Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Sp-7-2015.pdf
PDF · 92.35 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sp/7/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľky: D. R., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXXX/X, XXX XX F., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 12128/2014-KaZA zo dňa 14. januára 2015, takto
rozhodol:
I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp.zn. 12128/2014-KaZA zo dňa 14. januára 2015 p o t v r d z u j e .
II/ Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, rozhodnutím sp.zn. 12128/2014-KaZa zo dňa 14.01.2015, podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, nepriznal navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej pomoci, ktorú navrhovateľka žiadala vo veci konania o novoobjavenom majetku vedenom pod č. 27D/85/2013-46, Dnot 98/2013. Dôvodom nepriznania nároku na poskytovanie právnej pomoci bolo konštatovanie odporcu, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľka ako žiadateľka na Centrum obrátila, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z.. Podľa odporcu navrhovateľka sa domáha prejednania novoobjaveného majetku po jej babke, avšak nebola schopná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a teda existenciu ďalšieho majetku patriaceho neb. Y. X.. Záver o zrejmej bezúspešnosti vyvodil odporca z predložených listín Centru, keď žiadateľka v žiadosti o prejednanie novoobjaveného majetku sama uviedla, že pôvodné dedičské konanie po poručiteľke neb. Y. X. nebolo vedené. Zároveň v odvolaní proti uzneseniu, ktorým súd zastavil dedičské konanie č. 27D/85/2013 uviedla, že „Moja babka (Y. X.) zomrela nemajetná, lebo všetko podelila ešte za života medzi svoje tri žijúce deti.“. Ďalej konštatoval, že z vyjadrení a podaní navrhovateľky je zrejmé, že žiada usporiadanie sporných vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré v skutočnosti však nemôže riešiť súd v konaní o novoobjavenom majetku, ale tieto môžu byť predmetom sporového civilného konania. Navrhovateľka dokonca sama uvádza, že podľa katastra v H. poručiteľka mala zomrieť nemajetná.
V zákonom stanovenej lehote sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala navrhovateľka. V odvolaní uviedla, že dúfa, že sa vec vyrieši a už nebude viac šikanovaná. Objasnila, že požiadala Okresný súd v Žiline o prejednanie dedičstva po babke Y. X., rod. C., D. M., ktorá zomrela v apríli XXXX. Jej mama D. I., rod. X., zomrela skôr vo februári XXXX. Babka Y. X. je v pozemnoknižných vložkách vedená tak, že svoj majetok rozdelila svojich trom žijúcim deťom, pričom jedno dieťa (Z.) zomrelo. Navrhovateľka po rokoch zistila, že podiely nie sú zhodné, a preto sa obrátila na Okresný súd v Žiline o prejednanie dedičstva po babke Y. X.. Vec bola pridelená notárke v Bytči JUDr. Ehnovej. Súd ju vyzval, aby predložila
notárke všetky pozemnoknižné vložky. Na katastri v Bytči, ale aj notárka JUDr. Ehnová jej oznámili, že babka zomrela ako nemajetná a dedičstvo sa neprejednávalo. Uvádzala, že nevie pochopiť, prečo na výzvu súdu kataster nezaslal pozemnoknižné vložky JUDr. Ehnovej. Ona predsa nemôže vedieť, v ktorých všetkých vložkách je babka vedená. Napísala na okresný súd, aby sa v konaní pokračovalo, na čo ju súd odkázal na Centrum právnej pomoci v Žiline, kde jej však odmietli právnu pomoc z dôvodu, že vo veci nebude mať úspech. S takýmto rozhodnutím nesúhlasí a žiada súd, aby rozhodol správne tak, aby jej bola priznaná právna pomoc. Je obyčajný človek, nemá vysokoškolské vzdelanie, a preto potrebuje, aby jej právnici pomohli odborne napísať návrh. Ona rozumie bežným veciam viac ako kto iný, rozumie mapám a všetkému, čo laik má vedieť, ba i viac, a preto žiada, aby na každom súde bola účastníčkou a tiež, aby sa mohla stručne obhájiť. Uvádzala, že má 72 rokov, cudzie nechce, avšak svoje si nedá nikdy. Dožadovala sa slušného prístupu k jej osobe a nie ponižovania a nezmyslov na jej osobu. Uvádzala, že pozemky vlastnili už od roku 1937, pričom jej rodičia za života nevykonali žiadnu zmenu, nič nepredali. Keď jej zomrela mama, mala len 13 rokov. Žiada, aby nebola popieraná skutočnosť, že rodičia pozemky vlastnili, ale aby podľa pozemnoknižných vložiek a zmien bolo všetko prejednané tak, ako sa patrí. A tiež žiadala, aby žijúci súrodenci matky a ich potomkovia neovplyvňovali kataster a súdy, keďže bez akéhokoľvek oslovenia sa vykonávali zmeny v pozemnoknižných vložkách. Priznanie právnej pomoci odôvodňovala tým, že nepozná paragrafy a postupy, ktoré by jej pomohli hájiť jej záujmy. V závere odvolania poukázala na nepriaznivé majetkové pomery, čím zároveň odôvodňovala aj žiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 26.02.2015 trval na svojom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených. Centrum postupovalo podľa zákona č. 327/2005 Z.z. a po preskúmaní podmienok podľa § 6 a § 8 zákona dospelo k záveru, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na Centrum, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu, nakoľko žiadateľka nepredložila, ani neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení potvrdzujúcich existenciu ďalšieho majetku po neb. Y. X.. Nesplnenie čo i len jednej podmienky má za následok nepriznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Preto Centrum žiadateľke nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní vo veci „O novoobjavenom majetku vedenom pod č. 24D/85/2013-46, DNot 98/2013“. Odporca žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 24Sp/7/2015-28 zo dňa 13.04.2015 priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p..
Na prejednanie veci súd podľa § 250g v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. nariadil pojednávanie. Navrhovateľka ospravedlnila neúčasť na nariadenom pojednávaní a poslal súdu písomné stanovisko zo dňa 10.05.2015, v ktorom zotrvávala na podanom opravnom prostriedku a žiadala súd vo veci správne rozhodnúť aj v jej neprítomnosti. Opätovne poukázala na dôvody nespokojnosti s napadnutým rozhodnutím a znova požiadala, aby bola oslobodená od súdnych poplatkov napriek tomu, že uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov jej bolo doručené dňa 17.04.2015. K vyjadreniu pripojila Oznámenie Krajskej prokuratúry v Žiline zo dňa 17.04.2015 o vybavení jej opakovaného podnetu, z ktorého vyplýva, že podnet navrhovateľky bol odložený.
Odporca podaním zo dňa 20.04.2015 ospravedlnil neúčasť na nariadenom pojednávaní a výslovne súhlasil s rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti.
Krajský súd v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vydané v súlade so zákonom.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.; fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa § 8 citovaného zákona; pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona; konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.
Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona; centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona; na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p.; pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákona. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinností fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1,2 O.s.p.).
Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmať zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia odporcu ako aj jeho postupu v správnom konaní, ktorý vyústil do vydania rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľke vo veci konania o novoobjavenom majetku vedenom pod č. 24D/85/2013-46, DNot 98/2013.
Spornou otázkou sa stalo posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci navrhovateľky, pre ktorú žiadala priznať právnu pomoc. Súd posudzoval správnosť aplikácie ustanovenia § 8 v spojení s § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. na daný prípad.
Pojem zrejmej bezúspešnosti bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v ustanovení § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov, keď Občiansky súdny poriadok pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Čo treba konkrétne rozumieť pod týmto pojmom, Občiansky súdny poriadok konkrétne neupravuje. Zákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže podmienkou pre priznanie nároku na právnu pomoc je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii ustanovenia § 138 O.s.p. súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo
veci nemôže byť vyhovené. Súd má za to, že toto kritérium sa má zohľadňovať aj pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z..
Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci je v podstate vecou úvahy správneho orgánu. Súd v preskúmavacom konaní v takomto prípade posudzuje iba, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe správneho uváženia nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
V súlade s ustanovením § 8 citovaného zákona Centrum pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti okrem iného prihliada na to, či žiadateľ je schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
V danom prípade sú medze stanovené zákonnými podmienkami pre možné priznanie žiadanej právnej pomoci v ustanovení § 6 ods. 1 v spojení s § 8 citovaného zákona, ktorý bližšie upravuje, na čo má Centrum pri posudzovaní splnenia zákonnej podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, najmä prihliadať. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku je správny orgán povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Jedná sa pritom o dôkazy smerujúce k preukázaniu splnenia podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, pričom dokazovanie správny orgán vykonával v zmysle § 32 a nasl. Správneho poriadku, na použitie ktorého odkazuje § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a podaniami účastníkov konania súd dospel k záveru, že odporca sa dôsledne riadil vyššie citovanou právnou úvahou a napadnuté rozhodnutie spĺňa zákonom požadované náležitosti. Centrum svoju úvahu pri rozhodovaní náležite odôvodnil.
Súd sa plne stotožňuje so záverom odporcu, že navrhovateľka nepredložila a ani neoznačila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, potvrdzujúcich existenciu ďalšieho majetku po neb. Karolíne X.. Priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci predpokladá, že navrhovateľ disponuje dôkazmi na preukázanie svojich tvrdení. V danej veci sa jedná o tvrdenia o existencii novoobjaveného majetku po poručiteľke Y. X.. Zo žiadnych podaní navrhovateľky nevyplýva, že by takéto dôkazy mala, resp. aspoň označila.
Je zrejmé, že záver Centra právnej pomoci o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy súladný s následným rozhodnutím príslušného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Ani súd konajúci podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. nenahrádza konanie tohto súdu, v danom prípade dedičské. Správny súd posudzuje len zákonnosť rozhodnutia a postupu Centra právnej pomoci, t.j. či správne konanie bolo vedené v súlade s procesnými predpismi, či boli správnym orgánom správne aplikované príslušné hmotnoprávne normy. Správne súdy konajúce podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. teda nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov, preto ani nemôžu prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci, pre ktorú žiada navrhovateľka poskytnúť právnu pomoc. Centrum, ale ani súd, konajúci podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., nemá možnosť vzhľadom na upravený proces, dať jednoznačnú odpoveď, či navrhovateľ bude alebo nebude so svojou vecou, pre ktorú žiada poskytnúť právnu pomoc, úspešný. To ovšem nezbavuje správny orgán povinnosti zaoberať sa zrejmou bezúspešnosťou sporu a v prípade, že správny orgán dospeje k záveru, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, môže priznať žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. Nepriznanie právnej pomoci neznamená, že by navrhovateľ nemohol uplatňovať svoje práva pred všeobecným súdom sám. Pokiaľ by odporca v takomto prípade, t.j. keď navrhovateľka nedisponuje dôkazmi na preukázanie svojich tvrdení, priznal právnu pomoc, odporca ako štátna rozpočtová organizácia, by pri hospodárení s finančnými prostriedkami štátu postupoval v rozpore s rozpočtovými pravidlami, v zmysle ktorých musí prihliadať na hospodárnosť a účelné použitie finančných prostriedkov štátu.
Pri rozhodovaní súd vychádzal z názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp.zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012, v zmysle ktorého „ Senát Najvyššieho súdu SR prisvedčil argumentácii žalovanému v tom, že za správny nemožno považovať výklad, že posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu má ponechať len na tvrdení žiadateľa s tým, že potom by posudzoval len otázku materiálnej núdze žiadateľa a otázku hodnoty sporu, pričom by priznal nárok aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť jeho nároku. Takýto postup by totiž znamenal v jednotlivých prípadoch uplatnenie šikanóznych návrhov a návrhov založených na tvrdení žalobcu, ktoré nevie preukázať. Stotožnil sa tiež s názorom žalovaného, že
za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon č. 327/2005 Z.z. citovaným ustanovením § 8 mu (Centru právnej pomoci) zveril právomoc tieto návrhy „eliminovať“ v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku“. Súd poukazuje tiež na závery NS SR vyslovené v rozsudku sp.zn. 3Sžo/42/2014 zo dňa 19.05.2015.
Navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..
Súd navrhovateľku nezaviazal zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ktorej vznikla poplatková povinnosť, nakoľko podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, s ktorým nebola úspešná, pretože súd navrhovateľke priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.