Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/24/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, občan SR, zastúpený: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 2.428,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -161 zo dňa 20. januára 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 20. januára 2023 č. k. -161 (napadnutý rozsudok) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.428,57 eura a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.428,57 eura od 28.05.2019 do zaplatenia na účet žalobcu vedený vo VÚB číslo účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: D., variabilný symbol 8014988, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 2.428,57 eura s príslušenstvom a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 11.06.2015 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 4.000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 72 mesačných splátkach v sume 95,92 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 6.906,24 eura. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 4.028,64 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 27.03.2019 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.05.2019 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.05.2019 4/5 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom

rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Do dňa podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Uviedol ďalej, že celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2.428,57 eura. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 286,4 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatnil.

3. Súd prvej inštancie vydal dňa 22.02.2022 platobný rozkaz sp. zn.: -43, ktorým žalobcovi vyhovel v plnom rozsahu. Voči tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že Zmluva č. 6560501998 zo dňa 10.06.2015 predložená žalobcom neobsahuje obligatórne náležitosti a to, termín konečnej splatnosti úveru, tak ako to určuje zákon o spotrebiteľských úveroch v čase podpisu zmluvy. Úroková sadzba v tejto zmluve prekračuje dvojnásobok priemernej hodnoty úroku na trhu, čo môže byť kvalifikované ako odplata v rozpore s dobrými mravmi ( ). V zmluve je uvedená výška úroku 22 % a z dostupných tabuliek zo stránky Národnej banky Slovenska je údaj o úroku v danom období 10,11 %. Na základe uvedeného je treba považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Z predložených dokladov k žalobe nie je zrejmé, či boli Žalovanému od žalobcu pri podpise predložené podmienky splácania úveru a už vôbec nie formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Ďalej namietal, že žalobca neskúmal bonitu žalovaného v zmysle zákona. Považuje úver za bezúročný a bez poplatkov zo zákona a na úvere zaplatil sumu 4.028,64 eura, teda úver preplatil o 28,64 eura.

4. V priebehu konania podaním doručeným na súd dňa 28.12.2021 požiadal žalobca o zmenu žalobcu preto, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola postúpená. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky číslo konania -119 zo dňa 05.09.2022 súd zmenu žalobcu pripustil.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že zmluvou o poskytnutí manželskej pôžičky uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom za účasti manželky žalovaného ako spoludlžníka uzavreli dňa 11.06.2015 zmluvu o poskytnutí manželskej pôžičky. Celková výška pôžičky bola uvedená sumou 4.000 eur, mesačná splátka bola uvedená vo výške 95,92 eura. RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 22 %. Prvá splátka bola splatná dňa 20.07.2015, pôžička mala byť zaplatená v sedemdesiatich dvoch splátkach. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako 8/ 2021. Fixná ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške 22 %. V bode 12. 2 zmluvy sú uvedené podmienky vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky.

6. Z účtu manželky žalovaného vedeného v E. F. a z výplatných lístkov žalovaného a manželky žalovaného mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru skúmal príjmové pomery žalovaného a jeho manželky. Zmluva o poskytnutí manželky manželské pôžičky obsahuje v časti II údaje žalovaného o zamestnaní a finančnej situácii žalovaného a v časti V údaje manželky žalovaného o zamestnaní o finančnej situácii manželky žalovaného ako spoludlžníka.

7. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatil poslednú splátku dňa 18.01.2019, splátka splatná dňa 20.01.2019 už zaplatená nebola. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.03.2019 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 215,76 eura. Upozornil ho, že ak nedoplatok nebude uhradený do 05.05.2019 bude oprávnený úver zosplatniť. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.05.2019 právny predchodca žalobcu úver zosplatnil a vyzval žalovaného, aby zostatok dlhu vo výške 2.428,89 eura uhradil v plnom rozsahu. Doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru súd prvej inštancie preukázané nemal. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015 mal preukázané, že priemerná hodnota RPMN v uvedenom období s dobou splatnosti úveru od 5 do 10 rokov bola 11,01 %. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.06.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.

