Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-175-2022.pdf
PDF · 82.41 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/175/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Collect Management s.r.o., so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 44, IČO: 53 033 361, zast.: JUDr. Peter Behúň, advokát, so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 44, proti žalovanej: Q. M., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie sumy 67,85 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II.Súd žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 67,85 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb, vystavil žalovanej faktúry za poskytnuté služby, ktoré žalovaná riadne včas nezaplatila, napriek viacerým výzvam nedošlo k úhrade dlžnej sumy, právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil. Právny predchodca žalobcu pristúpil k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, žalobca si uplatňuje len časť nezaplatenej dlžnej sumy za poskytnuté služby.
2.Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní vo veci dňa 28.6.2022 platobný rozkaz sp.zn. 29Up/909/2022, proti ktorému podala žalovaná odpor, kde odmietala žalovanú sumu zaplatiť.
3.Vec bola postúpená na prejednanie Okresnému súdu Nitra ako súdu vecne a miestne príslušnému na prejednanie sporu.
4. Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. a žalovanou bola dňa 27.12.2017 uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žalovanej.
Žalovanej boli právnym predchodcom žalobcu vystavené nasledovné faktúry:
- Faktúra na sumu 30,13 eura, splatná dňa 28.4.2020, z nej si žalobca uplatňuje sumu 24,13 eura.
- Faktúra na sumu 33,50 eura, splatná dňa 27.5.2020, z nej si žalobca uplatňuje sumu 23,50 eura.
- Faktúra na sumu 65,22 eura, splatná dňa 26.6.2020, z nej si žalobca uplatňuje sumu 20,22 eura.
Upomienkou zo dňa 9.5.2020 bola žalovaná vyzývaná právnym predchodcom žalobcu na úhradu dlžnej sumy 30,13 eura , jednalo sa o faktúru splatnú dňa 28.4.2020.
Pokusom o zmier zo dňa 2.6.2020 vyzýval právny predchodca žalobcu žalovanú na úhradu dlžnej sumy 63,63 eura.
Právny predchodca žalobcu ukončil zmluvu o poskytovaní verejných služieb odstúpením ku dňu 12.7.2020, jedná sa o list - odstúpenie od zmluvy zo dňa 12.6.2020.
Pohľadávka voči žalovanej bola postúpená na žalobcu, čo jej bolo oznámené listom zo dňa 10.5.2021, zmluva o postúpení pohľadávok je zo dňa 7.5.2021.
Žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy žalobcom predžalobnou výzvou zo dňa 23.3.2022.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 43 ods. 1 písmeno a/ zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písmeno b/ zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 43 ods.13 zákona č. 351/2011 Z.z., ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
6. V prvom rade sa súd v konaní zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu strán sporu v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 197/2010).
7. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. V prípade pohľadávok vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu medzi podnikom a účastníkom podľa zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, je potrebné okrem ustanovenia § 524 OZ aplikovať aj ustanovenie § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu uvedeného v tomto ustanovení, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky a súčasne aj podnik písomne vyzval žalovanú ako účastníka na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve v omeškaní so splatením dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky podniku voči účastníkovi na tretí subjekt bez súhlasu dlžníka. Preukázanie platného postúpenia pohľadávky je predpokladom na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie. Podľa ustanovenia § 43 ods. 13 má ísť o výzvu, ktorou vyzýval právny predchodca žalobcu žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy a ktorá bola riadne doručená žalovanej. V danom prípade neboli splnené podmienky, za ktorých môže podnik postúpiť svoju splatnú pohľadávku inej osobe, a to písomná výzva, ktorá by sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka, viac ako 90 dní trvajúce nepretržité omeškanie so splnením peňažného záväzku napriek tejto výzve, ako ani súhlas účastníka s postúpením pohľadávky. Postúpenie predmetnej pohľadávky je potom potrebné považovať za neplatný právny úkon s odkazom na ustanovenie § 39 OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Keďže postúpenie pohľadávky je neplatné, žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Zákonč.351/2011 Z.z. sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávok, pretože účastník musí byť podľa § 43 ods. 13 uvedeného zákona písomne vyzvaný, a ak aj napriek tomu je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní, až vtedy môže podnik pohľadávku postúpiť aj bez jeho súhlasu na inú osobu. Žalobca v konaní síce preukázal, že podnik výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. vyhotovil, ale nepreukázal, že žalovaná mala možnosť sa s ňou aj oboznámiť, že sa dostala do jej dispozičnej sféry, pretože žalobca predložil iba je prosté vyhotovenie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie podmienok podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z., a teda že pohľadávka bola z podniku postúpená na žalobcu. V súlade so zákonom je zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 39 OZ neplatná, a žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný na jej vymáhanie, preto súd žalobu zamietol. Z citovaného ustanovenia § 43 ods. 13 vyplýva, že podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom je písomná výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu, a ktorá predstavuje upozornenie, adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak potom k splneniu pohľadávky nedošlo ani do 90 dní od jej splatnosti, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Žalobca nepreukázal doručenie akejkoľvek písomnej výzvy na plnenie žalovanej, ako tento predpoklad postúpenia vyžaduje ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z.. Ak potom žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca si splnil povinnosti, vyplývajúce mu z citovaného ustanovenia, nedošlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu a tento nedostatok znamená absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdenom spore. Absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ), posudzuje súd ex offo, t. j. aj v prípade, že žalovaná túto neplatnosť právneho úkonu nenamietala.
8. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalovanej súd nepriznal náhradu trov konania, hoci bola v konaní úspešná, keďže žaloba bola zamietnutá, nakoľko si žiadne trovy neuplatnila, ani jej žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.