživu maloletého. Otec vykonáva živnostenskú činnosť a zároveň poberá výsluhový dôchodok a podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 28. 2. 2014 má príjem zo živnosti spolu s výsluhovým dôchodkom cca 1 400,- € mesačne, pričom živnosť vykonával v oblasti poisťovníctva. Následne na pojednávaní dňa 15. 5. 2015 otec už tvrdil, že ho z poisťovníctva prepustili, preto zo živnosti nemá žiaden príjem a jeho jediným príjmom je výsluhový dôchodok, z ktorého sú mu vykonávané zrážky na výživné, ktorý z tohto dôvodu poberá vo výške 212,94 € mesačne. Skutočnosť, že otec nemá žiaden príjem zo živnosti, otec žiadnym spôsobom nepreukázal a súd vyhodnotil toto tvrdenie ako účelové v snahe vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti v primeranej výške, nakoľko otec napriek tvrdeniu, že zo živnosti nemá žiaden príjem, vykonáva i naďalej živnostenskú činnosť, živnosť neprerušil, resp. neukončil. S poukazom na to, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby prestal vykonávať živnostenskú činnosť v oblasti poisťovníctva, súd s poukazom na § 75 Zákona o rodine vychádzal z jeho možností a schopností. Vzhľadom k tomu, že otec vykonával živnostenskú činnosť v oblasti poisťovníctva niekoľko rokov, pričom sám na pojednávaní dňa 28. 2. 2014 uviedol, že má od nového roku lepší príjem, vychádzal súd z toho, že je v jeho schopnostiach a možnostiach naďalej dosahovať príjem zo živnosti vo výške cca 1 000,- € tak, ako tomu bolo v minulosti. Súd predovšetkým poukazuje nato, že rodičia majú zo zákona vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, ktorá trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, táto zákonná povinnosť je prioritná, čo znamená, že rodičia sú povinní vynaložiť všetko možné úsilie, aby si túto povinnosť voči svojim deťom plnili v dostatočnom rozsahu tak, aby zabezpečili deťom priaznivý fyzický i psychický vývoj. Na základe vykonaného dokazovania má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať príjem zo živnostenskej činnosti, resp. nájsť si také zamestnanie, aby si mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči mal. G. v primeranej výške, ktorá zabezpečí pokrytie jeho odôvodnených životných potrieb. Otec si v súčasnosti svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. G. neplní žiadnym spôsobom, nakoľko neplatí ani súdom určené výživné vo výške 100,- € mesačne a taktiež v súčasnosti neprispieva na výživu maloletého žiadnou formou, napr. zakupovaním oblečenia, obuvi a pod. Vyživovacia povinnosť je v celom rozsahu v súčasnosti prenesená len na matku maloletého, ktorá zároveň vykonáva i osobnú starostlivosť o maloletého. Súd zároveň neprihliadal na to, že otec v súčasnosti poberá výsluhový dôchodok len vo výške 212,94 € mesačne, nakoľko výsluhový dôchodok poberá vo výške 402,24 € mesačne, z tohto sú mu však vykonávané zrážky za účelom vymoženia výživného na mal. G. a na jeho ďalšiu dcéru. Exekúcia zrážkami z výsluhového dôchodku je vykonávaná za účelom vymoženia výživného na mal. deti z dôvodu, že otec si neplnil vyživovaciu povinnosť riadne, z toho vyplýva, že do tejto situácie sa dostal sám svojim vlastným nezodpovedným prístupom, čo nemôže byť na ťarchu mal. dieťaťa, preto súd pri rozhodovaní o výživnom nebral do úvahy, že otcovi sú vykonávané zrážky z výsluhového dôchodku. Vzhľadom na hore uvedené odôvodnené výdavky maloletého, ako aj na schopnosti a možnosti otca maloletého dospel súd k záveru, že určené výživné vo výške 150,- € mesačne je primerané, pokryje dostatočne odôvodnené potreby maloletého a zároveň je v schopnostiach a možnostiach maloletého výživné v takejto výške platiť. Na záver súd uvádza, že v danom prípade nepovažoval za vhodné rozdelenie výživného na bežné výživné a výživné slúžiace na tvorbu úspor v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko všetky vyššie uvedené výdavky na mal. G. považoval súd za odôvodnené, tieto výdavky aspoň čiastočne pokryje súdom určené výživné vo výške 150,- € mesačne, ako aj vzhľadom k tomu, že má zato, že majetková situácia otca nie je v súčasnosti taká, aby okrem zabezpečenia bežných potrieb dieťaťa prispieval na výživu maloletého aj formou tvorby úspor.

Na záver súd poukazuje na § 26, § 78 Zákona o rodine v spojení s § 163 ods. 2 O.s.p. umožňujúce zmenu tohto rozhodnutia v časti výrokov o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní týmto rozsudkom.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich častí, ak to odôvodňujú okolností prípadu alebo pomery účastníkov. V tomto konaní však súd nezistil žiadne okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali, aby im náhrada trov konania priznaná bola, preto súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.