8. S ohľadom na zistený skutkový stav súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , 9, , , , , , , , nariadenia vlády SR č. , veta prvá, , ,

zákona číslo v platnom znení o spotrebiteľských úveroch, prvá veta zákona číslo v platnom znení o bankách.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, neobsahuje ustanovenia porušujúce zásady spotrebiteľského práva a má všetky náležitosti ustanovené v zákone číslo v platnom znení. Úrokovú mieru uvedenú v zmluve a RPMN považoval vzhľadom na nariadenia vlády SR číslo a údaje zverejnené na webovej stránke Ministerstva financií SR (súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch) za primeranú. V druhom štvrťroku 2015 (teda podľa údaja naposledy zverejneného pred uzavretím zmluvy) bola priemerná hodnota RPMN s dobou splatnosti úveru (spotrebiteľské úvery) od 5 do 10 rokov vo výške 11,01 %. V zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je RPMN uvedená vo výške 22 %, najvyššia prípustná výška odplaty v uvedenom prípade teda nebola prekročená. Termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve uvedený dostatočne určito, údaj o konečnej splatnosti úveru formulovaný ako 6/2021 pri uvedení dátumu prvej mesačnej splátky (20.07.2015) a počte splátok (72) je podľa názoru súdu prvej inštancie pre žalovaného ako spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný a pochopiteľný. Súd prvej inštancie mal preukázané, že právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy dostatočne skúmal schopnosť žalovaného splácať úver. Právny predchodca žalobcu zistil výšku mzdy žalobcu a spoludlžníka, jeho úverové zaťaženie a mesačné výdavky (pozri bod 9 odôvodnenia tohto rozsudku). Údaje o príjmových a výdavkových pomeroch žalovaného a jeho manželky (ako spoludlžníka) sú prehľadne uvedené v zmluve. Konštatoval, že zástupca žalovaného sa k tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu o spôsobe skúmania bonity žalovaného zmysluplne nevyjadril, nespochybnil ich, jeho spochybnenie skúmania bonity žalovaného zo strany právneho predchodcu žalobcu je formálne, bez uvedenia konkrétnych pochybení, ktorých by sa mal právny predchodca žalobcu pri skúmaní bonity žalovaného dopustiť.

10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný zaplatil poslednú splátku dňa 18.01.2019, do omeškania sa dostal so zaplatením splátky splatnej dňa 20.02.2019. Úver bol zosplatnený ku dňu 22.05.2019, teda v súlade s a bodom 12.2. zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. V konaní nebolo sporné, že ku dňu postúpenia pohľadávky žalovaný neplnil riadne a včas svoj dlh a bol v omeškaní. Súd prvej inštancie mal preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na zaplatenie dlžných splátok výzvou zo dňa 27.03.2019 a dlh zosplatnil ku dňu 22.05.2019. Pohľadávka bola postúpená ku dňu 17.06.2022, žalovaný bol teda pred postúpením pohľadávky v omeškaní dlhšie ako 90 dní. Konštatoval, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu, ktorá nie je bankou podľa Zákona o bankách boli splnené a vo veci došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu.

11. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané, že náklady spotrebiteľa uvedené v spotrebiteľskej zmluve sú primerané, termín konečnej splatnosti úveru je dostatočne špecifikovaný, právny predchodca žalobcu dostatočne skúmal pred uzavretím zmluvy schopnosť žalovaného splácať úver, postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na žalobcu bolo v súlade so zákonom, preto žalobe vyhovel.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa s prihliadnutím na ods. l a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že jeho zástupca podaním zo dňa 16.01.2023 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní konanom dňa 20.01.2023, uvedené podanie však ostalo na stránke e-žaloby ako rozpracované – neodoslané. Za časté výpadky elektronifikácie súdnych spisov a podaní nemôže niesť zodpovednosť účastník konania. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu, keď dospel k záveru, že podmienky pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách boli splnené a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Z rozsudku nie je zrejmé ako dospel súd prvej inštancie k takému právnemu záveru. Súd sa mal zaoberať tým, či bola žalovaná zo strany právneho predchodcu riadne vyzvaná v zmysle § 53 ods. 9 PZ na úhradu dlžnej splátky, čo má následne vplyv na zosplatnenie úveru. Nešlo len o túto povinnosť, po výzve došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo však musí byť dlžníkovi preukázateľne doručené a skutočne zákonne k nemu dôjsť. Žalovaný

uviedol, že proces postúpenia pohľadávky ktorým je banka je taký, že ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie ( o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie , t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. zosplatnenie celého dlhu), ak dovtedy ešte nenastala konečná splatnosť dlhu. Až potom môže celú zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu. Dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Táto 15 dňová lehota môže začať plynúť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok. Žalovaný je toho názoru, že v danom prípade zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky neboli dodržané. Ak zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná. Poukázal na to, že banka vo vyhlásení predčasnej splatnosti neuviedla pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a nepredložila doklad o doručení výzvy, čo nespochybnil ani súd prvej inštancie. Je potrebné skúmať, či oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je s poukazom na dostatočne určité, či je teda platným právnym úkonom a je potrebné skúmať aj predchádzajúci proces týkajúci sa upozornenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva v zmysle . Súd taký úkon nevykonal. Žalovaný je toho názoru, že právny úkon postúpenia pohľadávky je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle . Vzhľadom k tomu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu a žaloba mala byť zamietnutá.

14. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zosplatnenie pohľadávky boli medzi stranami dohodnuté v zmluvných podmienkach čl. XIV bod 12.2. Podľa jeho názoru nijakým výkladom nemožno vyvodiť záver, že zákonodarca vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, jednak výzvu podľa a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané doručenie oboch listín. Má za to, že cieľom zákonodarcu bolo v prvom rade, aby bol dlžník preukázateľne upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a toto upozornenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry. Pôvodný veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ku ktorému úkonu síce nepredložil v konaní doručenku alebo doklad preukazujúci odoslanie listiny na poštovú prepravu, pretože podľa jeho názoru listina o zosplatnení úveru má deklaratórny charakter, pričom účinky nastávajú spätne oboznámením sa žalovaného s obsahom listiny o zosplatnení úveru. S ohľadom na bod 12.2 zmluvných podmienok žalovaný vedel aké následky bude mať pre neho nezaplatenie splatnej splátky. Žalovaný bol formou predžalobnej výzvy zo dňa 27.03.2019 upozornený na možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti, doklad o doručovaní výzvy v konaní predložil, žalovaný však v odbernej lehote zásielku neprevzal. V zmysle zmluvných podmienok sa považuje za doručenú, keďže žalovaný neoznámil zmenu adresy bydliska. Následne bola pohľadávka legitímne postúpená v priebehu konania. Žalovaný napriek doručeniu žaloby, svoj dlh nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal o viac ako 90 kalendárnych dní.

15. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, pretože z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je jasne dané, že lehota na splnenie si povinnosti úhrady celého dlhu je daná od doručenia listiny. Poukázal tiež na to, že žalobca nepredložil súdu žiadny doklad o splnení povinnosti konať s odbornou starostlivosťou o skúmaní jeho bonity.

16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (, 380 ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa a v spojení s zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Podľa , súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

19. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

20. Podľa obsahu spisu sa žalobca žalobou podanou na súd domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.428,57 eura s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania, na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzatvorila so žalovaným dňa 11.06.2015 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 4.000 eur, ktorú riadne nesplácal, preto právny predchodca žalobcu dlh žalovaného zosplatnil a žalovaný bol vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. sa stala G. H. F., I., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, a to z dôvodu, že ku dňu 01.01.2018 došlo k zániku Consumer Finance Holding jeho zlúčením s nástupníckou obchodnou spoločnosťou, ktorá sa stala jeho univerzálnym právnym nástupcom. Následne v priebehu konania G. H. F., I., postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky.

21. V predmetnom spore si právny predchodca žalobcu uplatnil nároky zo spotrebiteľskej zmluvy. V súvislosti s preskúmavaním predmetnej veci ako jednou z prvých otázok sa odvolací súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca riadne preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore relevantným oznámením o postúpení pohľadávky. Viac sa súd prvej inštancie legitimáciou žalobcu nezaoberal, hoci bolo potrebné skúmať dodržanie ustanovenia o bankách ako aj ustanovenia . Aktívnou vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) alebo procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Súd prvej inštancie rozhodol vychádzajúc zo záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v konaní voči žalovanému.

22. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného s ohľadom na obsah spisu konštatoval, že v prvoinštančnom konaní nedošlo ku skutočnému skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorým je postupník Intrum Slovakia, s.r.o., t. j. nebanková spoločnosť, a teda nedošlo k správnemu posúdeniu a aj odôvodneniu záveru, že žalobca je nositeľom uplatneného práva voči žalovanému, ktorý má byť nositeľom zmluvnej povinnosti. Súd je vždy povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v , čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 , ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v , vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prípadne jeho zmätočnosť a nejasnosť je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v

právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie, súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

24. V tomto prípade bolo nutné, aby sa súd prvej inštancie v rámci zisťovania skutkového stavu a následného právneho posúdenia zaoberal v základe tým, či v nadväznosti na ustanovenie a zákona o bankách došlo k platnému právnemu úkonu postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu a či právny úkon postúpenia pohľadávky nie je pre rozpor so zákonom v zmysle absolútne neplatný. K procesu postúpenia pohľadávky banky voči spotrebiteľovi na iný subjekt mohlo dôjsť za situácie, že nastala splatnosť splátky a odo dňa splatnosti splátky prešla doba 3 mesiacov omeškania. S ohľadom na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch môže banka postúpiť pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere len vtedy, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (t. j. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu). Banka teda nemôže postúpiť pri spotrebiteľskom úvere len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu alebo sama vyhlási mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté ( ). Banka teda musí vždy - pred samotným postúpením pohľadávky - zaslať spotrebiteľovi výzvu na zaplatenie a predtým dodržať aj ustanovenie , t. j. upozorniť spotrebiteľa, že po 15 dňoch si uplatní právo na „zosplatnenie“ celého dlhu (ak ešte nenastala konečná splatnosť dlhu) v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením a . Až potom môže celú zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu (aj tzv. nebankovke; pri postúpení pohľadávky banke platí iné pravidlo upravené v ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch).

25. V tomto prípade súd prvej inštancie nedostatočne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože sa nedostatočne vyporiadal s otázkou zosplatnenia úveru a následne aj otázkou postúpenia pohľadávky. Preto odvolací súd nemohol inak, než konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Uvedené porušenie spočívalo v nedostatočnom preskúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.

26. V konaní bolo žalovaným spochybnené doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Aj súd prvej inštancie uviedol, že doručenie nebolo preukázané. Nevyvodil z uvedenej skutočnosti žiadne právne závery. V danej veci je opodstatnené, aby sa súd prvej inštancie opätovne vysporiadal s doručením uvedenej listiny žalovanému, pričom je potrebné klásť dôraz na to, ako a či žalobca preukázal doručenie tejto listiny. Prípadne aj ostatných listín v procese pred zosplatnením pohľadávky aj pred postúpením pohľadávky. Pri doručovaní zásielok poštou je zvyčajne potrebné rozlišovať doručovanie oznámení a doručovanie ostatných písomných zásielok. Doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a oznámenia o postúpení pohľadávky sa teda budú spravovať iným režimom doručovania ako doručenie predžalobnej upomienky, ktorá sa nepovažuje za oznámenie, ale za ostatnú písomnú zásielku. V súvislosti s doručovaním oznámení odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Národnej banky SR č. NBS-000-024-396 zo dňa 27.11.2018, v ktorom Národná banka SR vyslovila časť zmluvnej podmienky v znení: „Oznámenia zaslané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy ... sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel“ za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa .

27. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime , resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť

voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn. ). Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať.

28. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané. V tomto smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje za doručenú uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania fikcie doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa tohto názorového prúdu fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s ustanovením v spojení s ustanovením . Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z , ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov

- zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená (z dôvodu právnej istoty v právnych vzťahov možno odporučiť dojednať notifikačnú povinnosť týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným spôsobom v zmluve). Je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Pri druhom spôsobe dojednania fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné doručovanie.

Takto dojednanú fikciu doručenia možno istým spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky adresátom - z toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Koncepcia je postavená na dispozitívnosti väčšiny jeho ustanovení, pričom v mnohých prípadoch je ponechané na zmluvnej slobode účastníkov, akým spôsobom pre svoje záväzkové vzťahy zákonnú úpravu modifikujú. V súlade s ustanovením si totiž účastníci môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Z povahy ustanovenia vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil.

29. Je potrebné však v prvom rade preukázať, že k doručovaniu písomnosti skutočne došlo, dôkazné bremeno o doručení bude zaťažovať odosielateľa, t. j. žalobcu v konaní. Je preto potrebné, aby žalobca vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať. V opačnom prípade neunesie svoje dôkazné bremeno. Nedoručenie písomností má potom negatívny dopad na posúdenie zosplatnenia pohľadávky a aj postúpenie pohľadávky.

30. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa a zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní danú vec od základu nanovo prejedná rešpektujúc skutočnosti uvedené odvolacím súdom a o žalobe znovu rozhodne. V ďalšom konaní sa teda súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) opätovne bude zaoberať opodstatnenosťou uplatneného nároku žalobcu na podklade tých listinných dôkazov, ktoré boli v priebehu konania predložené. Ak súd dospeje k záveru, že aktívna vecná legitimácia u žalobcu nie je daná, žalobu bude musieť zamietnuť. Odvolací súd zdôrazňuje, aby pri preskúmavaní súd prvej inštancie tiež opätovne právne posúdil, či výška odplaty, ktorá bola dojednaná v zmluve neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, tak ako to ustanovil , ktorý bol účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že dohoda o odplate musí byť v súlade s dobrými mravmi, t. j. pravidlami morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15.11.2005 sp. zn. a vo veci sp. zn. ). Preskúmanie zmluvy o pôžičke a preskúmanie jej náležitostí následne privedie súd prvej inštancie k záveru, či je uplatňovaný nárok žalobcu opodstatneným. Svoje nové rozhodnutie súd riadne odôvodní v zmysle . V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle .

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).