Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-663-2014.pdf
PDF · 86.69 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/663/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľov: 1. Ing. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, G., 2. F. X., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, G., obe zastúpené splnomocneným zástupcom: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, G., proti odporcovi: TT - KOMFORT, s.r.o., IČO: 36 277 215, so sídlom Františkánska 16, Trnava, o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy, na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28. apríla 2014, č.k. 37C/39/2012-149, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 90, § 91, § 80 písm. c), § 153, § 154 ods. 1 O.s.p. ako aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 122/2002 a ostatnej na vec sa vzťahujúcej judikatúry vecne tým, že predmetom konania je určenie neplatnosti Zmluvy o výkone správy č. 4/2012 zo dňa 01.02.2012. Navrhovateľky sú vlastníčkami bytu č. XX na ul. O. X v G.. Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na ul. O. X, X, X, X v G. je spolu 67 osôb. Správcom bytov na ul. O. X, X, X,. X v G. je odporca. Dňa 01.02.2012 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ul. O. X, X, X., X v G., ktorá (okrem iného) mala odsúhlasiť zmluvu o výkone správy; na uvedenej schôdzi zmluva nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov odsúhlasená nebola - na schôdzi sa zúčastnilo 21 vlastníkov bytov, za odsúhlasenie zmluvy hlasovalo na schôdzi 5 vlastníkov, 15 bolo proti, 1 sa zdržal. Navrhovateľky poukazujú na rôzne skutočnosti týkajúce sa predchádzajúcich zmlúv o výkone správy (resp. teraz platnej zmluvy), ktoré však s konaním nesúvisia a pre rozhodnutie súdu nie sú relevantné. Za dôvod neplatnosti zmluvy o výkone správy navrhovateľky označili znenie Zmluvy o výkone správy uvedené v bode II/1, písm. a) a písm. c) (t.j. určenie poplatku za výkon správy a prehlásenie vlastníkov o platbách poplatku za výkon správy v minulom období). Neplatnosť má vyplývať tiež zo skutočnosti, že zmluva nebola riadne odhlasovaná na schôdzi vlastníkov (písomné hlasovanie o zmluve o výkone správy je vylúčené).
Zdôraznil, že v sporovom konaní je účastníkom konania ten kto podal návrh na začatie konania na súde, t.j. žalobca/navrhovateľ a ten, koho žalobca/navrhovateľ označil v žalobe za žalovaného/odporcu. Pokiaľ žalobca nesprávne určí okruh účastníkov na strane žalovaného, súd nemá v zmysle § 5 Občianskeho súdneho poriadku povinnosť žalobcu o tomto nedostatku poučiť pretože nejde o poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale by išlo o poučenie hmotnoprávne - poučenie žalobcu o tom koho by podľa hmotného práva mal žalovať teda presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 Občianskeho súdneho poriadku, a je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Je pritom bezvýznamné,
že podľa hmotného práva by právo malo byť uplatnené proti niekomu inému než proti označenému žalovanému - v tomto prípade ide totiž už o otázku tzv. vecnej legitimácie (aktívnej ak sa týka žalobcu a pasívnej ak sa týka žalovaného), ktorá je predmetom dokazovania a ktorej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
Vo všeobecnosti sa rozlišuje spoločenstvo účastníkov dobrovoľné či spoločenstvo nútené, alebo spoločenstvo samostatné či spoločenstvo nerozlučné; účastníctvo pre konkrétnu vec potom vyplýva z povahy predmetu konania, ktorý spravidla vymedzuje hmotné (vecné), ale aj procesné právo a ktorému sa účastníci konania musia podriadiť, ak chcú mať vo veci kladné meritórne rozhodnutie. V spore o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi súdneho konania všetci účastníci právneho úkonu, pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva a teda majú vecnú (v tomto prípade) pasívnu legitimáciu. O nerozlučné spoločenstvo v konaní ide vtedy, kde účinok rozsudku by sa vzťahoval na všetkých spoločníkov, teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť nedeliteľnej povahy - znamená to, že je potrebné vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný rozsudok, pretože účinok rozsudku sa vzťahuje na všetkých spoločníkov buď podľa povahy veci, alebo podľa zákona.
Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy je potrebné považovať za určovaciu žalobu podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pričom jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide. Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti odporcovi. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.
Po vykonaní dokazovania a po skutkovom a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateliek nie je možné vyhovieť, a z dôvodu nedostatočného a neúplného určenia okruhu účastníkov konania zo strany navrhovateliek o návrhu o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy. Navrhovateľky totiž za odporcu výlučne označili spoločnosť TT - KOMFORT, s.r.o., a aj napriek opakovanému poukazovaniu na túto skutočnosť za odporcov neurčili ostatných účastníkov spornej zmluvy, pričom títo nestáli ani na strane navrhovateľov (t.j. účastníkmi sporu o neplatnosť zmluvy boli iba traja jej účastníci z celkového počtu 68), preto súd musel žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatočne, nesprávne a neúplne určeného okruhu účastníkov. Nesprávne určenie okruhu účastníkov konania v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej moci a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa ani poučiť (nemá poučovaciu povinnosť podľa § 5 Občianskeho súdneho poriadku) nakoľko sa jedná o hmotno-právnu skutočnosť a poučenie v tomto smere by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Ak teda má mať rozsudok súdu (ktorým by súd aj žalobe vyhovel) účinky voči všetkým účastníkom zmluvy, musia byť účastníkmi súdneho konania o neplatnosť tejto zmluvy všetci jej účastníci, lebo len všetci sú nositeľmi vecnej legitimácie; nie je prípustné, aby na návrh a po súdnom konaní iba s niektorými účastníkmi zmluvy, boli rozhodnutím (ktoré svojou nezavinenou neúčasťou v súdnom konaní nemohli ovplyvniť) viazaní aj iní účastníci zmluvy, pričom súd bez návrhu (z vlastnej iniciatívy) nie je oprávnený určovať okruh účastníkov sporu či už na strane navrhovateľa alebo odporcu. Z uvedeného dôvodu súd návrh zamietol, pričom sa nezaoberal a ani a zaoberať nemohol platnosťou či neplatnosťou napadnutej zmluvy a skúmaním procesu hlasovania o nej, resp. jej podpisovania, a už vonkoncom nie (ako to v návrhu požadovali navrhovateľky) deklarovaním platnosti či neplatnosti predchádzajúcich zmlúv o výkone správy.
Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom však odporcovi aj napriek jeho plnému úspechu v konaní nebola náhrada trov konania priznaná, pretože mu žiadne trovy nevznikli, resp. o ich náhradu nepožiadal (§ 151, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľky prostredníctvom svojho zástupcu namietajúc, že súd neposúdil správne ich návrh a neurčil neplatnosť namietanej zmluvy, hoci svoj návrh riadne
odôvodnili a doplnili a dôvody jej neplatnosti nesporne sú dané, pričom dôvody, pre ktoré považujú zmluvu za neplatnú opätovne podrobne rozpísali. Namietali, že ich návrh nie je určovacou žalobou. Účastníkmi konania nemôžu byť vlastníci jednotlivých bytov v bytovom dome, nikto ich z ničoho neobvinil a ich podpisy nemali vplyv na konanie odporcu. Odôvodnenie rozsudku na základe tzv. nedostatku vecnej legitimácie treba považovať za neopodstatnené a bezvýznamné. Súd sa vlastne vedome nezaoberal tým, čím mal a čo bolo predmetom konania.
Odporca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie s tým, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhuje ho odvolacím súdom potvrdiť. Navrhovatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutkovo ani právne relevantné argumenty, ktoré by zakladali dôvod na nové konanie, alebo zmenu rozsudku.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec v medziach a rozsahu odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Vo veci dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré správne vyložil a svoje dôvody vedúce k danému rozhodnutiu aj náležite vysvetlil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a z neho vyplývajúceho skutkového stavu a právneho stavu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko súd prvého stupňa posúdil relevantné skutočnosti a okolnosti súhrnne a taktiež ich podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii bol dostatočne presvedčivý. Argumenty súdu prvého stupňa podporujú príslušný záver o existencii uplatneného nároku. V odvolaní odvolatelia neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia alebo ktoré by neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iným než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
V spise sa nachádzajúca napadnutá Zmluva o výkone správy č. 04/2012 zo dňa 01.12.2012 bola uzavretá na strane jednej, t.j. medzi vlastníkmi bytov na ul. O. X, X, X, X, ktorí sú v zmluve uvedení pod bodom 1. pod označením 1.1 - 1.40, pričom vo väčšine prípadov pod jednotlivými označeniami sú uvedené manželské dvojice a na strane druhej je uvedený odporca a správca. Navrhovatelia, resp. právny predchodca navrhovateľky 1 a navrhovateľka 2 sú uvedení pod označením 1.26.
Pokiaľ okresný súd konštatoval, že vzhľadom na predmet uplatneného nároku nie je splnená podmienka úplného označenia na strane odporcu, ktorými majú byť všetci účastníci zmluvy okrem odporcu už uvedeného odporcu, s jeho závermi sa možno v celom rozsahu stotožniť. Niet sporu o tom, že predmetom konanie je určovacia žaloba. Premet konania, ktorým je určenie neplatnosti zmluvy, svojim charakterom spĺňa znaky určovacej žaloby (návrhu). Určovacia žaloba predpokladaná v § 80 písm. c) O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
Právo na súdnu ochranu vyplýva nielen z ústavných záruk, ale tiež z
občianskoprávnych predpisov (hmotných a procesných). A. na súdnu ochranu treba preto chápať aj ako dodržiavanie zákonom predpísaného procesného postupu. Ochrana práva je úzko spojená s procesným postupom, ktorý si účastník konania zvolil a za ktorý nesie sám zodpovednosť prejavujúcu sa napokon
v zamietnutí jeho návrhu. Označenie všetkých účastníkov konania ako nositeľov práv (povinností) k predmetu konania je hmotnoprávnou podmienkou, ktorá vylučuje poučovaciu povinnosť súdu (§ 5 O.s.p.) a procesný postup odstraňovania vád podania pri označovaní účastníkov konania. Za daného stavu bolo v súlade s hospodárnosťou konania, keď súd nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke a zaoberal sa meritom veci a vyjadroval sa ku všetkým skutočnostiam prednesenými účastníkmi konania v ich podaniach.
Vzhľadom na to, že podľa konštantnej judikatúry sa nevyžaduje, aby na každý argument aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd sa s ďalšou odvolacou argumentáciou navrhovateliek, ktorá vzhľadom na argumentáciu súdov oboch stupňov je irelevantná, nezaoberal.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd, rozsudok súdu prvého stupňa včítane samostatne nenapadnutého výroku o trovách konania ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný odporca a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľom. Keďže ale odporca si nárok na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.