Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/113/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: asia works, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, IČO: 45 638 331, zastúpený Advokátskou kanceláriou ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, IČO: 36 860 018, proti povinným: 1. KRÁSNA PRI JAZERE spol. s r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 43 878 296, 2. BYTY KRÁSNA, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 44 513 798, obaja zastúpení GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, Košice, IČO: 47 231 939, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Borisom Halásom (nástupca JUDr. Pavla Halása), so sídlom Popradská 70, Bratislava, pod č. EX 7635/2014, o vymoženie 1 985 970,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.11.2015, č.k. -145, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. .

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 24.09.2014 a exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná u notára JUDr. Miroslava Pavloviča v Bratislave dňa 13.03.2013, sp. zn. N 166/2013, Nz 8285/2013, NCRIs 8495/2013, poveril súd prvej inštancie vykonaním exekúcie vo veci pôvodného súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása poverením č. 5803 176673 zo dňa 27.10.2014. Podaním zo dňa 19.11.2014 povinní v 1. a 2. rade žiadali povoliť odklad exekúcie, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , predmetom ktorého bolo určenie zániku pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Súd prvej inštancie zo súdneho spisu Okresného súdu Košice II, sp. zn. zistil, že povinní podali návrh o určenie zániku pohľadávky, ktorá je predmetom tejto exekúcie a o zániku záložného práva k nehnuteľnostiam, čím mal súd podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok v znení do 31.03.2017) osvedčené, že sa začalo konanie, ktorého výsledkom môže byť zastavenie exekúcie. Preto rozhodol o povolení odkladu exekúcie v predmetnej veci.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal návrh povinných na povolenie odkladu exekúcie zamietnuť.

4. Oprávnený uplatnil odvolacie dôvody podľa , , a (ďalej len „). Uviedol, že povolenie odkladu exekúcie podľa §

56 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje splnenie zákonnej domnienky, pre ktorú je možné dôvodne očakávať, že exekúcia bude zastavená. Takouto skutočnosťou je napr. rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, nie je ňou však automaticky existencia akéhokoľvek konania, v ktorom sa spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.01.2009, sp. zn. ). Povolenie odklade exekúcie musí byť vždy výsledkom dôkladného posúdenia opodstatnenosti dôvodov uvádzaných povinným v kontexte s právom oprávneného na vymožiteľnosť práva. Oprávnený mal za to, že samotné podanie žaloby povinných o určenie zániku vymáhanej pohľadávky neodôvodňuje vyvodenie záveru, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Podanie žaloby nie je samo o sebe zákonným dôvodom na povolenie odkladu exekúcie. Navyše, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.03.2015 zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie, čím de facto potvrdil, že v danom prípade nemožno očakávať zastavenie exekúcie. Oprávnený bol presvedčený o dôvodnosti svojho nároku a zdôraznil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o povolení odkladu exekúcie vôbec neskúmal, či prípadný odklad exekúcie nespôsobí oprávnenému vážnu škodu.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrili povinní v 1. a 2. rade podaním zo dňa 09.12.2015. Povinní považovali rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a odvolanie oprávneného za nedôvodné. Zdôraznili, že podaním žaloby o určenie zániku vymáhanej pohľadávky nespochybnili ani platnosť, ani účinky exekučného titulu, ale ňou napádajú priamo existenciu pohľadávky vymáhanej v exekúcii, čím založili dôvod na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

6. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.12.2015, č. k. -173 tak, že napadnuté uznesenie zmenil a odklad exekúcie nepovolil.

7. Na dovolanie povinných Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 15.11.2019, č. k. -275 uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. -173 z 30. decembra 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že v čase vydania tohto rozhodnutia bolo vedené konkurzné konanie voči povinnému v 1. rade, a teda došlo k prerušeniu exekučného konania podľa o konkurze a reštrukturalizácii, teda napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré bolo v tom čase prerušené.

