Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cpr-4-2014.pdf
PDF · 130.9 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu Z., zast. Mgr. Michal Grošaft, advokát, Makovického 7, Žilina, proti žalovanému VUJE, a.s., so sídlom v Trnave, Okružná 5, IČO 31450474, zast. Advokárska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 848,41 eur k rukám zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava trovy štátu 46,92 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 26. 9. 2013, doručenej žalobcovi 1. 10. 2013. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10. 9. 2002 v znení Dohody o zmene dojednaných podmienok pracovnej zmluvy zo dňa 21. 11. 2002, s miestom výkon práce prevádzka žalovaného v U.. V napadnutej výpovedi mu žalobca oznámil, že na základe uznesenia predstavenstva zo dňa 1. 1. 2014 ruší pracovné miesto žalobcu z dôvodu nadbytočnosti, pre žalobcu nemá inú prácu. Žalobca si výpoveď prevzal 1. 10. 2014, nesúhlasil s ňou. Nie je pravdou, že žalovaný nemôže poskytnúť žalobcovi náhradnú prácu, práca bola žalobcovi prideľovaná aj v mesiaci január 2014 v rozsahu podľa pracovnej zmluvy, výpoveď je neplatná.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 26.9.2013, daná mu žalovaným doručená mu 1.10.2013 je neplatná. Od 1.5.2013 do 27.9.2013 na pracovisku nebol v dôsledku predchádzajúcej výpovede, ktorú sám žalovaný nakoniec uznal za neplatnú. 30.9.2013 mu pani G. chcela doručiť dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti, toto odmietol podpísať, povedal, že chce, aby mu bola daná výpoveď. P. G. povedala, že to nevadí, lebo táto už je na ceste a bude mu doručená. Dohodu ani nečítal. Okrem pani G. boli prítomní ďalší dvaja ľudia, ktorých nepozná. Výpoveď mu bola doručená až 1.10.2013. V období od 27.9. do 30.9. bol na pracovisku od 22.00 do 06.00 alebo do 07.00 ráno. Dňa 30.9. 2013 nastúpil do práce o 22.00 hod., urobil kontrolu hotela, dohodu mu chceli dať podpísať okolo polnoci. Cez deň na pracovisko nechodil. Listiny, ktoré prípadne bolo treba podpísať, podpísal ráno po skončení smeny. Medzičasom bol zamestnaný na horskej službe a keď aj znova nastúpil k žalovanému, nikto ho dopredu neupozornil na možnosť ukončenia pracovného pomeru.
Vec prešetroval Inšpektorát práce Žilina, ktorý konštatoval, že zamestnávateľ predložil dokument - výpoveď z pracovného pomeru z 26.9.2013, ktoré doručenie preukázal doručenkou slovenskej pošty, na ktorej je dátum 1.10.2013. Ak by teda žalovaný využil inštitút náhradného doručenia, uviedol by to pri šetrení IP. K tvrdeniu žalovaného, že po 1.1.2014 žalobca nevykonal žiadnu prácu, poukázal na výplatnú pásku za január 2014, oznámenie žalovaného zo dňa 21.1.2014, ktorým žiada o bezodkladné doručenie žiadosti o vykonanie lekárskej prehliadky od dr. P.j a vyúčtovanie služobnej cesty, nakoľko na deň 14.1.2014 mal naplánovanú služobnú cestu, cestovný príkaz na 14.1.2014. V prípise sa uvádza, že ak žalobca nepredloží potrebné doklady, bude mu vykázaná neospravedlnená smena, súhlas s nadčasovou prácou za január 2014 a pracovný výkaz za január 2014 o počte odpracovaných hodín. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie, že žalobca nevykonával žiadnu prácu, pán P.š sa podpísal pod príkaz na nadčasovú prácu, pracovný výkaz za január 2014 a výkaz hodín strávených na ceste, a v liste na odovzdanie požadovaných dokladov sa uvádza, že spoločnosť VUJE prostredníctvom vedúceho zariadenia pána P. a dvoch svedkýň S.j, ktoré tiež poskytli čestné vyhlásenia, osobne odovzdali do rúk 14.2:2014 dokument. Dôkazy predložené žalovaným považuje za účelovo vyfabrikované. Žalobcom predložené dôkazy jednoznačne deklarujú výkon pracovnej činnosti navrhovateľom v prospech odporcu. V prípade, ak pracovný pomer navrhovateľa skončil k 31.12.2013, navrhovateľ mu celý nasledujúci mesiac poskytoval prácu, čo zakladá neplatnosť výpovede, navrhovateľ mal možnosť ďalej poskytovať doposiaľ vykonávanú prácu. Predložil oznámenie navrhovateľa z 11.3.2015 adresované odporcovi, v ktorom mu oznamuje, že výpoveď z 19.4.2013, teda predchádzajúca, bola doručená, 27.9.2013 mu bol doručený list, že pracovný pomer naďalej trvá, pričom uvedenú výpoveď má považovať za neplatnú. Toto považoval navrhovateľ za odvolanie výpovede a týmto dal písomný súhlas s jej odvolaním. V dobe, kedy bola daná odporcom druhá výpoveď, nebolo oznámenie o odvolaní prvej výpovede ani doručené navrhovateľovi, nie že by s tým ešte aj súhlasil. To je ďalší dôvod absolútnej neplatnosti výpovede. Predložil pracovný výkaz za január 2014, príkaz na súhlas s nadčasovou prácou pre navrhovateľa Z