Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_2P-28-2014.pdf
PDF · 93.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/28/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. D., nar. XX.XX.XXXX obaja bytom XXX XX Q. K., ul. A. XXXX/ X, občania SR, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa detí rodičov D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. K., ul. A. XXXX/X, občan SR a P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom XXX XX Q. K., ul. A. XXXX/X, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra- Chrenová, občianka SR, v konaní o návrhu matky na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/49/2013-63 z 3.9.2013 v časti výživného tak, že toto výživné zo strany matky mal. detí P. D., nar. X.X.XXXX z n i ž u j e pre mal. V. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50 eur mesačne na sumu 27,13 eur mesačne a pre mal. D. D., nar. XX.X.XXXX zo sumy 50 eur mesačne na sumu 27,13 eur mesačne počnúc dňom 12.3.2014.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
V právnej veci účastníkov konania tunajší súd rozsudkom č.k. 2P/28/2004-43 zo dňa 8.9.2014 zamietol návrh matky maloletých detí, ktorým žiadala aby jej súd znížil výživne pre obe maloleté detí na sumu 30 % zo sumy životného minima z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody. Na odvolanie matky mal. detí Krajský súd Prešov uznesením č.k.1CoP/35/2014-57 zo dňa 29.1.2015 zrušil rozsudok a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Prešov okrem iného vyplýva, že je síce pravdou, že situáciu, v ktorej sa matka nachádza v súčasnosti si zavinila sama, tým, že sa dostala do výkonu trestu odňatia slobody na základe odsúdenia a to pre trestný čin zanedbávania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák. Napriek tomu je potrebné sa zamyslieť nad konkrétnymi zárobkovými možnosťami a schopnosťami matky mal. detí z pohľadu schopností plniť si vyživovaciu povinnosť matka, aby nenastala situácia, že dlh na výživnom, ktorý jej bude narastať, bude neúmerne vysoký a likvidačný v zmysle jeho možností uhradenia po skončení výkonu trestu, narastanie dlhu na výživnom vo vzťahu k matke mal. .deti nemá mať charakter demotívujúci, že bude v budúcnosti brániť matke mal. detí riadne reprodukovať jej pracovnú silu a v motivácií nájsť si zamestnanie, tak aby si mohla vyživovaciu povinnosť plniť. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ďalej vyplýva, že bude úlohou súdu prvého stupňa zistiť konkrétny rozsah vyživovacej povinnosti matky mal. detí a to nielen vo vzťahu k mal. V. a mal. D., ale celkovú zaťaženosť vo vzťahu k plnenia výživného. Ďalej zistiť, aké sú reálne zárobkové možnosti a schopnosti matky vo výkone trestu odňatia slobody, aké sa z jej príjmu vykonávajú zrážky a v závislosti od toho posúdiť možnosti plnenia si vyživovacej povinnosti, v tom zmysle, či je možné pripustiť, aby výška výživného vo vzťahu k týmto dvom mal. deťom zostala na pôvodnej úrovni, nakoľko dlh, ktorý bude vznikať, je pravdepodobne v takej výške, že bude v silách matky mal. detí po ukončení výkonu trestu
odňatia slobody tento zaplatiť alebo naopak po zvážení eventuálnych ďalších vyživovacích povinností, bude možné dospieť ku konštatácií, že celková zaťaženosť matky mal. detí výživným pre všetky detí a jej reálne zárobkové možnosti vo výkone trestu odňatia slobody sú takého charakteru, že dlh, ktorý by pri ponechaní pôvodného výživného vznikal, by mohol dosiahnuť neúnosnú výšku v tom zmysle, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody by matka mal. detí tento nemohla v rozumnom čase uhradiť.
Súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu, opätovne vypočul otca mal. detí, kolíznu opatrovníčku, oboznámením sa so správou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová, písomným vyjadrením matky mal. detí ako aj s obsahom všetkých listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P /49/2013-63 zo dňa 03.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2013 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené, mal. V. a mal. D. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu mal. V. sumou 50 eur mesačne a na výživu mal. D. sumou 50 eur mesačne, styk matky s maloletými deťmi nebol upravený. V tom čase mal. V. mala 11 rokov bola žiačkou 6. ročníka základnej školy, mal. D. mal 10 rokov a navštevoval 4. ročník základnej školy, trpel epilepsiou. Otec pracoval vo firme Eurotechnik ako strojný zámočník s príjmom cca 430 eur mesačne, spolu s mal. deťmi obýval 3-izbový byt za ktorý mesačne platil 150 eur. Otec mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. L. D., nar. XX.XX.XXXX. Matka ako to vyplýva z odôvodnenia rozvodového rozsudku žila v Českej republike bola nezamestnaná, evidovaná úradom práce v P. O., žiadne dávky nepoberala, občas si chodila privyrábať, v zime nemala žiaden príjem, v lete chodila napr. na čučoriedky, ktoré predávala.
