Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/320/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa Q. Karaka, nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N., X. mieru XXX/XX proti odporkyni G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N., X. mieru XXX/ XX, zastúpená advokátom Z.. N. R., so sídlom S., H. slobody, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k mal. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, o odvolaní navrhovateľa a odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. -128 zo dňa 30. augusta 2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola mal. Z. zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa, upravený styk odporkyne s mal. Z. tak, že odporkyňa je oprávnený stretávať sa s maloletou každý víkend v párnom týždni, a to v čase od soboty od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a v čase letných prázdnin od 01.07. od 08:00 hod. do 21.07. do 18:00 hod. toho- ktorého roka tak, že si maloletú vyzdvihne pred bytom navrhovateľa a v stanovený čas maloletú pred bytom navrhovateľovi odovzdá s tým, že navrhovateľ je povinný styk maloletej s odporkyňou umožniť a maloletú na styk pripraviť, a o povinnosti navrhovateľa a odporkyne zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza trovy konania štátu každý po 189,25 Eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í výrok o výživnom tak, že odporkyňa je povinná prispievať na výživu mal. Z. sumou 90 Eur mesačne, najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľa, a to počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva.

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 02.03.1996, rozviedol, mal. Z. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa, odporkyni uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Z. sumou 110 Eur mesačne a upravil styk odporkyne s maloletou tak, že odporkyňa je oprávnená sa stretávať s maloletou každý víkend v párnom týždni, a to v čase od soboty od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a v čase letných prázdnin od 01.07. od 08:00 hod. do 21.07. do 18:00 hod. toho- ktorého roku tak, že si maloletú vyzdvihne pred bytom navrhovateľa a v stanovený čas maloletú pred bytom navrhovateľa odovzdá s tým, že navrhovateľ je povinný styk maloletej s odporkyňou umožniť a maloletú na styk pripraviť. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy preddavkované štátom každému po 189,25 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval splnenie zákonných podmienok pre rozvod manželstva v súlade s ust. § 23 Zákona o rodine. V súlade s § 24 Zákona o rodine zveril na čas po rozvode maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Konštatoval, že zdravá výchova maloletej by mala byť zabezpečená v úplnej rodine, kde rodičia žijú v harmónii. Účastníci konania takéto rodinné prostredie maloletej nevytvorili. Bude v záujme maloletej, a to aj podľa záverov znalkyne S.. Q. Z., aby na čas po rozvode bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti

navrhovateľa. S ohľadom na vek, odôvodnené potreby maloletej a zárobky účastníkov konania stanovil rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 110 Eur mesačne. Vychádzal z príjmu navrhovateľa 556 Eur mesačne, z príjmu odporkyne 429 Eur mesačne a skutočnosti, že maloletá navštevuje K. E., S. - D. škola, 1. ročník. Úpravu styku odôvodnil odkazom na ust. Zákona o rodine. Nakoľko účastníci nespĺňajú podmienky pre oslobodenie od platenia trov preddavkovaných štátom a z rozpočtových prostriedkov súdu bolo platené znalečné vo výške 378,50 Eur, súd podľa zaviazal každého z účastníkov zaplatiť na účet súdu po 189, Eur. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a odporkyňa. Navrhovateľ v podanom odvolaní nesúhlasil s rozhodnutím prvostupňového súdu o úprave styku odporkyne s maloletou. Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v tejto časti zmenil tak, že styk odporkyne s maloletou nestanoví a ponecháva styk bez obmedzenia. Vyslovil názor, že súd by mal pri úprave styku brať do úvahy vek maloletej. Je na rozhodnutí maloletej a správaní sa odporkyne, kedy sa s maloletou bude stretávať. Považuje za nevhodný súdom stanovený rozsah styku. Matka k maloletej počas rozvodového konania neprejavovala žiadnu náklonnosť. Maloletej súd nariadil, kedy sa má stretávať so svojou matkou, ale správanie matky nikto podrobnejšie neskúmal.