vykonaného dokazovania ako aj z listinných dôkazov, vyplýva, že pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom trval, zamestnávateľ dával zamestnancovi pokyny, v rámci výkonu jeho zamestnania za obdobie január 2014 bola zamestnancovi vyplatená mzda. V prípade, ak by zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so zamestnancom k 31.12.2013, v nijakom prípade by nekonal tak, ako je preukázané, aj vzhľadom na výpoveď svedka, že nie je bežné, aby pracovno-právny vzťah de facto fungoval aj po uplynutí výpovednej lehoty. Predložil tiež list žalovaného žalobcovi, kde ho vyzývajú ako zamestnanca, aby sa 7.1.2014 zúčastnil lekárskej prehliadky, list z 8.2.2014, z ktorého takisto vyplýva pokyn zamestnávateľa na lekárske prehliadky, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za január 2014 a rozpis hodín za január 2014, podpísal ho vedúci zamestnanec pán P.. Výpoveď ako bolo prezentované svedkami dňa 13.1.2015, vyplýva, že výpoveď nemohla byť doručená 30.9.2013. svedok G. tvrdí, že poradil, aby odporca navštívil navrhovateľa na pracovisku, kde mu osobne odovzdá výpoveď. O tejto skutočnosti mal dňa 30.9.2013 odporca následne svedka G.u informovať, že tak postupoval. Svedkyňa N.á vypovedala, že výpoveď doručili navrhovateľovi 30.9.2013. v čase medzi 22.00 a 22.30 hod. Z uvedeného vyplýva, že odporca informoval svedka G.u v čase medzi 22.30 a polnocou, čo je podľa jeho názoru po skončení jeho pracovnej doby. Svedkyňa N. vypovedala, že výpoveď navrhovateľovi sa pokúsili osobne prvý krát za prítomnosti dvoch svedkov. Svedok G.a tvrdí, že odporca ho kontaktoval 30.9.2013 so žiadosťou o označenie postupu o doručení výpovede. Svedok G. neporadil odporcovi nič, čo by sa ten tri dni predtým v zmysle výpovede svedkyne N.j nepokúšal vykonať. Výpoveď svedka G. považuje za zmätočnú. Svedok O. vypovedal, že výpoveď navrhovateľovi nečítal a s odstupom času si nespomína, z akého dôvodu je tá daná, hoci v dobe odovzdávania to vedel. Následne na otázku upravil súdu výpoveď, nakoľko je členom odborov a tí majú povinnosť výpoveď prerokovať, si zrazu spomína aj na dôvod výpovede. Výpoveď svedka považuje za účelovú. Dňa 30.9. navštívili navrhovateľa na pracovisku spomínané osoby, s tým, že mu predložili nie výpoveď ale návrh dohody o skončení pracovného pomeru. V predmetnej dobe nemohla byť navrhovateľovi doručená výpoveď vzhľadom na skutočnosti, že s výpoveďou, ktorú predtým odporca stiahol, s takýmto stiahnutím výpovede navrhovateľ nesúhlasil. Navyše v dobe, kedy bolo oznámené navrhovateľovi , myslí dátum, kedy to napísal odporca, že mu dáva výpoveď, v tom istom dátume bol vypracovaný list, predmetom ktorého bolo oznámenie, že odporca považuje predchádzajúcu výpoveď za neplatnú. Nakoľko v tej dobe odporca taktiež nedisponoval súhlasom navrhovateľa podľa § 61 ods.4 ZP, musel mať vedomosť, že takáto výpoveď je neplatná, čo si aj uvedomoval 30.9.2013. Tvrdenia uvádzané v tomto konaní považuje doslovne za klamstvo. Na základe týchto súd nemôže považovať termín 3.9.2013 na doručenie výpovede.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že výpoveď bola žalobcovi doručená 30.9.2013, čo bolo potvrdené dvoma svedkami, ktorí boli prítomní, vyplýva to i z cestovných príkazov, žiadanky o prepravu, z ktorých zrejmý účel cesty, doručenie výpovede žalobcovi. Je pravdou, že žalovaný doručoval výpoveď aj poštou, to sa však stalo až po neúspešnom doručovaní 27.9.2013. Podstatný je moment doručenia. Výpovedná doba uplynula 31. 12. 2013, 2-mesačná prekluzívna lehota uplynula dňom 28. 2. 2014, žaloba bola podaná až 26. 3. 2014, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty. Žalovaný predkladal IP aj dokumenty o neúspešnom doručovaní, vrátane 30.9.2013. IP sa však vyjadrilo, že za relevantné považuje doručenie 1.10. 2013. Žalovaný nemohol ovplyvniť spôsob vybavenia sťažnosti, ktorý bol zaslaný žalobcovi. IP teda doručenie nesprávne posúdil. K dôkazom týkajúcim sa skutočnosti, že žalobca vykonával prácu aj v januári 2014, uviedol, že tieto nevyvracajú tvrdenia o doručení výpovede, plynutie prekluzívnej lehoty je objektívnou právnou skutočnosťou a to, že žalovaný vykonával nejaké úkony aj po skončení, žaloba bola podaná oneskorene. To, ako postupoval žalovaný bolo dôsledkom toho, že boli zmätení v dôsledku postupu IP, resp. báli sa, aby nepochybili. Boli opatrní. Boli vypočutí dvaja svedkovia, z toho jeden člen odborov, ktorý je nestranný. Ing. L. /personálna pracovníčka žalovaného/ uviedla, že listom zo dňa 26. 9. 2013 bol žalobca vyzvaný k bezodkladnému nástupu do práce, keď výpoveď k 31. 7. 2013 považujú za neplatnú, výzvu prevzal 27. 