V súčasnosti je mal. V. žiačkou 7. ročníka základnej školy, mal. D. žiakom 5. ročníka základnej školy, naďalej užíva lieky na epilepsiu.
Otec do novembra 2014 pracoval u rovnakého zamestnávateľa ako v čase poslednej úpravy výživného príjmom cca 445,- eur, poberá rodinné prídavky v sume 47,04 eur. Od novembra 2014 je nezamestnaný, poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 280 eur, dôvodom skončenia pracovného pomeru dohodou, bola skutočnosť, že jeho zamestnávateľ .ukončil podnikateľskú činnosť. Spolu s mal. deťmi, priateľkou L. B. a ich spoločnou dcérou L. obýva rovnaký 3- izbový byt. Náklady na bývanie činí suma 150 eur mesačne - inkaso, 160 eur, štvrťročná platba za plyn a v mesiaci jún uhradil nedoplatok za byt v sume 279,41 eur. Priateľka je na rodičovskom príspevku. Od minulého pojednávania mu pribudla ešte jedna vyživovacia povinnosť k plnoletej dcéra M., nar. XX.X.XXXX, ktorá začala študovať na strednej škole. V súčasnosti má spolu 4 vyživovacie povinnosti.
Matka bola trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 7T/168/2013 zo dňa27.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2013 uznaná vinnou z prečinu zanedbávania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/c/ Tr. Zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že ako matka detí L. D., M. D., V. D. a D. D. od 15.1.2012 do 27.08.2013 ničím neprispievala na ich výživu, tejto povinnosti sa úmyselne vyhýbala, hoci mala finančné prostriedky a mohla prispievať aspoň pomernou čiastkou, pričom sa skutku dopustila napriek tomu, že právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7T/196/2012 z 07.11.2012, bola odsúdená za prečin podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. Zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Do výkonu trestu odňatia slobody nastúpila dňa 21.10.2013, koniec trestu má stanovený na 21.12.2016. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová, ktorá bola súdu doručená dňa 19.3.2015 mal súd preukázané, že za obdobie 11/2013-02/2015 jej hrubá pracovná odmena bola vo výške 1 939,23 eur. Z tejto odmeny jej boli vykonané zrážky na povinné poistné odvody vo výške 240,18 eur, zrážky na trovy výkonu trestu vo výške 765, 71 eur, zrážky na úhradu pohľadávok ostatných oprávnených boli vo výške 133,14 eur, zrážky na úhradu výživného vo výške 472,14 eur. Z predloženého prehľadu rozúčtovania pracovnej odmeny mal súd preukázané, že po odrátaní odvodov čistá mzda navrhovateľky za uvedené obdobie (11-2013-02/2015) bola vo výške 1 688,05 eur, priemerná mesačná čistá mzda potom činí cca 129 eur.
Z písomného podania navrhovateľky (čl. 65 spisu), vyplýva, že okrem vyživovacej povinnosti k mal. V. a D. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej M., ktorá študuje.
Otec na pojednávaní s návrhom nesúhlasil, zdôraznil, že pokiaľ by bolo návrhu vyhovené s deťmi by nevyžil.
Kolízny opatrovník na pojednávaní vzhľadom na rozhodnutie krajského súdu navrhol znížiť zo sumy 50 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne.
Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho .súdu.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Právne posúdenie vecí
Výživný sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§7 ods. 2 Obč. zák.)
Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností
.konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopnosti, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote.
Predmetom konania je návrh matky na zníženie výživného, ktorý opiera o dve skutočnosti a to svojou nemajetnosťou a nástupom do výkonom trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za prečin neplnenia vyživovacej povinnosti okrem iného aj k maloletým deťom V. a D..
