Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-62-2022.pdf
PDF · 133.91 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/62/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: 1/. Q. D., A.. XX. XX. XXXX, W. Š. J. Č.. XX, Q., X/ Q. X., A.. XX. XX. XXXX, W. Š. J. Č.. XX, Q., žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení advokátom: JUDr. Peter Varsányi, Konrádova ul. č. 221, Kvetoslavov, proti žalovanému: effect house s. r. o., IČO: 50 041 193, Mickiewiczova ul. č. 2, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., IČO: 35 951 087, Mickiewiczova ul. č. 2, Bratislava, o zaplatenie istiny 6. 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. februára 2022, č. k. 50C/81/2009 - 191, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 6. 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01. 09. 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 39, § 50a ods. 1, § 51, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5, § 457 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. a vecne neplatnosťou Rezervačnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 08. 07. 2019, na základe ktorej zaplatili žalobcovia dňa 10. 07. 2019 žalovanému rezervačný poplatok vo výške 2. 000 eur a dňa 15. 07. 2019 ďalšiu sumu 4. 000 eur, ako časť ceny vyhotovenia štandardu bytu, z dôvodu ktorého uložil zmluvným stranám vrátiť si vzájomné plnenia titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. Uviedol, že medzi stranami bola spornou otázka platnosti, resp. neplatnosti uzavretej Rezervačnej zmluvy, keď s poukazom na prejav vôle vyjadrený v čl. 2, 3 a 5 Rezervačnej zmluvy je nepochybné, že vyjadruje vôľu všetkých zmluvných strán uzatvoriť v budúcnosti ďalšiu zmluvu medzi žalobcom a žalovaným a nakoľko má sporná Rezervačná zmluva prvky zmluvy o budúcej zmluve a teda obsahuje aj záväzok (povinnosť) pre zmluvné strany uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu, rezervačná zmluva je v takom prípade len zlým pomenovaním zmluvy o budúcej zmluve. Poukázal na to, že ak je priamo vyjadrený záväzok zmluvných strán uzavrieť do určitej doby inú zmluvu, tak je to presne ten istý predmet zmluvy ako má zmluva o budúcej zmluve, a teda uzatvorená rezervačná zmluva je v takom prípade naozaj zmluvou o budúcej zmluve, keďže však v takejto rezervačnej zmluve chýbajú aj niektoré podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje kúpna zmluva, tak v takom prípade ide o neplatne uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve (ktorá je len nazvaná ako rezervačná zmluva). Uviedol, že účelom rezervačnej zmluvy je, ako to aj z
názvu vyplýva, iba rezervovanie nehnuteľnosti pre kupujúceho, a preto by v nej nemala byť priamo obsiahnutá povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, ani povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, keďže v tejto fáze väčšinou nie sú vyjasnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a preto nesúhlasil so žalovaným, že nemal úmysel uzatvárať zmluvu o budúcej zmluve a že rezervačná zmluva je len rezervačnou zmluvou. Poukázal na skutočnosť, že z obsahu tohto právneho úkonu jednoznačne vyplýva záväzok uzatvoriť ďalší záväzok - účastníkmi pomenovaný ako sprostredkovateľská zmluva, pričom obsahom tejto sprostredkovateľskej zmluvy bola kúpa nehnuteľností, zapísaných na D. Č.. XXXX, B. O. Ú. T. X., E. Š., O.. Ú.. O., Y. S.: W. Č.. X, Q. Y., A. X. na X. F. W.M. T. X. X W. U., X.. Č.. XXX, F. na F. F.. Č.. „. XX/XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku Č.. XXXX/XXXXX, F. F.. H. „., Č.. F.. XX/XX - N. F. Y. A. E. Q. XXX P.X, F. F.. H. „., Č.. F.. XX/XX - N. E. Q. XXX P.X, zameraný geometrickým plánom zo dňa 13. 03. 