Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: N. B., F..M.., O. R. Q., Š. X O. Z., IČO: 00 585 441, zastúpená advokátom JU.. J. I., AK X. I. X/A, Z., proti žalovanej: T. N., I.. XX.XX.XXXX, F.. K. XXXX/XX, E., o zaplatenie 69,92 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II 10Csp/256/2020-45zo dňa 9.11.2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť uhradiť mu poistné 69,92 eura s príslušenstvom a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou z 18.12.2020 domáhal od žalovanej zaplatenia poistného 69,92 eura za dohodnutú dobu poistenia s odôvodnením, že so žalovanou uzatvoril 31.8.2017 poistnú zmluvu na dobu neurčitú, v ktorej sa dohodli na platení ročného poistného polročne a že žalovaná porušila túto zmluvne dohodnutú povinnosť, a preto sa s poukazom na ustanovenie a , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) domáhal zaplatenia poistného za obdobie do 31.3.2018. Vzhľadom na to, že sa žalovaná dostala do omeškania s platením poistného, uplatnil si zároveň aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poistného, t.j. od 1.4.2018.

3. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od prevzatia výzvy doplnil žalobu o riadne skutkové odôvodnenie návrhu a uviedol, aká bola dohodnutá výška poistného, splátky a ich výška, kedy došlo k porušeniu povinnosti žalovanej, kedy zaniklo poistenie a z akého dôvodu a výpočet poistného. Zároveň ho vyzval aj na predloženie výpisu z poistného účtu klienta/žalovanej a dôkazy o doručovaní písomnosti zasielaných žalovanej. Výzva bola žalobcovi riadne doručená dňa 9.6.2021, ktorý na ňu nereagoval.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, pretože žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť riadne skutkovo odôvodniť žalobný návrh, a teda úplne a pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodniť výšku uplatňovanej pohľadávky a pripojiť rozhodujúce dôkazy preukazujúce skutkový stav veci, okrem iných i poistnú zmluvu. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že zo žaloby nebol zrejmý dôvod zániku poistenia, ako ani výpočet

poistného do zániku poistenia a kedy sa žalovaná dostala do omeškania a s ktorou splátkou poistného. Žalobca nereagoval na jeho výzvu o odstránenie týchto nedostatkov žaloby. Podľa názoru súdu nebolo jeho povinnosťou zisťovať rozhodujúce skutočnosti z listín priložených k žalobe, ktoré žalobný nárok podporujú, resp. ho nepotvrdzujú. Absencia riadneho skutkového odôvodnenia žaloby mala vplyv i na uplatnenia prostriedkov procesnej obrany žalovanej a v konečnom dôsledku znamenala stratu sporu pre neunesenie dôkazného bremena.

5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie podľa ustanovení , až ods. 3, a , a a , a a žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že základnou zložkou žaloby je žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania. Formulácia skutku musí byť v žalobe vymedzená tak, aby ju nebolo možné zameniť s iným skutkom, pretože plnenie, ktoré žalobca požaduje, nemožno z iného skutkového základu, než bol v žalobe vymedzený, priznať. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti vyplýva z ustanovenia a súd nemôže pri rozhodovaní o žalobnom návrhu sám vymedziť relevantný skutkový dej. V prejednávanej veci žalobca v žalobe neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých sa domáha priznania žalovanej istiny. Žalobca nemôže opis rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené, či priložené listiny, či ich len k žalobe jednoducho pripojiť. Keďže v danom prípade nešlo o vadu žaloby, pretože obsahovala žalobný petit, ako aj určitú mieru skutkových tvrdení, preto súd mohol o žalobe konať, nemohol však sám doplniť ďalšie podstatné skutkové tvrdenia a žalobca na výzvu súdu na doplnenie žaloby nereagoval. Súd vo veci nariadil aj pojednávanie (hoci sa jednalo o drobný spor), na ktorom mal žalobca priestor na vymedzenie skutkových tvrdení, avšak ani túto možnosť nevyužil.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a žalovanej, ktorá mala úspech vo veci, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v konaní nevznikli.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súčasne so žalobou predložil aj oznámenie o zániku poistnej zmluvy. Vzhľadom na to, že poistka je legálnym dokumentom so zákonnou definíciou a významom identifikovaným právnym poriadkom podľa ustanovenia , nesúhlasil so záverom súdu, že o záväzkovom vzťahu so žalovanou nepredložil rozhodujúci dôkaz. Zdôraznil, že zánik poistenia nastal pre neplatenie poistného žalovanou, a preto mohol preukázať len dátum, ku ktorému eviduje zánik poistenia, a nie i to, že mu žalovaná poistné nezaplatila; v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie totiž od neho nemožno žiadať preukázanie neexistencie určitej právnej skutočnosti.