Odvolanie matky smeruje proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zverení maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľa a rozhodnuté o výživnom. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkala, že pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z priemerného mesačného zárobku 429 Eur, ktorý zodpovedal obdobiu od júla 2010 do júna 2011. Podľa aktuálneho potvrdenia od zamestnávateľa o zárobku má priemerný mesačný príjem 275,70 Eur od augusta 2011 do augusta 2012, z ktorého nie je schopná platiť výživné 110 Eur, pretože by jej nezostalo ani existenčné minimum. Tvrdí, že znalecký posudok, z ktorého súd pri rozhodovaní o zverení maloletej vychádzal, nie je objektívny. Maloletú vychovávala do jej 15-tich rokov bez problémov, pričom navrhovateľ niekoľkokrát opustil spoločnú domácnosť, mal milenky, hral na výherných hracích automatoch a o maloletú sa nijako nezaujímal. Maloletá odišla s navrhovateľom zo spoločnej domácnosti, žije s jeho terajšou priateľkou a jej správanie sa zmenilo tak, že to je až k neuvereniu. Maloletá s ňou odmieta komunikovať, nepozdraví ju. Nesúhlasí s výchovou, ktorá spočíva v tom, že sa maloletej v podstate všetko dovolí, bez ohľadu na to, aké následky to na psychike mal. dieťaťa zanechá. Maloletá je voči matke absolútne arogantná, prehliada ju, tvári sa, že ju nevidí. Nie je prirodzené, aby dieťa vo veku 16 rokov takto, v priebehu niekoľkých mesiacov, zanevrelo na svoju matku, svojho brata a ďalších rodinných príslušníkov z matkinej strany. Znalecký posudok nevysvetľuje, akým spôsobom mohla u 16-ročného dieťaťa vzniknúť takáto arogancia a averzia voči vlastnej matke a čo je jej príčinou. Vzhľadom na takéto námietky mal podľa názoru odporkyne okresný súd nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, pretože aj sudkyňa po výsluchu znalkyne a maloletej dospela k názoru, že súčasný psychický a mentálny vývoj maloletej je narušený. V dodatku k podanému odvolaniu poukázala na svoje výdavky, po úhrade ktorých je „v mínuse“ vyše 200 Eur, preto žiada od navrhovateľa výživné 535 Eur, aby mohla vôbec prežiť. Namietala krivú výpoveď svedkyne B. E.. Uviedla, že nikoho nezaujíma, v akom prostredí vyrastá jej dcéra. Posudok PhDr. Q. Z. považovala za absolútne zmanipulovaný. S maloletou nikdy nemala zlé vzťahy, pokiaľ nebol doma otec, ktorý ju štval proti nej. Otec nemá absolútne žiadne vlohy na výchovu, zneužíva ju, učí ju klamstvám, podvodom a navádza na krivé výpovede. V doplnení odvolania uviedla, že nesúhlasí ani s platením trov konania, pretože navrhovateľ nesie absolútnu vinu na rozvode, preto žiada, aby jej bola priznaná náhrada trov konania a nebola uložená povinnosť nahradiť trovy konania štátu.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že pokiaľ odporkyňa od augusta 2011 do augusta 2012 dosiahla čistý mesačný príjem 275,70 Eur, pozabudla uviesť, že veľkú časť z tohto obdobia „premaródila“ so zámerom znížiť svoj čistý príjem na minimum s cieľom špekulácie pri určení výšky výživného, za ktoré obdobie poberala nemocenské dávky. Uviedol, že odporkyňa nezvládala výchovu ani svojho syna, ani dcéry Z., čoho dôkazom je vôľa maloletej žiť s navrhovateľom a nie s odporkyňou. Už počas spoločného bývania sa matka od dcéry odcudzila a prestala sa o ňu absolútne zaujímať. Odporkyňa nemá trpezlivosť pre výchovu svojich detí. S maloletou nevedela nikdy komunikovať, nezaujímala sa o ňu, o jej problémy. Odporkyňa rozhovory viedla len na témy ako sú