2019, zhotoviteľ Geox, Bazovského 6, Bratislava ako (priľahlý pozemok), nehnuteľnosti zapísané na D. Č.. XXX, B. O.. Ú. T. X., E. Š.A., O.. Ú.. O. Y. F. F.. Č.. I. Č.. XX/X E. Q. XX P.X, T. F. N.Á., F.. Č.. I. Č.. XX/XX E. Q. XXX P.X, T. F. N., F..Č.. I. Č.. XX/XX E. Q. XXX P.X, T. F. N. F. Y. A., F.. Č.. I. Č.. XX/XX E. Q. XX P.X, T. F. N. F. Y. A., F.. Č.. I. Č.. XX/XX E. Q. XXX P.X, T. F. N. F. Y. A., F.. Č.. I. Č.. XX/XX E. Q. XXX P.X, T. F. E. F., F.. Č.. I. Č.. XX/XX E. Q.P. XXX P.X, T. F. N. F. Y. A., F.. Č.. I. Č.. XX/XX E. Q.P. XX P.X, T. F. N. F. Y. A., F.. Č.. I. Č.. XX/XX E. Q.P. X P.X, T. F. E. F., F.. Č.. I. Č.. XX/XX E. Q. X P.X, T. F. N. F. Y. A., F.. Č.. I. Č.. XX/XX E. Q. XX P.X, T. F. E. F., F.. Č.. I. Č.. XX/XX E. Q. XX P.X, T. F. N. F. Y. A., F.. Č.. I. Č.. XX/XX E. Q. XX P.X, T. F. N. F. Y. A., F.. Č.. I. Č.. XX/XX E. Q. X P.X, T. F. N. F. Y. A., X. F. Q. Q. X/XX. Poukázal na to, že neplatnosť tzv. Rezervačnej zmluvy obsahom a účelom uzatvorenej ako zmluvy o budúcej zmluve vyplýva aj z absencie obligatórnych náležitostí pri prevode vlastníckeho práva k bytu (§ 5 zák. č. 182/19993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), keďže v tejto zmluve nie sú uvedené napr. popis bytu, vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve, príp. ťarchy na F.. Č.. XX/XX, a zároveň poukázal na žalovaným pripravený návrh kúpnej zmluvy, v ktorom sú ťarchy špecifikované (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 42/ 2007 zo dňa 31. 01. 2008, podľa ktorého „Dohoda o budúcej zmluve musí obsahovať všetky nevyhnutné obsahové a formálne náležitosti budúcej zmluvy a ako právny úkon musí tiež vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov stanovených v ustanoveniach § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Medzi významné požiadavky dohody o budúcej zmluve teda patria náležitosti vôle a jej prejavu. Náležitostí prejavu vôle sú zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch i forma prejavu. Ak chýba čo i len jedna z podstatných náležitostí dohody o budúcej zmluve ustanovených zákonom, má to za následok neplatnosť takejto dohody."). Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že možno súhlasiť aj so stanoviskom žalobcu, že sporná Rezervačná zmluva uzatvorená so žalobcami ako záujemcami a budúcimi kupujúcimi, t. j. spotrebiteľmi a dodávateľmi, t. j. žalovaným a realitnou kanceláriou (vychádzajúc z predmetu činností týchto obchodných spoločností), je uzatvorená v zmysle § 52 až § 53 Občianskeho zákonníka a podľa týchto ustanovení je neplatná pre neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázal na to, že z uzatvorenej Rezervačnej zmluvy vyplýva, že strany sa dohodli na zmluvnej pokute a na odstúpení od zmluvy, avšak v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov, keď neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva z čl. 3 bod 1 tejto zmluvy, podľa ktorej „v prípade, ak záujemca nezaplatí rezervačný poplatok a/alebo neuzatvorí sprostredkovateľskú zmluvu vzniká sprostredkovateľovi a vlastníkovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2,3 % z kúpnej ceny.." s tým, že z čl. 3 bod. 1 tejto zmluvy vyplýva, že „v prípade, že vlastník poruší svoju povinnosť najneskôr do uplynutia termínu uzatvoriť sprostredkovateľskú zmluvu, sprostredkovateľovi a záujemcovi vzniká nárok voči vlastníkovi na zmluvnú pokutu vo výške 2,3 % z kúpnej ceny, čo možno považovať za nerovnovážne a neprimerané postavenie žalobcov ako slabšej strany, keďže pre prípad porušenia zmluvy zo strany sprostredkovateľa nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta, pričom obdobne neprimerane je upravené ustanovenie čl. 2 bod. 1, podľa ktorého „odstúpiť od zmluvy môže sprostredkovateľ a vlastník, ale žalobcovia od zmluvy nie sú oprávnení odstúpiť“. Uviedol, že sa nestotožnil so žalovaným, že Rezervačná zmluva predstavuje len rezervačnú zmluvu a že žalovaný nemal v čase jej podpisu žiadny záujem alebo vôľu uzatvárať so žalobcami zmluvu o budúcej zmluve. Poukázal na to, že je pravdou, že rezervačná zmluva je dnes považovaná za štandard, ktorý je súčasťou predzmluvných vzťahov pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a hoci ide v praxi o štandard, obsahovo je rezervačná zmluva neštandardným, často zložitým a nejasným zmluvným typom, ktorý vytvára rozpory pri odplatnom prevode nehnuteľnosti. Zdôraznil, že účelom uzatvorenia rezervačnej zmluvy je v prvom rade zabezpečenie odmeny pre realitnú kanceláriu, ktorá má základ v zmluve o sprostredkovaní (predaj nehnuteľnosti) podľa § 744 Občianskeho zákonníka s tým, že rezervačný poplatok, ktorý uhrádza kupujúci na účet realitnej kancelárie, následne realitná kancelária predávajúcemu nevypláca, ale započítava ho k nároku na vyplatenie odmeny, pričom z hľadiska právnej kvalifikácie je rezervačná zmluva nepomenovanou zmluvou (§ 51 Občianskeho zákonníka), obsahovo
však ide o zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka. Uviedol, že napriek tomu, že ide o nepomenovanú zmluvu, je rezervačná zmluva absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obsah rezervačnej zmluvy odporuje obsahu a účelu zákona (§ 51 Občianskeho zákonníka). Priznanie príslušenstva k judikovanej istine odôvodnil právne ust. § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním žalovaného so zaplatením sumy 6. 000 eur dňom 29. 08. 2019, t. j. nasledujúcim dňom po lehote poskytnutej žalobcami na plnenie (list zo dňa 19. 08. 2019). Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne plným úspechom žalobcu (správne žalobcov 1/ a 2/, pozn. odvolacieho súdu), ktorému preto priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), ako i z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. K dôvodom neplatnosti Rezervačnej zmluvy uvedenými súdom prvej inštancie poukázal na to, že účelom rezervačnej zmluvy je, ako uvádza súd prvej inštancie, rezervovanie nehnuteľností pre kupujúceho, avšak logicky, s cieľom realizácie následného prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam z predávajúceho na kupujúceho, nakoľko samotné rezervovanie nehnuteľností, bez zámeru a vôle zmluvných strán (vlastníka a záujemcu) uskutočniť následný prevod vlastníckeho práva, resp. úkony k tomu smerujúce, by bolo absolútne nezmyselné s tým, že v súlade s uvedeným s ním a sprostredkovateľom uzatvorili žalobcovia Rezervačnú zmluvu, predmetom ktorej bolo rezervovanie nehnuteľností opísaných v ods. 2 čl. I. Rezervačnej zmluvy v prospech žalobcov ako záujemcov na dobu uvedenú v ods. 4 čl. I., s cieľom, v Rezervačnej zmluve nazvaným ako účel (ods. 3 čl. I.), uskutočnenia následného prevodu vlastníckeho práva k rezervovaným nehnuteľnostiam. Namietol, že súd prvej inštancie pri vyvodení záveru o priamo vyjadrenom záväzku zmluvných strán uzavrieť do určitej doby inú zmluvu, nevzal súd do úvahy celý text Rezervačnej zmluvy, ale vychádzal len zo znenia jediného ustanovenia, nakoľko Rezervačná zmluva v ods. 1 čl. I., vyjadrujúcom predmet Rezervačnej zmluvy, obsahuje jeho záväzok a sprostredkovateľa rezervovať nehnuteľnosti uvedené v ods. 2 za účelom opísaným v ods. 3 na dobu opísanú v ods. 4., ako aj záväzok jeho a žalobcov uzatvoriť Zmluvu o budúcej zmluve a/alebo Zmluvu o prevode vlastníctva bytu (avšak bez stanovenia konkrétnej doby). Poukázal na to, že je nepochybné, že predmetom Rezervačnej zmluvy bola rezervácia nehnuteľností do určitej dohodnutej doby, pričom cieľom tejto rezervácie bolo, aby žalovaný ako vlastník a žalobcovia ako záujemcovia počas doby rezervácie uskutočnili aj ďalšie úkony k dosiahnutiu zmyslu samotnej rezervácie, t. j. k prevodu vlastníckeho práva na žalobcov, čiže uzatvorili buď zmluvu o budúcej zmluve ako právne záväzný dokument potvrdzujúci konkrétny záväzok zmluvných strán uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu alebo už samotnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pokiaľ to okolnosti (ako napr. spôsob financovania zo strany žalobcov, dokončenie bytu zo strany žalovaného) dovolia s tým, že jeho záväzok a žalobcov uzatvoriť Zmluvu o budúcej zmluve a/alebo Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, uvedený v ods. 1 čl. I. Rezervačnej zmluvy ako ďalší záväzok zmluvných strán, nebol podmienený ani konkrétnym časovým limitom, ani inými podmienkami, a nepredstavoval dohodu zmluvných strán podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v čl. I. ods. 5 Rezervačná zmluva síce obsahovala záväzok žalobcov a jeho uzavrieť v dohodnutej lehote sprostredkúvanú zmluvu, ktorou je zmluva o budúcej zmluve a/alebo samotná zmluva o prevode vlastníctva bytu, s dohodnutou kúpnou cenou vo výške 100. 450 eur a bytom v prevedení štandard, ale len ako jeden z ďalších, samostatných zmluvných záväzkov účastníkov Rezervačnej zmluvy a aj keby bolo predmetné ustanovenie čl. I. ods. 5 Rezervačnej zmluvy neplatné, nemôže neplatnosť tohto ustanovenia spôsobovať neplatnosť celej Rezervačnej zmluvy, pričom je zrejmé, že strany sporu považovali Rezervačnú zmluvu za platnú a mali záujem dosiahnuť jej cieľ, nadobudnúť vlastníctvo rezervovaných nehnuteľností, keď na základe platnej Rezervačnej zmluvy mu uhradili rezervačný poplatok, následne s ním a ním určenými dodávateľmi viedli rokovania a komunikáciu ohľadom výstavby a dokončenia týchto nehnuteľností, zrealizovali objednávku vyhotovenia štandardu, po zmene nadštandardu bytu a uhradili zálohu na nimi vybrané vybavenie bytu. Namietol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol svoj záver o neplatnosti Rezervačnej zmluvy, avšak bez relevantného zdôvodnenia, podľa akého ustanovenia Občianskeho zákonníka má byť táto Rezervačná zmluva neplatná, resp. z akých konkrétnych dôvodov má byť neplatná ako celok. Poukázal na to, že predmetom Rezervačnej zmluvy bolo rezervovanie dohodnutých
nehnuteľností, o ktorých kúpu prejavili žalobcovia záujem, a to na obdobie do 31. 08. 2019, pričom napriek zneniu ust. ods. 5 čl. I. Rezervačnej zmluvy, v ktorom bola zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena nehnuteľností s vyhotovením bytu v štandardnom prevedení, žalobcovia sa s ním dohodli a po podpise Rezervačnej zmluvy si objednali vyhotovenie bytu v nadštandardnom prevedení, t. j. v cene prevyšujúcej pôvodne dohodnutú kúpnu cenu rezervovaných nehnuteľností, a preto pokiaľ by Rezervačná zmluva ako celok mala predstavovať zmluvu o budúcej zmluve podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka, akého názoru je súd prvej inštancie, vyhotovenie bytu by v nadštandarde žalobcom neumožnil, resp. vôbec neponúkol, alebo by so žalobcami uzatvoril dodatok k Rezervačnej zmluve, resp. novú rezervačnú zmluvu, zmluvu o budúcej zmluve, nakoľko v opačnom prípade by sa rozdielu v kúpnej cene voči žalobcom domáhať nemohol a hodnotu nadštandardu by im doslova daroval. Uviedol, že z konania žalobcov aj jeho ako žalovaného je bez akýchkoľvek pochýb zrejmá ich vôľa jednak pri uzatvorení Rezervačnej zmluvy, ako aj následne, v rámci vzájomných rokovaní o spôsobe vyhotovenia bytu, pričom Rezervačná zmluva zo dňa 08. 07. 