9. 2013, kedy mal byť na pracovisku. Podľa cestovných príkazov za ním vycestovali Ing. N. Žalobca sa na pracovisku nezdržiaval a 27.9.2013 bola z pošty v U. výpoveď žalobcovi zaslaná. Rozhodli sa postupovať v zmysle ZP, doručiť teda zásielku na pracovisku, a teda 30.9.2013 bol znova vykonaný pokus o doručenie výpovede žalobcovi. Bola tam ona, L. Bolo to v čase 22.30 hod., žalobca to odmietol prevziať. V tento deň žalobcovi nedoručovali dohodu o skončení pracovného pomeru, dohodu ponúkali žalobcovi ešte v máji, to však odmietol. 30.9.2013 mu vysvetľovala, že ide o výpoveď , nie dohodu. Povedal, že to nepodpíše. Ing.O. zobrala ako zástupcu odborov, bol prítomný aj pri rozhodovaní o zrušení pracovného miesta. Prevádzka je dlhodobo mínusová. Obaja svedkovia vedeli, že sa jedná o výpoveď, nie dohodu. Žalobcovi bolo vyplatené odstupné. K vyhotoveniu dokladu tom, že k pokusu o doručenie výpovede za prítomnosti svedkov došlo 30.9.2013, je založený v spise. Do každej výpovede sa vopred píše text „Zamestnanec odmietol výpoveď prevziať“ pre prípad, že sa to aj stane. Preto tento text bol napísaný súčasne vo výpovedi. K podpisom došlo na mieste. Ten istý text je v zaslanej výpovedi. K predloženému potvrdeniu o zápočte uviedol, že doručenie skončenia pracovného pomeru, plynutie výpovednej doby a jej ukončenie je objektívnou právnou skutočnosťou, ktorá je nezávislá od vôle subjektov a je nezávislá aj od toho, či si zamestnávateľ splní svoju ohlasovaciu alebo evidenčnú povinnosť. Bez ohľadu na to, ako postupoval zamestnávateľ, je rozhodujúce, kedy uplynula výpovedná doba a tá uplynula ku koncu roka. Žaloba bola teda podaná oneskorene a po zákonnej lehote. To, ako postupoval zamestnávateľ pri odhlasovaní zo sociálnej poisťovne je dôsledkom toho, že bol zmätený z dôsledku postupu IP Žilina, ktorý ho presvedčil o tom, že výpovedná doba uplynula až koncom januára.
Svedok F.a, vedúci úradu IP Žilina, uviedol, že sťažnosť priamo nevybavoval, riešila ju R., ale s vecou bol oboznámený. Predložil súdu Protokol zo dňa 6.2.2014, ktorý účastníkom nedoručujú, oznámenie o vybavení zo dňa 14.2.2014 /založené v spise č.l.12/. Predložil podanie žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalobca má snahu pracovať len v určitom pracovnom čase a majú podozrenie, že bez ich vedomia je v inom pracovnom pomere. IP Žilina zistil , že žalobca je zamestnaný od 3.8.2013 u Horskej službe NT Sever, Demänovská dolina. Zistili tiež, že navrhovateľ má lekárskej potvrdenie, že nemôže vykonávať prácu počas dňa, čo je nezvyklé. Poskytujú aj bezplatné poradenstvo a žalovaný (meno pracovníka ich pracovníka nevie) sa informoval, ako majú postupovať, ak žalobca neprevzal výpoveď. Poradil im, aby ho navštívili na pracovisku na nočnej smene a aby mu doručili výpoveď za prítomnosti svedkov. Ak výpoveď neprevezme, bude sa táto považovať podľa § 38 ods.4 ZP za doručenú. Dňa 30.9. mu volali, že tak postupovali. Následne mu žalovaný doručil doklad o tom, že žalobca odmietol zásielku prevziať. Nie je v ich kompetencii posúdiť platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru, a preto pani C. vytkol jej vyjadrenie v bode 2 ich oznámenia zo dňa 14.2.2014. Je pravdou, že odpoveď podpísal, ale nie je možné všetky spisy dôsledne naštudovať. Odpoveď parafuje aj vedúci, ktorý za to zodpovedá. Z organizácie žalovaného telefonovali v septembri, myslí že to bolo 30.9.2013. Povedali, že niekoľko krát sa pokúšali so žalobcom stretnúť, nepodarilo sa im to, chceli mu doručiť výpoveď, ale túto si neprevzal, v rámci organizačnej štruktúry by mu v tom mesiaci chceli doručiť výpoveď a ako majú postupovať. Poradil im, aby si zobrali svedkov a išli za ním na pracovisko. Radili sa na IP Trnava, ale tam im povedali, že sa majú obrátiť na Žilinu, podľa miesta pracoviska. Telefóny prepája sekretariát, a keďže svedok je právnik, poradenstvo robí na 99% on. Pokiaľ je v oznámení č.l.12, 13 uvedené, že výpoveď bola prevzatá 1.10.2013, to nepopiera, doručenka bola predložená. V čase vybavovania sťažnosti inšpektor nemal doklad od žalovaného o náhradnom doručení 30.9.2013. Sťažnosť im bola
z IP Nitra ako príslušnému doručená 13.12.2013, inšpektorka vyzývala žalovaného na predkladanie dokladov, ktoré priebežne chodili. Keď bol protokol prerokovaný so žalovaným, inšpektorka odmietal prijať ďalšie doklady, stačila jej doručenka z pošty z 1.10. Do kompetencií inšpektorov podľa zákona nezasahuje. Doklad o náhradnom doručení bol zaslaný zo strany žalovaného poštou s jeho žiadosťou o prešetrenie iného zamestnávateľa žalobcu. Dátum doručenia je možné zistiť.
Svedkyňa L. A., uviedla, že dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobcom bolo zrušenie pracovného miesta s tým, že nemali možnosť žalobcu ďalej zamestnávať. Vec bola riešená výpoveďou. Výpoveď sa pokúsili žalobcovi doručiť dvakrát osobne, prvý krát dňa 27.9.2013 - výpoveď doručovali osobne svedkyňa, pán Y. ako nezávislý pracovník. Žalobca ale nebol na pracovisku. Druhý krát osobne dňa 30.9. išla svedkyňa, L. ako predseda odborov, doručiť znova výpoveď. Žalobca bol na pracovisku, mal nočnú smenu. Výpoveď doručovali medzi 22.00 až 22.30 hod. Pani G. žalobcovi povedala, že mu prišli odovzdať výpoveď s tým, že určite o tom vedel, pretože v piatok hovorili s vedúcou zariadenia, ktorá bola priama nadriadená žalobcovi. Žalobca povedal, že o tom vie a odmietol to podpísať. Pani G. a následne aj svedkyňa sa opýtali, či si to nechce prečítať a toto tiež odmietol. Doklad o tom, že to odmietol, podpísala svedkyňa aj p.O.. na obidvoch výpovediach. Aj potom to žalobca odmietol prevziať. Výpovede majú na formulároch a na každej je vopred napísané, že adresát odmieta zásielku prevziať. Poštou výpoveď posielala priamo svedkyňa po tom, ako žalobca nebol zastihnutý na pracovisku. Poslala to z Liptovského Mikuláša, žalobca to prevzal 1.10. Obsah doručovanej listiny pozná, pripravovala ju.
Svedok A. uviedol, že pani G. ho oslovila, že je potrebné, aby pri odovzdávaní výpovede žalobcovi boli prítomní svedkovia, oslovila ho ako zástupcu odborov. Vie, že to bolo 30.9.2013, pamätá si to preto, lebo 1.10 majú voľný deň (energetický). Išli on, pani G. služobným autom. Cestový príkaz nevypisoval, bol spolujazdec. Do zariadenia prišli niečo po 22.00 hod., toto bolo zamknuté a na zazvonenie otvoril žalobca. Pani G.á mu povedala, že mu prišli odovzdať výpoveď, túto svedok nečítal. Pani G. povedala, k akému dňu sa výpoveď podáva. Vtedy vedel, z akého dôvodu, ale s odstupom času si nepamätá - až v priebehu pojednávania sa rozmapätal, že výpoveď bola v odboroch prerokovaná a dôvodom výpovede bola nadbytočnosť, zariadenie bolo málo navštevované, doteraz je ale v prevádzke. Pani G. žalobcovi povedala, aby si výpoveď podpísal a prevzal. Žalobca evidentne vedel, o čo ide, aj to, že tam prídu. Tak to vycítil. Žalobca povedal, že to odmieta prevziať. V jeho prítomnosti výpoveď nečítal. Svedok podpísal potom účasť na tomto odovzdávaní, podpísal, že sa zúčastnil ako svedok odovzdávania, aj kedy to bolo. Žalobca sa vyslovene vyjadril, že to odmieta prevziať.
Svedkyňa R., inšpektor práce IP Žilina, uviedla, že IP nie je oprávnený posudzovať platnosť skončenia pracovného pomeru. Boli skontrolované zákonné povinnosti pre platnosť výpovede ako je to uvedené aj v zázname, vychádza sa len z dokladov predložených zamestnávateľom. Pokiaľ si pamätá, boli jej predložené pracovné zmluvy a všetky ďalšie podklady k osobe žalobcu, bolo predložených 70 strán, preto ich ani necitovala. Bola jej predložená doručenka zamestnávateľa o prevzatí výpovede 1.10.2013. Z dokladov, ktoré sú im predkladané, si vyberajú tie, ktoré sú pre vybavenie podania použiteľné. V tomto prípade bola v telefonickom kontakte s pani Krajčovičovou od žalovaného. Hovorila aj osobne s právnikom, mali veľmi dobrý prístup. Nespomína si, čo všetko jej bolo predložené, teda nevie, či jej bol predložený aj iný doklad o doručení výpovede. Riešia len podnety od zamestnancov, nie zamestnávateľov. Určite konzultovali so žalovaným aj otázku skončenia pracovného pomeru, prebiehalo to až v januári 2014 a detaily o konzultáciách si nepamätá. Žalobcu ani jeho zástupcu nepozná, nikdy ich nevidela, prvýkrát na pojednávaní. Nebola s nimi kontaktovaná ani v súvislosti s výpoveďou na pojednávaní. Pri prvom stretnutí od žalovaného prebrala všetky podklady a pri druhom je možné, že niektoré doklady vytriedila alebo ďalšie zamestnávateľ doniesol, pretože sa to stáva bežne. Obe stretnutia so žalovaným boli na IP Žilina, na ďalšom stretnutí bol podpísaný protokol. Nemôžu spochybniť žiadny právny úkon. Pokiaľ bolo preukázané doručenie výpovede 1.10.2013 a zamestnávateľ postupoval v súlade s týmto doručením, nemôžu to spochybňovať. V januári, kedy bola inšpekcia vykonaná, už uplynul posledný mesiac výpovednej doby. Prípadné náhradné doručenie pre nich nie je rozhodujúce, lebo nemôžu posudzovať platnosť skončenia pracovného pomeru, to môže iba súd. V januári 2014 ešte pracovný pomer žalobcu trval, teda zamestnávateľ postupoval tak, že výpoveď bola doručená 1.10.2013. Mohla nastať situácia, že neprevzala všetky doklady, ktoré jej boli doručené. Nemôže vyvrátiť ani potvrdiť to, že jej bol predložený doklad o náhradnom doručení výpovede. Takýto doklad by pre nich nebol dôležitý, lebo by sa jednalo o spornú vec a na to nie sú kompetentní. Je možné, že by ho do protokolu nezapracovala, aj keby jej bol predložený. Ak by tento doklad predložený bol, v januári 2014 už by pracovný pomer netrval, za situácie, kedy by zamestnávateľ podľa neho postupoval. Predložené doklady
nasvedčovali tomu, že žalobca je ešte v pracovnom pomere a myslí, že zamestnávateľ sa pri osobných rozhovoroch tomu nebránil. Majú prístup do sociálnej poisťovne, kde žalobca ešte nebol odhlásený.
