Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/241/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XXX, XXX XX Z., o zaplatenie sumy 85,05 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 4.6.2014 domáhal zaplatenia sumy 85,05 €, úroku z omeškania v sume 0,63 €, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 85,05 € od 21.8.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.6.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporca uzatvorili dňa 25.8.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa navrhovateľa zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § až 507 o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ poukázal, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Použitie ustanovení neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.3.2013, sp. zn. . Podľa navrhovateľa pokiaľ zmluva o úvere bola uzavretá pred dňom 1.1.2008, kde dlžník bol spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. až 54 , pretože tieto ustanovenia sa do 31.12.2007 vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj na zmluvu podľa . Zmluva o úvere bola upravená len v a v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.032,69 €, ktorá pozostáva z istiny 1.338,69 €, riadneho úroku 225,79 € a úroku z omeškania 468,21 €, ako vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Navrhovateľ si v konaní neuplatňuje sumu 468,21 € predstavujúcu úrok z omeškania. Úver vo výške 1.062,21 € mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 28,35 vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje len splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.8.2010 v počte 3 a celkovej výške 85,05 €. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ neuplatňuje. Odo dňa postúpenia pohľadávky odporca neuhradil na uplatňované splátky žiadnu sumu. Zo splatných splátok úveru navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania sumou 0,63 € (9 % ročne zo sumy 28,35 € od 21.6.2010 do 20.8.2010, 9 % ročne zo sumy 28,35 € od 21.7.2010 do 20.8.2010) a ďalej žiada úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 85,05 € od 21.8.2010 do zaplatenia.

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. ( ).

Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. (Podľa )

Súd prejednal vec v zmysle bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE vrátane jej prílohy č. 1, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 25.8.2005 odporca ako dlžník uzatvoril s veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) podľa § až 507 , na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 1.062,21 € (32.000 Sk), pri pevnej úrokovej sadzbe 17,30 % p.a. a RPMN 9,90 % (čl. IV. bod 2. zmluvy). V zmluve bol dojednaný poplatok za správu úveru vo výške 1,66 € (50,- Sk). Odporca sa zaviazal úver splácať formou mesačných splátok vo výške 28,35 € (854,- Sk) so splatnosťou prvej splátky dňa 20.9.2005. Konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.8.2010. Podľa článku II. bod 2. zmluvy, dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky.

Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE uzatvorenej dňa 27.6.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 mal súd preukázané postúpenie pohľadávky voči odporcovi, ktorej zaplatenie si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní. Postúpená bola pohľadávka vo výške 2.032,69 € vyplývajúca zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 25.8.2005, z toho istina 1.338,69 €, riadne úroky 225,79 € a úroky z omeškania v sume 468,21 €. Posledná úhrada vo výške 97,68 € bola vykonaná dňa 23.6.2010. Splatnosť úveru nastala dňa 20.8.2010.

Listom zo dňa 17.7.2012 postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámil odporcovi postúpenie pohľadávky vo výške 2.032,69 € zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX na postupníka EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803.

Navrhovateľ listom zo dňa 9.5.2014 vyzval odporcu, aby najneskôr do 12.5.2014 uhradil dlžnú čiastku vyčíslenú sumou 3.315,16 € na účet navrhovateľa a tým, že v opačnom prípade bude predmetná pohľadávka uplatnená na príslušnom súde.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ o spotrebiteľských úveroch“).

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

V zmysle o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrhu nie je možné vyhovieť. V konaní mal súd preukázané, že medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa vznikol dňa 25.8.2005 záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.062,21 €. Pohľadávka veriteľa z uvedenej zmluvy bola platne postúpená na navrhovateľa. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení , zároveň však má úverová zmluva charakter spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľským úverom je v zmysle o spotrebiteľských úveroch každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v cit. zákona. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné úverovú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle v spojení s o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je aj zmluva uzavretá podľa a všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý odporcovi túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a dlžník - spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v a jedná sa o absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy uzatváranej vo viacerých prípadoch nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Právny vzťah vzniknutý z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto na predmetnú vec dopadá právna ochrana vyplývajúca z ust. a nasl. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k , ako aj príslušných ustanovení a Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Vzhľadom na zákonné ustanovenie o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, súd bol povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Súd z hľadiska dĺžky premlčacej doby použil úpravu podľa , ktorý v zakotvuje pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti dojednania pre spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -279 zo dňa 14.2.2013, v ktorom okrem iného odvolací súd vzal za správny názor, že námietku premlčania pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné posudzovať podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, a to , v ktorom je právna úprava premlčania pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu oproti úprave obsiahnutej v . Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy považuje za typické občianskoprávne vzťahy, preto „...je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo“, pričom „...o rozpor s ustanovením ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa s odkazom na zhoršilo napriek tomu, že upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.“ Ust. je potrebné vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Obdobne sa k otázke aplikácie v prípade prijateľnejšej úpravy pre spotrebiteľa vyjadril aj Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. -147 zo dňa 21.5.2013 alebo Najvyšší súd SR sp. zn. 5M zo dňa 25.1.2011 (dohoda o voľbe v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska dlhšej premlčacej lehoty vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, a preto absolútne neplatná). V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí zo dňa 21.4.2015, sp. zn. prijal právny záver, že súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy by mal zohľadniť o ochrane spotrebiteľa a vetu tretiu , ktoré ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a keďže právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Podľa veta tretiu v súčasnom znení, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil otázku premlčania nároku navrhovateľa s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení .

Podľa premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pri plnení dohodnutom v splátkach premlčacia doba jednotlivých splátok v zmysle ust. začína plynúť odo dňa ich zročnosti. Navrhovateľ si v danom konaní uplatňuje len zaplatenie posledných 3 splátok úveru v celkovej výške 85,05 € s pôvodnou splatnosťou dňa 20.6.2010, 20.7.2010 a 20.8.2010. Zo zmluvy o splátkovom úvere, ako aj z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok mal súd jednoznačne preukázané, že konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.8.2010 (t.j. splatnosťou poslednej dojednanej splátky úveru). Vzhľadom na uvedené, premlčacia doba začala plynúť dňa 21.8.2010 (deň nasledujúci po konečnej splatnosti úveru) a uplynula dňa 21.8.2013. Žaloba bola na súd podaná dňa 4.6.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa občianskeho práva. Vzhľadom k tomu, že súd v súlade s ust. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 je povinný prihliadať na premlčanie z úradnej moci a premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému nároku uplynula pred podaním návrhu na súd, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Odporca vzhľadom na jeho úplný úspech v konaní mal podľa ust. právo na náhradu trov konania, ale nakoľko si trovy konania neuplatnil, t.j. nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania podľa , súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )