Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/65/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Y., F. XXX/ XX, právne zastúpenej JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom so sídlom Prievidza, G. Švéniho 6, proti povinnej: U. F., bytom G. Y., S. H. XXX/XX, o vymoženie výživného, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. novembra 2014, č. k. -45, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii v časti, a to o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 20.09.2012 do 28.02.2013 vo výške 480,- eur p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii v časti, a to o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 20.09.2012 do 28.02.2013 vo výške 480,- eur. Námietky povinnej proti exekúcii, a to pre vymoženie bežného výživného vo výške 90,- eur mesačne od 01.03.2013 do budúcnosti zamietol. Zároveň zamietol námietky povinnej proti predbežným trovám exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnená, v tom čase zastúpená zákonným zástupcom otcom, sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.02.2013 domáhala proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 20.09.2012 do 28.02.2013 vo výške 480,00 eur a bežného výživného od 01.03.2013 mesačne vo výške 90,- eur, na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. -128 zo dňa 30.08.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -163 zo dňa 12.12.2012. Na vykonanie exekúcie bol tamojším súdom poverený súdny exekútor E.. K. H. dňa 30.04.2013. Poverený súdny exekútor vydal dňa 09.05.2013 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené dňa 02.07.2013. Povinná prostredníctvom poštového doručovateľa v zákonnej lehote vzniesla námietky proti exekúcii. Povinná uviedla, že je síce pravda, že podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne mala platiť výživné vo výške 90,00 eur počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva. Podľa doložky právoplatnosti predmetný rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. vo výroku III., IV.,V., VII. sa stal vykonateľným 20.01.2013, a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 19.12.2012. Podľa jej názoru bolo jej povinnosťou platiť výživné od vykonateľnosti rozsudku a to 20.01.2013, pričom výživné zaplatila 25.02.2013, 25.03.2013, 30.04.2013, 29.05.2013 a 01.07.2013 po 100,- eur, čiže od vykonateľnosti predmetného rozsudku uhradila 500,- eur, takže nebol dôvod na to, aby v exekučnom konaní bola vymáhaná aj uložená povinnosť pre bežné výživné a to vo výške 90,- eur mesačne, keď si túto povinnosť plnila. Nepopierala tú skutočnosť, že za obdobie od 20.09.2013 do 25.01.2013 dlhovala sumu 390,- eur, pričom dlžné výživné uhrádza tak, že každý mesiac poukáže k bežnému výživnému 10,- eur. Zastávala názor, že exekúcia mala smerovať len na vymoženie uloženej povinnosti za zameškané výživné vo výške 390,- eur od 20.09.2012 do 25.01.2013. Vzhľadom na to, že vykonateľnosť rozsudku je 20.01.2013 a ona si od tejto vykonateľnosti bežné výživné plnila je neprípustná exekúcia aj na vymoženie uloženej povinnosti pre bežné výživné. Súd

