Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-12-2015.pdf
PDF · 86.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky Liliyi Gogovej, nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, zast. I.. G. O., S. S., O. XXX/XX, E. L. P. proti odporcovi C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, za účasti mal. D. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom pri rodičoch, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu čas po rozvode, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky B. N., nar. XX. XX. XXXX a odporcu C. N., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev v sobášnej matrike Matričného úradu vo Vranove nad Topľou, vo zväzku 16, ročník 2003, na strane 197, pod poradovým číslom 196 r o z v á d z a.
Z v e r u j e na čas po rozvode maloletého D. N., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Matka a otec s ú p o v i n n í zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. dieťa striedavo a to tak, že:
Otec je p o v i n n ý zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. dieťa vždy prvý a druhý kalendárny týždeň v mesiaci, od nedele od 18.00 hod. v tom ktorom mesiaci do nasledujúcej nedele do 18.00 hod.
Matka je p o v i n n á zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. dieťa vždy tretí a štvrtý kalendárny týždeň v mesiaci, od nedele od 18.00 hod. v tom ktorom mesiaci do nasledujúcej nedele do 18.00 hod.
Každý z rodičov je o p r á v n e n ý sa s mal. dieťaťom stretávať v čase, keď mu toto nie je zverené do osobnej starostlivosti neobmedzene.
Otec je po v i n n ý mal. dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je p o v i n n á mal. dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca.
Každý z rodičov je p o v i n n ý v stanovenom čase odovzdať mal. dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča a riadne ho na odovzdanie pripraviť.
Výživné zo strany matky a zo strany otca n e u r č u j e.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Uviedla, že manželstvo účastníkov je vážne narušené. Neplní žiadnu zo svojich funkcií. S odporcom bývajú v spoločnej domácnosti, nežijú však ako manželia, jediné východisko vidí v rozvode.
Odporca neuznal právny základ návrhu za oprávnený. Potvrdil, že v manželstve boli v minulosti problémy. V súčasnej dobe sa podľa jeho názoru situácia zlepšila, s navrhovateľkou žijú v spoločnej domácnosti, nehádajú sa, dokážu sa dohodnúť v podstatných veciach týkajúcich sa osobnej starostlivosti syna, intímne sa nestýkajú.
Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na rozhodnutie súdu. V prípade rozvodu doporučil zveril mal. D. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sobášneho listu, rodného listu, spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 4P/117/2012, správy kolízneho opatrovníka a RPPS Vranov nad Topľou, exekučného oddelenia tunajšieho súdu, správy základnej školy, správ z miesta bydliska účastníkov konania, potvrdenia výšku príjmu odporcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, obaja ako slobodní. Navrhovateľka je štátna občianka Ukrajiny. Z manželstva sa narodil mal. D. dňa XX. XX. XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov je v obci J..
Podľa výpovede navrhovateľky manželstvo s odporcom uzavreli z lásky. Spočiatku bolo spolužitie harmonické, kým nezistila, že odporca sa neprimerane zadlžuje. Časť dlhov za odporcu uhradila, vytýkala mu spôsob života, aj keď sľúbil nápravu k zmene nedošlo. Kvôli finančným problémom dochádzalo k prvým konfliktom, navyše odporca sa k nej správa neúctivo, nerieši s ňou vzniknuté problémy, uráža ju a je nedôvodne žiarlivý. Neuspokojivú situáciu v manželstve sa už v minulosti snažila riešiť rozvodom. Na naliehanie odporcu návrh na rozvod manželstva vzala späť a konanie bolo zastavené. K náprave nedošlo. Narušila sa vzájomná dôvera medzi účastníkmi konania, odporca ju bezdôvodne uráža, uprednostňuje svojich kamarátov a ďalšie spolužitie s ním si nevie predstaviť. Situáciu psychicky nezvláda. Využila všetky možnosti na záchranu manželstva, z jej strany však zachovanie tohto manželstva nie je možné. Pracuje v O.D. ako opatrovateľka s priemerným čistým mesačným príjmom 800,- EUR. Prvé dva týždne je v zahraničí a ďalšie dva týždne na Slovensku. Vzhľadom na uvedené sa v prípade rozvodu manželstva javí ako najvhodnejšia striedavá osobná starostlivosť o mal. D., pretože počas jej neprítomnosti odporca reálne túto starostlivosť o syna zabezpečuje.
