Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/316/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa Š. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX P. XX, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karlovské rameno 8, Bratislava, sp. zn. Z. XXXXX/XX zo dňa 22.10.2014, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania Š. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XX uložená povinnosť uhradiť sumy 1.749,- Eur s prísl. a to úrok vo výške 671,04 Eur, poplatku vo výške 1.380,40 Eur, úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 1.749,- Eur od 19.4.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.129,40 Eur od 25.8.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur, trovy mediačného konania vo výške 672,08 Eur, poplatku za upomienku vo výške 48,- Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 934,38 Eur zrušuje.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 16.12.2014 voči odporcovi domáhal zrušenia rozhodcovského súdu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 22.10.2014 č.k. Z. XXXXX/XX a odkladu vykonateľnosti tohto rozsudku.

Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 13.4.2012 s odporcom zmluvu o úvere č. 804001279, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 2.700 eur, a to za poplatok vo výške 2.030 eur. V rozhodcovskej zmluve, kde je upravená rozhodcovská doložka je uvedené, že všetky spory vzniknuté z tejto úverovej zmluvy, zmenky alebo v súvislosti s ňou sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovanská rozhodcovská, a.s. v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Keďže navrhovateľ si neplnil riadne svoje povinnosti zo zmluvy, stal sa jeho dlh v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru v nesplatenom zvyšku splatným a odporca podal návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 8.9.2014 Stálemu rozhodcovskému súdu, ktorý po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, na základe ktorého vydal rozhodcovský rozsudok dňa 22.10.2014 sp. zn. Z. XXXXX/XX, ktorým zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi sumu 1.749 eur s príslušenstvom.

Podľa tvrdenia navrhovateľa, rozhodcovský rozsudok trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská doložka je podľa ustanovenia písmeno r) neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, navrhovateľ nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné. Ďalej navrhovateľ poukazoval na to, že v rozhodcovskom konaní neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa a ustálená súdna prax. Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z predtlačenej formy, do ktorej sa vpisuje len špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má uplatniť. V danom prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. 801001279 zo dňa 13.4.2012. Dlžník svojím podpisom mohol rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru, alebo rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Ďalej poukazoval na úverovú zmluvu, ktorá neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a preto je úverový vzťah nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatku.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.12.2014 uviedol, že pri uzatváraní zmluvy sa účastníci dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú doložku, a tak dňa 13.4.2012 pristúpili k podpisu samostatnej nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy. Ide o rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú v samostatnom dokumente. K postaveniu navrhovateľa uviedol, že tento nie je spotrebiteľom, a účastníci sa v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že v zmysle sa všetky právne vzťahy budú medzi nimi spravovať .

Uznesením zo dňa 18.12.2014 č.k.XXC/XXX/XXXX-XX súd právoplatne odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp.zn. Z. XXXXX/XX zo dňa 22.10.2014 voči navrhovateľovi až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX.

Uznesením zo dňa 5.2.2015 č.k. XXC/XXX/XXXX-XX súd právoplatne zamietol návrh odporcu na postúpenie veci miestne príslušnému súdu, a to Okresnému súdu Bratislava IV.

Na pojednávanie nariadené na deň 12.5.2015 sa odporca nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 7.5.2015. Preto v súlade s ustanovením vec bola prejednaná bez prítomnosti odporcu. Navrhovateľ sa pojednávania zúčastnil.

Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu zo dňa 3.12.2014 a k nemu pripojených listinných dôkazov, a to zmluvou o úvere č. 801001279 zo dňa 13.4.2012, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 13.4.2012, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 22.10.2014 sp. zn. SR XXXXX/XX, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 27.1.2015 a jeho výsluchom na pojednávaní dňa 12.5.2015, rozhodcovským spisom pod sp. zn. SR 06232/14, a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako dlžník a odporca ako veriteľ uzavreli dňa 13.4.2012 zmluvu o úvere č. 801001279, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2700 eur navrhovateľovi, ktorý sa zaviazal tento úver vrátiť formou 10-tich mesačných splátok vo výške 473 eur a zaplatiť poplatok vo výške 2030 eur. Podľa tvrdenia navrhovateľa tento poskytnutý úver riadne nesplácal, v dôsledku čoho odporca podal žalobný návrh rozhodcovskom súde, ktorý vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 22.10.2014 sp. zn. Z. XXXXX/XX.

Navrhovateľ a odporca uzavreli zároveň dňa 13.4.2012 rozhodcovskú zmluvu, pričom išlo o štandardnú formulárovú zmluvu vyhotovenú odporcom a podpísanú oboma zmluvnými stranami.

Z rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. Z. XXXXX/XX vyplýva, že tento rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom zo dňa 22.10.2014 uložil Š. C. povinnosť zaplatiť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1749 eur, známy úrok vo výške 671,04 eur, poplatok vo výške 1380,40 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 1749 eur od 19.4.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3129,40 eur od 25.8.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, trovy mediačného konania vo výške 372,08 eur a poplatok za upomienky vo výške 48 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 934,38 eur, a to v mesačných splátkach vo výške 300 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stane splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok. Predmetný rozsudok prevzal navrhovateľ dňa 28.11.2014, o čom svedčí doručenka v tomto spise.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.2.2015 uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva na neho pôsobila ako jednotný celok a nemal na výber, aby túto zmluvu mohol odmietnuť. Podpísať bez toho, aby prišiel o možnosť požičať si finančné prostriedky od odporcu.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle prvá veta , sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa prvá veta ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov, že predmetný zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom spotrebiteľským, keďže odporca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s navrhovateľom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia navrhovateľa v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Zároveň z predmetnej úverovej zmluvy nepochybne vyplýva, že finančné prostriedky boli navrhovateľovi poskytnuté na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom ako vzťahu spotrebiteľského vychádzal i rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku, pretože tento na daný vzťah aplikoval i ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis.

Súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci je zmluvou formulárovou, ktorú odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ (navrhovateľ) sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade navrhovateľ nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú zmluvné dojednania. Povaha zmluvy o úvere aj rozhodcovskej zmluvy je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

O neprijateľnú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. napr. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

Súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, na ktorú poukazuje odporca vo svojom vyjadrení, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje limity a musí byť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.

Dodávateľ preukázateľne navyše nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučenie na výber rozhodnúť sa (pre porovnanie § 90 ods. 3 Zákona o platobných službách).

Súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej perfektné individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah (vedľajší predmet zmluvy). Je takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálne vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom nepoznal jeho obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž, s čím je spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa.

Môže sa vyskytnúť otázka, či by vôbec spotrebiteľa napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Tú súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná ( ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v . Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; o ochrane spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.

Odporca sa v konaní bránil tým, že navrhovateľ takúto rozhodcovskú zmluvu podpísal, pričom nebolo to podmienkou uzavretia zmluvy o úvere.

Podľa , o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že navrhovateľ podal včas žalobný návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru súdu je návrh navrhovateľa dôvodný, pretože rozhodcovská zmluva je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvorenia zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve je teda neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ale aj z pohľadu všeobecnej charakteristiky neprijateľnej podmienky uvedenej v , a to v čase uzavretia zmluvy.

Na základe vyššie uvedeného súd preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia . Navrhovateľ mal v tomto konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva. Navrhovateľovi preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.