Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6CoCsp-27-2022.pdf
PDF · 105.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/27/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, proti žalovanej O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., L.. Q. XXXX/XX, zastúpenej Občianskym združením OPOS, so sídlom Trenčianska Teplá, A. Hlinku 1084/24A, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 1 779,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 27Csp/28/2021 - 128 zo dňa 27.05.2022 takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 31,85 eur a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. v časti o zaplatenie sumy 31,85 eur r u š í a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti napadnutého zamietajúceho výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 191,10 eur, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu v upomínacom konaní dňa 19.03.2021 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1 779,14 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu, spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava (ďalej len „OTP Banka“ alebo „veriteľ“) uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom poistenom OTP refinanc exprese č. 113/3010/15SU (ďalej len „úverová zmluva“). Na základe tejto zmluvy poskytla OTP žalovanej úver vo výške 2 500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalovaná ako dlžník si svoj záväzok uhrádzať splátky neplnila riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný s účinnosťou k 06.07.2018. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi OTP ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 11.12.2019 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená žalobcovi, o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením postupcu. Po vyčíslení postúpenej pohľadávky žalovaná zaplatila na úhradu svojho dlhu sumu 254,80 eur. Okresný súd Banská Bystrica vydal v konaní platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor a na návrh žalobcu pokračovalo
konanie na miestne príslušnom súde podľa CSP. Právne vec súd posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka; § 39 ods. 1, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka; § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky; § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Uviedol, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, keď tak v časti o zaplatenie istiny vo výške 63,70 eur urobil podaním zo dňa 8.10.2021, vo výške 63,70 eur podaním zo dňa 01.02.2022 a vo výške 63,70 eur podaním zo dňa 02.05.2022, a to z dôvodu dodatočných úhrad žalovanou. Súd preto v súlade s dispozičným prejavom žalobcu konanie v tejto časti výrokom I. napadnutého rozsudku zastavil. Súd ďalej konštatoval, že na splnenie predpokladov zosplatnenia úveru bolo nevyhnutné splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje predčasné zosplatnenie úveru uplatniť až po 3-mesačnom omeškaní s niektorou splátkou, pričom práve táto splátka je tou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá. V danom prípade boli splátky splatné k 27. dňu v mesiaci. Z listiny označenej ako Posledná výzva pred zosplatením zo dňa 18.04.2018 súd zistil, že k 17.04.2018 bola žalovaná v omeškaní s úhradou sumy vo výške 204,07 eur, čo pri mesačnej splátke úveru vo výške 44,55 eur znamená, že žalovaná bola v omeškaní so 4 celými splátkami a s časťou 5. splátky. Právny predchodca žalobcu vo výzve neuviedol, s úhradou ktorej splátky je žalovaná v omeškaní. Z uvedeného ale podľa súdu vyplývalo, že ak by bola žalovaná v omeškaní s úhradou splátky, ktorá bola splatná dňa 27.11.2017, na omeškanie ktorej bola upozornená výzvou právneho predchodcu žalobcu dňa 18.04.2018, právny predchodca žalobcu by úver mohol zosplatniť v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do dňa 26.03.2018. Ak by išlo o splátku splatnú dňa 27.12.2017, právny predchodca žalobcu by úver mohol zosplatniť najneskôr do dňa 26.04.2018. K vyhláseniu úveru za predčasne splatný však došlo na základe listu právneho predchodcu žalobcu k 28.05.2018. Navonok prejavil právny predchodca žalobcu vôľu zosplatniť úver až dňa 28.05.2018, t. j. až po splatnosti splátky splatnej dňa 26.04.2018 resp. 26.03.2018. Keďže súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené predpoklady zosplatnenia úveru, potom nedošlo k splneniu podmienky podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách o postúpení pohľadávky, ktorá je splatná, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky. V prejednávanej veci išlo preto o postúpenie v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., a teda sa jedná o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže sa jedná o absolútnu neplatnosť, t. j. o úkon vykonaný v rozpore s kogentnou zákonnou úpravou, nenastali jeho účinky, a preto žalobca nepreukázal existenciu aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Keďže súd nemal v konaní preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, uplatnený nárok žalobcu v zostávajúcej sume 1 588,04 eur s príslušenstvom nebol dôvodný, a preto súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože žalovaná mala úspech v celom svojom uplatnenom nároku. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že v časti o zaplatenie sumy 191,10 eur došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu čiastočnej úhrady dlhu, avšak ak by k takejto úhrade nedošlo, žalobca by nebol v konaní v tejto časti úspešný.
2. Proti tomuto rozsudku vo výroku II. a vo výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že pri zosplatnení spotrebiteľského úveru podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka objektívne nie je možné využiť právo na zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky pri rešpektovaní zákonnej podmienky 3-mesačného omeškania podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podporne odkázal na právny názor vyslovený občianskoprávnym kolégiom Okresného súdu Nitra zo dňa 11.05.2021, s ktorým sa stotožnil, a podľa ktorého toto právo vyplýva priamo zo zákona, a to z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a keď si môže veriteľ toto právo uplatniť najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania, vylučuje sa to s tým, aby ho použil do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Právny predchodca žalobcu postupoval plne v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565, keď úver predčasne zosplatnil dňa 28.05.2018 pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 27.02.2018, čo žalovaná ani nepoprela, a teda po uplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky a za súčasného upozornenia žalovanej na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Vo výzve zo dňa 18.04.2018 predchodca žalobcu upozornil žalovanú na omeškanie s viac ako 3 splátkami pod hrozbou zosplatnenia. Zákon obmedzuje veriteľa len v realizácii úkonu zosplatnenia, ktorý môže realizovať v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia na možnosť zosplatnenia, čo predchodca žalobcu aj dodržal. Pokiaľ súd poukázal na závery z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn. 5Cdo 36/2020, žalobca bol toho názoru, že právnu vetu vyslovenú v danom judikáte v prejednávanej veci nie je možné aplikovať, a to s ohľadom na skutkovú odlišnosť prejednávaného prípadu a najmä fakt, že Najvyšší súd SR v predmetnej veci prijal závery týkajúce sa aplikácie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách naviac v znení účinnom do 31.12.2016. Nakoľko žalovaná napriek výzve banky na plnenie zo dňa 28.05.2018 bola viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením svojho splatného dlhu voči banke, boli podľa žalobcu splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ku ktorému došlo dňa 11.12.2019, t. j. po 90 dňovom omeškaní od výzvy na plnenie. Nakoľko žalobca dňa 16.05.2022 prijal plnenie v sume 31,85 eur, zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 31,85 eur späť a navrhol odvolaciemu súdu konanie v tejto časti zastaviť. Ďalej navrhol, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1 556,19 eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 2 033,94 eur od 07.07.2018 do 16.03.2020, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 2 002,09 eur od 17.03.2020 do 03.04.2020, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 970,24 eur od 04.04.2020 do 03.06.2020, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 938,39 eur od 04.06.2020 do 24.06.2020, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 906,54 eur od 25.06.2020 do 16.09.2020, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 874,69 eur od 17.09.2020 do 03.11.2020, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 842,84 eur od 04.11.2020 do 15.01.2021, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 810,99 eur od 16.01.2021 do 17.03.2021, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 779,14 eur od 18.03.2021 do 19.07.2021, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 747,29 eur od 20.07.2021 do 17.08.2021, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 715,44 eur od 18.08.2021 do 15.10.2021, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 683,59 eur od 16.10.2021 do 05.01.2022, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 651,74 eur od 06.01.2022 do 16.02.2022, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 619,89 eur od 17.02.2022 do 13.04.2022, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 588,04 eur od 14.04.2022 do 16.05.2022, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 556,19 eur od 17.05.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť s výnimkou časti zamietajúceho výroku II. o zaplatenie sumy 31,85 eur, v ktorej účinky späťvzatia žaloby žalobcom vyvolali postup odvolacieho súdu podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP.
5. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
6. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
7. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
8. Nakoľko žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie zobral žalobu v časti o zaplatenie 31,85 eur späť a žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas nevyjadrila, odvolací súd, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, postupom podľa ustanovení § 370 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie 31,85 eur, rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. v tejto časti zrušil a konanie zastavil (výrok I. tohto rozsudku).
9. Odvolaním žalobcu bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania. Výrok I., ktorým bolo konanie v časti zastavené, odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, a preto ho odvolací súd nepreskúmaval.
10. Súd prvej inštancie výrokom II. napadnutého rozsudku zamietol žalobu na tom právnom závere, že v danom prípade neboli splnené predpoklady zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 28.05.2018, pričom ale nevyužil toto právo do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky od splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti, ktorá bola podľa súdu buď splátkou splatnou dňa 27.11.2017 alebo splátkou splatnou dňa 27.12.2017. Na základe uvedeného potom neboli splnené podmienky ani podmienky na platné postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, t. j. skutočnosť, že je postupovaná splatná pohľadávka, a preto žalobca nebol vecne aktívne legitimovaný.
11. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenia o tom, že k postúpeniu pohľadávky došlo platne, a že mu svedčí aktívna vecná legitimácia, keď veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru platne dňa 28.05.2018, a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 27.02.2018, t. j. po uplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky za súčasného upozornenia žalovanej na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Tiež namietal, že pri zosplatnení spotrebiteľského úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka nie je objektívne možné využiť právo na zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky pri rešpektovaní zákonnej podmienky 3 - mesačného omeškania podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
12. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval a v konečnom dôsledku rozhodol vecne správne. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
16. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorená medzi OTP Bankou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na daný vzťah aplikoval príslušné právne normy spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
17. Žalobca v podanom odvolaní uvádzal, že pri zosplatnení spotrebiteľského úveru podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka objektívne nie je možné využiť právo na zosplatnenie do splatnosti
najbližšej splátky pri rešpektovaní zákonnej podmienky 3-mesačného omeškania podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S týmto názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje.
18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky za podmienok, že ide o plnenie v splátkach, a že takáto možnosť veriteľa bola dohodnutá alebo určená rozhodnutím. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dopĺňa podmienky možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, a to o podmienku, že omeškanie dlžníka musí trvať viac ako tri mesiace a súčasne musel byť dlžník veriteľom upozornený na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a dopĺňa jeho podmienky predčasného zosplatnenia, no nijakým spôsobom nevylučuje aplikáciu ustanovenia druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. že veriteľ môže použiť právo predčasného zosplatnenia najneskôr do splatnosti splátky najbližšie nasledujúcej. Pokiaľ nejde o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je situácia jednoduchšia v tom, že pokiaľ dlžník nesplní splátku, veriteľ môže využiť svoje právo a žiadať úhradu celej svojej pohľadávky do dňa splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak však ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, musí byť splnená aj podmienka uplynutia troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Tieto podmienky však nevylučujú a ani objektívne neznemožňujú aplikáciu druhej vety ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak sú splnené podmienky na predčasné zosplatnenie pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy tak podľa ustanovenia prvej vety § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, musí veriteľ dodržať aj ustanovenie druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka a svoje právo uplatniť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ktorá však v nadväznosti na podmienky § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bude nasledovať po uplynutí troch mesiacov od omeškania splátky, pre ktorú má veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť. Pokiaľ uplynuli tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou, tak bezprostredne po tom, ako uplynuli, môže veriteľ až do najbližšie nasledujúcej splátky vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Ak tak v tomto čase neurobí, nemôže pre tú splátku vyhlásiť úver za predčasne splatný.
21. Pokiaľ teda boli splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého OTP Bankou žalovanej splatné 27. deň v mesiaci a OTP Banka úver predčasne zosplatnila dňa 28.05.2018, nemohla tak platne a účinne učiniť pre splátky splatné v dňoch 27.11.2017 a 27.12.2017, pretože v prípade splátky splatnej dňa 27.11.2017 nastalo omeškanie žalovanej dňa 28.11.2017, tri mesiace s jej omeškaním uplynuli dňa 28.02.2018 a od 01.03.2018 do najbližšie nasledujúcej splátky (splatnej dňa 27.03.2018) mohol veriteľ úver zosplatniť, avšak nie až 28.05.2018. V prípade splátky splatnej dňa 27.12.2017 nastalo omeškanie žalovanej dňa 28.12.2017, tri mesiace s jej omeškaním uplynuli dňa 28.03.2018 a od 29.03.2018 do najbližšie nasledujúcej splátky (splatnej dňa 27.04.2018) mohol veriteľ úver zosplatniť, avšak nie až 28.05.2018. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru, že dňa 28.05.2018 nemohlo dôjsť k účinnému zosplatneniu pre uvedené dve splátky. Odvolací súd k tomu len pre úplnosť dopĺňa, že dňa 28.05.2018 nemohlo dôjsť k účinnému zosplatneniu ani pre splátku splatnú dňa 27.01.2018, pretože v jej prípade nastalo omeškanie žalovanej dňa 28.01.2018, tri mesiace s jej omeškaním uplynuli dňa 28.04.2018 a od 29.04.2018 do najbližšie nasledujúcej splátky (splatnej dňa 27.05.2018) mohol veriteľ úver zosplatniť, no úver zosplatnil až po jej splatnosti.
22. Žalobca v odvolaní uvádzal, že veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 27.02.2018. Dňa 28.05.2018 veriteľ nemohol uplatniť svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru pre splátku splatnú dňa 27.02.2018. Pokiaľ tak urobil, svoje právo na zosplatnenie celého úveru pre omeškanie tejto splátky uplatnil predčasne, t. j. neplatne a neúčinne. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo podľa § 565 môže veriteľ uplatniť najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Omeškanie splátky splatnej 27.02.2018 nastalo dňa 28.02.2018 a tri mesiace od jej omeškania uplynuli dňa 28.05.2018. Keďže veriteľ mohol právo podľa § 565 uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 28.02.2018, mohol tak učiniť až dňa 29.05.2018, ktorý deň bol prvým dňom po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a nie 28.05.2018, ktorý deň bol posledným dňom trojmesačnej lehoty omeškania.
23. Keďže veriteľ zosplatnil úver v rozpore so zákonom, je tento úkon neplatný a veriteľ tak postupoval žalobcovi pohľadávku voči žalovanej zo spotrebiteľského úveru, ktorá nebola splatná, čo je v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Neplatné zosplatnenie úveru nemôže mať za následok jeho účinné zosplatnenie a pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch neumožňuje postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ktorá nie je splatná, je neplatná aj zmluva o postúpení takejto pohľadávky, v dôsledku čoho ju žalobca nenadobudol a z hmotného práva mu tak nesvedčí uplatnené právo, ergo nie je vo veci vecne aktívne legitimovaný. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu je správny.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil v tej časti, v ktorej po čiastočnom späťvzatí po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobca na žalobe zotrval. Rovnako odvolací súd ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania, keď žaloba bola podaná nedôvodne v celom rozsahu, hoc čiastočné zastavenie konania bolo zapríčinené späťvzatím žaloby v dôsledku čiastočnej úhrady žalovanou. Žalobca však nebol vo veci aktívne legitimovaný v celom rozsahu a žalovaná nebola povinná mu uhradiť ani len časť uplatneného nároku, a preto nemožno ani v zastavenej časti konania dospieť k záveru, že k jeho zastaveniu došlo v dôsledku zavinenia žalovanou.
25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď aj v prípade odvolacieho konania platí, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, žalobca nie je vo veci vecne aktívne legitimovaný ani sčasti a k čiastočnému zastaveniu konania odvolacím súdom došlo síce v dôsledku späťvzatia žaloby v časti po čiastočnom plnení žalovanou žalobcovi, avšak plnenia nedôvodného, keď z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca platne nenadobudol pohľadávku, ktorej zaplatenia sa domáhal. Z uvedených dôvodov odvolací súd priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).