Svedok M. uviedol, že ako právnika žalovaného ho p. G. prizvala a išiel s ňou na IP do Žiliny odovzdávať dokumenty na inšpekciu, ktorá mala prebiehať v zariadení v Demänovej. Predtým ako vycestovali, mu ukázala celú dokumentáciu. Ohľadne navrhovateľa tam boli všetky výpovede aj s doručením. Bola tam prvá výpoveď, ktorá bola myslí neplatná a druhá výpoveď doručená osobne a tretia dodatočne poštou- jednalo o tú istú druhú výpoveď, ale bola zasielaná aj poštou. Osobne boli doručovať výpoveď myslí pani N. G. a ešte niekto. Tie mu predtým aj hovorili, že tam pôjdu, potom hovorili, že tam boli. V dokladoch pre IP Žilina ohľadne osobného doručovania tam boli cestovné doklady zopnuté s výpoveďou, výpoveď, podpisy svedkov. Doručovanie malo byť koncom septembra. Nepamätá si, kedy doklady do Žiliny niesli. Svedok bol v Žiline iba raz a nevie, či niekto iný tam bol opakovane. Keď išli do Žiliny spolu, brali úplne všetky doklady, nevie, či tam bol niekto aj predtým. Pani C. na IP Žilina niektoré doklady neprevzala, napr. prvú výpoveď, podklady k výpočtu hodín (zobrala si iba pásky). Povedala, že jej stačia pásky a druhá výpoveď. Vrátila im aj doklad, kde boli podpísaní svedkovia a zobrala si doručenú poštou. Proti jej postupu nenamietali. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou končí v závislosti od zmluvy, uplynutím lehoty. Po jej uplynutí za normálnych okolnosti zamestnanec nepríde do práce. Sprostredkovane vie, že navrhovateľ si vynucoval prítomnosť na pracovisku, či pracoval to nevie, a nevie, či mu bola vyplácaná mzda. Nevie sa vyjadriť, či je bežné, aby zamestnanec po uplynutí lehoty dostával pokyny. Spoločnosť má 11 divízií a množstvo útvaroch a záleží to na riaditeľoch.
Z predložených dokladov vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 10. 9. 2002 Pracovná zmluva, ktorou vznikol pracovný pomer žalobcu u žalovaného s pracovným zaradením pracovník ochrany, miesto výkon u prác Demänová, deň nástupu do práce 1. 10. 2002. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30. 9. 2003. Dohodou o zmene dojednaných podmienok pracovnej zmluvy zo dňa 21. 11. 2002 sa účastníci dohodli na zmene funkčného zaradenia žalobcu na pracovníka prevádzkovej jednotky II od 1. 12. 2002.
Dňa 26. 9. 2013 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP z dôvodu, že 19. 9. 2013 bolo predstavenstvom FUJE a.s. Trnava rozhodnuté o uskutočnení organizačnej zmeny s účinnosťou od 1. 1. 2014 spočívajúcej v zrušení dvoch pracovných pozícií v účelovom zariadení Demänová. V dôsledku tejto organizačnej zmeny došlo aj k zrušeniu pracovnej pozície 08-Vrátnik, a teda k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, čím sa stal pre spoločnosť nadbytočným. Zrušenie pracovného miesta a podanei výpovede bolo podľa § 74, 63 ods. 1 písm. b/ ZP riadne a včas prerokované a odsúhlasené na zasadnutí ZO ZOJES dňa 25. 9. 2013. Spoločnosť nemá v zmysle § 63 ods. 2 písm. a/ ZP možnosť naďalej žalobcu zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkon u práce, nemá ani akúkoľvek inú vhodnú prácu, dáva žalovaný žalobcovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Výpovedná lehota je 3-mesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Súdu bolo predložené Písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktorou došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, ako aj Zápis č. 9/2013 Zo zasadnutia VZO ZOJES pri VUJE Trnava konaného 25. 9. 2013, z ktorého vyplýva súhlas so zrušením pracovného miesta žalobcu s účinnosťou od 1. 1. 2014 a výpoveďou, ktorá bola prerokovaná členmi výboru, s tým, že neexistuje žiadne voľné miesto v rekreačnom zariadení a nie je možné pridelenie žiadnej náhradnej práce.
Zo Žiadanky na prepravu zo dňa 26. 9. 2013, Cestovného príkazu zo dňa 26. 9. 2013 a vyúčtovania pracovnej cesty zo dňa 30. 9. 2013 vyplýva, že zamestnanci žalovaného /príkaz bol vydaný na meno Ing. N./ boli dňa 27. 9. 2013 v účelovom zariadení Demänová, účel cesty je uvedený výpoveď Z.. Žalobca si výpoveď odmietol dňa 30. 9. 2014 prevziať, čo potvrdili prítomní zamestnanci L.. Z vyúčtovania pracovnej cesty vyplýva odchod 19,30 hod. , príchod 22,15 hod., odchod 22,30 hod. , príchod 01,00 hod. dňa 1. 10. 2013.
