Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/56/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: RECLAIM, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Staromestskej č. 3, IČO: 46 076 760, proti povinným: X/Petrovi S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v F. č. XX a 2/ N. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v F. č. XX, o vymoženie pohľadávky v sume 2.653,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 24.03.2022 č.k. -59, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinným a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. Povinným nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa exekúcia vykonáva na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.03.2011 č.k. -45. Zmenkový platobný rozkaz je rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa v skrátenom konaní priznal nárok zo zmenky. Z uvedeného dôvodu oprávnený po nadobudnutí účinnosti ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie na súd v zákonom stanovenej lehote. Keďže súd má povinnosť zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku len v prípade vymáhania nárokov zo zmenky vzniknutých v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, bolo potrebné v prvom rade skúmať charakter uzavretej úverovej zmluvy za účelom zistenia, či je možné na predmetnú vec aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

3. Pokiaľ ide o právne posúdenie právnym predchodcom oprávneného uplatneného nároku nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretá dňa 15.11.2005 medzi bankou a povinnými v 1. a 2. rade je spotrebiteľskou zmluvou, na čom nič nemení ani to, že samotná zákonná úprava zmluvy o úvere ako zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach a zmluva o úvere patrí ako taká medzi tzv. absolútne obchody. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom nevplyvňujú a všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.

4. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 3.319,39 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške 1.991,63 eur s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

5. V zmluve v článku II. je uvedené, že za spracovanie medziúveru sa vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 99,58 eur a v prípade ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku, vyrubuje sa mu poplatok 16,59 eur a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu bol stanovený na sumu 13,27 eur a ktorý bol splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho úveru. Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodársky ekvivalencia vo vzťahu veriteľ - dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Spracovanie medziúveru zrejme predstavuje ponuku veriteľa, za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi poskytnúť úver, ale až jej akceptáciou dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom ani nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje prakticky administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp. benefit. Rovnako to platí aj o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nie je možné zistiť, aké činnosti, resp. služby poskytnuté dlžníkovi sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorým spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky neboli individuálne dojednané, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a tak spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky, ktorú veriteľ určil dlžníkovi pre prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemá pochybnosti o tom, že vystavenie biankozmenky bolo v prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis, pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a jej vystavením teda neposkytol veriteľ dlžníkovi žiadnu službu, práve naopak, vystavením biankozmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil aj zaplatiť poplatok. Takéto zmluvné dojednania o uvedených poplatkoch je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy.

6. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. ďalej vyplýva, že zmenkový súd vychádzal pri rozhodovaní iba z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a z originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, aby zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Keďže zmenkový súd riadne neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.

7. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený. Nakoľko z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného zmenkového spisu nevyplýva, aby pri posudzovaní vymáhaného nároku zo spotrebiteľskej zmluvy bolo prihliadnuté na vyššie uvedené neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, súd prvej inštancie exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

8. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a povinným nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd exekúciu zastavil v celom rozsahu, aj keď v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa ust. a nasl. , pričom táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky týkajúce sa vyrubenia poplatku za spracovanie medziúveru, vyrubenia poplatku za vydanie biankozmenky a vyrubenia poplatku za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru. V zmysle ust. Exekučného poriadku v znení , ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

10. V právnom štáte je nevyhnutné, aby súdy vykladali a aplikovali právne normy nie izolovane, ale vo vzájomných súvislostiach. Exekučný súd nemôže ignorovať ustanovenie § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý ako je aj z jeho jazykového znenia zrejmé, je potrebné aplikovať pri každom dôvode zastavenia exekúcie. Uvedené platí bezpodmienečne aj pre prípad zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Vyplýva to okrem iného i z toho, že cieľom novely Exekučného poriadku uskutočnenej bolo zabezpečenie ochrany spotrebiteľa v rozsahu a kvalite predpokladanom právom Európskej únie, pričom v zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Uvedené sa premietlo aj do ustanovenia , v zmysle ktorého sú neplatné príslušné neprijateľné podmienky, nie však celá spotrebiteľská zmluva.

11. V tejto súvislosti sa poukázalo na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v Náleze zo dňa 20.09.2020 sp. zn. , podľa ktorého ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci konajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku, tak automaticky zastaví exekúciu v celom rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t.j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len v tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Typicky tomu tak bude pri zmluvných podmienkach, ktoré zakladajú povinnosť platiť určitý poplatok, úrok, sankciu a podobne. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou preto pri posudzovaní nároku zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s článkom 20 ods. 1 SR, ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní disponujúci riadnym exekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z dôvodu toho, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné, a preto sa im súdna ochrana neposkytuje.

12. Odvolací súd v zmysle zásad v ustanovení , a preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny zaver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

15. V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní od účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku).

16. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu. Podľa právnej úpravy zavedenej platnej a účinnej od 23.12.2015, ktorá je obsiahnutá v prechodnom ustanovení Exekučného poriadku, sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach pri vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v postavení spotrebiteľa v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, poskytnutá ochrana aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľský vzťah, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru vzťahu oprávnený (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť tak, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. Oprávnený nepreukázal, že v danej veci nejde o vymáhanie nároku, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a že súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, obsah zmluvy a prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, prípadne neprípustnosť použitia zmenky, rozpor s dobrými mravmi alebo rozhor so zákonom.

17. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo s účinnosťou od 23.12.2015, zákonodarca jednoznačne stanovil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek existencii právoplatného exekučného titulu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom nebol preukázaný opak. Exekučný súd v zmysle takto formulovaného ustanovenia Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi, pretože nemôže byť úlohou exekučného súdu v rámci exekučného konania nahrádzať základné konanie. Exekučné konanie slúži výlučne na nútený výkon dobrovoľne nesplnených povinností uložených vykonateľnými rozhodnutiami vydanými v základnom konaní, a preto zásadne nie je možné v jeho rámci pristupovať k hmotnoprávnemu prieskumu exekučných titulov. Rozhodnutie vo veci samej totiž musí byť vždy vydané v rámci základného konania. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so ustanovila jednoznačnú právnu domnienku, že v prípadoch uplatňovania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je daný dôvod na zastavenie exekúcie, ak nie je preukázaný opak, k čomu však nedošlo. Exekučný súd podľa ust. Exekučného poriadku dostatočne preskúmal na základe listín predložených oprávneným, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie a keďže zistil, že domnienka podľa ust. Exekučného poriadku nebola vyvrátená, správne postupoval, ak exekúciu zastavil.

18. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý

poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle ustanovenia , by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie je závislá od zavinenia veriteľa.

19. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).