2019 nepredstavovala zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka a nebola žiadnou zo zmluvných strán s takouto vôľou ani uzatváraná, a preto je nepochybné, že vôľou zmluvných strán bolo rezervovanie žalobcami zvolených nehnuteľností do určitej doby, s cieľom ich následného nadobudnutia do vlastníctva a nakoľko mali strany sporu pri uzatvorení Rezervačnej zmluvy vedomosť, že sa jedná o rezervačnú zmluvu uzatvorenú v zmysle ust. § 51 Občianskeho zákonníka a nie o zmluvu o budúcej zmluve podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka, nebolo potrebné, aby Rezervačná zmluva obsahovala podstatné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že Rezervačná zmluva bola uzavretá v zmysle § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka a podľa týchto ustanovení je neplatná pre neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ako ani v zákone, keď z textu celého ustanovenia čl. II. ods. 1 Rezervačnej zmluvy je zrejmé, že žalobcovia sa zaviazali za účelom potvrdenia svojho vážneho záujmu o rezerváciu nehnuteľností zaplatiť mu rezervačný poplatok a výlučne v prípade nepreukázania tohto vážneho záujmu zo strany žalobcov, t. j. nezaplatenia rezervačného poplatku, zmluva umožňuje jemu a sprostredkovateľovi od Rezervačnej zmluvy odstúpiť, keď v opačnom prípade by boli takmer dva kalendárne mesiace Rezervačnou zmluvou viazaní a žalobcami určené nehnuteľnosti by nemohli ponúknuť tretím osobám, a to aj napriek skutočnosti, že žalobcovia by pri podpise Rezervačnej zmluvy skutočný a vážny záujem o ich rezerváciu nemali, keď žiadne ustanovenie Rezervačnej zmluvy neumožňovalo ani jemu alebo sprostredkovateľovi od Rezervačnej zmluvy odstúpiť z iného dôvodu alebo bez dôvodu. Namietol, že ustanovenia Rezervačnej zmluvy, ktoré žalobcovia v rámci konania namietali a ktoré aj súd prvej inštancie považuje za neprijateľné podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka, opäť bez akéhokoľvek relevantného zdôvodnenia svojho záveru, nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami s tým, že aj keby žalobcami a súdom prvej inštancie namietané ustanovenia Rezervačnej zmluvy predstavovali neprijateľné podmienky a ako také by boli neplatné, neplatnosť týchto ustanovení nespôsobuje neplatnosť celej Rezervačnej zmluvy, pretože takýto záver je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Za zmätočné označil žalovaný citovanie ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, nakoľko s Rezervačnou zmluvou, ktorej sa tento spor týka, nesúvisí, keď súd síce poukazuje na účel rezervačnej zmluvy - zabezpečenie odmeny pre realitnú kanceláriu, ktorá si rezervačný poplatok, platený kupujúcim na jej účet započítava, hoci v zmysle ods. 1 čl. II. Rezervačnej zmluvy uhradili žalobcovia rezervačný poplatok priamo v prospech jeho účtu, a preto nie je zrejmé, k akej rezervačnej zmluve sa súd vyjadruje. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa v rámci odôvodnenia rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami, že žalobcovia neuhradili žalovanému celú sumu 6. 000 eur titulom Rezervačnej zmluvy, nakoľko v súlade s dohodnutými podmienkami Rezervačnej zmluvy uhradili žalobcovia len rezervačný poplatok vo výške 2. 000 eur (čl. II. ods. 1), čo bolo v konaní preukázané s tým, že suma zaplateného rezervačného poplatku by preto mohla predstavovať jediný finančný nárok žalobcov voči nemu z titulu neplatnej Rezervačnej zmluvy. Uviedol, že suma 4. 000 eur bola uhradená žalobcami následne, mimo akýchkoľvek povinností stanovených Rezervačnou zmluvou, na základe ďalších rokovaní s ním a vytvorení objednávky konkrétneho prevedenia vyhotovenia štandardu/nadštandardu bytu, čo nebolo v konaní sporné, keď v konaní nebolo zo strany žalobcov preukázané, na základe akého právneho titulu sa domáhajú vrátenia tejto sumy, pričom ani súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, z akého titulu žalobcom tento nárok na vrátenie sumy vo výške 4. 000 eur s príslušenstvom priznal. Poukázal na to, že žalobcovia opodstatnenosť uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 6. 000 eur s príslušenstvom v konaní nepreukázali, a preto je vydaný rozsudok nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia, resp. založený na nesprávnych skutkových zisteniach.