Žalobca listom zo dňa 30. 1. 2014 oznámil žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú /dôvody neuviedol/ a oznámil, že trvá na tom, aby ho spoločnosť žalovaného naďalej zamestnávala. Z prehlásení L. ktorí sú zamestnancami žalovaného v Účelovom zariadení Demänová vyplýva, že v období od 1. 1. 2014 do 31. 1. 2014 neboli spoločnosťou žalovaného prideľované pracovné úlohy žalobcovi a tento nevykonával ani žiadny iný ako dojednaný druh práce v areáli ÚZ Demänová.
Z podania Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 14. 2. 2014 - vybavenie podania žalobcu v časti jeho výpovede vyplýva, že zamestnávateľ preukázal doručenie výpovede ňom 1. 10. 2013 /doručenku Slovenskej pošty/, výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení, zamestnávateľ predložil rozhodnutie o organizačnej zmene a rozhodnutie o schválení zrušenia dvoch pracovných miest k 1. 1. 2014. IP okrem iného odkazoval na lekárske potvrdenie o tom, že nie je vhodné zaradenie žalobcu do denných zmien, čo má odporúčací charakter pre zamestnávateľa. Ostatné skutočnosti uvedené v tomto podaní sa netýkajú predmetu sporu. K tomuto podaniu IP Žilina súd udáva, že sa nejedná o relevantný a rozhodujúci dôkaz pre toto konanie, pretože súd musí pri svojom rozhodnutí vychádzať zo všetkých dôkazov a uvedené vyjadrenie nie je pre súd záväzné, naviac za situácie, kedy v čase vybavovania podania žalobcu neboli poskytnuté všetky rozhodujúce dôkazy a skutočnosti. Z Protokolu Inšpektorátu práce Žilina č. IZA-002-49-2.3/P-E22,24-14 zo dňa 6. 2. 2014 v znení jeho dodatku zo dňa 14. 2. 2014 vyplýva, že boli okrem iného predložené zápis č. 9/2013 z 25. 9. 2013, rozhodnutie o organizačnej zmene č. 5/2013.
IP Žilina súdu oznámil dňa 20. 1. 2015, že kópia doručenia výpovede dňom 30. 9. 2013 im bola doručená v pošte dňa 13. 2. 2014 pod číslom 2745/2014 pri vyjadrení zamestnávateľa k protokolu /o čom predložili i doklad/.
Žalobcovi bola pred sporným skončením pracovného pomeru daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP dňa 19. 4. 2013, 27. 9. 2013 mu bol doručený list, že pracovný pomer trvá a žalobca listom 11. 3. 2015 vyslovil súhlas s odvolaním výpovede.
Žalobca predložil súdu doklady o tom, že sa mal 7. 1., 14. 1. 2014 zúčastniť lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci , vyúčtovanie služobnej cesty na tento deň, cestovný príkaz, výplatnú pásku za mesiac január 2014, rozpis pracovných zmien za január 2014 s menom žalobcu, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch vystavené žalovaným 10. 3. 2015 /z ktorého vyplýva zúčtovanie dane za r. 2014/, súhlas s nadčasovou prácou žalobcu v dňoch 1. 1. - 3. 1. 2014, pracovný výkaz za január 2014.
Predmetom konania je výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26. 9. 2013, daná žalobcovi. Predchádzajúca výpoveď nie je predmetom tohto konania /a bola so súhlasom žalobcu vzatá späť/.
Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 38 ods. 1 ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Podľa § 38 ods. 4 ZP povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že výpoveď bola doručená žalobcovi dňa 30. 9. 2013. Túto skutočnosť potvrdila pracovníčka žalovaného L.á a svedkovia L. potvrdila, že žalovaný bol vyzvaný na nástup do práce, keď výpoveď k 31. 7: 2013 považovali za neplatnú a 27. 9. 2013 mal byť na pracovisku. Vycestovali za ním L. dňa 27. 9. 2013, na pracovisku sa ale žalobca nezdržiaval, výpoveď zaslali poštou.. Preto opakovane vycestovali L., žalobca odmietol výpoveď prevziať. Svedkyňa InB. potvrdila pokus o doručenie výpovede opakovane 27. 9. 2013 /žalobca nebol na pracovisku/ a 30. 9. 2013, kedy odmietol žalobca /ktorý v tom čase na pracovisku bol/ výpoveď prevziať, pričom bol s obsahom listiny oboznámený. Rovnako svedok L. potvrdil, že žalobca 30. 9. 2013 odmietol prevziať výpoveď, pričom bol oboznámený s tým, že sa jedná o výpoveď, rovnako s výpovednou lehotou a jej skončením a tiež potvrdil, že výpoveď bola prerokovaná v odboroch. Svedok takisto potvrdil, že žalobca o ich príchode vedel a výslovne sa vyjadril, že odmieta výpoveď prevziať. Svedkovia potvrdili, že žalobca mal vedomosť o obsahu listiny, ktorú odmietal prevziať, z ich výpovedí nepochybne vyplýva, že sa
jednalo o doručovanie výpovede. Skutočnosť, že svedkovia a ďalšie osoby vycestovali do účelového zariadenia Demänová vyplýva zo žiadaniek o prepravu, cestovného príkazu a vyúčtovania pracovnej cesty na deň 26. 9. 2013 a 30. 9. 2013, z týchto dokladov vyplýva i účel cesty - výpoveď Z. Tieto doklady potvrdzujú výpovede svedkov o čase doručovania /príchod 22,15 do zariadenia, odchod 22,30 hod./. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že mu mala byť doručovaná dohoda o skončení pracovného pomeru a z výpovedí svedkov i listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že doručovaná mu bola sporná výpoveď.