ohováranie a intrigy. Venovala sa len sebe, svojim záľubám, prechádzkam so psom, pozeraniu TV a hrám na PC. Uviedol, že od decembra 2011 žije s maloletou v spoločnej domácnosti s jeho priateľkou A. E. a jej dvoma deťmi. Maloletá konečne vyrastá v usporiadanej a hlavne kľudnej rodine plnej radosti, citu a nehy. V rodine sa rýchlo adaptovala a je konečne šťastná. Dcére sa darí v škole, prvý ročník skončila s vyznamenaním. Uviedol, že B. E. je jeho matka, jej výpoveď nie je krivá výpoveď, ako tvrdí odporkyňa, ale výpoveď očami matky, ktorá so synom prežívala peklo v manželskom živote. Uviedol, že odporkyňa v podanom odvolaní spochybňuje výsledky a dokazovania súdu, súdnej znalkyne, prácu odboru sociálnych vecí a rodiny, dokonca aj prácu svojho právneho zástupcu. Všetkých označuje za klamárov a podvodníkov a naopak o sebe si myslí, že vypovedá pravdivo. V dôsledku toho nesúhlasil s tým, aby súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, pretože to nepriaznivo vplýva na psychiku maloletej. Odporkyňa si má predovšetkým uvedomiť svoje správanie v minulosti voči dcére a nápravu zjednať iným spôsobom. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ odvolaním odhalil svoje skutočné úmysly, aby sa so svojou mal. dcérou nestýkala. Navrhovaný styk bez obmedzenia v podstate znamená nestýkať sa s maloletou vôbec.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v rozsahu a dôvodov podaných odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je čiastočne dôvodné. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa , podľa ktorého o odvolaní možno rozhodnúť aj bez pojednávania.

V preskúmavanej veci konal prvostupňový súd o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva s príslušenstvom. Prvostupňový súd manželstvo účastníkov rozviedol, rozhodol o úprave pomerov manželov k maloletej z ich manželstva na čas po rozvode, o náhrade trov konania a náhrade trov štátu. Proti výroku o rozvode odvolanie nebolo podané, preto rozsudok v tejto časti zostal právoplatným a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( ).

S konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode ( ). Hmotnoprávna úprava pomerov je ustanovená v Zákona o rodine, podľa ktorého v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati (, veta prvá Zákona o rodine).

Pri posudzovaní otázky, ktorému z rodičov budú mal. deti zverené do osobnej starostlivosti, súd obvykle rozhodne v prospech toho z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre ich riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť. Významné je hľadisko osobnostné, spôsob života, citové väzby, predpoklady kvalitného výchovného prostredia. Pre správne rozhodnutie súdu ohľadne zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti je tiež potrebné, aby súd poznal aj názor dieťaťa, ak je schopné, vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť (duševnú, intelektuálnu), svoj samostatný názor súdu vyjadriť. Mal. dieťa má totiž právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Mal. dieťa má právo byť v konaní nielen vypočuté, ale jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

V danej veci vychádza rozsudok okresného súdu o úprave rodičovských práv z vyššie uvedených kritérií, okresný súd správne zameral dokazovanie na zistenie tých skutočností, ktoré sú pre právne posúdenie veci rozhodné. V odvolacom konaní neboli tvrdené také skutočnosti, pre ktoré by bol daný dôvod na odlišné rozhodnutie vo veci. Okresný súd zo svojich skutkových zistení vyvodil zákonu zodpovedajúci právny záver, s ktorým odvolací súd súhlasí.

