Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/2311/2011

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného TLAČIAREŇ MERKANTIL, s.r.o., IČO 31 595 847, so sídlom Horná 36, 974 01 Banská Bysrica, právne zast. KUBINEC&PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému PRESS TREND, s.r.o., IČO 31 600 565, so sídlom Podháj 18, 974 05 Banská Bystrica, o vymoženie pohľadávky vo výške 3 539,40 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivetou Tóthovou, Exekútorský úrad so sídlom Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, vedenej pod sp. zn. EX 516/2011, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 86,39 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 3 539,40 Eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -55 zo dňa 03.11.2010.

Poverením č. 5601 076596 * zo dňa 18.10.2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivetu Tóthovú, Exekútorský úrad so sídlom Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, ktorá ju vedenej pod sp. zn. EX 516/2011.

Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.

Súdny exekútor podal dňa 05.05.2015 na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko počas výkonu exekúcie bol povinný rozhodnutím súdu zrušený bez likvidácie.

Súd lustráciou v obchodnom registri zistil, že povinný bol dňa 13.12.2011 z tohto registra vymazaný na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. -18 zo dňa 26.09.2011 právoplatným dňa 24.11.2011, ktorým bola obchodná spoločnosť (povinný) zrušená bez likvidácie. Tým došlo k zániku povinného v zmysle ustanovenia a k strate spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda zároveň spôsobilosti byť účastníkom konania, čo je dôvodom neprípustnosti exekúcie v zmysle Exekučného poriadku.

V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. a sp. zn. ), ak však bol povinný zrušený bez

likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Preto súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa MS SR č. , o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa , ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa , v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy spolu vo výške 126,53 Eur, pozostávajúcich z odmeny súdneho exekútora vo výške 33,19 Eur + 20% DPH 6,64 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 86,70 Eur.

Súd mu po preskúmaní jeho vyúčtovania priznal uplatnenú odmenu vo výške 33,19 Eur. Zároveň súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov a to poštovného vo výške 38,80 Eur - pozostávajúce z doručovanie príkazu na začatie exekúcie 9x 1,50 Eur, exekučného príkazu 11 x 1,50 Eur, upovedomenia o začatí exekúcie 2 x 1,70 Eur, žiadosti o súčinnosť 3 x 0,40 Eur, žiadosti o poverenie 1 x 1,50 Eur, doručenie podnetu na zastavenie + exekučného spisu - 2,70 Eur, tak ako to mal súd za preukázané z predloženého exekučného spisu EX 516/11. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. V danom prípade ide o zvyšné poštovné vo výške 13,10 Eur, ktoré súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko v exekučnom spise sa nenachádzali doručenky, resp. plné obálky preukazujúce výšku poštovného. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania

súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné spojené s ukončením exekúcie vo výške 27,60 Eur. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. vyhl. č. , preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - archivácia vo výške 7,20 Eur. Súd má za to, že tieto trovy si súdny exekútor vyúčtoval za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie t.j. ide o tzv. budúce úkony. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Po vykonaných úpravách súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 86,39 Eur, pozostávajúcich z odmeny vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 38,80 Eur a 20% DPH vo výške 14,40 Eur.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, zaviazal na úhradu trov oprávneného v súlade s ustanovením § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia nebola úspešná a bola zastavená z dôvodu zániku nemajetnosti povinného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.

Podľa vety druhej (ďalej len "") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. ( )

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.