Účinky doručenia výpovede nastali okamihom, kedy žalovaný odmietol písomnosť preukázateľne prevziať, t. j. 30.9. 2013 /27. 9. 2013 nebol na pracovisku/, výpovedná lehota začala plynúť dňom 1. 10. 2013 a uplynula 31. 12. 2013.
Svedok F. nepriamo potvrdil doručenie výpovede 30. 9. 2013, keď sám zamestnancom žalovaného doporučil doručenie písomnosti za prítomnosti svedkov a títo ho informovali, že žalobca zásielku odmietol prevziať, predložili o tom doklad. Postup svedkyne C. pri vybavovaní podania vytkol v časti posudzovania veci. Výpoveď tohto svedka nemôže byť objektívne priama k samotnému doručeniu, ktorého sa zúčastnil a súd nepovažuje za rozhodujúce jeho vyjadrenie, či mu skutočne pracovníci žalovaného oznámili náhradné doručenie presne v deň 30. 9. 2013 a či si tieto okolnosti skutočne svedok pamätá. Sám nebol svedkom doručovania a jeho výpoveď sa týkala len toho, že odporúčal žalovanému postup v prípade odmietnutia zásielky. Svedkyňa C.á pripustila, že niektoré doklady predložené žalovaným vytriedila alebo ďalšie zamestnávateľ doniesol, potvrdila, že v januári, kedy bola inšpekcia vykonaná, už uplynul podľa jej mienky posledný mesiac výpovednej doby, prípadné náhradné doručenie pre nich nie je rozhodujúce, lebo nemôžu posudzovať platnosť skončenia pracovného pomeru. V januári 2014 ešte pracovný pomer žalobcu trval, teda zamestnávateľ postupoval tak, že výpoveď bola doručená 1.10.2013. Táto skutočnosť nasvedčuje tvrdeniu žalovaného, že podľa postupu IP Žilina mal dôvod obávať sa prípadných sankcií a tento postup, kedy IP Žilina vyjadroval názor o trvaní pracovného pomeru do konca januára 2014 ho viedol k tomu, že zotrvanie žalobcu na pracovisku v tomto mesiaci reálne bolo. Ako však bolo uvedené, súd nie je viazaný postupom a rozhodnutím IP Žilina a rozhodujúcou je skutočnosť, že súd mal za preukázané doručenie výpovede dňom 30. 9. 2013. Výpovede svedkov G. súd nepovažoval za tie relevantné dôkazy, ktoré by boli rozhodujúce pre posúdenie doručenia výpovede. Tieto svedecké výpovede len nasvedčujú tomu, že žalovaný nemohol doručiť žalobcovi výpoveď, obrátil sa na IP Žilina, ktorý i tak riešil podnet. V tejto súvislosti svedok G. uviedol, že zistili, že žalobca je zamestnaný od 3.8.2013 u Horskej službe NT Sever, Demänovská dolina a tiež, že navrhovateľ má lekárskej potvrdenie, že nemôže vykonávať prácu počas dňa, čo je nezvyklé. Pokiaľ teda žalobca namieta výpoveď svedka /ktorú súd ani nebral do úvahy ako celkom smerodatnú/, práve výpoveď svedka naznačuje účelovosť konania žalobcu /ktorý mal iný pracovný pomer a nezvyklé lekárske potvrdenie/.
Pokiaľ žalobca namietal výpoveď svedka O. ako účelovú, súd má za to, že jeho výpoveď bola objektívna
- uviedol, že p. G. povedala žalobcovi, že mu prišli odovzdať výpoveď a k akému dňu sa výpoveď podáva. Skutočnosť, že v čase doručovania svedok vedel, z akého dôvodu, ale s odstupom času si nepamätá a až v priebehu pojednávania sa rozmapätal, že výpoveď bola v odboroch prerokovaná a dôvodom výpovede bola nadbytočnosť, svedčí o tom, že svedok nebol na výpoveď „pripravený“ a vypovedal o súvislostiach tak, ako sa rozpomenul. Svedok potvrdil i to, že sa jedná o výpoveď a žalobca vedel, o čo ide aj to, že prídu, ako i skutočnosť, že žalobca výpoveď odmietol prevziať. Súd teda z týchto dôvodov nepovažuje výpoveď tohto svedka za účelovú. Skutočnosť, že pri doručovaní zásielok na pracovisku v rámci pracovno-právnych vzťahov ako svedkovia vystupujú zamestnanci, je v obdobných prípadoch prinajmenšom obvyklá, zákon ani nevyžaduje prítomnosť úplne nestrannej osoby. Taký postup by spravidla nebol ani možný vzhľadom na charakter niektorých pracovísk a tiež s prihliadnutím na ochranu osobných údajov a podobne.
Skutočnosť, že žalobca podľa predložených listinných dôkazov po skončení pracovného pomeru pre žalovaného prácu vykonával, nemá vplyv na uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby. Bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný umožnil žalobcovi naďalej vykonávať prácu z dôvodu kontroly IP Žilina / ktorý podľa vyjadrenia žalovaného vyslovil názor, že pracovný pomer končí až 31. 1. 2014, žalovaný bol zmätený a z toho možno vyvodiť jeho obavy o prípadné sankcie zo strany IP/, rozhodujúce je uplynutie prekluzívnej lehoty a ďalšie vykonávanie práce môže byť už len samostatným právnym vzťahom. Pre posúdenie prekluzívnej lehoty nie je pre súd záväzné stanovisko Inšpektorátu práce. Predmetom
dokazovania a skúmania nie je ani skutočnosť, či boli dané dôvody na ukončenie pracovného pomeru z dôvodu zrušenia pracovného miesta, ak uplynula prekluzívna lehota na podanie žaloby. Z týchto dôvodov súd neskúmal ani pravdivosť prehlásení L. o tom, že v období od 1. 1. 2014 do 31. 1. 2014 neboli prideľované pracovné úlohy žalobcovi a tento nevykonával ani žiadny iný ako dojednaný druh práce v areáli ÚZ Demänová.
Pokiaľ ide o prvú výpoveď danú odporcovi ku dňu 30. 4. 2013 /datovanú 19. 4. 2013/, dňa 27. 9. 2013 bolo odporcovi oznámené, že výpoveď považuje žalovaný za neplatnú. Žalobca s týmto vyjadril súhlas, čo v konaní nepoprel.
Podľa § 61 ods. 4 Zák. práce výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkov, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. Žaloba tento súhlas vyjadril preukázateľne listom zo dňa 11. 3. 2015. Obe výpovede boli odôvodnené nadbytočnosťou žalobcu. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa ani nedomáhal neplatnosti pôvodnej výpovede, za neplatnú ju následne uznal sám žalovaný. Bez ohľadu na tieto okolnosti plynutie prekluzívnej lehoty je objektívnou skutočnosťou, ktorá sama osebe je dôvodom zamietnutia žaloby po jej márnom uplynutí.
Lehota v zmysle ust. § 77 Zák. práce je prekluzívnou hmotnoprávnou lehotou. Jej uplynutím zaniká právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Súd k nej prihliada z úradnej povinnosti. Tým, že lehota má hmotnoprávny charakter, v posledný deň lehoty musí byť návrh na skončenie pracovného pomeru doručený na súdu. Ak žaloba nebola v zákonnej prekluzívnej lehota podaná, skončil pracovný pomer medzi účastníkmi podľa tohto právneho úkonu, aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už nemôže zaoberať otázkou platnosti rozväzovacieho úkonu, a to ani ako predbežnou otázkou, to platí aj v konaní o žalobe na určenie, že pracovný pomer trvá. /2Cdon 475/96 - SJ 75/1997/NS/. Vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty potom bolo pre súd rozhodujúce len posúdenie dňa doručenia /odmietnutia/ výpovede zo strany žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalobca dňa 30. 9: 2013 odmietol prevziať výpoveď, ktorá je predmetom tohto konania.
Doručením výpovede /resp. jej odmietnutím/ dňa 30.9. 2013 začala výpovedná lehota plynúť dňom 1. 10. 2013 a uplynula 31. 12. 2013. Lehota na podanie žaloby v zmysle citovaného ustanovenia zákona začala plynúť 1. 1. 2014 a uplynula dňom 28. 2. 2014. Žaloba bola podaná na súd 26. 3. 2014, teda po uplynutí 2-mesačnej prekluzívnej lehoty.
Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s . p. úspešnému žalovanému priznal súd náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie, pojednávanie 23. 10: 2014 á 61,85 eur, 20% DPH, spolu jeden úkon 74, 22 eur, pojednávanie 13. 1. 2015, 12. 3. 2015, 12. 5. 2015 á 64,53 eur, DPH 20%, spolu jeden úkon 77,44 eur, v zmysle § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. pri základnej sadzbe /predmet konania nebol oceniteľný peniazmi/ za 1 úkon v r. 2014 je hodnota jedného úkonu 61,85 eur, za r . 2015 - 64,53 eur, spolu odmena za úkony 454,98 eur. K tejto sume je potrebné prirátať podľa § 15 a nasl. Vyhlášky režijný paušál - za r. 2015 - 8,04 eur, za r. 2015 - 8,39 eur, teda za tri úkony v roku 2014 paušál á 8,04, DPH 20%, za r. 2015 tri úkony á 8,39 eur, DPH 20%, spolu paušál 59,14 eur. Ďalej prináleží žalovanému /jeho zástupcovi/ podľa § 17 vyhlášky aj nárok na náhradu za stratu času pojednávanie 23. 10: 2014 Bratislava - Trnava a späť 13,40x3 + 20% DPH /1/60- ina výpočtového základu pre r. 2014 = 13,40 eur, cesta Bratislava - Trnava a späť trvá približne 80 min, teda 3 polhodiny/, pojednávanie 13. 1. 2015 - 13,98x3 + 20% DPH = 50,33 eur /výpočtový základ pre r. 2015 je 13,98 eur/, pojednávanie 12. 3. 2015 a 12. 5. 2015 rovnako za každé pojednávanie 50,33 eur, strata času spolu 199,23 eur. Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky má zástupca nárok aj na cestovné výdavky v zmysle zák. č. 283/2002 Z. z. - cesta Bratislava - Trnava a späť základná náhrada a PHM pri spotrebe 4,9 l/100 km, cena nafty 1,31 eur, vzdialenosť 2x58 km je táto náhrada za pojednávanie dňa 23. 10. 2014- 21,23 eur /základná náhrada/ +7,45 eur /cena PHM/ = 28,68 eur, DPH 20% = 34,42 eur, pojednávanie 13. 1. 2015 /cena nafty 1,17 eur za 1 l, t. j. 21,23 eur+6,67 eur = 27,90 eur, DPH 20% = 33,48 eur, pojednávanie 12. 5. 2015 /cena nafty 1,20 eur/ - 21,23 eur+6,84 eur = 28,07 eur, DPH 20% = 33,68 eur, cestovné spolu 135,06 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 848,41 eur.
Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. súd zaviazal neúspešného žalobcu na zaplatenie trov štátu titulom svedočného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.