Vzhľadom na právny názor odvolacie súdu, ktorý vyslovil v uznesením č.k. 1CoP/35/2014-57 zo dňa 29.1.2015, ktorým je tunajší súdu viazaný, z ktorého vyplýva, že je síce pravdou, že situáciu, v ktorej sa matka nachádza v súčasnosti si zavinila sama, tým, že sa dostala do výkonu trestu odňatia slobody na základe odsúdenia a to pre trestný čin zanedbávania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák. Napriek tomu odvolací súd uložil tunajšiemu súdu povinnosť opätovne posúdiť zárobkové možnosti a schopnosti na strane matky. Tunajší súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne posúdil konkrétne zárobkové možnosti a schopnosti matky z pohľadu schopností plniť si vyživovaciu povinnosť tak aby u matky nenastala situácia, že dlh na výživnom, ktorý jej bude narastať, bude neúmerne vysoký a likvidačný v zmysle jeho možností uhradenia po skončení výkonu trestu, narastanie dlhu na výživnom vo vzťahu k matke mal. deti nemá mať charakter demotívujúci, že bude v budúcnosti brániť matke mal. detí riadne reprodukovať jej pracovnú silu a v motivácií nájsť si zamestnanie, tak aby si mohla vyživovaciu povinnosť plniť.
Súd opätovne zistil rozsah vyživovacej povinnosti matky mal. detí, zistil, že okrem vyživovacej povinnosti k mal. V. a D. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére M., ktorá ešte študuje, rovnako ako otec mal. detí. Taktiež zistil, že reálny čistý príjem matky mal. detí vo výkone trestu za obdobie od kedy je vo výkone trestu je v priemere cca 129 eur mesačne, a vzhľadom na túto výšku príjmu je nepochybné, že dlh na výživnom, by matke narastal, stal by sa neúmerne vysokým v zmysle jeho možností uhradenia po skončení výkonu trestu, čo by tak ako uvádza odvolací súd vo vzťahu k matke mohlo mať charakter demotívujúci.
Na základe uvedeného súd ustálil, že nie je v reálnych schopnostiach matky platiť mal. deťom (V. a D.) výživné vo vyššom rozsahu ako je minimálne výživne, ktoré vyplýva z citovaného ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je povinnosťou každého rodiča bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť výživne v minimálnom rozsahu, t.j. vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výška minimálneho výživného je v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z. o úprave súm životného minima s účinnosťou od 01.07.2013 v sume 27,13 eur. Povinnosť platiť minimálne výživné sa vzťahuje na každého z rodičov a keď je vo väzbe, v ústave zdravotníckej starostlivosti, invalidný alebo nespôsobilý pracovať hoci aj bez svojho zavinenia.
Napriek tomu, že súd prvého stupňa je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu nedá mu uviesť, že matka už v čase poslednej úpravy výživného .(október 2013) nemala žiaden príjem, nepoberala žiadne dávky, privyrábala si len príležitostne brigádnicky. Už v čase kedy jej bol doručený rozsudok o výške stanovenej vyživovacej povinnosti, mala vedomosť o tom, že je právoplatne odsúdená k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a teda si bola vedomá toho, že bude nútená nastúpiť výkon trestu odňatia slobody za skutok ktorého sa dopustila vo vzťahu k svojím maloletým deťom- neplatením výživného. Otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o detí, dopĺňa zdroje výživy deťom na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre ich všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči deťom aj keď v súčasností je odkázaný len na dávku v nezamestnanosti. Okrem mal. V. a mal. D. má ešte dve vyživovacie povinnosti, napriek tomu mal. deťom poskytuje riadnu osobnú starostlivosť. Matka osobnú starostlivosť deťom neposkytuje vôbec, neposkytovala ju ani v čase pred nástupom do výkonu trestu, dokonca ani bežné výživne si neplnila, napriek tomu, že na to zdroje mala, keďže za skutok neplatenia výživného bola právoplatne odsúdená.
V závere súd poukazuje na dôvody ktoré viedli k rozpadu manželstva rodičov detí, na to, že to bola matka, ktorá v apríli 2011 opustila spoločnú domácnosť a v tom čase štyri maloleté detí, nechala otcovi.
Od apríla 2011 sa o detí nezaujímala, na ich výživu ničím neprispievala. Z postoja matky je zrejmé, že má nezodpovedný a ľahkomyseľný prístup k plneniu vyživovacej povinnosti. Súd na margo nutnosti plnenia si vyživovacej činnosti povinnou zdôrazňuje, že splodením dieťaťa budúci rodič berie na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby svoje záväzky a povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom dokázal vždy a za všetkých okolností splniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4Tdo/250/2012 zo dňa 18.4.2012).
Vzhľadom na vyššie uvedené, na viazanosť tunajšieho súdu rozhodnutím odvolacieho súdu súd výživné zo strany matky pre obe mal. detí znížil na minimálnu výšku počnúc dňom podania návrhu, keďže v čase podania návrhu matka už bola vo výkone trestu odňatia slobody.
Záverom súd poznamenáva, že v prípade zmeny pomerov, ktorou môže byť aj prepustenie matky z výkonu trestu odňatia slobody otec môže podať návrh na zvýšenie výživného pre mal. detí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému .rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.