poukázal na to, že exekúcia sa vedie na základe spôsobilého exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. -128 zo dňa 30.08.2012, ktorý zaväzoval povinnú prispievať na výživu oprávnenej sumou 110,- eur mesačne, najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca oprávnenej, a to počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -163 zo dňa 12.12.2012, bol výrok o výživnom zmenený tak, že povinná je povinná prispievať na výživu oprávnenej sumou 90,- eur mesačne, najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca oprávnenej, a to počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva. Z pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. exekučný súd zistil, že rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. -128 zo dňa 30.08.2012 bol doručený H.. Y. V., právnemu zástupcovi povinnej, v občianskoprávnom konaní dňa 30.08.2012. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -163 zo dňa 12.12.2012 mu bol doručený dňa 18.12.2012. Povinnou spomínaný dátum vykonateľnosti 20.01.2013 je deň vykonateľnosti VII. výroku rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -128 zo dňa 30.08.2012, ktorý zaväzoval účastníkov zaplatiť na účet súdu trovy preddavkované štátom. Exekučné konanie proti povinnej začalo na základe návrhu zákonného zástupcu vtedy maloletej oprávnenej dňa 28.02.2013, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Oprávnená navrhla vymôcť zameškané výživné za obdobie od 20.09.2012 do 28.02.2013 vo výške 480,- eur a bežné výživného od 01.03.2013 mesačne vo výške 90,- eur. Bez ohľadu na to, že povinná si nesprávne vysvetlila od kedy má uhrádzať výživné (vychádzala zo dňa 20.01.2013), bol návrh na začatie exekúcie podaný dôvodne dňa 28.02.2013 a povinná mala dostatok času na vyrovnanie zameškaného výživného. Povinná sa však svojvoľne rozhodla, že bude uhrádzať len bežné výživné (od februára 2013) v plnej výške 90,- eur mesačne a zameškané výživné (od september 2012 do január 2013) vo výške 390,- eur bude uhrádzať v sume 10,- eur mesačne k bežnému výživnému. Uhrádzať výživné v splátkach jej však súdom povolené nebolo. Súd mal z poštových poukazov doložených povinnou preukázané, že povinná zaslala oprávnenej (do dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnej, t.j. dňa 02.07.2013) dňa 25.02.2013 sumu 100,- eur, dňa 25.03.2013 sumu 100,- eur, dňa 30.04.2013 sumu 100,- eur, dňa 29.05.2013 sumu 100,- eur, dňa 01.07.2013 sumu 100,- eur. Nakoľko dlh na zameškanom výživnom bol uhradený, bolo potrebné námietky v tejto časti uznať dôvodnými, t.j. vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 20.09.2012 do 28.02.2013 vo výške 480,- eur. Nakoľko sa exekúcia vedie aj pre bežné výživné súd námietky povinnej proti exekúcii pre vymoženie bežného výživného vo výške 90,- eur mesačne od 01.03.2013 do budúcnosti zamietol. Zároveň však súd poukázal na to, že má preukázanú úhradu 500,- eur z čoho suma 480,- eur je pre zameškané výživné ako je uvedené vyššie a suma 20,- eur bude priradená k bežnému výživnému, a teda ju súdny exekútor už vymáhať nebude. Povinná si musí uvedomiť, že exekúcia je od samého začiatku vedená dôvodne. V prípade, že sa exekúcia k dnešnému dňu vedie už len pre bežné mesačné výživné, môže povinná požiadať o zastavenie exekúcie, ak možno predpokladať, že povinná bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Povinná zároveň podala aj námietky proti predbežným trovám exekúcie, nakoľko podľa nej je výpočet zákonnej odmeny súdneho exekútora úplne nesprávny. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 09.05.2013 vydaného súdnym exekútorom E.. K. H., súd zistil, že výšku predbežných trov exekúcie súdny exekútor ustálil vo výške 109,80 eur, čo predstavuje odmenu exekútora vo výške 75,- eur (podľa § 5 ods. 2 vyhlášky), pričom základ pre výpočet tejto odmeny je zameškané výživné vo výške 480,- eur plus bežné výživné za tri mesiace vo výške 270,- eur, t.j. základ 750,- eur x 10%. Okrem uvedenej odmeny má súdny exekútor v zmysle § 22 a 23 vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov (cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, poplatky) a náhradu za stratu času. Náhradu hotových výdavkov vyčíslil súdny exekútor vo výške 16,50 eur + 20 % DPH z odmeny a náhrady vo výške 18,30 eur. Súd poukázal na to, že exekúcia je od začiatku vedená proti povinnej dôvodne. Súd námietkam povinnej v časti zameškaného výživného vyhovel, a to len z dôvodu, že zameškané výživné uhradila do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, avšak návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie bol aj v tejto časti dôvodný, čiže súdny exekútor má nárok na odmenu a náhradu trov exekúcie. Vzhľadom na citované ustanovenia vyhlášky posúdil súd predbežné trovy exekúcie za primerané a preto námietky proti predbežným trovám exekúcie zamietol. Záverom súd uviedol, že ide o trovy iba predbežné, ktorých výška nie je v tomto čase určitá. Skutočná výška exekučných trov tak bude známa až po skončení exekučného konania a okrem iného závisieť najmä od prístupu povinnej k splneniu si povinnosti uloženej jej v exekučnom titule.

Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výroku, ktorým súd vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii v časti, a to o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 20.09.2012 do 28.02.2013 vo výške 480,- eur, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená. Namietala, že súd prvého stupňa pochybil, keď vyhovel námietkam povinnej z dôvodu, že zameškané výživné povinná uhradila do doručenia

upovedomenia o začatí exekúcie. Tvrdila, že povinná nezaplatila osobe oprávnenej, v tom čase jej zákonnému zástupcovi - otcovi výživné tak, ako jej to ukladal právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -163 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. -128, a to v časti, kde bola povinnej uložená povinnosť prispievať na výživu, v tom čase maloletej oprávnenej sumou 90,- eur mesačne, najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľa. Dôvodila, že povinná neposkytla výživné tak, ako jej to ukladal exekučný titul, t.j. k rukám navrhovateľa (otca). Toto výživné pritom do dnešného dňa otcovi nebolo poskytnuté. Poukázala na to, že skutočnosť, že povinná jej finančnú čiastku vo výške 480,- eur uhradila v čase, keď bola maloletá, nie je splnením povinnosti v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, podľa ktorého mala výživné platiť k rukám jej otca. Uviedla, že táto skutočnosť bola aj predmetom rozhodovania Okresného súdu Prievidza sp. zn. . Preto navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že námietky povinnej zamietne ako nedôvodné.

Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku, ktorým súd vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii v časti, a to o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 20.09.2012 do 28.02.2013 vo výške 480,- eur) podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov: Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

V predmetnej veci exekučnej veci sa oprávnená (v tom čase zastúpená zákonným zástupcom) návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi E.. K. H. dňa 28.02.2013, domáhala vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 20.09.2012 do 28.02.2013 vo výške 480,- eur a bežného výživného od 01.03.2013 mesačne vo výške 90,- eur, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.08.2012, č.k. -128, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 20.01.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.12.2012, č.k. -163. Súd prvého stupňa udelil dňa 30.04.2013 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnej. Poverený súdny exekútor vydal dňa 09.05.2013 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené dňa 02.07.2013. Povinná vzniesla v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, v ktorých uviedla, že povinnosť platiť výživné mala od vykonateľnosti rozsudku, a to 20.01.2013, pričom výživné zaplatila 25.02.2013, 25.03.2013, 30.04.2013, 29.05.2013 a 01.07.2013 po 100,- eur, čiže od vykonateľnosti predmetného rozsudku uhradila 500,- eur, v dôsledku čoho nebol dôvod na to, aby v exekučnom konaní bola vymáhaná aj uložená povinnosť pre bežné výživné, a to vo výške 90,- eur mesačne. Povinná nepopierala, že za obdobie od 20.09.2013 do 25.01.2013 dlhovala sumu 390,- eur, pričom dlžné výživné uhrádza tak, že každý mesiac poukáže k bežnému výživnému 10,- eur. Povinná tvrdila, že nakoľko vykonateľnosť rozsudku je 20.01.2013 a ona si od tejto vykonateľnosti bežné výživné plnila, je v danej veci neprípustná exekúcia aj na vymoženie uloženej povinnosti pre bežné výživné. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením tak, že námietkam povinnej proti exekúcii v časti, a to o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 20.09.2012 do 28.02.2013 vo výške 480,- eur vyhovel a námietky povinnej proti exekúcii, a to pre vymoženie bežného výživného vo výške 90,- eur mesačne od 01.03.2013 do budúcnosti ako aj proti predbežným trovám exekúcie zamietol. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky povinnej proti exekúcii v časti týkajúcej sa vymoženia zameškaného výživného za obdobie od 20.09.2012 do 28.02.2013 vo výške 480,- eur boli dôvodné. V predmetnej exekučnej veci mal odvolací súd z obsahu spisu za preukázané, že povinná ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie zaslala oprávnenej dňa 25.02.2013 sumu 100,- eur, dňa 25.03.2013 sumu 100,- eur, dňa 30.04.2013 sumu 100,- eur, dňa 29.05.2013 sumu 100,- eur a dňa 01.07.2013 sumu 100,- eur. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že nakoľko v predmetnej veci bol dlh na zameškanom výživnom zo strany povinnej preukázateľne uhradený, bolo potrebné námietkam povinnej v časti týkajúcej sa vymoženia zameškaného výživného za

obdobie od 20.09.2012 do 28.02.2013 vo výške 480,- eur vyhovieť. S prihliadnutím na účel exekučného konania v danej veci, cieľom ktorého je uspokojiť pohľadávku oprávnenej na výživnom, odvolací súd zároveň konštatuje, že aj keď povinná poukázala zameškané výživné k rukám v tom čase ešte maloletej oprávnenej, a nie k rukám jej zákonného zástupcu tak, ako to povinnej ukladal vykonateľný exekučný titul, je nesporné, že zameškané výživné povinná uhradila, pričom toto výživné sa dostalo do priamej dispozície oprávnenej, čím bol zároveň naplnený účel výživného, ktoré patrí dieťaťu a má slúžiť na uspokojovanie jeho potrieb. Túto skutočnosť oprávnená v odvolaní ani nenamietala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k odvolací súd k záveru, že ďalšie vedenie exekúcie v časti týkajúcej sa zameškaného výživného za obdobie od 20.09.2012 do 28.02.2013 vo výške 480,- eur nie je dôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii v časti, a to o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 20.09.2012 do 28.02.2013 vo výške 480,- eur ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .