Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_PO-1S-78-2022.pdf
PDF · 128.85 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-1S/78/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková a členov senátu: Mgr. Roman Die (sudca spravodajca) a Mgr. Bc. Marián Haladej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., do 18.05.2022 s miestom podnikania Rožkovany 176, 082 71 Rožkovany, IČO: 34 812 296, právne zastúpeného: JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102583865/2022 zo 19.09.2022, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou 01.12.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102583865/2022 zo 19.09.2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100587469/2022 zo 24.03.2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 12 573,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016, t. j. n epriznal nadmerný odpočet v sume 9 867,29 Eur a vyrubil daň v sume 2 705,71 Eur. Žalobca zároveň navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, vrátiť vec správcovi dane na ďalšie konanie a uložiť povinnosť žalovanému uhradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o správnej žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, náhodným výberom pridelené senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom.
Administratívne konanie
3. Na základe žiadosti Kriminálneho úradu Finančnej správy č. 613807/2019 zo dňa 04.11.2018 u žalobcu správca dane začal dňa 15.01.2019 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia január až september a november 2016, v ktorých obdobiach bolo hlavnou činnosťou žalobcu zhotovovanie kabelážnych systémov, realizácia káblových rozvodov, ich návrh, realizácia a servis.
4. V rámci predmetnej daňovej kontroly bolo správcom dane zistené, že v zdaňovacom období september 2016 si žalobca uplatnil odpočítanie dane v celkovej hodnote 12 573,00 Eur z dodania tovaru od dodávateľa EU trade, spol. s.r.o., Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 36 513 091 na základe faktúr:
- č. 07091601 zo dňa 07.09.2016, so základom dane 16 567,60 Eur a DPH 3 313,52 Eur, - č. 12091601 zo dňa 12.09.2016, so základom dane 15 943,00 Eur a DPH 3 188,60 Eur, - č. 20091601 zo dňa 20.09.2016, so základom dane 14 984,10 Eur a DPH 2 996,82 Eur - č. 27091601 zo dňa 27.09.2016, so základom dane 15 370,30 Eur a DPH 3074,06 Eur, s predmetom fakturácie - materiál.
5. Za účelom preverenia nároku na uplatnenie odpočítania dane správca dane viedol predmetnú daňovú kontrolu a vykonal dokazovanie v zmysle prislúchajúcich ustanovení Daňového poriadku. Správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť výsluch svedka D. E., ktorý bol konateľom dodávateľských spoločností žalobcu (ELCOM – KE s.r.o., IČO: 36 613 400, EU trade, spol. s.r.o., IČO: 36 513 091 a EM Slovakia spol. s r.o., IČO: 50 306 251) v zdaňovacích obdobiach roku 2016, keďže tento bol nekontaktný. Správca dane nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2016 z obsahu výpovede D. E. (vypovedal ako konateľ spoločnosti EM Slovakia spol. s r.o., IČO: 50 306 251) zistil, že spoločnosť sa zaoberala nákupom a predajom materiálu súvisiaceho so stavebnou činnosťou, nemala zamestnancov ani skladové priestory. Tovar pre žalobcu mal byť dodaný, prepravu zabezpečoval neidentifikovaný dodávateľ (subdodávateľ), tovar bol naložený na neidentifikovanom mieste, tvrdenia o dodaní tovaru neboli preukázané účtovnými dokladmi, nakoľko