10. Podľa žalobcu súd prvej inštancie posúdil žalobný návrh a dôkazy ako nepreukázané v rozpore s ustanovením článku 15 , i napriek absolútnej nečinnosti žalovanej, ktorá na žalobu nereagovala a skutkové tvrdenia v nej uvedené nepoprela. Súd prvej žalovanej doručil žalobu spolu s jej prílohami a výzvou, aby sa k nej vyjadrila, na ktorú žalovaná nereagovala, a teda nespochybnila existenciu poistnej zmluvy, ani tvrdenia uvedené v žalobe o existencii nároku a jeho výške. Súd prvej inštancie mal potom vyhodnotiť skutkové tvrdenia uvedené v žalobe ako nesporné. K tomuto poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydané vo veci sp. zn. , ktorým sa plne stotožnil s jeho argumentáciou o porušení práva na spravodlivý proces. V odôvodnení tohto rozhodnutia krajský súd uviedol, že pokiaľ sa žalovaná k žalobe, ktorá jej bola doručená spolu s prílohami, nevyjadrila a skutkové tvrdenia v nej obsiahnuté nepoprela, prichádzala do úvahy aplikácia právnej domnienky uvedenej v ustanovení .

11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu potvrdila, že so žalobcom uzavrela poistnú zmluvu, ako aj to, že ani po výzve nezaplatila splátku, že žalobca ukončil poistnú zmluvu výpoveďou a doplnila, že vzniknutý dlh z omeškané splátky poistného 69,92 eura žalobcovi už uhradila, o čom ho informovala.

12. Žalobca na vyjadrenie žalovanej k odvolaniu nereagoval.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.11.2022 ( v spojení s ).

14. Odvolací súd sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, a to, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nepredložil k tvrdeniu o existencii záväzkového vzťahu rozhodujúci dôkaz, pretože spolu so žalobou predložil nielen oznámenie o zániku poistnej zmluvy, ale i poistku, ktorá v zmysle ustanovenia potvrdzuje uzavretie poistnej zmluvy. K preukázaniu zániku poistenia pre neplatenie poistného žalovanou uviedol, že tak v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie nemohol urobiť. Súd prvej inštancie mal podľa neho vychádzať z jeho skutkových tvrdení uvedených v žalobe, a tieto, keďže neboli žalovanou spochybnené, mal považovať za nesporné v zmysle ustanovenia . Odvolací súd nemohol tejto odvolacej argumentácii žalobcu priznať úspech.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie žalobcovi v prvom rade vytkol, že si nesplnil svoju povinnosť dostatočne opísať rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatnil nárok, akými bolo uvedenie výšky ročného poistného a splátok a dátumu ich splatnosti, vrátane dôvodu zániku poistenia, ako aj to, ako vypočítal uplatnenú pohľadávku; až následne súd konštatoval, že žalobca nepreukázal skutkové tvrdenia ani poistnou zmluvou. Žalobca v odvolaní uviedol, že na rozdiel od žalovanej uniesol dôkazné bremeno a zároveň si splnil i povinnosť tvrdenia a bola to práve žalovaná, ktorá svoju povinnosť jeho skutkové tvrdenia poprieť, zanedbala. Z obsahu žaloby i podľa odvolacieho súdu pritom vyplýva, že žalobca v nej uviedol skutkové tvrdenie len o uzavretí poistnej zmluvy so žalovanou dňa 31.8.2017 na dobu neurčitú a tvrdenie, že sa mali dohodnúť na platení ročného poistného v polročnom intervale. Žalobca však v žalobe neodôvodnil výšku ročného poistného, termíny splatnosti jednotlivých splátok poistného, ani na nich sa viažuce tzv. lehotné poistné (t.j. výšku splátok poistného), pričom opomenul ozrejmiť i spôsob výpočtu ním požadovaného dlžného poistného; žalobca nešpecifikoval tieto ďalšie skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie o veci ani po výzve konajúceho súdu z dňa 27.5.2021. I keď z poistky, ako listiny preukazujúcej uzatvorenie poistnej zmluvy, možno zistiť podstatné skutočnosti týkajúce sa výšky ročného poistného a štvrťročných splátok, vrátane termínu ich splatnosti, nemôže táto nahradiť elementárnu povinnosť žalobcu v sporovom súdnom konaní špecifikovať podstatné a rozhodujúce skutočnosti, od ktorých vyvodzuje uplatnený nárok; naviac, pokiaľ ho na splnenie tejto povinnosti súd prvej inštancie osobitne vyzval.

16. Vzhľadom na to, že žalobca na výzvu konajúceho súdu nereagoval a nedoplnil podstatné skutkové tvrdenia týkajúce sa uplatneného nároku, je jeho odvolacia argumentácia, že ním uvádzané skutkové tvrdenia sa stali nespornými len preto, že sa žalovaná k žalobe nevyjadrila a tieto nepoprela, nevýznamná. Zanedbanie povinnosti tvrdiť, ani pri pasivite protistrany, ktorá sa tak nie je ani schopná k „neexistujúcemu“ tvrdeniu vyjadriť, nemôže mať za následok povinnosť súdu priznať „akýkoľvek uplatnený nárok“; preto i aplikácia ustanovení a , ktorých sa žalobca dožadoval, bola v okolnostiach prejednávanej veci neopodstatnená. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak samotný žalobca zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (k tomu i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. ). V tejto procesnej situácii žalobca nedôvodne poukazoval i na uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. , ktoré vychádzalo z toho, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nepreukázania jeho nároku, a teda nie z dôvodu nesplnenia jeho povinnosti tvrdiť, t.j. uviesť ďalšie podstatné skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok.

17. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol také tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení v spojení s a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, ich náhradu nepriznal, keďže jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).