Odporca potvrdil, že problémy v manželstve pretrvávajú od roku 2012, kedy navrhovateľka podala prvýkrát návrh na rozvod manželstva. V tom čase pracoval ako brigádnik v zahraničí a zo zarobených prostriedkov zrekonštruovali plynové kúrenie a sociálne zariadenie v rodinnom dome. Následne si našiel prácu v O. a túto činnosť vykonáva aj v súčasnej dobe, predáva ojazdené pneumatiky. Z minulého obdobia mu ešte zostali dlžoby vo výške cca 7 000,- EUR. Tieto sa snaží splácať a s rozvodom manželstva nesúhlasí. Myslí si, že ak by navrhovateľka prehodnotila svoj postoj a bol by im daný väčší časový priestor, situácia v manželstve by sa postupne stabilizovala. Počas jej neprítomnosti riadne zabezpečuje starostlivosť o syna, jeho mesačný príjem sa pohybuje od 590 - 1200,- EUR. Nepovažuje sa za nezodpovedného. Spolupracuje so školou, ktorú navštevuje mal. D. a má záujem na zachovaní manželstva. Je pravdou, že navrhovateľke vytýkal známosť s inými mužmi, ktorých mala medzi priateľmi na facebooku. V prípade, že súd manželstvo rozvedie, žiadal mal. syna zveriť do svojej osobnej starostlivosti.
Zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 4P/117/2012 je zrejmé, že 29. 05. 2012 navrhovateľka podala prvýkrát návrh na rozvod manželstva. V dôsledku späťvzatia bolo konanie uznesením z 12. 03. 2013 zastavené.
Podľa správy kolízneho opatrovníka účastníci konania žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome. Mal. D. je žiakom 2. ročníka základnej školy. Navrhovateľka je presvedčená o rozvode manželstva a odporca s rozvodom nesúhlasí.
Zo správy Základnej školy v obci J. súd zistil, že mal. D. má výchovné problémy, je nepozorný, veľmi živý, má sklony k sebaubližovaniu. Navštevuje psychologickú poradňu. Počas výkonu práce matky v zahraničí starostlivosť o syna zabezpečuje otec. Obaja rodičia sa o syna v škole zaujímajú, snažia sa so školou spolupracovať a citová viazanosť mal. D. je na oboch rodičoch rovnaká.
Z evidenčných pomôcok Okresného súdu Vranov nad Topľou bolo zistené, že voči odporcovi sa vedie 11 exekučných konaní, v ktorých vystupuje ako povinný. Odporca túto informáciu potvrdil.
Zo správy RPPS vo Vranove nad Topľou je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania trvá od roku 2003. Navrhovateľka je presvedčená o správnosti rozvodu manželstva. Odporca je opakovane sklamal najmä v oblasti finančných záležitosti, čo má negatívny vplyv na chod rodiny. Postupne mu prestala dôverovať, jediné východisko vidí v rozvode. Odporca s rozvodom nesúhlasí, problémy, ktoré mu vyčíta navrhovateľka rieši. Verí, že s navrhovateľkou nájdu k sebe cestu.
Podľa potvrdenia rakúskej firmy príjem odporcu brutto v súčasnej dobe činí 755,21 EUR a v čistom 641,49 EUR mesačne.
Podľa správy z miesta bydliska sú účastníci konania hodnotení kladne. Príčiny rozvratu manželstva vidí obec v rozdielnosti pováh a záujmov účastníkov konania.
V zmysle ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
Zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a navrhovateľka jednoznačne prejavila úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. V minulosti partneri prekonali krízu. Príčinu rozvratu videl súd najmä vo finančných problémoch, do ktorých sa rodina dostala a v dôsledku ktorých aj v súčasnej dobe sa vedie voči odporcovi 11 exekučných konaní. Navrhovateľka nechce byť zodpovedná za dlhy odporcu, časť dlhov mu pomohla splácať, obáva sa však, že v dôsledku výrazného zadlženia odporcu postupne nebude mať príjem na to, aby bola schopná uspokojovať základné potreby rodiny a mal. syna. Tieto problémy vyústili do narušenia dôvery medzi účastníkmi konania, navrhovateľka situáciu ťažko psychicky zvláda. V žiadnom prípade nie je ochotná zotrvať v manželstve.
Aj keď odporca s rozvodom manželstva nesúhlasí a nemožno mu uprieť v súčasnej dobe snahu situáciu riešiť, zrejme mal finančné problémy riešiť skôr. Za daných okolností došlo k podstatnému narušeniu citového vzťahu navrhovateľky voči odporcovi a táto život v manželstve jednoznačne odmieta. O potrebe vzájomného vzťahu musia byť presvedčení obaja partneri a v tomto prípade tak nie je. O tom, že problémy v manželstve sú dlhodobé a nepodarilo sa ich zvládnuť svedčí podanie návrhu na rozvod manželstva už v roku 2012.
Rešpektujúc ust. § 24 od. 4 Zákona o rodine zveril súd mal. Samuela do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Bral pritom do úvahy rovnaké citové väzby dieťaťa k obom rodičom, jeho vývinové potreby a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka počas prvých 2 týždňov v mesiaci pracuje v zahraničí a v tom čase otec reálne zabezpečuje starostlivosť o dieťa.
Keďže intervaly starostlivosti o mal. syna sú rovnaké - v rozsahu 2 týždňov u každého rodiča a príjem rodičov nie je výrazne odlišný, súd výživné zo strany matky a zo strany otca neurčil.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.