Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/71/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľky N. P., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. - X., N. XXXX/X, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 2748/28, proti odporcovi G. P., nar. X.X.XXXX, bytom D. J. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -240 zo dňa 1. apríla 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zverení maloletého G., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výrokoch o úprave styku, o vyživovacej povinnosti a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu zostáva n e d o t k n u t ý vo výroku o rozvode manželstva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov už neplní žiadnu zo svojich funkcií, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, každý z nich vedie samostatnú domácnosť a vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené, že nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia obnovia. Na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že navrhovateľka sa o maloletého stará vzorne a riadne, zistené nebolo žiadne zanedbávanie starostlivosti z jej strany. Nástupom maloletého do materskej školy (účasťou v detskom kolektíve) máva častejšie zápaly dýchacích ciest nekomplikovaného charakteru, navrhovateľka však úzko spolupracuje s materskou školou aj ošetrujúcou detskou lekárkou. Opakované podnety odporcu na nedostatočnú starostlivosť navrhovateľky okresný súd vyhodnotil ako nepravdivé. Zo znaleckého posudku predloženého ním samotným vyplýva, že u maloletého nie je, a ani v minulosti nebol, syndróm týranej osoby, dieťa sa po všetkých stránkach vyvíja v norme, nie je sociálne stiahnuté, ani emočne labilné. Prvostupňový súd sa stotožnil s konštatovaním znalca, že odporca je aktuálne prehnane kritický voči navrhvateľke, ktorú vníma len v negatívnych dimenziách; tak v roli partnerky, ako aj v roli matky. Ohľadne ním akcentovanej okolnosti (jeho) lepších bytových podmienok uviedol, že rodinný dom, v ktorom odporca býva, je vo vlastníctve práve navrhovateľky, ktorá bola nútená dom spolu s maloletými deťmi opustiť z dôvodu nezhôd a hádok s odporcom. Okrem toho je byt, v ktorom matka spolu s deťmi býva, účelne zariadený. Súd I. stupňa preto uzavrel, že v záujme maloletého dieťaťa je jeho ponechanie v osobnej starostlivosti matky (kde bolo zverené predchádzajúcim rozhodnutím súdu) predovšetkým s

poukazom na nízky vek dieťaťa, okolnosť, že je v osobnej starostlivosti matky už viac ako 2 roky, na prostredie si zvykol, navštevuje materskú školu v Martine a zmena výchovného prostredia by nebola vhodná. Vzhľadom na nezhody rodičov vyvolané nepravidelným režimom stretávania sa otca s dieťaťom okresný súd nevyhovel návrhu odporcu na neobmedzenú úpravu styku. Rovnako za dôvodný nepovažoval ani ďalší návrh otca, aby sa s maloletým mohol stretávať každý víkend. V tejto spojitosti konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby mohlo víkend tráviť aj s navrhovateľkou, ako svojou matkou, lebo v priebehu týždňa dieťa navštevuje materskú školu a matka si plní pracovné povinnosti. Nadväzne upravil stretávanie odporcu s maloletým počas každého párneho víkendu v čase od piatku 17.00 hod. do nedele 18.00 hod. Pri úprave vyživovacej povinnosti okresný súd vychádzal z výsluhového dôchodku odporcu a z jeho príjmu zo živnosti; celkom 1.400 eur mesačne. Jeho mesačné výdavky predstavujú platbu za elektriku a plyn 125 eur, leasing na auto 216 eur a hypotéku na rodinný dom 770 eur. Príjem matky ustálil v sume 1.300 eur mesačne. Matka býva spolu s deťmi v 1-izbovom byte, v súvislosti s čím mesačne platí zálohové platby 124 eur, inkaso 41,77 eur a internet 10,62 eur. Taktiež spláca leasing na motorové vozidlo 182,06 eur mesačne a má zvýšené výdavky na nákup liekov pri opakovaných ochoreniach maloletého. Za výživné zodpovedajúce týmto skutkovým zisteniam a zároveň veku a odôvodneným potrebám dieťaťa považoval okresný súd sumu 150 eur mesačne.

Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o zverení maloletého do starostlivosti matky, určení výživného a úpravy styku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý sa domáhal ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov výsluchom svedkov, psychiatrického vyšetrenia rodičov, vypočutím kožnej lekárky MUDr. G. a znalkyne z odboru psychológie PhDr. D.. Tvrdil, že konajúci súd vôbec nebral do úvahy jeho argumenty o tom, že maloletý nemá u matky vytvorené podmienky na zdravý psychický a fyzický vývin. Zopakoval, že chlapec je sústavne vystavovaný stresom, nemá poriadny režim a matka je voči nemu agresívna. Opätovne tiež poukazoval na incident matky s jej bývalým partnerom, ktorý mal maloletého vystrašiť, ako aj nedostatky v starostlivosti matky o dieťa prejavujúce sa v chorobnosti maloletého a nedostatočnej hygiene. Odvolateľ nesúhlasil ani so stanoveným výškou výživného. Oblečenie i obutie kupuje maloletému počas celého roka výhradne on; nie je pravdou, že by veci nakupoval len sezónne. Taktiež pravidelne syna berie na výlety a detské podujatia, do kúpeľov, preto za výživné primerané jeho schopnostiam, možnostiam a súčasne za zodpovedajúce § 75 ods. 1 zákona o rodine považuje sumu 50 eur. Dodal, že matka nemusela preberať leasing (180 eur) na nové motorové vozidlo, keďže je vlastníčkou ďalšieho vozidla

- Ford Mondeo.

Za absolútne neprípustný odporca označil rozsah úpravy styku s maloletým. V tejto spojitosti uviedol, že od začiatku roka 2012 do augusta 2013 mali „neoficiálnu striedavú starostlivosť“, keď syn bol týždeň u matky a týždeň u neho. Pokiaľ matka túto skutočnosť popiera, tak zavádza a klame. Zdôraznil, že má s maloletým veľmi silný citový vzťah, čo potvrdzujú i závery znaleckého posudku; zhodne ako i jeho dostatočne vyvinuté rodičovské schopnosti. Maloletý sa v telefonických rozhovoroch opätovne dožaduje stretávania, preto ho navštevuje i v priebehu týždňa, vyzdvihuje zo škôlky a trávia spolu čas prospešnými aktivitami. Zavádzajúcim je podľa odvolateľa vyjadrenie riaditeľky škôlky o bezdôvodnom rozrušení dieťaťa otcom. On sa v danom prípade nedostavil do škôlky za účelom rozrušiť dieťa, ale skontrolovať jeho veci. Syn bol totiž chorý a (podľa otca) nedostatočne oblečený. Maloletému sa neukazoval, aby ho nerozrušil, syn však spoznal jeho hlas. Otec nesúhlasil tiež s vyjadrením kolízneho opatrovníka o vhodnosti bytových podmienok u matky. Jej byt je malý, dieťa tam nemá priestor na hranie a ani pokoj na spánok. Odvolateľ zopakoval, že matka si vodí návštevy, na ktoré sa syn sťažuje. Navyše, správy kolízneho opatrovníka sú neaktuálne a nebola vykonaná ani previerka vhodnosti bytových podmienok u otca.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznila, že všetky tvrdenia odporcu o jej nedostatočnej výchove a starostlivosti boli vyvrátené. Čo sa týka zdravotného stavu dieťaťa, zo spisového materiálu vyplýva, že ide o bežné detské ochorenia bez vplyvu na jeho vývin. Nepreukázalo sa ani bitie maloletého, či požívanie alkoholu navrhovateľkou. Všetky tieto tvrdenia boli odporcom vyfabrikované. Pokiaľ odvolateľ považuje za vhodnejšie prostredie na výchovu rodinný dom v D. J., opomenul uviesť, že ten patrí navrhovateľke, ktorá sa i so synom z neho musela odsťahovať z dôvodu psychického, fyzického týrania odporcom. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudla z dôvodu, že odporca potreboval uhradiť dlhy (vyplatenie prvej manželky, exekúcie). Súvisiaci hypotekárny úver sa zaviazal splácať odporca s tým, že po zaplatení bude nehnuteľnosť na neho prevedená. Úver však splácaný nie je, aktuálny dlh činí

cca 14.120 eur, pričom banka už oznámila, že v prípade nesplácania začne výkon záložného práva. V danom smere je odvolanie voči výške výživného zavádzajúce, odporca totiž hypotéku neplatí. Matka uviedla, že vozidlo Ford Mondeo je v zlom technickom stave a jeho predajom chcela uhradiť aspoň časť dlhu odporcu voči jej rodičom. Argumentáciu o nedostatočnom príjme odporcu vyvracia jeho letná dovolenka na Korzike a Sardínii. Doplnila, že o dôkladnej starostlivosti odporcu o maloletého svedčí fakt, že si neplní vyživovaciu povinnosť určenú súdom na čas do rozvodu, preto bola nútená podať návrh na výkon exekúcie. Za správne považovala aj rozhodnutie o úprave styku, lebo predchádzajúcu neobmedzenú úpravu odporca zneužil a dieťa v požadovanom termíne nevrátil. Následne ho odmietal vydať a dospelo to až do štádia, kedy musela zasiahnuť polícia. Nakoniec v predmetnej spojitosti došlo k úprave styku predbežným opatrením.

Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok vo výrokoch o úprave rodičovských práv a povinnosti potvrdiť. Primárne poukázal na okolnosti návrhu matky z februára 2011 na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, t.j. násilné správanie odporcu, agresivita, fyzické ataky (vrátane potreby lekárskeho ošetrenia), obmedzovanie osobnej slobody, otváranie korešpondencie, prezeranie mobilného telefónu, vulgárne nadávky, pričom svedkami neprimeraného správania boli i maloleté deti. Odporca sa niekoľkokrát osobne i telefonicky sťažoval na manželku a namietal zlé zaobchádzanie s maloletým. Snažil sa pritom s pracovníkmi kolízneho opatrovníka manipulovať, jeho žiadosti zneli skôr ako nariadenia. Kolízny opatrovník požiadal zainteresované subjekty (materská škola, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, MUDr. D.) o podanie správ k otcom namietaným skutočnostiam. Ani jedna z nich nepotvrdila jeho vyjadrenia, pričom otec po oboznámení sa s nimi uviedol, že nie sú objektívne. Napokon, tvrdenia odporcu, že maloletý je zanedbávaný a bitý matkou, nie sú potvrdené ani v znaleckom posudku PhDr. D.. Podľa kolízneho opatrovníka možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca zodpovedá aj stanovená vyživovacia povinnosť 150 eur mesačne, lebo výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Taktiež súhlasil so záverom okresného súdu, že nie je v záujme maloletého, aby sa počas víkendov stretával len s otcom. Rovnako matka má právo tráviť voľné dni so synom, keďže počas pracovného týždňa sa venuje iným činnostiam.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením , (z tohto titulu nedotknutým zostal odvolaním nenapadnutý výrok o rozvode manželstva účastníkov) a bez nariadenia pojednávania ( v spojení s a O.s.p) napadnutý rozsudok vo výroku o zverení maloletého do starostlivosti matky potvrdil ako vecne správny podľa a vo výrokoch o úprave styku, o vyživovacej povinnosti a (v závislom výroku) o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie podľa ,

Obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nezodpovedá zásadná odvolacia námietka, že sa okresný súd nezaoberal argumentáciou odporcu. Naopak, na strane 10 a 11 rozsudku sa venuje práve tvrdeniam otca o jednotlivých aspektoch (údajne) nedostatočnej starostlivosti matky a s odkazom na konkrétne dôkazy formuluje svoje závery, ktoré v ich úhrne viedli k zvereniu dieťaťa do starostlivosti matky. Rovnako jasne uviedol dôvody, prečo považuje ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania za nadbytočné. Krajský súd sa so dotknutými závermi stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Žiaduce je v tejto spojitosti dodať, že právo na spravodlivé súdne konanie v sebe neobsahuje právo účastníka na rozhodnutie súdu v zmysle jeho predstáv. Odvolacia argumentácia otca pritom predstavuje len opakovanie doterajších tvrdení bez relevantnej reakcie na konkrétne závery okresného súdu a v plnej miere zodpovedá záverom znalkyne o prehnane kritickom postoji odvolateľa voči navrhovateľke. Uvedené sa premieta napríklad i v ignorovaní všeobecne známej okolnosti zvýšenej chorobnosti detí pri nástupe do detského kolektívu, či v automatickom označení dôkazov ako neobjektívnych, ak tieto vyzneli v jeho neprospech. Vo svetle uvedených okolností krajský súd nemal racionálny dôvod neveriť tvrdeniam kolízneho opatrovníka o komplikovanej spolupráci s otcom, ktorý kolíznemu opatrovníkovi (skôr) „direktívne ukladal úlohy“. Na základe popísaných úvah odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky.

Hoci je mimo rámec akejkoľvek pochybnosti zrejmé narušenie vzájomných vzťahov medzi rodičmi, nie je možné takýto deficit (za dosiaľ ustáleného skutkového stavu) konštatovať ohľadne väzieb otca a maloletého. Pokiaľ existuje - a navrhovateľka to nepopiera - takáto silná citová väzba medzi

otcom a maloletým a zároveň nie je preukázaná žiadna prekážka (matka namietala len problematické odovzdávanie dieťaťa otcom pri neobmedzenom režime styku, nie okolnosti smerujúce k nevhodnosti stretávania sa otca so synom), javí sa primeranou širšia úprava styku otca s maloletým. Správnou je však úvaha okresného súdu o potrebe trávenia času dieťaťom počas víkendu i s matkou. Do úvahy tak prichádza možnosť stretávania sa otca s dieťaťom v určitom rozsahu aj v priebehu pracovného týždňa. Z tohto aspektu sú však doterajšie skutkové zistenia okresného súdu o dennom režime dieťaťa, pracovnom čase rodičov a možnostiach preberania a odovzdávania dieťaťa nepostačujúce pre bezprostredné rozhodnutie odvolacieho súdu. Krajský súd ale zároveň zdôrazňuje, že i sústavné a cielené vytváranie negatívnych emócií dieťaťa niektorým z rodičov (podľa skutkových zistení v okolnostiach súdenej veci otcom) voči druhému z rodičov je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a môže viesť k súdnemu obmedzeniu /vylúčeniu takto konajúceho rodiča so stretávania s dieťaťom.

Čo sa týka určenia výšky vyživovacej povinnosti, okresný súd nevyhodnotil skutočnosť, že otec sa s maloletým stretáva, v rámci čoho určitým (nie nepodstatným) spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť. Posúdenie tejto skutočnosti bude žiaduce i z pohľadu možnej/pravdepodobnej zmeny rozsahu úpravy styku. Medzi rodičmi zostal tiež sporný rozsah plnenia vyživovacej povinnosti odporcom v podobe zakupovania ošatenia; otec tvrdí, že kupuje všetko ošatenie maloletého (čo je významná položka celkovej vyživovacej povinnosti), zatiaľ čo matka uviedla, že ide len o sezónne oblečenie. Hoci zodpovedá právnej úprave poukaz kolízneho opatrovníka na zákonnú prednosť vyživovacej povinnosti pred inými výdavkami, výpoveďou matky je spochybnená i samotná existencia zásadnej časti uplatnených výdavkov otca - platenie hypotéky vo výške 770 eur mesačne. Napokon, vzhľadom na (doposiaľ) zistené výdavky/bezprostredné odôvodnené potreby dieťaťa sa javí možným/vhodným rozdelenie výživného na „bežné“ výživné a výživné slúžiace na tvorbu úspor dieťaťa. Všetky uvedené okolnosti vo svojom súhrne viedli odvolací súd k zrušeniu (i) výroku o vyživovacej povinnosti odporcu/otca.

V ďalšom postupe v konaní okresný súd v zrušených výrokoch doplní príslušné skutkové zistenia (minimálne v rozsahu vyššie uvedených intencií odvolacieho súdu) a na ich základe opätovne rozhodne o úprave styku a výške vyživovacej povinnosti.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.