3.
Žalobcovia 1/ a 2/, ktorým bolo odvolanie žalovaného doručené dňa 07. 07. 2022 (ich právnemu zástupcovi), sa k nemu nevyjadrili.
4.
Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 379 a ust. § 380 ods. l C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. novembra 2022 podľa ust. § 378 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.
5.
Podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6.
S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe žalobcov 1/ a 2/ vyhovel.
7.
Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).
8.
Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalovaného), ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Obsahom základného práva na spravodlivý proces nie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej strany, resp. právo na úspech v konaní. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými zásadami riadil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil (v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p.), pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutočnosťami, resp. so všetkými námietkami žalovaného, ktoré v konaní prezentoval, a preto sa nestotožnil s jeho tvrdením, že napadnutý rozsudok je odôvodnený nedostatočne, nakoľko z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 220 ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa tieto zákonom vyžadované náležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobcovia 1/ a 2/ žalobou domáhali, aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označili, aké prostriedky procesného útoku použili, ako sa vo
veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku, a preto odvolateľ nedôvodne namietol nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.
9.
K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 C. s. p. súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. ust. § 192, § 193, § 205 C. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., ktoré považuje odvolací súd za presvedčivé a zrozumiteľné. Okolnosti namietané žalovaným v podanom odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok takú úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s úvahou prvoinštančného súdu prezentovanou v napadnutom rozhodnutí.
10.
Odvolací súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), nakoľko prvoinštančný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov vychádzal zo zásad pre hodnotenie dôkazov upravených vo vyššie citovanom ust. § 191 C. s. p. s tým, že žalovaný v odvolaní polemizuje a nesúhlasí s tým, ako hodnotil vykonané dôkazy, keď odvolaciemu súdu predostiera vlastné hodnotenie vykonaného dokazovania, s ktorým však odvolací súd nesúhlasí.
11.
K tvrdeniu žalovaného, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
12.
Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľností, vrátiť žalobcami 1/ a 2/ zaplatenú sumu 6. 000 eur, o ktorú sa bezdôvodne obohatil, keď dospel k záveru, že Rezervačná zmluva, ktorú žalobcovia uzavreli so žalovaným dňa 08. 07. 2019 a na základe ktorej poskytli na účet žalovaného plnenie vo výške 2. 000 eur a za vyhotovenie štandardu bytu sumu 4. 000 eur, je neplatná.
13.
V posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ ako záujemcovia uzavreli dňa 08. 07. 2019 so sprostredkovateľom Šamorínska realitná, spol. s r.o. a žalovaným ako vlastníkom nehnuteľností podľa § 51 Občianskeho zákonníka Rezervačnú zmluvu, ktorou sa sprostredkovateľ a
žalovaný zaviazali rezervovať žalobcom 1/a 2/ nehnuteľnosti a zároveň záväzok vlastníka a záujemcu uzavrieť Zmluvu o budúcej zmluve alebo Zmluvu o prevode vlastníctva bytu (čl. I. bod 1 Zmluvy).
14.
Uvedená Zmluva založila právny vzťah medzi sprostredkovateľom (obchodná spoločnosť Šamorínska realitná, spol. s r.o.) a záujemcami, t. j. žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným ako vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa sprostredkovateľ a aj vlastník zaviazali do 31. 08. 2019 rezervovať v prospech žalobcov 1/ a 2/ a zároveň definovala povinnosť žalobcov 1/ a 2/ do troch dní od podpisu tejto Zmluvy zaplatiť rezervačný poplatok na účet vlastníka, t. j. žalovaného.
15.
K námietke žalovaného v podanom odvolaní, že jeho záväzok ako vlastníka nehnuteľností a žalobcov 1/ a 2/ ako záujemcov o ne, definovaný v čl. I. ods. 1 (Predmet zmluvy), t. j. uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve a/alebo Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, nepredstavoval dohodu zmluvných strán podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka (zmluva o budúcej zmluve), považuje odvolací za nutné uviesť, že síce rezervačnú zmluvu, avšak uzavretú iba medzi sprostredkovateľom a záujemcom, nie je možné hodnotiť ako zmluvu o budúcej zmluve, pretože nie je vo vzťahu medzi budúcim kupujúcim a sprostredkovateľom upravená ako zvláštny typ zmluvy v občianskoprávnych predpisoch, a obsahovo ide o zmluvu nepomenovanú, avšak v danom prípade boli účastníkmi Rezervačnej zmluvy aj subjekty budúcej zmluvy, teda žalovaný ako vlastník nehnuteľností a žalobcovia ako budúci kupujúci a nakoľko bola zmluva o rezervácii uzatvorená medzi subjektmi, ktoré mali byť účastníkmi budúcej kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že daná Rezervačná zmluva je svojim charakterom zmluvou o budúcej zmluve. Ustanovenie § 50a Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o budúcej zmluve má povahu kogentnej právnej normy (takej, od ktorej sa nemožno odchýliť), pričom obsah tejto zmluvy jednoznačne potvrdzuje, že strany sporu neuzavreli samostatnú zmluvu o rezervácii nehnuteľností, nakoľko súčasťou rezervačnej zmluvy je zároveň záväzok žalovaného uzavrieť so záujemcami zmluvu, na základe ktorej nadobudnú vlastnícke právo k rezervovaným nehnuteľnostiam.
16.
Súd prvej inštancie preto dospel k absolútne správnemu právnemu záveru, že nakoľko je v medzi stranami uzavretej Rezervačnej zmluve priamo vyjadrený záväzok žalovaného uzavrieť ďalšiu zmluvu, na základe ktorej by mali žalobcovia nadobudnúť do svojho vlastníctva dané nehnuteľnosti, tak uzatvorená Rezervačná zmluva má iba nesprávne pomenovanie, pretože ide o zmluvu o budúcej zmluve. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd iba dodáva, že argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie pri konštatovaní tohto záveru vychádzal zo znenia jediného ustanovenia, ktorý mu (zároveň aj sprostredkovateľovi) ukladal aj povinnosť rezervovať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom Zmluvy (čl. I. bod 2 A až D), iba potvrdzuje účel Rezervačnej zmluvy, ktorou okrem rezervovania nehnuteľností bolo najmä dosiahnuť účel celej zmluvy, a to prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalovaného na žalobcov 1/ a 2/, pričom je nesporné, že pokiaľ rezervačná zmluva obsahuje záväzok zmluvných strán v budúcnosti uzavrieť inú zmluvu, napriek tomu, že takýto záväzok by obsahovať nemala, tak potom úplne stráca zmysel rozlišovania rezervačnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve.