8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) po vrátení veci nadriadeným súdom opätovne prejednal odvolanie oprávnenéhov zmysle zásad vyplývajúcich z ust. - 384 , bez nariadenia pojednávania ( ) a napadnuté uznesenie podľa zrušil.

9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , a to z dôvodu, že predmetom toho konania, v ktorom povinní vystupovali v postavení žalobcov v 1. a 2. rade a oprávnený ako žalovaný, bolo o. i. určenie zániku pohľadávky, ktorá sa vymáha v predmetnej exekúcii. Súd prvej inštancie povolil odklad exekúcie z dôvodu, že je potrebné vyčkať na rozhodnutie všeobecného súdu o určenie zániku vymáhanej pohľadávky, keďže prípadný úspech žalobcov (povinných) v tomto konaní by sa pochopiteľne premietol aj do exekučného konania.

10. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 ).

11. Rozhodnutie súdu o odklade exekúcie je výrazným zásahom do práva oprávneného na nútené vymoženie priznanej pohľadávky, a preto je potrebné pristupovať k posudzovaniu podmienok na odklad

exekúcie s náležitou opatrnosťou. Rozhodnutie súdu o odklade exekúcie nemôže byť založené na svojvôli ale vždy musí vychádzať z konkrétnych skutočností a relevantných dôkazov. Pri odklade exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku sa exekučný súd opiera o skutočnosť, že bolo začaté konanie alebo procesný postup, kde výsledok tohto konania alebo postupu môže reálne založiť dôvod na zastavenie exekúcie pre niektorý z dôvodov uvedených v ust. § 57 Exekučného poriadku. Tento právny dôvod na povolenie odkladu je však potrebné doplniť aj o skutočnosti, z ktorých vyplýva, že očakávanie zastavenia exekúcie je reálne.

12. Podľa zistení odvolacieho súdu Okresný súd Košice II v konaní sp. zn. medzičasom rozsudkom zo dňa 28.09.2021 žalobu žalobcov (povinných) zamietol (výrok I), vo vzťahu žalobcov v 1., 2. a 3. rade k žalovanému tomuto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II) a vo vzťahu žalobcov v 1., 2. a 3. rade k intervenientovi na strane žalovaného intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III). Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1., 2. a 3. rade. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 07.09.2022, č. k. -611 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. -477 z 28. septembra 2021 (výrok I), intervenientovi - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. priznal proti žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (výrok II) a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (výrok III). Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2022.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

14. V citovanom ustanovení ide o dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nemeritórnej povahy, na vydanie ktorého neboli splnené zákonné podmienky, resp. neexistovali dôvody na jeho vydanie alebo dôvody existujúce v čase vydania napadnutého rozhodnutia dodatočne odpadli. Tak tomu bola aj v prejednávanej veci, kedy v čase rozhodovania odvolacieho súdu sa stalo neúčinným napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o povolení odkladu exekúcie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. . Ako bolo uvedené vyššie, po vydaní napadnutého rozhodnutie došlo k právoplatnému skončeniu tohto konania, v ktorom mal byť určený zánik pohľadávky vymáhanej v exekúcii, a to zamietnutím žaloby vo veci samej. Odpadol teda dôvod, pre ktorý sa povinní v 1. a 2. rade a súd prvej inštancie domnievali, že bol prekážkou v pokračovaní v exekúcii, resp. pre ktorý bol povolený odklad exekúcie. Zároveň výsledok tohto konania (zamietnutie žaloby) neodôvodňuje záver, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku).

15. Rozhodnutie o odklade exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej a z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu, predovšetkým zo skutočnosti, že súvisiace konanie pre ktoré bola exekúcia odložená, sa právoplatne skončilo, je zrejmé, že dôvod, pre ktorý bolo uznesenie súdu prvej inštancie vydané, zanikol. Preto odvolaciemu súdu neostávalo iné len napadnuté uznesenie podľa zrušiť, pretože nešlo o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).