Z obsahu spisu okresného súdu, najmä zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. Q. Z., znalkyňou pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychológia - klinická psychológia detí, klinická

psychológia dospelých vyplynulo, že maloletá má voči matke odmietavý vzťah, má obavy z jej výčitiek a kritizovania osôb z okolia otca a nedôveruje jej. Otca má rada, dôveruje mu, primerane ho rešpektuje. Odmietanie matky nie je výsledkom ovplyvňovania Michaely zo strany otca, alebo jeho partnerky, ale je prirodzeným dôsledkom správania sa matky. Vzťah otca je normálnym vzťahom dcéry k otcovi, ktorého rešpektuje a pociťuje u neho podporu a bezpečie. Maloletá nie je ovplyvnená zo strany otca, prejavuje svoj vlastný názor, primerane svojmu veku a mentálnym schopnostiam. Lepšie osobnostné predpoklady pre ďalšiu výchovu má otec, ku ktorému má dcéra aj lepší vzťah. Odmietanie dcéry je pre matku zúskostňujúcim a zraňujúcim faktorom, pre ktorý dokáže byť veľmi nešťastná. Príčinu odmietavého vzťahu dcéry k nej si nedokáže dostatočne uvedomiť, ale obviňuje otca a jeho partnerku. Vzhľadom na osobnostné predpoklady oboch rodičov a vzťah Z. k rodičom nie je v záujme maloletej, aby bola zverená matke. Znalkyňa aj pred súdom prvého stupňa vo svojej výpovedi zotrvala na závere svojho znaleckého posudku, nakoľko otec má lepšie osobnostné predpoklady pre ďalšiu výchovu maloletej, maloletá má k otcovi vytvorený lepší vzťah. Za daných okolností preto odvolací súd zdieľa názor prvostupňového súdu o potrebe zverenia maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Pre rozhodnutie o zverení maloletej do starostlivosti jedného z rodičov je prioritný záujem mal. dieťaťa a nie skutočnosť, že rodič, ktorému mal. dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, sa s touto situáciou nedokáže vyrovnať, spôsobuje mu úzkosť a je pre neho zraňujúcim faktorom. Dôvodom, pre ktorý ani odvolací súd nepovažuje za opodstatnené zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke, je nepochybne prezentovaná vôľa maloletej žiť po rozvode rodičov s otcom. Aj podľa vyjadrenia znalkyne je maloletá schopná pochopiť otázku zverenia do starostlivosti jednému z rodičov, je schopná vzhľadom na svoju rozumovú úroveň a vek vyjadriť svoj názor. Vzťahy medzi matkou a maloletou sú podľa vyjadrenia maloletej dlhodobo narušené, možno od malička, zrejme z dôvodu, že sa jej otec viac venoval, čo sa prejavovalo tak, že sa s ňou hrával, rozprával, pomáhal jej, keď mala problémy v škole. Správanie matky si od 11. roku svojho života uvedomuje ako vyčítavé, podráždené.

Pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú základnými kritériami predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) a odôvodnené potreby oprávnených detí (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Rozhodnutím okresného súdu bola odporkyni určená povinnosť prispievať na výživu pre maloletú sumou 110 Eur mesačne. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z priemerného mesačného zárobku navrhovateľa 556 Eur, z priemerného mesačného zárobku odporkyne v sume 429 Eur. Zo zistení prvostupňového súdu vyplýva, že navrhovateľ žije v 3-izbovom byte, v ktorom býva mal. Z., priateľka otca a jej dve deti, odporkyňa býva v 3-izbovom byte so synom, ktorý je na invalidnom dôchodku. Odporkyňa v podanom odvolaní spochybňuje svoju schopnosť platiť výživné na maloletú sumou určenou prvostupňovým súdom, k podanému odvolaniu pripojila potvrdenie o svojom priemernom mesačnom príjme za mesiac september 2011 až mesiac august 2012 a potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou od 17.08.2011 do 31.07.2012 celkom v sume 1.508,60 Eur, z čoho je zrejmé, že odporkyňa dosahuje priemerný mesačný príjem 373 Eur (2.968,85 + 1.508,60 : 12). Odvolací súd s poukazom na takéto zistenia dospel k záveru, že možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom odporkyne, zohľadniac odôvodnené potreby maloletej, ktorá je študentkou 2. ročníka strednej školy, zodpovedá platenie výživného v sume 90 Eur mesačne. Odvolací súd preto zmenil výrok rozsudku prvostupňového súdu podľa Podľa Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode ( Zákona o rodine).