17.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní, že prípadná neplatnosť jedného ustanovenia Rezervačnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, nakoľko ak v takejto rezervačnej zmluve chýbajú niektoré podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje zmluva o budúcej zmluve alebo kúpna zmluva, tak ide o neplatne uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve (ktorá je len nazvaná ako rezervačná zmluva).
18.
K odvolacej argumentácii žalovaného, že Rezervačná zmluva nebola prejavom vôle zmluvných strán uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve alebo zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, resp., že v čase jej podpisu nemal žiadny záujem na uzavretí prevodnej zmluvy so žalobcami 1/ a 2/, odvolací súd uvádza, že
uvedené tvrdenia sú v rozpore so zásadami formálnej logiky a zároveň s ustanoveniami Rezervačnej zmluvy, pretože ak by nemal žalovaný záujem rezervované nehnuteľnosti žalobcom predať, tak by jasne v uzavretej zmluve nedeklaroval svoj záväzok uzavrieť so žalobcami 1/ a 2/ Zmluvu o budúcej zmluve alebo Zmluvu o prevode vlastníctva bytu. 19.
Z obsahu Rezervačnej zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že jej účelom nebolo iba krátkodobé rezervovanie nehnuteľností pre záujemcov (žalobcov 1/ a 2/), ale je v nej explicitne vyjadrený aj záväzok žalovaného (povinnosť) uzavrieť v budúcnosti (do určitej doby) riadnu kúpnu zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve.
20.
V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporným, že žalobcovia 1/ a 2/ titulom rezervačného poplatku zaplatili na účet žalovaného sumu 2. 000 eur dňa 10. 07. 2019 a na základe Objednávky zo dňa 17. 07. 2019 ako objednávatelia žalovanému ako zhotoviteľovi sumu 4. 000 eur dňa 15. 07. 2019, pričom z predmetnej objednávky bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že objednávateľ sa stane vlastníkom zhotoveného diela až po zaplatení celkovej ceny diela (8. 000 eur) v zmysle Objednávky a uhradením kúpnej ceny za byt v akcii rodinné bývanie „. X. O. pre H., z dôvodu ktorého argumentácia žalovaného v podanom odvolaní, že suma 4. 000 eur nemá žiadny súvis so zmluvnými záväzkami v Rezervačnej zmluve je právne zavádzajúca, nakoľko vyššie uvedená klauzula Objednávky podmieňuje vlastníctvo objednávateľov (žalobcov 1/ a 2/) k dielu, okrem iného úhradou celej kúpnej ceny za byt, ktorá bola zmluvne dohodnutá v Rezervačnej zmluve.
21.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ uhradili žalovanému jednu platbu za zhotovenie diela v súlade s Objednávkou v sume 4. 000 eur a ani skutočnosť, že sa vlastníkmi diela nikdy nestali, nakoľko od Rezervačnej zmluvy z dôvodu zistených vád odstúpili, a preto dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru o vzniku reštitučnej povinnosti žalovaného, ktorému uložil v dôsledku neplatnej Rezervačnej zmluvy vrátiť žalobcom 1/ a 2/ plnenia, ktoré mu poskytli, t. j. sumu 2. 000 eur zaplatenú titulom rezervačného poplatku a sumu 4. 000 eur, uhradenú za zhotovenie diela, ktorého vlastníkmi sa nestali.
22.
K výhrade žalovaného, že súd prvej inštancie zmätočne v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ust. § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré s Rezervačnou zmluvou nesúvisí, odvolací súd uvádza, že je nepochybné, že sa prvoinštančný súd dopustil v bode 57. svojho rozhodnutia zjavnej chyby, nakoľko text odôvodnenia korešponduje s dikciou ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého aj žalobu posúdil (viď bod 38. rozhodnutia).
23.
Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, keď obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.
24.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).