tieto boli odovzdané preberajúcej spoločnosti, ktorá kúpila dodávateľskú spoločnosť, a to na základe preberacieho protokolu, ktorý nebol predložený. Vypočutím zamestnancov, resp. osôb pracujúcich pre žalobcu správca dane zistil, že tieto osoby potvrdili vykonávanie prác, no nevedeli identifikovať dodávateľa materiálu ani bližšie okolnosti dodania. Na výzvy správcu dane k predloženiu dokladov s presným rozpisom jednotlivých druhov materiálu s uvedením odberateľa a názvu stavby, identifikácii dodávateľa aj prostredníctvom objednávok, dodacích listov a podobne, špecifikácii prepravy materiálu daňový subjekt poskytol vo svojich vyjadreniach všeobecné odpovede a predložil projektovú dokumentáciu. Správca dane tiež zistil, že žalobca nakupoval tovar pre svoju činnosť aj od iných domácich dodávateľov (KABELAX, s.r.o. Bratislava, ELTRA-ELMAT, s.r.o., Prešov, KRUGEL EXIM, s.r.o., Bratislava, STRADER, s.r.o., Stropkov, VEREX-ELTO, a.s., Bratislava), ktorí sa zaoberajú reálnym obchodovaním aj s elektroinštalačným materiálom, svoju činnosť prezentujú na internete, majú web stránky s cieľom zvýšenia predaja i predaja cez e-shop. Títo reálni predajcovia participovali na predaji pre žalobcu v zlomkových množstvách a hodnotách oproti „neznámym“ dodávateľom, napríklad EU-trade, spol. s r.o. alebo ELCOM-KE, s.r.o. Toto bolo dôvodom, prečo správca dane žiadal a-test aj ďalšie dokumenty (pôvod tovaru, fyzikálne veličiny tovaru, zhodu s normami EÚ, atď.), ktoré mohli byť dôkazom pri preverovaní deklarovaného tovaru. Správcom dane bolo zároveň zistené, že dodávateľská spoločnosť EU trade, spol. s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia od 26.11.2016 s tým, že právnym nástupcom sa stala spoločnosť D.J.R.V. EUROPE, s.r.o., so sídlom ul. Sv. Cyrila a Metoda 154, 076 01 Sečovce, ktorá bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňa 20.12.2016 a právnym nástupcom bola od tohto dňa spoločnosť ActiveHouse s.r.o., so sídlom Zlatovská 17, 911 06 Trenčín. Deklarovaným subdodávateľom pre spoločnosť EU trade, spol. s.r.o. bola spoločnosť TBK, s.r.o.,so sídlom Trieda KVP/1, Košice, IČO: 36 676 829, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 08.11.2016, Isagud, s.r.o., so sídlom Trieda KVP/1, Košice, IČO: 36 690 813, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia 05.08.2016 a ZUREX, s.r.o., so sídlom Roosweltova 6, Košice, IČO: 44 202 351, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia 11.11.2016.
6. Výsledky daňovej kontroly správca dane zhrnul v Protokole z daňovej kontroly číslo 102927016/2019 zo dňa 18.12.2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.01.2020 spolu s výzvou č. 102927655/2019 na vyjadrenie, kedy bola daňová kontrola ukončená. Daňový subjekt podal dňa 29.01.2020 vyjadrenie k protokolu ev. č. 6/00922889/2020. Následné vyrubovacie konanie po prerušení a jeho pokračovaní vyústilo do vydania rozhodnutia č. 100372302/2021 zo dňa 03.03.2021, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel dane v sume 12 573,00 Eur z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Uvedené rozhodnutie správcu dane bolo po podanom odvolaní rozhodnutím žalovaného č. 101724656/2021 zo dňa 14.09.2021 zrušené a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie primárne z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu s tým, že žalovaný dal do pozornosti správcu dane možnosť preverania, či žalobca nebol zapojený do podvodného reťazca.
7. Po vrátení veci vo vyrubovacom konaní správca dane zistil, že elektronický systém VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s. neeviduje vstup osoby D. E., ani iných osôb spojených s dodávateľskými spoločnosťami žalobcu do areálu závodu v kritickom období. Následne správca dane analyzoval kontrolné výkazy DPH subdodávateľov dodávateľov žalobcu a v spojení s dovtedy zistenými skutočnosťami konštatoval, že bol identifikovaný reťazec zdaniteľných obchodov, v ktorom subdodávatelia dodávateľských spoločností pre žalobcu daň na výstupe nepriznali a neodviedli a dodávateľské spoločnosti si daň odpočítali, čím došlo k podvodu s daňou z pridanej hodnoty. Žalobca je s daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty priamo spojený v zistenom dodávateľskom reťazci. Dodávatelia a ich subdodávatelia boli zapojení do reťazového obchodu, pričom nebolo preukázané, že disponujú ekonomickými, personálnymi a materiálno-technickými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaných obchodov. Zároveň bol spochybnený aj výkon reálnej obchodnej činnosti daňových subjektov zapojených do zisteného podvodného reťazca. Vo všetkých troch dodávateľských spoločnostiach (v rámci daňovej kontroly boli preverované dodania od spoločností ELCOM - KE, s.r.o., EU trade, spol. s r.o. a EM Slovakia spol. s r.o.) bol konateľom D. E. a tieto spoločnosti v krátkom čase cca 2 mesiace po období, keď vyhotovili dodávateľské faktúry zanikli zlúčením, resp. ex offo alebo dobrovoľným výmazom z obchodného registra a so správcom dane nespolupracovali.
8. V konaní bolo podľa zistení správcu dane preukázané, že daňové subjekty, ktoré boli začiatkom dodávateľsko-odberateľského reťazca si uplatňovali odpočítanie dane od neexistujúcich subjektov, t. j. podvod na dani z pridanej hodnoty sa uskutočnil hneď na začiatku reťazca a ďalšie stupne v reťazci slúžili na jeho zahmlievanie. Zistený reťazec bol výsledkom podvodného konania, nie iba náhodného zlyhania. Cielene bol nastavený tak, aby zakrýval daňový podvod, využíval na to zmiznutých obchodníkov, osoby konateľov a spoločníkov, ktorých účasť na transakciách nie je preukázaná. Na konci každého dodávateľského reťazca za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia bol žalobca, ktorý si neoprávnene znižoval daňovú povinnosť na základe faktúr od dodávateľov poznačených daňovým podvodom. Pri absencii dodávateľov tovaru na začiatku dodávateľsko-odberateľského reťazca jednoznačne nemohlo dôjsť k jeho dodaniu a všetky faktúry boli umelo vytvorené za účelom získania daňovej výhody. Uvedené tak viedlo správcu dane k nepriznaniu odpočítania dane žalobcovi. Tieto svoje záveru premietol správca dane do rozhodnutia č. 100587469/2022 zo dňa 24.03.2022, ktorým opätovne žalobcovi určil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016 v sume 12 573,00 Eur.
9. Aj voči tomuto rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom argumentoval obdobne ako v podanej správnej žalobe. V danom prípade však žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane potvrdil, keďže sa stotožnil so závermi správcu dane a odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené. K namietanej miestnej nepríslušnosti a k pobočke uviedol, že podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku bol v danom prípade príslušným Daňový úrad Prešov a že pobočka tohto úradu v Starej Ľubovni bola zriadená ako jeho organizačná zložka v súlade s § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 , 4 a 6 Daňového poriadku v spojení s § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z. a tak rozhodnutie správcu dane ako protokol obsahujú správne označenie správcu dane. Opísal dôvody prečo sa stotožnil so závermi správcu dane o účasti žalobcu na daňovom podvode, v rámci čoho opísal reťazec obchodných spoločností, jeho spôsob fungovania a v tejto súvislosti poukázal na judikatúru SD EÚ, konkrétne na rozsudky C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL, C-409/04 Teleos, C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij, C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid. V súvislosti sso zodpovednosťou za výber obchodného partnera poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016. Mal za to, že správca dane daňový subjekt nezaťažil neprimeraným spôsobom prenosom dôkazného bremena, dokazovanie vykonal zákonným spôsobom a nevykonanie ďalších dôkazov primerane odôvodnil. V súvislosti s namietaným tvrdením žalobcu, že s ohľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/10/2016 zo dňa 03.10.2017 sa vo vyrubovacom konaní uplatňuje prísne prejednávacia zásada, žalovaný uviedol, že uvedené závery nemožno aplikovať na daný prípad keďže v predmetnom prípade sa správca riadil záväzným pokynom žalovaného v zrušujúcom rozhodnutí, kde mu bolo uložené doplniť dokazovanie, zatiaľ čo v prípade, na ktorý poukázal žalobca šlo zo strany daňových orgánov o svojvoľné vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní po tom, čo bolo súdom konštatované, že bola prekročená lehota na vykonanie daňovej kontroly a z toho vyplývajúca nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly, čo nebol prípad predmetnej daňovej kontroly. Podľa žalovaného vykonaním dokazovania vo vyrubovacom konaní tak, ako k nemu došlo v danom prípade nedošlo zo strany správcu dane k porušeniu ustanovení Daňového poriadku.
Súdne konanie
10. Žalobca podanú správnu žalobu odôvodnil s odkazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) a svoju žalobnú argumentáciu rozsiahlo rozvinul v niekoľkých smeroch, kde namietal:
- nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly z dôvodu neuvedenia sídla správcu dane (v protokole je podľa žalobcu uvedené len sídlo pobočky) ako zákonnom vyžadovanej náležitosti podľa § 47 písm. a/ Daňového poriadku a skutočnosť, že žalovaný sa s totožnou námietkou v rámci odvolacieho konania v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal;
- postup žalovaného, ktorý sa podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu ako porušenie prejednávacej zásady v odvolacom konaní, nezákonne vedené dokazovanie, svojvoľné uplatňovanie vyhľadaávacej zásady vo vyrubovacom konaní;
- vykonanie dokazovania správcom dane vo vyrubovacom konaní z vlastnej iniciatívy, ktoré nenavrhol žalobca ako daňový subjekt, čo je v rozpore so závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/10/2016 zo dňa 03.10.2017, podľa ktorého je vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní možné len v rozsahu, ktorý navrhne daňový subjekt, keďže vo vyrubovacom konaní platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia;
- nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom, teda vykonanie miestneho zisťovania za účelom preukázania existencie materiálneho plnenia, výsluchu svedkov k preukázaniu materiálneho plnenia a dodania tovaru dodávateľmi a výpisu zoznamu dlžníkov Finančnej správy SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní z roku 2016 vo vzťahu k dodávateľovi, ako aj úplný výpis z Obchodného registra SR, čím správca dane žalobcovi neumožnil splniť si svoju dôkaznú povinnosť;
- tendenčné a účelovo vedené dokazovanie bez toho aby správca dane uviedol aké dôkazy požaduje a hodnotenie len nezákonne získaných dôkazov v čom žalobca videl nezákonnosť spočívajúcu nedostatočnom zistení skutkového stavu;
- závery žalovaného o nekontaktnosti a neplnení účtovných povinností zo strany dodávateľa žalobcu s poukazom na skutočnosť, že v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení nemal dodávateľ žalobcu žiadne nedoplatky voči finančnej správe ani iným inštitúciám a neplnenie daňových povinností dodávateľa žalobcu, či jeho nekontaktnosť nemôžu byť pripisované na ťarchu žalobcu;
- že svedok konajúci v mene dodávateľa žalobcu potvrdil dodanie zdaniteľných plnení žalobcovi, čo je v protiklade so závermi žalovaného;
- závery žalovaného prevzaté z iných daňových konaní o tom, že v nich nedošlo k preukázaniu dodania tovarov medzi inými spoločnosťami a dodávateľom žalobcu;
- že žalobca svojho dodávateľa preveril v obchodnom registri, v iných verejne dostupných registroch, kde nezistil žiadne negatívne informácie o dodávateľovi, ktoré by mohli u žalobcu vyvolať pochybnosť o vierohodnosti jeho dodávateľa vykonal teda všetky možné úkony a aplikoval všetky dostupné nástroje ako obozretný podnikateľ (navrhol vykonať dôkaz výpisu zoznamu dlžníkov Finančnej správy SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní z roku 2016 vo vzťahu k dodávateľovi, úplný výpis z Obchodného registra SR);
- že finančná správa neoprávnene vymáha tú istú daň voči dvom subjektom;
- postup správcu dane, ktorý od žalobcu počas celého konania vyžadoval preukázanie tvrdených skutočností bez bližšej konkretizácie dôkazov, ktorými mali byť tvrdené skutočnosti preukázané tak, aby boli pre správcu dane postačujúce;
- že dodanie tovaru, jeho spracovanie na zákazkách a ekonomická opodstatnenosť obchodu boli preukázané svedeckou výpoveďou svedka konajúceho v mene dodávateľa, technickými preukazmi motorových vozidiel, protokolmi z daňovej kontroly, zápisnicami z ústnych pojednávaní, miestnym zisťovaním a projektovou dokumentáciou;
- že predmetom daňovej kontroly u žalobcu nebola kontrola vstupov u dodávateľa;
- že správca dane opakovane požadoval od žalobcu predloženie ďalších dôkazov, bez toho, aby uviedol akých;
- že dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne, ale je limitované a žalobca nezodpovedá za preukázanie skutočností, ktoré svojou činnosťou nezabezpečoval a v tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011: „Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré
nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená.“
- nerešpektovanie záverov judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“) najmä pokiaľ ide o rozsudok v spojených veciach Mahagében a Dávid C-80/11 a C-142/11;
- že správny orgán nijako nepreukázal vedomosť žalobcu ako zdaniteľnej osoby o akomkoľvek podvodnom konaní zo strany jeho dodávateľa;
- poukazovaním právne vety rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, 6Sžf/10/2012, 3Sžf/1/2010 a SD EÚ vo veci Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03; Maks Pen, C-18/13; Bonik, C-285/11; Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10; Teleos plc. A i., C-409/04 a EMS Bulgaria Transport, C-284/2011;
- že správca dane nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť záver o nedodaní tovaru;
- správca dane nespochybnil výpovede svedkov, ktorí potvrdili dodanie tovaru;
- že dôkazné bremeno ohľadom vedomosti žalobcu o existencii podvodného konania na strane dodávateľov leží na správcovi dane, ktorý v však v tomto smere svoje tvrdenia nepreukázal;
- poukazovaním na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.05.2021 sp. zn. 1 Vs/1/2020, ktorého závery podľa žalobcu možno aplikovať aj na predmetnú právnu vec a to vo vzťahu k výpovedi svedka potvrdzujúceho dodanie tovarov, vo vzťahu k poskytnutiu možnosti daňovému subjektu uniesť dôkazné bremeno a tiež vo vzťahu k splneniu požiadavky o obozretnom podnikateľovi na strane žalobcu;
- že vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť;
- na základe čoho žalovaný vyvodil tú skutočnosť, že žalobca mal vedomosť, že je účastný na daňovom podvode;
- že správca dane aplikoval na prípad žalobcu zistenia, ktoré vyplynuli z daňových kontrol iných subjektov bez toho aby disponoval protokolmi o ich výsledku.
11. Žalobca následne zhrnul, že daňové orgány postupovali v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, vychádzali z nezákonne získaného dôkazu, neumožnili žalobcovi účasť na dokazovaní bez uvedenia dôvodu, svojvoľne vyhodnocovali dôkazy, nevysporiadali sa s návrhmi daňového subjektu na doplnenie dokazovania a napokon sa nevysporiadali ani s jeho námietkami. Záverom poukázal na súdne konania pred Krajským súdom v Trenčíne, týkajúce sa výsledkov iných daňových kontrol u žalobcu, pričom navrhol pripojiť príslušné spisy tohto súdu k spisu v aktuálne súdenej veci.
12. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 06.03.2023, v ktorom uviedol, že:
- s namietanou nepríslušnosťou pobočky správcu dane na vydanie protokolu a tiež absenciou jednej z jeho náležitostí sa žalovaný vysporiadal náležite na str. 17 -18 napadnutého rozhodnutia;
- vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní dostatočne a podrobne odôvodnil na str. 21 - 22 napadnutého rozhodnutia;
- v čase výkonu daňovej kontroly platili mimoriadne opatrenia s ohľadom na šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19, pričom správca dane bral do úvahy aj návrh žalobcu na odročenie termínov ústnych pojednávaní pri vykonávaní niektorých dôkazov, napr. ústne pojednávania so svedkami za účasti žalobcu;
- postup správcu dane je súladný s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v rozsudku sp. zn. 3Sžf/24/2012, podľa ktorého je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec;
- z dokazovania vyplýva, že žalobca o tom, že je svojimi transakciami zapojený do podvodu vedel alebo vedieť mal a musel, keďže neboli zistené žiadne okolnosti nasvedčujúce, že by boli prijaté opatrenia na zabránenie účasti na transakciách poznačených podvodom;
- keďže správca dane zistil od spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., že do areálu jej závodu nevstúpili osoby vystupujúce v mene deklarovaných dodávateľských spoločností ani D. E. (ktorý vo výpovedi tvrdil, že tovar bol tam doručený - zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101771515/2017 zo dňa 16.08.2017), teda osoby, ktoré mohli mať vedomosť o skutočnom doručení tovaru, nebol dôvod vypočúvať svedkov, resp. nebolo koho a prečo vypočúvať.
13. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 05.09.2023, v ktorej zotrval na žalobnej argumentácii a nad jej rámec uviedol, že žalovaný vedomý si rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pokračuje v tvrdeniach, ktoré sú v rozpore s touto rozhodovacou praxou. Žalovaný a správca dane založili podľa žalobcu svoje rozhodnutia jednak na
tvrdenom nepreukázaní hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a sekundárne aj na účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom čo je vnútorne rozporné. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nepreskúmateľné, pokiaľ žalovaný dostatočne zrejme a určito nevyjadril dôvod, ktorý ho viedol k nepriznaniu uplatneného práva na odpočet. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že ak je deklarovaný dodávateľ v čase daňovej kontroly nekontaktný, bez ďalších iných skutočností to nespochybňuje to, že k zdaniteľným obchodom došlo a táto skutočnosť nie je ani dôkazom o daňovom podvode či o vedomej účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Záverom žalobca s odkazom na ZNSS 23/2022 zhrnul, že pochybnosti na strane subdodávateľov dodávateľa žalobcu v zásade nepredstavujú dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočet DPH. Tieto skutočnosti totiž žiadnym spôsobom nevyvracajú základné deklarované tvrdenie daňového subjektu o tom, že tovar mu bol dodaný od jeho zmluvného partnera – priameho dodávateľa. Daňový subjekt v zásade nemá povinnosť zisťovať pôvod dodaného tovaru a teda pátrať po skutočných subdodávateľoch jeho dodávateľa. Vyššie uvedené neznamená, že skutočnosti a nezrovnalosti v subdodávateľskom reťazci sú irelevantné, práve naopak. Tieto totiž môžu dokazovať existenciu daňového podvodu v obchodnom reťazci na predchádzajúcich stupňoch, avšak táto sa stáva vo vzťahu k tretiemu subjektu dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH len v prípade preukázania jeho vedomej účasti na takomto reťazci. Teda, ak daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že participuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Náležité preukázanie vedomosti žalobcu o jeho participácii na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom však v rozhodnutí správcu dane a žalovaného absentuje.
14. Žalovanému bola replika žalobcu s prílohami doručená dňa 18.09.2023. Žalovaný sa replike žalobcu duplikou nevyjadril.
15. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach dňom 01.06.2023 (ďalej len „správny súd“) následne už konal vo veci senát správneho súdu 6S.
16. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na 28.06.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 26.06.2024 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní s tým, že súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.
17. Dňa 27.06.2024, teda deň pred pojednávaním, v poobedňajších hodinách mimo úradných hodín bolo správnemu súdu doručené písomné podanie žalobcu, v ktorom poukázal na konanie správcu dane, ktorý v rámci daňovej kontroly u žalobcu na dani z príjmov za rok 2016 dospel k odlišným záverom ako v prípade daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016, keďže v prípade dane z príjmov dospel správca dane k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu deklarovaní dodávatelia dodali zdaniteľné plnenia a tieto, že boli použité na dosiahnutie, udržanie a zvýšenie príjmov. Ako prílohu písomného podania žalobca priložil kópiu rozhodnutia správcu dane č. 102422829/2023 zo dňa 25.09.2023 a kópiu zápisnice z ústneho pojednávania dňa 13.06.2024 č. 101695077/2024.
18. Právny zástupca na pojednávaní dňa 28.06.2024 poukázal na odlišné závery Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa v identických veciach, ktorého závery sú zachytené v podaní, ktoré bolo súdu doručené 27.06.2024. Poukázal na to, že ten istý správca dane, dokonca tým istým zamestnancom správcu dane, u toho istého daňového subjektu pri daňovej kontrole z roku 2016 dospel raz k záveru, že neprizná žalobcovi nadmerný odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu a inokedy z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, ktorých nesplnenie malo spočívať v nepreukázaní dodania tovaru. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu sú závery správcu dane rozporuplné a nezrozumiteľné, preto je vylúčené, aby správny súd v tejto veci iba poukázal na skoršie rozhodnutia správneho súdu vo veciach žalobcu, pričom táto rozporuplnosť má dosvedčovať, že žaloba je dôvodná a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné. K uvedeným skutočnostiam došlo po podaní žaloby a teda žalobca ich nemohol uviesť v samotnej žalobe. Taktiež poukázal (bez uvedenia spisovej značky) na zbierkovo publikovaný judikát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky s tým, že na rozdiel od tohto judikátu v prípade žalobcu, žalobca neobchodoval s rizikovým tovarom, ale obchodoval s tovarom, s ktorým reálne obchodoval a používal pri svojej činnosti, pričom aj správca dane potvrdil, že tento tovar bol žalobcom aj spracovaný za účelom dosiahnutia príjmov žalobcu. Na dopyt predsedníčky senátu v čom vidí identicitu a v čom rozdielnosti prípadu preskúmavaného v tomto konaní a rozhodnutia, ktoré predložil pred pojednávaním správnemu súdu právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalobcu
konkretizoval, že identicita je v daňovom subjekte, v daňovom období, keďže išlo o daňové kontroly pre rok 2016 a rozdielnosti vidí v tom, že v tomto konaní v preskúmavanej veci ide o DPH, zatiaľ čo v predloženom prípade sa jedná o daň z príjmu, s tým, že v oboch prípadoch správca dane vyhodnocoval tie isté dôkazy, avšak dospel k dvom rozličným záverom, a to raz, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky a inokedy, že žalobca bol účastníkom podvodného obchodného reťazca. Poukázal, že v obdobných prípadoch nie je prípustné aby boli tieto prípady posudzované odlišne.
19. Po porade senátu dospel senát správneho súdu k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, na čo bol následne vyhlásený rozsudok, ktorým správny súd správnu žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
Relevantná právna úprava
20. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
21. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
Právne závery správneho súdu
22. Správny súd vlastnou činnosťou zistil, že senát správneho súdu 3S vo veci rovnakého žalobcu a žalovaného, kde sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016 z dôvodu nepriznania nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr za dodanie materiálu od dodávateľa spoločnosti EU-trade, spol. s r.o., založenom na záveroch správcu dane o účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, rozhodol rozsudkom č. k. PO-1S/79/2022 - 195 z 09.11.2023 tak, že správnu žalobu zamietol. Správny súd má za to, že súdne konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. PO-1S/79/2022 sa týkalo totožného predmetu konania ako je tomu v prípade súdneho konania vedeného správnym súdom pod sp. zn. PO-1S/78/2022. Senát správneho súdu 3S sa v rozsudku č. k. PO-1S/79/2022 - 195 z 09.11.2023 vysporiadal s identickými žalobnými námietkami žalobcu, aké žalobca uplatnil aj v tomto súdnom konaní. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že správca dane v rámci daňového konania viažuceho sa k uvedeným súdnym konaniam vykonal jednu daňovú kontrolu u žalobcu tak za zdaňovacie obdobie júl 2016 ako aj za zdaňovacie obdobie september 2016, v rámci ktorej bol vydaný jeden protokol. Správny súd tiež zistil, že v obidvoch súdnych konaniach boli správnemu súdu predložené písomné podania rovnakého obsahu.
23. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že v danom prípade boli splnené podmienky predpokladané v ust. § 140 SSP a tak správny súd v rámci odôvodnenia tohto rozsudku v celom rozsahu poukazuje na rozsudok správneho súdu č. k. PO-1S/79/2022 - 195 z 09.11.2023, z ktorého odôvodnením sa v tomto konaní v celom rozsahu stotožnil a zakladá ho do súdneho spisu sp. zn. PO-1S/78/2022.
24. Ohľadne námietky žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia správcu dane z dôvodu jeho vydania na tento úkon nepríslušným orgánom, kvôli neoznačeniu v ňom sídla správcu dane, ako aj z dôvodu, že ho vydala pobočka správcu dane nemajúca právnu subjektivitu, správny súd, okrem odkazu na odôvodnenie rozsudku č. k. PO-1S/79/2022-195 z 09.11.2023 v tejto časti naviac dodáva, že považuje za zákonne udržateľný záver žalovaného, pretože aj keď rozhodnutie správcu dane bolo na hlavičkovom papieri pobočky správcu dane, tak v samotnom rozhodnutí a to v jeho záhlaví, ako aj vo výrokovej časti je uvedené už iba označenie správcu dane a nie jeho pobočky, pričom rozhodnutie je opatrené aj odtlačkom okrúhlej pečiatky správcu dane a nie pobočky (Najvyšší súd SR sp. zn. 10Sžfk/25/2018).
25. Správny súd sa záverom považoval za nevyhnutné vyjadriť k písomnému podaniu žalobcu doručenému správnemu súdu dňa 27.06.2024 a argumentom právneho zástupcu žalobcu predneseným na pojednávaní dňa 28.06.2024. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v danom prípade sa jedná
o dva rozdielne druhy daní (daň z pridanej hodnoty a daň z príjmov) a dve samostatné daňové konania v rámci ktorých správca dane preveruje splnenie rozdielnych podmienok. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane tomuto rozhodnutiu predchádzajúce boli vydané v súlade so zákonom a závery v nich prijaté a odôvodnené sú udržateľné vo vzťahu k výrokom týchto rozhodnutí. Skutočnosť, že správca dane v inom konaní v rámci daňovej kontroly inej dane (daň z príjmu) dospel k iným záverom, čo môže evokovať nekonzistentnosť jeho rozhodovania, však sama o sebe nemôže podľa správneho súdu založiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pokiaľ toto preskúmavané rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vyhodnotil správny súd ako súladné so zákonom.
26. Správny súd dospel k presvedčeniu o správnosti a zákonnosti správnou žalobou napádaného rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane, a keďže nedospel k záveru v naplnení ani jedného z dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.
27. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).