Rozsah úpravy styku rodiča s deťmi závisí od veku detí, ich aktivít a od doterajšieho vzťahu detí k druhému rodičovi. Prihliada sa na to, aby nedošlo k citovému strádaniu, aby rozvoj dieťaťa bol úplný, najmä po citovej stránke, rozumovej a mravnej. V preskúmavanej veci je nesporné, že rodičia mal. Z. sa nedohodli na úprave styku, preto rozsah styku musel upraviť súd svojím rozhodnutím. Medzi rodičmi nebola sporná otázka, že matka, ktorej maloletá nebola zverená do osobnej starostlivosti, má právo s maloletou sa stretávať. Okresný súd svojím rozhodnutím vymedzil rozsah styku, s ktorým otec v podanom odvolaní nesúhlasil a navrhoval, aby súd rozsah styku nestanovil a ponechal ho bez obmedzenia. S takýmto vyjadrením nesúhlasila matka, ktorá vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu vyjadrila obavy, že by sa s dcérou nestýkala vôbec, „pretože to bude na jej vôli, čo znamená, že nikdy, pretože mal. dcéra nebude mať záujem sa stýkať s ňou, vzhľadom na to, že je v tomto

smere ovplyvňovaná otcom.“ Aj odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd dôvodne vymedzil rozsah práva matky stýkať sa s maloletou. Pokiaľ by rozsah styku nebol časovo vymedzený, javí sa, že rodičia sa na styku nedohodnú a na styku sa nedohodne ani maloletá s matkou. V tejto súvislosti však odvolací súd považuje za podstatné zdôrazniť, že úprava styku rozhodnutím súdu znamená, že rodič má síce právo stýkať sa so svojím dieťaťom, nie je to však jeho povinnosťou. Naopak, je povinnosťou rodiča, ktorému mal. dieťa bolo zverené do starostlivosti, aby vhodným spôsobom viedol maloleté dieťa k tomu, aby sa styk realizoval. Právo matky stýkať sa s maloletou rešpektuje aj samotná maloletá, ktorá vo svojej výpovedi pred prvostupňovým súdom uviedla, že pokiaľ súd rozhodne, že sa má s mamou stretávať, bude to rešpektovať, pretože matku má rada.

Okresný súd za vecne správne považuje rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov a náhrade trov konania štátu.

Podľa účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v konaní o rozvod zásadne účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, súd však má oprávnenie priznať i náhradu týchto trov alebo ich častí, len ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Podľa ustálenej súdnej praxe okolnosťami prípadu v konaní o rozvod manželstva sú predovšetkým zistené príčiny rozvratu manželstva. V posudzovanej veci okresný súd síce ustálil príčinu rozvratu manželstva v nevere navrhovateľa, konštatoval však, že navrhovateľ napäté nevyriešené vzťahy v domácnosti riešil odchodom zo spoločnej domácnosti a v dôsledku zhoršujúcich vzťahov si navrhovateľ našiel známosť, ktorú udržiava doteraz. Napäté nevyriešené vzťahy v domácnosti účastníkov spôsobili odchod navrhovateľa zo spoločnej domácnosti a následnú mimomanželskú známosť. Takéto okolnosti prípadu a takmer rovnaké majetkové pomery u obidvoch účastníkov potom majú za následok, že účastníci v predmetnom konaní o rozvod nemajú právo na náhradu trov konania.

Ust. zakotvuje právo štátu proti účastníkom konania na náhradu trov, ktoré platil. Pre záver, ktorý z účastníkov konania je povinný nahradiť štátu jeho náklady, je rozhodujúci výsledok konania s tým, že na náhradu môže byť účastník zaviazaný len v prípade, ak nie sú u neho predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

V danom prípade nariadenie znaleckého dokazovania bolo v záujme obidvoch účastníkov konania, bolo rozhodujúcim dôkazom pri zistení skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci. Nakoľko ani jeden z účastníkov nespĺňal predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, dôvodne prvostupňový súd rozhodol, keď náhradu trov konania štátu za znalečné uložil rovnako navrhovateľovi, ako aj odporkyni.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .