Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/79/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom: Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, právne zastúpeného: Havlát & Partners - advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 55 474 853, so sídlom: Rudnayovo námestie 4549/1, 811 01 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Ján Havlát, advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, IČO: 42 355 818, so sídlom: Továrenská 7, 811 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb zo dňa 31.01.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podanej dňa 17.03.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 16.03.2023, podanou dňa 17.03.2023 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), pôvodne vedenou pod sp. zn. , sa žalobca domáhal preskúmania na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb zo dňa 31.01.2023 (ďalej aj „“), a to v časti jeho ustanovení čl. III bod 3. ods. 2 písm. j) a čl. IV bod 3.

2. bolo zverejnené vo Vestníku Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb s účinnosťou od 01.04.2023. Vo vzťahu k čl. III bod 3. ods. 2 písm. j) bola jeho účinnosť zmenená ku dňu 01.07.2024 Všeobecným povolením žalovaného č. 1/2024 zo dňa 18.03.2024.

3. V rámci správnej žaloby žalobca zároveň navrhol priznanie odkladného účinku podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Svoj návrh odôvodnil tým, že namietané ustanovenia všeobecného povolenia sú v rozpore so zákonom a príslušnou smernicou, sú nerealizovateľné, v dôsledku čoho môže dôjsť k neschopnosti plniť na ich základe vo vzťahu k zákazníkom a k následnej strate klientely, dobrej povesti (v tejto súvislosti poukázal na uznesenie krajského súdu sp. zn. ), k riziku sankcií za nesplnenie povinností uložením pokuty, a k vynaloženiu nákladov na implementáciu príslušných opatrení vo výške 1 550 500 Eur. Priznanie odkladného účinku žalobe podľa žalobcu neodporuje ani verejnému záujmu, pretože opatrenia obsiahnuté vo všeobecnom povolení idú nad rámec zákona, resp. príslušnej smernice, tvoria ilegálnu nadstavbu vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti nie je ohrozené, orgán štátu je spôsobilý na svojej strane zabezpečiť takú úpravu systému odpočúvania a záznamu prevádzky v sieti, ktorá umožní naplnenie týchto povinností, pričom práva spotrebiteľov sú dostatočne chránené existujúcimi ustanoveniami zákona. Priznanie odkladného účinku podľa žalobcu zabezpečí, aby súdna ochrana bola reálna a efektívna. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k žalobe priložil: Odhad nákladov, Príloha k dokumentu Odhad nákladov, Pripomienky k návrhu všeobecného povolenia x/2023 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo

elektronických komunikačných služieb v procese verejnej konzultácie, Schéma režimu fungovania poskytovania tovaru a služieb tretích strán zo dňa 14.03.2023, a ďalšie dokumenty vyplývajúce z komunikácie s inými dotknutými subjektami.

4. Na základe , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pomocou programových a technických prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pod sp. zn. pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ktorý ďalej konal.

5. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 22.11.2023 žalobca k svojmu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doplnil informáciu, že žalovaný vo veci výkonu všeobecného povolenia a kontroly jeho plnenia začal výkon kontroly, pričom vec je v štádiu predkladania informácií a dokladov, čo preukazoval žiadosťami žalovaného o poskytnutie informácií a dokladov [Žiadosť žalovaného o poskytnutie informácií a dokladov podľa v spojení s zo dňa 28.09.2023 a zo dňa 08.11.2023], predložených ako prílohy podania. Vzhľadom na to žiadal vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku.

6. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 22.02.2024 sa k žalobe i k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril žalovaný, ktorý v prvom rade poukázal na to, že nie je možné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy či jeho opatrenie vydané v administratívnom konaní tak, ako sú tieto inštitúty ako spôsobilé predmety súdneho prieskumu definované v . Dodal, že je povinný dodržiavať každý, kto poskytuje verejné siete alebo služby, a jeho konkretizácia sa prejavuje vo vzťahu k predmetom jeho regulácie. Ďalej uviedol, že nadobudlo platnosť, keď bolo zverejnené vo Vestníku žalovaného, a dňa 01.04.2023 nadobudlo účinnosť, preto je priznanie odkladného účinku po tomto dátume irelevantné. S argumentáciou žalobcu sa nestotožnil a dodal, že je v súlade so zákonom a je nevyhnutné pre splnenie povinností podľa zákona. Pokiaľ ide o ekonomickú záťaž, táto tiež nie je v rozpore so zákonom. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v rozpore s verejným záujmom, ktorý je daný účelom zákona, chrániacim verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ako aj spotrebiteľov. Vzhľadom na uvedené navrhol odkladný účinok nepriznať.

7. Podaním doručeným správnemu súdu 15.03.2024 žalobca predložil nové podklady a informácie k rozhodnutiu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vo svojom podaní poukázal najmä na skutočnosť, že výkon kontroly plnenia všeobecného povolenia žalovaný ukončil dňa 16.02.2024 doručením Zápisu o výsledku kontroly č. 2406/OŠD/2024-3433 zo dňa 16.02.2024 so záverom, že žalobca porušil ustanovenia všeobecného povolenia, za čo mu hrozí pokuta. Žalobca sa teda nachádza v situácii, kedy je vystavený následkom aplikácie žalobou namietaných nezákonne uložených povinností, ktorých riadne plnenie nie je schopný realizovať, a za ich neplnenie bude žalovaným sankcionovaný. Nezákonnosť ustanovenia čl. III bod 3. ods. 2 písm. j) všeobecného povolenia konštatovala aj Krajská prokuratúra Bratislava, ktorá podala protest. Žalovaný však naďalej trvá na plnení, navrhol iba jeho dočasný odklad. Žalobca ďalej poukázal na to, že splnenie povinnosti na strane žalobcu pritom vyvolá implementačné náklady v odhadovanej výške, ktorú konkretizoval ním uvedenou sumou. Na preukázanie svojich tvrdení predložil početné prílohy, najmä Zápis o výsledku kontroly č. 2406/OŠD/2024-3433 zo dňa 16.02.2024 (v zápise boli konštatované nedostatky vo vzťahu k napadnutému čl. IV. bod 3. všeobecného povolenia), Protest prokurátora č. Kd 140/23/1100-6 zo dňa 30.06.2023, Verejná konzultácia k návrhu zmeny všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb, Návrh Všeobecného povolenia č. 1/2024 a ďalšie dokumenty, ktorých obsah je súčasťou obchodného tajomstva.

8. Podaním doručeným správnemu súdu 19.03.2024 žalobca predložil ďalšie podklady k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a doplnil informáciu týkajúcu sa faktickej a technickej nepripravenosti dotknutých a spolupracujúcich subjektov na realizáciu povinností vyplývajúcich z všeobecného povolenia. Zdôraznil aj hrozbu zásahu do majetkovej sféry žalobcu, ktorá je podľa neho

v dôsledku nepripravenosti vyššia. Vzhľadom na uvedené opätovne navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. K podaniu predložil prílohy, ktorých obsah je predmetom obchodného tajomstva.

9. K podaniam žalobcu, ktorými bol doplnený jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, sa vyjadril žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 12.04.2024. Zotrval na svojich predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach a dodal, že došlo k zmene účinnosti všeobecného povolenia vo vzťahu k napadnutej časti ku dňu 01.07.2024 (Všeobecné povolenie č. 1/2024 zo dňa 18.03.2024, ktorým sa mení č. 1/2023, zverejnené vo Vestníku žalovaného 19.03.2024). Zdôraznil, že splnenie povinností podľa všeobecného povolenia je nevyhnutné pre splnenie zákonných povinností a ich nesplnenie by priamo viedlo k porušeniu ochrany súkromia a poskytovania informácií len v nevyhnutnom rozsahu. Ustanovenie o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) síce predpokladá určitú ekonomickú záťaž na strane podniku, avšak podmienka primeranosti je podľa neho splnená tým, že je upravený mechanizmus rozdeľovania nákladov medzi orgány štátu a podniky. Takáto úprava je nediskriminačná a nebola predmetom konania ani na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Napokon žalovaný zdôraznil, že priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom na odpočúvaní a zaznamenávaní prevádzky v sieťach, ktorej zabezpečenie nie je bez oddelenia hlasovej a multimediálnej prevádzky možné, a to verejný poriadok a bezpečnosť štátu, a mohlo by ohroziť legitímne očakávania a ochranu spotrebiteľov, pričom ide o povinnosti stanovené Poukázal tiež na vyjadrenia tretích subjektov, ktoré trvali na požiadavkách formulovaných vo všeobecnom povolení. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal odkladný účinok nepriznať. K vyjadreniu predložil viacero príloh, najmä: č. 1/2024 zo dňa 18.03.2024, iné dokumenty ako súčasť komunikácie s dotknutými subjektami, uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. -72 zo dňa 31.08.2023, ktorým bola správna žaloba proti všeobecnému povoleniu č. 1/2023 zo dňa 31.01.2023 odmietnutá ako neprípustná podľa , čím žalovaný dokladoval neprípustnosť súdneho prieskumu v tejto veci.

10. Vzhľadom na zistenie, že uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. -72 zo dňa 31.08.2023 sa týka totožného predmetu konania ako v danej veci, teda Všeobecného povolenia č. 1/2023 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb zo dňa 31.01.2023, pričom správna žaloba k tomuto predmetu prieskumu bola odmietnutá ako neprípustná podľa , správny súd zvažoval dopad na práva účastníkov v tomto konaní. Dospel pritom k záveru o potrebe vykonať ďalšie procesné úkony za účelom zabezpečenia možnosti žalobcu vyjadriť sa k možnému postupu súdu podľa , resp. k vydanému odmietajúcemu uzneseniu.

11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.02.2024 vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 30.04.2024, pričom zotrval na podanej žalobe a sčasti zopakoval svoju argumentáciu k návrhu na priznanie odkladného účinku. Dodal, že dôsledkom uloženej povinnosti je zabezpečiť na svoje náklady technológiu, ktorú pre poskytovanie svojich služieb žalobca nepotrebuje, ktorú potrebuje výlučne orgán štátu vykonávajúci odpočúvanie a ktorú si môže zabezpečiť aj sám. Žalovaný vo vzťahu k odkladnému účinku neuviedol nič, čo by bránilo ho priznať a nespochybnil ani náklady, ani absenciu nevyhnutnosti opatrení. Tvrdenie žalovaného, že uložené povinnosti sú nevyhnutné na splnenie zákonných povinností, označil za nepravdivé, v priamom rozpore so stanoviskom štátu. Daná problematika sa podľa neho netýka témy šifrovania. Orgán štátu má podľa žalobcu už teraz sprístupnený celý rozsah prevádzky, preto je tento argument žalovaného irelevantný. Podľa názoru žalobcu nadobudnutie účinnosti všeobecného povolenia nebráni jeho priznaniu a takéto tvrdenie žalovaného nemá oporu v . Uzavrel, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalobcu, najmä vo vzťahu k nákladom na implementáciu a rozporu s verejným záujmom, ale i vo vzťahu k rozšíreniu pôsobnosti a regulácie mimo zákona, i neprimeranosti regulácie. Doplnil, že náklady na realizáciu opatrení v oblasti odpočúvania sú objektivizované konkrétnou ním uvedenou sumou. Zdôraznil, že je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Vzhľadom na uvedené zotrval na podanej žalobe a na návrhu na priznanie odkladného účinku.

12. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.04.2024 sa žalobca vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.06.2024, v ktorom zotrval na podanej žalobe a obsah stanoviska (vyjadrenia) žalovaného považoval za neopodstatnený. Potvrdil dôvody, pre ktoré navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe a dodal, že vykonaním kontroly si žalovaný pripravuje podklad pre uloženie sankcií. Argumenty

žalovaného sú podľa neho irelevantné. Zdôraznil, že povinnosť, ktorú žalovaný žalobcovi uložil, nesmeruje k tomu, aby žalobca splnil povinnosť uloženú zákonom, pretože túto už spĺňa. Už toto konštatovanie je dostatočné na to, aby napadnuté ustanovenie všeobecného povolenia bolo kvalifikované ako také, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi. Zopakoval argumentáciu o neúčelnosti a nadbytočnosti uložených povinností, absencii nevyhnutnosti pri ukladaní povinností a dodal, že ani samotné ustanovenie , nepredpokladá, že podnik bude znášať náklady na opatrenia, ktoré môže a má vykonať štát, za štát. Skutočnosť, že právna úprava podľa , nebola predmetom konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky, nie je podľa žalobcu relevantná, keďže žalovaný toto ustanovenie nesprávne interpretoval a aplikoval. Povinnosť oddeľovať hlasovú a multimediálnu prevádzku je nad rámec povinností žalobcu a nahrádza to, čo by mal robiť orgán štátu. Uzavrel, že priznanie odkladného účinku neohrozí verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu, keďže jeho povinnosti sú splnené. Osobitne k možnosti odmietnutia správnej žaloby tak, ako to navrhol žalovaný, s poukazom na rozhodnutie správneho súdu vydaného v inej veci vo vzťahu k rovnakému predmetu konania žalobca uviedol, že odmietajúce rozhodnutie je v priamom rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , s ktorým sa správny súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Dodal, že sa dotýka základných práv a slobôd žalobcu vrátane ústavných práv na ochranu majetku či na podnikanie. je podľa neho individuálnym správnym aktom a v skutočnosti len nahrádza individuálne povolenia, ktoré by inak žalovaný musel vydať každému, kto chce v oblasti elektronických komunikácií podnikať. Zefektívnenie fungovania verejnej správy však nemôže ísť na ujmu súdnej ochrany. Na dôvažok žalobca dodal, že proti odmietajúcemu rozhodnutiu bola podaná kasačná sťažnosť, preto zotrval a podanej žalobe a na návrhu na priznanie odkladného účinku.

13. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023 konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

14. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

15. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

16. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

17. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, t. j. jedine žalobca je oprávnený takýto návrh podať. Výlučne žalobcu potom zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom, a zároveň sa vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom na to, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti

rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého právneho aktu orgánu verejnej správy, čo znamená, že tento nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení, a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia z neho plynúce sú vylúčené, teda sa ním prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a zasahuje sa do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne preukázané.

18. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, so zreteľom na konkrétne okolnosti danej veci. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -11 z 03.03.2022, podľa ktorého „okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

19. Správny súd po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj prislúchajúceho spisového materiálu, zohľadniac okolnosti danej veci a všetky podané vyjadrenia účastníkov konania, ktoré bolo potrebné pre riadne posúdenie danej veci a riešenia otázky ďalšieho postupu v konaní zabezpečiť, dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Podstatou argumentácie žalobcu je skutočnosť, že , ktoré je predmetom súdneho prieskumu v danej veci, je nezákonné, resp. rozporné so zákonom a , a z tejto rozpornosti žalobca priamo vyvodzuje splnenie podmienok podľa . Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že nezákonnosť konkrétneho rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy môže byť predmetom prieskumu súdu až vo veci samej, nie však v štádiu posudzovania existencie dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle , ktoré predstavujú určitú formu predbežnej ochrany v danom konaní. Dôvod pre postup podľa , zakladajúci sa na takomto tvrdení, je preto irelevantný. Správny súd pri rozhodovaní o odkladnom účinku totiž nemôže prejudikovať výsledok konania vo veci samej, a teda ani sa zaoberať námietkami, ktoré k meritu veci smerujú.

20. Pokiaľ ide o samotné splnenie predpokladov podľa , správny súd zastáva názor, že navrhovateľ neosvedčil existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, vyžadovaného zákonom. Správny súd pripomína, že žalobcovi v konaní podľa prislúcha nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkazná, teda povinnosť svoje tvrdenia komplexne, riadne a dostačujúco preukázať, čo v danej veci nemožno konštatovať. Žalobca síce súdu predložil ním vypracované predbežné vyčíslenie nákladov na realizáciu povinností vyplývajúcich z všeobecného povolenia v sume 1 550 500 Eur a ďalšie dokumenty týkajúce sa realizácie uložených povinností v spolupráci s ďalšími dotknutými subjektami, v priebehu konania však nepredložil žiadne doklady preukazujúce jeho celkovú majetkovú situáciu, ktorá by v priamej príčinnej súvislosti s právnymi následkami všeobecného povolenia, resp. v súvislosti s nákladmi vynaloženými na jeho implementáciu, odôvodňovala existenciu následku v intenzite predpokladanej ustanovením . Žalobca ako navrhovateľ nepreukázal svoju aktuálnu finančnú (ne)spôsobilosť a neuviedol, aký konkrétny následok (dopad) na jeho majetok či podnikanie by napadnuté povolenie malo/mohlo mať, jeho argumentácia smerovala len k tvrdeniu o zbytočnosti predmetných výdavkov. Vyčíslenie odhadovaných nákladov na plnenie povinností zo všeobecného povolenia bez komplexného obrazu o majetkovej situácii žalobcu vrátane špecifikácie následkov, ktoré mu priamo hrozia, nie je na účely posúdenia nevyhnutnosti využitia inštitútu odkladného účinku postačujúce. Navyše neušlo pozornosti správneho súdu, že žalobca predpokladanú výšku implementačných nákladov v priebehu konania menil, keď pôvodne vyčíslenú sumu 1 550 500 Eur, uvádzanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pozostávajúcu zo sumy 840 000 Eur - v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi z čl. III bod 3. ods. 2 písm. j) všeobecného povolenia – a zo sumy 710 500 Eur – v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi z čl. IV. bod 3. všeobecného povolenia, svojím podaním doručeným súdu dňa 15.03.2024 vo vzťahu k čl. III bod 3. ods. 2 písm. j) všeobecného

povolenia podstatne upravil. Žalobca tak v priebehu konania korigoval odhady vyčíslených nákladov bez možnosti verifikácie ich dôvodnosti a hodnovernosti.

21. Správny súd nad rámec uvedeného, na okraj dodáva, že účinnosť všeobecného povolenia bola vo vzťahu k napadnutému čl. III bod 3. ods. 2 písm. j) odložená až do 01.07.2024, v tejto časti teda stále nenastali jeho právne účinky. V dôsledku toho nemožno hovoriť o bezprostrednej, priamo hroziacej ujme či následku, ktoré by žalobcovi mali hroziť nastúpením právnych účinkov všeobecného povolenia, ku ktorým dosiaľ nedošlo.

22. Záver správneho súdu o neosvedčení žalobcom tvrdených skutočností platí aj pre potenciálnu stratu zákazníkov, prestíže či dobrej povesti, ktoré žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku namietal. V tomto smere nebola osvedčená hrozba takejto straty, žalobca nepredložil žiaden doklad, ktorým by preukázal avizovaný následok vo vzťahu k čo i len jednému zákazníkovi, preto sa toto tvrdenie pohybuje len v rovine všeobecných, ničím nepodložených tvrdení, ktoré nie je možné uznať ak dôvod pre aplikáciu tak výnimočného inštitútu, akým odklad účinkov právoplatných administratívnych aktov je. Ak žalobca poukazoval v tejto súvislosti na rozhodnutie krajského súdu sp. zn. , správny súd konštatuje, že jeho závery nie sú aplikovateľné na danú vec, keďže v oboch prípadoch ide o úplne odlišné skutkové okolnosti i potenciálny následok. Vo veci krajského súdu sp. zn. , v ktorej bol uznesením z 13.04.2018 správnej žalobe priznaný odkladný účinok, bol konštatovaný likvidačný následok vydaného rozhodnutia, ktorým došlo k zrušeniu autorizácie na výkon činnosti žalobcu. S tým priamo súvisel aj následok v podobe možnej straty zákazníkov, resp. zákonnej možnosti zmluvných partnerov odstúpiť od zmluvy (možnosť expressis verbis daná zákonom), keďže dotknutý žalobca by nemohol predmetnú činnosť prevádzkovať vôbec.

23. Pokiaľ ide o bezprostrednú hrozbu uloženia pokuty, ktorou žalobca argumentoval v doplnení svojho návrhu, a za účelom ktorej predložil Zápis o výsledku kontroly č. 2406/OŠD/2024-3433 z 16.02.2024, ani túto správny súd nevzhliadol ako dôvodnú, pričom opakovane poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade, ak by pokuta v súvislosti s neplnením povinností bola žalobcovi uložená (k čomu však dosiaľ nedošlo) žalobca uvedené tvrdenia nedal do priamej príčinnej súvislosti so svojou majetkovou situáciou, či inak výnimočnou situáciou, a neosvedčil tak hrozbu v podobe konkrétneho, zásadného, nezvratného či nenapraviteľného následku. Navyše uloženie sankcie môže byť predmetom osobitného administratívneho konania, ktorý nie je totožný s predmetom tohto konania.

24. Správny súd dodáva, že fakt, že žalovaný začal výkon kontroly, resp. ju ukončil so záverom, že došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z všeobecného povolenia, ešte sám osebe nie je osvedčením predpokladov pre postup podľa . Skutočnosť, že bol podaný protest prokurátora (ktorému nebolo vyhovené), ako i tvrdenia o nepripravenosti žalobcu a tretích subjektov na prijatie implementačných opatrení či absencii nevyhnutnosti uložených povinností smerujú k argumentácii v merite veci a neosvedčujú hrozbu podľa . Navyše poukazovanie na situáciu tretích subjektov, ktoré nie sú žalobcami, je argumentáciou len v abstraktnej rovine, ktorá ani nie je relevantná vo vzťahu k osvedčeniu hrozby na strane žalobcu.

25. Napokon správny súd konštatuje, že žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom, ktorým je v tomto prípade záujem na plnení povinností uložených , konkrétne povinností v súvislosti s , ako aj povinností na úseku ochrany spotrebiteľa, ku ktorým napadnuté ustanovenia všeobecného povolenia smerujú. Žalobca absenciu rozporu s verejným záujmom odvodzuje opätovne zo skutočnosti, že ustanovenia napadnutého povolenia idú nad rámec zákona a tvoria „ilegálnu nadstavbu“, resp. vychádza z názoru, že štátny orgán je schopný sám zabezpečiť úpravu systému umožňujúcu splniť dané požiadavky (námietka absencie účelnosti a nevyhnutnosti uložených povinností), ktoré môžu byť predmetom prieskumu až vo veci samej. V tejto súvislosti správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -44 z 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov.

Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

26. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok, ani skutočnosť, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto správny súd v súlade s návrh žalobcu zamietol.

27. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( veta prvá v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ ].